Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/318/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. M., bývajúceho

v B., proti ţalovanému W. a.s., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 16. apríla 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. apríla 2008 č.k. -126 uloţil

ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcovi za nepravdivú a zavádzajúcu informáciu

uverejnenú v týţdenníku „t.“ X. na stranách X aţ X v článku M. V. „Ú.“, podľa ktorej sudca

M. navrhovateľa obnovy konania, ktorý chcel obhajobu postaviť na konfrontácii svedkov,

ktorí hovorili v jeho prospech, miesto toho, aby prerušil pojednávanie, odrovnal argumentom,

ţe nemá k dispozícii zápisnicu z rehabilitačného konania. Ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 600 000,-- Sk, v lehote troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol o náhrade trov konania, včítane trov vzniknutých

štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe k článku uverejnenému dňa X. v týţdenníku „t.“ pod názvom

„P.“, ktorý sa dotýkal sudcu S., bola priradená fotografia ţalobcu. Dospel k záveru, ţe

ţalovaný týmto konaním zasiahol do osobnostných práv ţalobcu, lebo pouţil fotografiu, na

ktorej je ţalobca jasne identifikovateľný bez jeho privolenia a v spojitosti s článkom, ktorý sa

jeho osoby vôbec netýkal. Navyše, zverejnením fotografie ţalobcu bez jeho súhlasu došlo aj

k porušeniu ustanovenia Ţalovaný zasiahol do práv na

ochranu osobnosti ţalobcu, a to do jeho práva na ochranu občianskej a profesnej cti aj

uverejnením príspevku M. V. v týţdenníku „t.“ X. pod názvom „Ú.“. Keďţe ochrana práv

2

ţalobcu formou zadosť učinenia nebola postačujúca, lebo neoprávnenými zásahmi

ţalovaného bola v značnej miere zníţená dôstojnosť ţalobcu a to nielen ako fyzickej osoby,

ale aj ako sudcu, priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3

). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. apríla 2009, sp.zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalovanému trovy odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţitým

spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Jeho rozsudok

povaţoval preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti

dovolania uviedol, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali dôkaz listinami

predloţenými prvostupňovému súdu tak, ako to vyţadujú ustanovenia § 122 ods. 1 a § 129

ods. 1 , t.j. prečítaním listiny alebo oboznámením jej obsahu na pojednávaní. Týmto

nesprávnym postupom ich súd vylúčil nielen z realizácie práva vyplývajúceho z ustanovenia

, ale im odňal aj moţnosť konať pred súdom v zmysle Ďalej

namietal, ţe bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný

súd) v rozpore s ustanovením neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý

dôkaz, a to výsluch svedka E. Š.. Napokon namietal, ţe návrh ţalobcu je nejasný,

nezrozumiteľný a nevykonateľný, lebo ţalobca sa ním nedomáhal ani splnenia povinnosti

a ani určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Takýto návrh preto nemôţe byť

predmetom sporu medzi účastníkmi a teda takáto vec nepatrí do právomoci súdov. Ak súdy

vec napriek tomu prejednali, zaťaţili konanie aj vadou uvedenou v

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania. Navrhol preto dovolanie ţalovaného odmietnuť a priznať mu náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie

3

ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

vo veci samej ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

( v znení účinnom do 28. februára 2010).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať

v tom, ţe súdy niţších stupňov nevykonali dôkaz listinami predloţenými prvostupňovému

súdu v súlade s ustanovením a treba uviesť, ţe ak súdy

pri vykonávaní dokazovania nepostupujú v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku (napr. dôkaz listinou vykonajú v rozpore s ), ide o vadu

konania pri zisťovaní skutkového stavu veci a teda o tzv. inú vadu v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ Existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolací dôvod podľa vyššie

citovaného zákonného ustanovenia, ktorý však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Skutočnosť, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl. Táto námietka dovolateľa z hľadiska prípustnosti

dovolania nie je preto dôvodná.

Rovnako nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa, ţe bolo porušené jeho právo

na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný súd) v rozpore s ustanovením § 157

ods. 2 neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz (výsluch svedka E. Š.).

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 14. apríla 2008 totiţ vyplýva, ţe zástupca ţalovaného

v rámci záverečného prednesu neuviedol, ţe trvá naďalej na vykonaní dôkazu výsluchom

svedka E. Š.. Ţiaden návrh na doplnenie dokazovania zástupca ţalovaného neţiadal vykonať

ani predtým, neţ súd prvého stupňa vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Napokon,

ţalovaný ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietal, ţe by v konaní pred

súdom prvého stupňa došlo k vade uvedenej v v spojení

s ustanovením Odvolaciemu súdu (a ani okresnému súdu) nemoţno preto

vyčítať, ţe v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo nevykonal dôkaz výsluchom E. Š..

Podľa dovolacieho súdu v danej veci nebola naplnená ani podmienka prípustnosti

dovolania uvedená v Z obsahu spisu je nad všetky pochybnosti zrejmé,

ţe ide o vec, ktorá vyplýva z občianskoprávneho vzťahu ( a nasl. ) a ktorú podľa

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nej iné orgány. Posudzovaná vec preto patrí podľa

do právomoci súdu. Pokiaľ ju súdy prejednali a o nej rozhodli, nezaťaţili

konanie vadou v zmysle tak, ako sa mylne domnieva ţalovaný. Prípadné

nedostatky návrhu na začatie konania nezakladajú existenciu uvedenej vady, ale ide

o nedostatok jednej z procesných podmienok konania, ktorú moţno odstrániť.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovaného smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 1, 2 a 3

) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

pozostávali z odmeny jeho právnej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich

nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová