Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci navrhovateľky M. spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpenej

advokátskou kanceláriou Z.A., s. r. o, so sídlom T., proti odporkyni Rade pre vysielanie

a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. zo dňa 09. februára 2010,

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 09. februára 2010,

č. , p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporkyňa – Rada pre vysielanie

a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1

písm. g/ o vysielaní a retransmisii a o zmene

Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „“) o vysielaní a retransmisii

v znení neskorších predpisov postupujúc podľa , podľa

ods. 1 písm. d/ a písm. a/ a . písm. c/ uložila

navrhovateľke pokutu vo výške 1.500,- eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 20 ods. 4

v platnosti do 14.12.2009 tým, že dňa 13.09.2009 o 21:33 hod.

odvysielala program „Dlhý víkend“, ktorý označila ako nevhodný pre vekovú skupinu

maloletých do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému

označovania, vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.

(ďalej len „JSO“).

Svoje rozhodnutie Rada odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými

ustanoveniami, písomným prepisom programu „Dlhý víkend“, vzhliadnutím záznamu

vysielania dotknutého programu a písomným vyjadrením navrhovateľky s konštatovaním,

že navrhovateľka zaradením daného programu do vysielania s označením ako program

nevhodný pre maloletých do 15 rokov nezohľadnila jeho vekovú vhodnosť pri zaraďovaní

programu do vysielania, a taktiež nesprávne uplatnila (JSO). Vychádzala z názoru, že i keď

predmetný program spadá do kategórie „bláznivá komédia“, je nesprávne si myslieť,

že zobrazovanie sexuálneho správania ako formy zábavy, vulgárny jazyk, obscénne

vyjadrovanie alebo obscénne gestá je morálne v našej spoločnosti.

Poukázala na to, že neoddeliteľnou súčasťou deja predmetného programu boli scény

zobrazujúce uspokojovanie sexuálnych potrieb zvierat, ktoré v danom prípade nebolo možné

porovnávať so zobrazovaním páriacich sa zvierat v dokumentárnych filmoch alebo

pri návšteve zoologickej záhrady.

Tiež s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 5 JSO dôvodila celkovou dĺžkou programu,

frekvenciou a kontextuálnym výskytom hodnotiacich kritérií nevhodnosti ako aj morálneho

posolstva predmetného programu. Podľa záveru Rady intenzita nevhodných scén a prejavov

s prihliadnutím na charakter daného programu bola dostatočne vysoká, aby odôvodňovala

označenie predmetného programu ako nevhodného a neprístupného pre vekovú skupinu

maloletých do 18 rokov.

Pokiaľ ide o výšku pokuty, poukázala na to, že navrhovateľka bola od účinnosti

sankcionovaná za porušenie ustanovenia zákona

č. v minulosti a viackrát jej bolo uložené upozornenie za porušenie zákona,

ako aj pokuty napr. v r. 2007 3 x po 100.000,- Sk a 1 x 200.000,- Sk. Rada pri určovaní

pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v vzala

do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu trvanie správneho deliktu, predmetný rozsah

a dosah vysielania, mieru zavinenia a následky porušenia povinnosti. Taktiež argumentovala

objektívnou zodpovednosťou navrhovateľky za správny delikt.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas odvolanie – opravný prostriedok

podľa tretej hlavy piatej časti (ďalej len „OSP“) domáhajúc

sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie.

S poukázaním na ustanovenia namietala, že vo filme

prezentované sexuálne dejové línie boli takého charakteru, že spadajú pod ustanovenie § 1

ods. 2 písm. c/ JSO v platnosti do 31.12.2009. Poukázala na nenachádzanie sa žiadnych

vulgárnych výrazov ohrozujúcich vekovú kategóriu (15+). Podľa ustanovenia § 20 ods. 5

namietala, že uvedený film mohol byť odvysielaný o 21:33 hod.

nakoľko celý program bol v duchu platných pravidiel JSO a nemohol ohroziť psychický,

fyzický alebo morálny vývin maloletých v kategórií (15+), ani narušiť ich duševné zdravie

a emocionálny stav, a preto vysielateľ nevidí dôvod iného vekového označenia ako

nevhodného pre maloletých do 15 rokov. Poukázala na jeden z najznámejších a odporúčaných

portálov (Holandský portál kijkwijzer), ktorý hodnotí programy vysielané v Európskej únii

z hľadiska ich vekovej vhodnosti. Namietala že rozhodnutie Rady by nemalo byť len

vo forme stručnej konštatácie, ale malo by reflektovať aj odborné názory.

Preto podľa navrhovateľky Rada dospela k nesprávnemu záveru, posúdila vec právne

nesprávne, pričom z vykonaného dokazovania dospela aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Tiež namietala, že výroková časť rozhodnutia neobsahuje presný, jednoznačný,

pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho

deliktu. Namietala, že vo výrokovej časti absolútne absentuje popis spáchania alebo popis

ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovaný tak,

aby bolo z popisu zrejmé,, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný.

Taktiež vytýkala Rade, že výška pokuty nie je žiadnym spôsobom zdôvodnená, a preto

je rozhodnutie Rady v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V doplnení opravného prostriedku došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dňa 06.04.2010 navrhovateľka namietla aj upretie práva vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam a dôkazom rozhodným pre vydanie rozhodnutia, pričom poukazovala

na to, že rozhodnutie Rady je v rozpore so závermi konštatovanými „Správou o šetrení

sťažnosti č. 3811/154-2009“ zo dňa 27.10.2009, v ktorej sa navrhuje posúdiť sťažnosť

ako neopodstatnenú.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhovala rozhodnutie potvrdiť

s poukázaním na príslušné právne predpisy a riadne zistený skutkový stav veci. Mala

za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a trvala

na dôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľky uvedenými

v odvolaní, majúc za to, že dej v programe ,,Dlhý víkend“ vysielaný dňa 13. 09. 2009 o 21:33

hod. zobrazujúci sexuálne správanie formou zábavy, vulgárneho jazyka, obscénneho

vyjadrovania alebo obscénnych gest, ktoré vystupujú do popredia, sú určené výlučne

dospelým kvôli intenzite nevhodných scén a prejavov, ako aj morálneho posolstva daného

programu.

Z tohto pohľadu odporkyňa posúdila predmetné scény - sexuálne správanie, vulgárny

jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá prezentované ako formu zábavy určenú

výhradne dospelým (18+) a navyše vyskytujúce sa v kontexte, kde je dominantná úloha

vyhľadávania sexuálnych zážitkov a čo najviac si užiť. Poukázala na to, že maloletí často

nie sú schopní pochopiť obsah niektorých scén, v tomto prípade najmä prezentáciu

sexuálneho správania, narážok, obscénnych scén, obscénneho vyjadrovania, či scén

s koitujúcimi zvieratami a práve toto nepochopenie samotnej podstaty je spôsobilé vyvolať

nebezpečenstvo, že maloletí si osvoja určitý model správania bez toho, aby porozumeli

a vnímali nevhodnosť ich následného osvojeného konania.

S poukázaním na JSO, odporkyňa odmietla argument navrhovateľky, že predmetný

program mohol byť odvysielaný v čase o 21:33 hod, ktorý zákon definuje ako deliacu čiaru

medzi kritériom vhodnosti a nevhodnosti pre skupinu maloletých bez toho, aby mohol ohroziť

psychický, fyzický alebo morálny vývin maloletých.

K námietke navrhovateľky ohľadom nedostatočného opisu skutku uviedla,

že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito,

spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia

je uvedený, resp. vymedzený a) čas spáchania správneho deliktu – 13.09.2009 o cca 21:30

hod. b) spôsob spáchania správneho deliktu – odvysielanie programu Dlhý víkend a jeho

označenie ako program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, c) správny

delikt – nesprávne uplatnenie jednotného systému označovania. Výroková časť rozhodnutia

tak podľa navrhovateľky exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila

a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola

uložená sankcia.

K námietke navrhovateľky ohľadom neodôvodnenia výšky pokuty uviedla,

že zohľadnila všetky relevantné skutočnosti podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona

č. , ako aj predošlé porušenia predmetných ustanovení navrhovateľkou,

prihliadla na čas vysielania programu a intenzitu nevhodných obsahov v napadnutom

programe na základe ktorých určila výšku pokuty, pričom pri jej určovaní nevybočila z rámca

stanoveného ustanovením .

K ďalšej námietke uvedenej v doplnení odvolania, že podkladom pre napádané

rozhodnutie bola Správa o prešetrení sťažnosti, v závere ktorej sa navrhuje sťažnosť posúdiť

ako neopodstatnenú, odporkyňa uviedla, že Správa o šetrení sťažnosti nie je podkladom

pre rozhodnutie, ide o pracovný materiál Kancelárie Rady, ktorý plní výlučne informačnú

funkciu a Rada ním nie je v žiadnych ohľadoch viazaná.

Tvrdenie navrhovateľky, že jej bolo upreté právo v súlade s ustanovením § 23 ods. 1

, odporkyňa vo svojom vyjadrení považovala za zmätočné

a nepravdivé. Navrhovateľka bola v oznámení o začatí správneho konania poučená o jeho

právach plynúcich z citovaného ustanovenia, napriek tomu ich v priebehu celého konania

pred správnym orgánom neuplatnil. Tvrdenie navrhovateľky, že nemala možnosť vyjadriť

sa k podkladom pre rozhodnutie č. je podľa odporkyne bezpredmetné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246

ods. 2 písm. a/ a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup odporkyne z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, vec prejednal na ústnom

pojednávaní ( ) a oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu,

osobitne prepisom sporného programu ako aj príslušnou nahrávkou, dospel k záveru,

že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Podľa Rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663,- eur

do 66.387,- eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- eur do 19.916,- eur,

ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby

(§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov alebo iných zložiek

programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom

(§ 20 ods. 5).

Podľa (v znení platnom do 14.12.2009)

na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej

programovej služby (od 15.12.2009 aj poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby

na požiadanie) povinný na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém

označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém

označovania“).

V prejednávanej veci skutkový stav nebol sporný. Navrhovateľka v správnom konaní

ani v konaní pred súdom nepoprela odvysielanie programu „Dlhý víkend“ ani jeho obsah

a znenie. Na základe opravného prostriedku úlohou najvyššieho súdu bolo, či Rada

nepochybila, keď v napadnutom rozhodnutí prijala záver o porušení ustanovenia § 20 ods. 4

s odkazom na JSO, v zmysle ktorých pri zaraďovaní jednotlivých

programov do vysielania je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zohľadňovať

vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a na základe

klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby

povinný zaviesť a uplatňovať JSO programov adresovaných rodičom a vychovávateľom

maloletých, informujúci o vhodnosti programov pre vekové skupiny maloletých do 7, 12, 15

a 18 rokov.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska dôvodov

navrhovateľky uvedených v opravnom prostriedku ( v spojení s

ods. 2 ) Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z preukázaného skutkového

stavu veci citovaných zákonných ustanovení, JSO, vlastného preskúmania a rozhodnutia Rady

zastáva názor, že námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku neobstoja.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení

sa so spisovým materiálom včítane priloženého záznamu ( veta druhá )

v súlade s názorom odporkyne mal za to, že dej programu ,,Dlhý víkend“ vysielaný dňa

13.09.2009 o 21:33 hod. zobrazujúci sexuálne správanie formou zábavy, vulgárneho jazyka,

obscénneho vyjadrovania alebo obscénnych gest je určený výlučne dospelým kvôli intenzite

nevhodných scén a prejavov, ako aj morálneho posolstva daného programu, teda jeho celkový

obsah považuje pre mládež do 18 rokov za absolútne nevhodný, keď napočítal v uvedenom

programe ,,Dlhý víkend“ 25 krát vulgárne slovo, pričom 10 krát vulgárne slová odzneli v čase

do 22:00 hod..

Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka

porušila povinnosť jej danú z ustanovenia a nesprávne

uplatnila JSO.

Najvyšší súd má za to, že navrhovateľka je povinná vychádzať zo znenia právnych

predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky a že zámerne poukázala len

na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c/ JSO.

Neobstojí ani argumentácia navrhovateľky, keď pri rozhodovaní o kritériách vekovej

vhodnosti prihliada na známe portály v rámci Európskej únie.

Najvyšší súd si neosvojil argumentáciu navrhovateľky majúc za to, že program svojím

obsahom bol nie len nevhodne označený kategóriou pre maloletých do 15 rokov, ale bol

aj spôsobilý vyvolať nesprávne morálne posolstvo maloletým.

Rovnako ako odporkyňa i najvyšší súd považoval tvrdenie navrhovateľky v úvode

odvolania, že sťažnosť bola doručená Rade dňa 12.01.2009, za chybné a zavádzajúce,

preukázané priloženým administratívnym spisom.

Najvyšší súd súhlasí so stanoviskom odporkyne, že z obsahu pripojeného

administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní Rada v dostatočnej miere

zistila skutkový stav veci a správne aplikovala príslušné ustanovenia

a JSO.

Najvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľky ohľadom

nedostatočného opisu skutku vo výrokovej časti rozhodnutia. I podľa názoru najvyššieho súdu

výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito,

spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.

Podľa sa na konanie o sankciách včítania

ukladania pokút vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

Náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa

ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel

obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva,

je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad

na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne

formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku je možné zistiť,

či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky

veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok,

je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva

na obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný správnou

exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku

rozhodnutia o správnom delikte spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom,

aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.

V preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého

rozhodnutia zhora uvedené kritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený,

resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu – 13.09.2009 o cca 21:30 hod., spôsob

spáchania správneho deliktu – odvysielanie programu Dlhý víkend a jeho označenie ako

program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a je konkrétne uvedený

i správny delikt – nesprávne uplatnenie jednotného systému označovania. Výroková časť

rozhodnutia tak i podľa názoru najvyššieho súdu exaktne popisuje konanie, ktorého

sa navrhovateľka dopustila a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho

deliktu, za ktorý bola uložená sankcia. Preto námietku navrhovateľky v tomto smere treba

považovať za bezpredmetnú.

Rozhodnutie odporkyne podľa názoru najvyššieho súdu má všetky náležitosti

ustanovené v § 47 správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky.

Najvyšší súd tiež nezistil, že by odvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či navrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia

namietala. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil s rozhodnutím Rady.

Za právne irelevantné považuje najvyšší súd i námietky uvedené v doplnení odvolania,

že podkladom pre napádané rozhodnutie bola Správa o prešetrení sťažnosti, v závere ktorej

sa navrhuje sťažnosť posúdiť ako neopodstatnenú, nakoľko ako vyplynulo z obsahu

administratívneho spisu ako aj zo samotného rozhodnutia odporkyne Správa o šetrení

sťažnosti nebola podkladom pre rozhodnutie, a nebola pre odporkyňu v žiadnych ohľadoch

záväzná. Rovnako bola obsahom administratívneho spisu vyvrátená i námietka

navrhovateľky, že jej bolo upreté právo v súlade s ustanovením

Zb.. Preto tvrdenie navrhovateľky, že nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom

pre rozhodnutie č. nemá oporu v spisovom materiáli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že opakujúce

sa odvysielané nevhodné scény, ako aj morálne posolstvo predmetného programu označeného

do ,,15 rokov“ bolo spôsobilé ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých,

lebo odvysielaná prezentácia u maloletých vyvoláva nebezpečenstvo pochopenia takejto

formy správania, ako niečo normálne a taktiež aj následného napodobňovania,

a že je nevyhnutné si uvedomiť, že pre maloletých sa môžu jednotlivé postavy programu

(,,Dlhý víkend“) stať akýmsi vzorom, a preto maloletí musia byť chránení pred možnosťou

stretu s takýmto správaním, ktoré je za hranicou slušného správania akceptovateľného

spoločnosťou.

Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou

skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho

rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že príspevok svojím obsahom bol

nevhodný nielen pre maloleté deti ale bol spôsobilý maloletých prinajmenšom znepokojiť

a narušiť ich emocionálny stav.

Záver Rady v napadnutom rozhodnutí je odôvodnený v súlade so zákonmi, ktoré

zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a pre ich kompletnosť

a priliehavosť, ako boli uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ne najvyšší súd

i poukazuje.

Najvyšší súd neakceptoval ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného

odôvodnenia výšky uloženej pokuty, nakoľko, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, odporkyňa pri stanovení výšky pokuty zdôraznila predchádzajúce porušenia

zákona navrhovateľkou podľa konkrétnych prechádzajúcich rozhodnutí, pričom ustálenie

výšky pokuty v rámci zákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho

uváženia a najvyšší súd podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal

na základe povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), preskúmava iba, či takéto

rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy a či je v súlade so zákonom.

Opravný prostriedok navrhovateľky neobsahuje nijaké argumenty, ktoré by boli

spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery odporkyne uvedené v jej rozhodnutí.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené

pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky s poukázaním na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Rady podľa § 250q ods. 2

potvrdil.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4

veta druhá a o súdnych poplatkov v znení

neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy

k tomuto zákonu.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s , v zmysle ktorého možno náhradu trov konania priznať

len navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň z časti úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný

( veta tretia ).

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková