Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6d6/365921.b07a37.pdf
PDF · 132.77 KB
No categories available
4Cdo/318/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 318/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. M., bývajúceho
v B., proti ţalovanému W. a.s., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp.zn. 14 C 211/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 16. apríla 2009, sp.zn. 3 Co 191/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. apríla 2008 č.k. 14 C 211/2005-126 uloţil
ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcovi za nepravdivú a zavádzajúcu informáciu
uverejnenú v týţdenníku „t.“ X. na stranách X aţ X v článku M. V. „Ú.“, podľa ktorej sudca
M. navrhovateľa obnovy konania, ktorý chcel obhajobu postaviť na konfrontácii svedkov,
ktorí hovorili v jeho prospech, miesto toho, aby prerušil pojednávanie, odrovnal argumentom,
ţe nemá k dispozícii zápisnicu z rehabilitačného konania. Ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 600 000,-- Sk, v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol o náhrade trov konania, včítane trov vzniknutých
štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe k článku uverejnenému dňa X. v týţdenníku „t.“ pod názvom
„P.“, ktorý sa dotýkal sudcu S., bola priradená fotografia ţalobcu. Dospel k záveru, ţe
ţalovaný týmto konaním zasiahol do osobnostných práv ţalobcu, lebo pouţil fotografiu, na
ktorej je ţalobca jasne identifikovateľný bez jeho privolenia a v spojitosti s článkom, ktorý sa
jeho osoby vôbec netýkal. Navyše, zverejnením fotografie ţalobcu bez jeho súhlasu došlo aj
k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. Ţalovaný zasiahol do práv na
ochranu osobnosti ţalobcu, a to do jeho práva na ochranu občianskej a profesnej cti aj
uverejnením príspevku M. V. v týţdenníku „t.“ X. pod názvom „Ú.“. Keďţe ochrana práv
ţalobcu formou zadosť učinenia nebola postačujúca, lebo neoprávnenými zásahmi
ţalovaného bola v značnej miere zníţená dôstojnosť ţalobcu a to nielen ako fyzickej osoby,
ale aj ako sudcu, priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3
OZ). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. apríla 2009, sp.zn. 3 Co 191/08
na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalovanému trovy odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţitým
spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Jeho rozsudok
povaţoval preto za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti
dovolania uviedol, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali dôkaz listinami
predloţenými prvostupňovému súdu tak, ako to vyţadujú ustanovenia § 122 ods. 1 a § 129
ods. 1 O.s.p., t.j. prečítaním listiny alebo oboznámením jej obsahu na pojednávaní. Týmto
nesprávnym postupom ich súd vylúčil nielen z realizácie práva vyplývajúceho z ustanovenia
§ 123 O.s.p. , ale im odňal aj moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ďalej
namietal, ţe bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný
súd) v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý
dôkaz, a to výsluch svedka E. Š.. Napokon namietal, ţe návrh ţalobcu je nejasný,
nezrozumiteľný a nevykonateľný, lebo ţalobca sa ním nedomáhal ani splnenia povinnosti
a ani určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Takýto návrh preto nemôţe byť
predmetom sporu medzi účastníkmi a teda takáto vec nepatrí do právomoci súdov. Ak súdy
vec napriek tomu prejednali, zaťaţili konanie aj vadou uvedenou v § 237 písm. a/ O.s.p.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania. Navrhol preto dovolanie ţalovaného odmietnuť a priznať mu náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba
odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu
(§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 28. februára 2010).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať
v tom, ţe súdy niţších stupňov nevykonali dôkaz listinami predloţenými prvostupňovému
súdu v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p. treba uviesť, ţe ak súdy
pri vykonávaní dokazovania nepostupujú v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku (napr. dôkaz listinou vykonajú v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p.), ide o vadu
konania pri zisťovaní skutkového stavu veci a teda o tzv. inú vadu v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. Existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolací dôvod podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, ktorý však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.
Skutočnosť, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Táto námietka dovolateľa z hľadiska prípustnosti
dovolania nie je preto dôvodná.
Rovnako nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa, ţe bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný súd) v rozpore s ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz (výsluch svedka E. Š.).
Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 14. apríla 2008 totiţ vyplýva, ţe zástupca ţalovaného
v rámci záverečného prednesu neuviedol, ţe trvá naďalej na vykonaní dôkazu výsluchom
svedka E. Š.. Ţiaden návrh na doplnenie dokazovania zástupca ţalovaného neţiadal vykonať
ani predtým, neţ súd prvého stupňa vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Napokon,
ţalovaný ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietal, ţe by v konaní pred
súdom prvého stupňa došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení
s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolaciemu súdu (a ani okresnému súdu) nemoţno preto
vyčítať, ţe v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo nevykonal dôkaz výsluchom E. Š..
Podľa dovolacieho súdu v danej veci nebola naplnená ani podmienka prípustnosti
dovolania uvedená v § 237 písm. a/ O.s.p. Z obsahu spisu je nad všetky pochybnosti zrejmé,
ţe ide o vec, ktorá vyplýva z občianskoprávneho vzťahu (§ 11 a nasl. OZ) a ktorú podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nej iné orgány. Posudzovaná vec preto patrí podľa
§ 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdu. Pokiaľ ju súdy prejednali a o nej rozhodli, nezaťaţili
konanie vadou v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. tak, ako sa mylne domnieva ţalovaný. Prípadné
nedostatky návrhu na začatie konania nezakladajú existenciu uvedenej vady, ale ide
o nedostatok jednej z procesných podmienok konania, ktorú moţno odstrániť.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovaného smerovalo
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 1, 2 a 3
O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré
pozostávali z odmeny jeho právnej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich
nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie
práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová