Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/252/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ S. P.,

bývajúci v P., 2/ K. P., bývajúca v P., obaja zastúpení JUDr. R. B., advokátom v G., proti

žalovaným : 1/ M. O., bývajúci v P., 2/ N. O., bývajúca v P., 3/ R. O., bývajúci v P., všetci

zastúpení JUDr. M. K., advokátom AK K., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. (pôvodne sp.zn. PK ),

o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2009 sp.zn.

,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2009 sp.zn.

, vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že návrh zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. augusta 2007 č.k. -101

(PK ) určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.7.1999 o prevode nehnuteľností

zapísaných na LV č. X., nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. : parcela č. X. – zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere X. ma na nej postavený dom súpisné číslo X. je neplatná. Uložil

žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr.

D. D. vo výške 3 000,-- Sk. Prvostupňový súd v odôvodnení v otázke naliehavého právneho

záujmu na podanej žalobe uviedol, že k ochrane práva žalobcov postačí určenie neplatnosti

právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorá bola podkladom pre zápis vlastníckych práv

žalovaných, čím bude daná „istota práva“ s poukazom na

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (znenie

§ 34 ods. 2 účinné od 1.1.2002). Podľa § 34 ods. 2 tohto zákona právo k nehnuteľnosti podľa

§ 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu sa do katastra

2

nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Ku dňu

vyhlásenia rozsudku právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle

kúpnej zmluvy, nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Na základe určenia neplatnosti

napadnutého právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1999, katastrálny orgán vykoná

záznamom spätný zápis vlastníckych práv pre žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ ide o samotné

posúdenie neplatnosti napadnutého právneho úkonu súd sa po vykonanom dokazovaní plne

skutkovo a právne stotožnil s posúdením platnosti napadnutého právneho úkonu Krajským

súdom v Bratislave v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. , keď

v tomto konaní nezistil žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy majúce za následok iné posúdenie

veci, či už z hľadiska skutkového alebo právneho.

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. marca 2009

sp.zn. , zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh

zamietol. Uložil žalobcom 1/, 2/ zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania vo výške

99,50 € do troch dní. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa

otázku existencie naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil. Má za to, že

v prejednávanej veci žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1999, ktorou mali ako predávajúci previesť svoje vlastnícke právo

k nehnuteľnosti na kupujúceho, t.j. žalovaných ak majú možnosť domáhať sa priamo určenia

právneho vzťahu, tzn. že sú naďalej vlastníkmi predávaných nehnuteľností, lebo zreteľnému

cieľu sledovanému návrhom (dosiahnuť deklarovanie zmeny vlastníka) neslúži rozhodnutie

súdu určujúce neplatnosť kúpnej zmluvy, ale rozhodnutie určujúce, že predávajúci je,

resp. zostal vlastníkom nehnuteľností označených v kúpnej zmluve ako predmet prevodu.

Rozsudok určujúci neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže byť podkladom na vykonanie záznamu

( a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam); pokiaľ § 34 ods. 2 tohto zákona pripúšťa zapísanie

práva k nehnuteľnostiam, ktoré „vzniklo“ rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu,

treba uviesť, že vlastnícke právo predávajúceho vyhovením žalobe o určenie (absolútnej)

neplatnosti kúpnej zmluvy „nevzniká“, lebo s účinkami ex tunc nebolo kúpnou zmluvou

vôbec dotknuté a na nadobúdateľa neprešlo.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/, 2/ vo veci určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorého prípustnosť odvodzovali z ustanovenia

a dôvodnosť z ustanovenia Navrhli, aby dovolací súd rozsudok

3

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby

predmetný rozsudok zmenil tak, že potvrdí rozsudok prvostupňového súdu. Mali za to, že

v predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázali naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, teda hlavný dôvod prečo odvolací súd návrh

zamietol. Bez určenia neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy by bolo ich právo

ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým. Svedčí o tom aj samotná skutočnosť zápisu

vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy v neprospech žalobcov. V predmetnom

konaní žalovaní ako jediný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam uvádzali žalobcami namietanú kúpnu zmluvu. Rovnako nedošlo k zmene

zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na tretiu osobu (teda osobu odlišnú

od účastníkov konania). Rozhodnutím o platnosti – neplatnosti tohto právneho úkonu sa preto

vyrieši otázka vlastníckeho práva ako to z praxe vyplýva i na práva zápisu v katastri

nehnuteľností. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

zmluvy je podľa názoru žalobcov potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 zák.

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v zmysle novely Vzhľadom na toto ustanovenie

spochybňujú záver odvolacieho súdu, že rozsudok určujúci neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže

byť podkladom na vykonanie záznamu. Kataster nehnuteľností v prípade právoplatného

rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto právnym úkonom,

dosiahne sa tým stav právnej istoty žalobcov. Tak záznam, ako aj oprava sú úkony, ktoré

nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva ale sledujú nápravu

chybného alebo neaktuálneho zapísaného právneho vzťahu a to buď na základe

neexistujúceho titulu alebo súdneho rozhodnutia a pod. Preto požadované určenie nemá

charakter predbežnej otázky.

Žalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie žalobcov zamietnuť. Stotožňujú sa v celom rozsahu

s rozsudkom odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok (v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa

veci samej) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

V zmysle , môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke

existencie naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci je

preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho

správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom prípade môžu byť len

právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami ( druhá veta ).

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave, b/ o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Návrhmi podľa nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie

právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu (napr. v prípade návrhu podľa

).

Rozsudok znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie práva alebo právneho

vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre výrok

na plnenie. Sú však aj situácie, keď sa s návrhmi na plnenie nevystačí a keď treba rozhodnúť

o samej existencii práv alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ nežiada plnenie, ale žiada

určenie, ktoré samo vyvoláva určité právne následky. Preto vznikla určovacia žaloba ako

doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj nepriamu ochranu právnym

pomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia

plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd

v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ

podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie – „danie mu

istoty práva“. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie

samotnej právnej skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu (judikatúra túto zásadu

sčasti modifikovala). Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa

porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba o určenie nie je spravidla

opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Právo (právny vzťah),

existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy

určované len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody

v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 1985 sp.zn. , z 26. augusta 1993

sp.zn. , z 24. marca 1997 sp.zn. ), rozsudkom nemožno zásadne

určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok

rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu

v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa je pre rozsudok

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci

stav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2002 sp.zn.

). Iné je, že ustanovenie sa nedotýka hmotno-právnych

predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý okamih.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem

navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre

navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,

aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi : odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,

či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi

účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi

účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho

postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje

potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu

vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval

nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

(porovnaj , ).

Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym,

u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu

a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí

možno považovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné. Aspoň príkladom stačí uviesť

tieto tri. K tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti. Podľa

ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi

prislúchalo vlastnícke právo. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd

prihliadať v ktoromkoľvek stave konania.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh

na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva,

resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť

len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe

daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie

neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo

v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť,

pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol

nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je

neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky

sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je

úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani

na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá

právotvorný, ale iba evidenčný charakter (porovnaj R 18/2004). Údaje o právach

zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo

zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností. Správy

katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom

zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa

príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (porovnaj § 34

ods. 1 Katastrálneho zákona). Ustáliť, aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti

zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra

oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia

významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí

byť osoba, ktorá bola prevádzateľom podľa neplatnej zmluvy, za ustanovených podmienok –

(a tie mohli nastať) však dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež

možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevádzateľom, zomrela, že právnická osoba, ktorá bola

prevádzateľom, zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť,

ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného

pozemku alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou

spojená s inou stavbou. V takýchto prípadoch treba riešiť zložité právne otázky dôsledkov

neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže

riešiť zase iba súd. Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor

nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne

žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (žaloba mimo konania

o dedičstvo, porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2006 sp.zn.

), povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné

odstránenie sporu.

Zákonodarca vedomý si obtiaží pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu

s účinnosťou od 15. októbra 2008 vsunul do Katastrálneho zákona

nové znenie ustanovenia § 34 ods. 2, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho

úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto

právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti

bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa

táto právna zmena týka. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zákona

č. ) žalobcovi takto umožňuje s prehľadom podať žalobu proti účastníkom

napadnutého právneho úkonu, prípadne viacerých právnych úkonoch, ak došlo k opakovaným

prevodom. Po podaní žaloby môže v ten istý deň navrhnúť poznámku s doložením žaloby

potvrdenej v podateľni súdu a ďalšie prevody po zápise poznámky mu už nesťažia procesnú

situáciu a zjednodušia mu navrátenie veci do predošlého stavu vrátane zosúladenia

formálneho stavu v katastri so stavom skutočným. Nová právna úprava počíta so stavom, keď

nie je vždy možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm.c/ ) je dôvodné.

Dovolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením odvolacieho súdu v otázke, či

jestvuje naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa

19. júla 1999 ( ). Posúdenie odvolacieho súdu vychádza zo zistenia, že

dosiahnuť deklarovanie zmeny vlastníka neslúži rozhodnutie súdu určujúce neplatnosť kúpnej

zmluvy, ale rozhodnutie určujúce, že predávajúci je, resp. zostal vlastníkom nehnuteľností

9

označených v kúpnej zmluve ako predmet prevodu. Rozsudok určujúci neplatnosť kúpnej

zmluvy nemôže byť podkladom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností a pokiaľ § 34

ods. 2 tohto zákona pripúšťa zapísanie práva k nehnuteľnostiam, ktoré „vzniklo“ rozhodnutím

súdu o neplatnosti právneho úkonu, vlastnícke právo predávajúceho vyhovením žalobe

o určenie (absolútnej) neplatnosti kúpnej zmluvy „nevzniká“, lebo s účinkami ex tunc nebolo

kúpnou zmluvou vôbec dotknuté a na nadobúdateľa neprešlo.

Ako už bolo hore uvedené, rozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie

práva alebo právneho vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako

predpoklad pre výrok na plnenie. Sú však aj situácie, keď sa s návrhmi na plnenie nevystačí

a keď treba rozhodnúť o samej existencii práv alebo právneho vzťahu. Žalobcovia

v predmetnej veci nežiadajú plnenie, ale žiadajú určenie, ktoré samo vyvolá určité právne

následky. Preto vznikla určovacia žaloba ako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné

poskytnúť aj nepriamu ochranu právnym pomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou

sa teda žalobcovia domáhajú, aby súd v rozsudku uviedol, že určitý právny vzťah neexistuje

(zmluva zo dňa 19. júla 1999). Žalobcovia podaním určovacej žaloby vyjadrujú, že im

k ochrane práva postačí jeho určenie – „danie mu istoty práva“. Súdna prax za určovaciu

žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa

ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Základnou

podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa

je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa

požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol

v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Zo zistenia obsiahnutého v rozsudku súdu prvého

stupňa vyplýva, že žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali naliehavý právny záujem

na určenie neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy. Bez určenia neplatnosti právneho

úkonu – kúpnej zmluvy by bolo ich právo ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým.

Svedčí o tom aj samotná skutočnosť zápis vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy

v neprospech žalobcov. V predmetnom konaní žalovaní ako jediný dôvod nadobudnutia

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uvádzali žalobcami namietanú kúpnu

10

zmluvu. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

zmluvy je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 34

ods. 2 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona (po zmene

v zmysle novely ), kataster nehnuteľností v prípade právoplatného

rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto právnym úkonom,

to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je

rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka – dosiahne sa tým

stav právnej istoty žalobcov. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 2

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy katastra plniaci

evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo na zánik práv

k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný ale

iba evidenčný charakter. Požadované určenie nemá charakter predbežnej otázky tak ako to

uzavrel odvolací súd.

Vzhľadom na to, že dovolaním napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že návrh zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil podľa § 243b ods. 2

a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

11