Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a57/366286.c61305.pdf
PDF · 117.38 KB
No categories available
8Sžo/245/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/245/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej
veci žalobcu: JUDr. J., bytom B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického1, Trenčín, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009 na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S 13/2009-33 zo dňa 22. apríla 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S 13/2009-33 zo dňa 22. apríla 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia
č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Okresného dopravného
inšpektorátu Trenčín č. p.: ORP-P-1121/DI-TN-2-2008 zo dňa 10.11.2008 a potvrdené
rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a k/ zákona
2
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o uložení pokuty vo výške
6000,- Sk a zákaze viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.
S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom krajský súd žalobu zamietol.
V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo
jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona,
§ 15 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch
správnych orgánov.
Krajský súd poukázal na to, že skutkový stav bol spoľahlivo a dostatočne zistený,
žalobca to ani nenamietal. Jeho námietky smerovali k neprimeranosti sankcie. Z oboch
rozhodnutí správnych orgánov podľa krajského súdu vyplýva, že pri ukladaní sankcie správne
orgány prihliadli na zákonné podmienky uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch
a uloženie sankcie aj dostatočne zdôvodnili. Poukázali na skutočnosť, že nedodržanie
povolenej rýchlosti patrí medzi najzávažnejšie príčiny nehôd s ťažkými následkami,
že priestupok bol spáchaný na ceste I. triedy, v druhom skutku vedome porušil zákaz vjazdu
všetkých motorových vozidiel. Správne orgány prihliadli aj k osobe páchateľa, ktorý bol
za posledné 2 roky 4 krát postihnutý za dopravný priestupok a z toho jeden krát
za prekročenie rýchlosti a i k postoju ku skutkom, ktorých nebezpečnosť zľahčoval.
Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že napriek
vzneseným námietkam o neprimeranosti uloženej pokuty, žalovaný sa touto námietkou
nezaoberal.
Zdôraznil, že námietky, ktoré uplatnil v žalobe korešpondujú so základným pravidlom
správneho konania upraveným v § 3 ods. 1 Správneho poriadku označeným ako zásada
zákonnosti, ktorá svojim významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden
z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave SR.
Žalobca trval na námietke uplatnenej v žalobe, ktorou poukázal na porušenie
základného pravidla správneho konania upraveného v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, a to,
3
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Napriek jeho snahe v konaní pred krajským súdom ozrejmiť prax
správnych orgánov pri ukladaní sankcií, či už zo spisovej dokumentácie ODI OR PZ alebo
obdobnej štatistiky o priestupkoch a sankciách, ktoré sú ukladané, nebol krajským súdom
jeho navrhovaný dôkaz objasňujúci rozhodnutím uloženú sankciu reflektovaný.
Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť
tak, že žalobe navrhol vyhovieť.
Žalovaný sa odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
navrhol potvrdiť. Podľa žalovaného v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený
skutkový stav a vo veci konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým,
že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne,
Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín č. p.: ORP-P-1121/DI-TN-2-2008 zo dňa
10.11.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. a/ a k/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o uložení
pokuty vo výške 6000,- Sk a zákaze viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho
4
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal, že rozhodol miestne
nepríslušný správny orgán a že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
neobsahuje odôvodnenie. Namietal tiež neprimeranosť uloženej sankcie, ktorá
nezodpovedá skutkovo zhodným alebo podobným prípadom a že pri ukladaní
sankcie nebola zohľadnená miera zavinenia ani následok priestupku a rovnako
zostal nepovšimnutý fakt, že je držiteľom vodičského oprávnenia od 29.9.1994
a doteraz nebol účastníkom dopravnej nehody.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa podrobne
zaoberal všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe.
Námietku miestnej nepríslušnosti nepovažoval krajský súd za dôvodnú,
pretože prvý skutok (zo dňa 3.8.2008) žalobca spáchal v územnom obvode
OK PZ Lučenec a tento orgán podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch postúpil vec
OR PZ Trenčín, pretože žalobca mal bydlisko v okrese Trenčín. Pri objasňovaní
druhého priestupku zo dňa 29.8.2008 žalobca uviedol, že býva v Trenčíne – Z.,
predvolanie na ústne pojednávanie prevzal dňa 25.10.2008 na adrese Trenčín, Na
záhrade 22 a táto adresa je uvedená aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa
10.11.2008. Žalobca inú adresu neuviedol a pokiaľ žalovaný jeho námietku neuznal
za dôvodnú, nepochybil, pretože v odvolaní neviedol žiadne skutočnosti ani
nepredložil dôkaz, ktorým by zmenu bydliska preukázal.
Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca ani na súdnom
pojednávaní dňa 22.4.2009 nevedel konkrétne uviesť dátu m zmeny bydliska, nemal
5
o tom doklad. V občianskom preukaze, ktorý bol vydaný 29.10.2008, ale si ho
prevzal až dňa 21.11.2008, t. j. po ústnom pojednávaní o priestupku, má už uvedené
nové bydlisko, ale správnym orgánom to preukázateľne neoznámil.
Keďže pri postúpení prvého priestupku mal bydlisko v Trenčíne a druhý
priestupok spáchal v územnom obvode prvostupňového správneho orgánu, vec bola
podľa krajského súdu prejednaná v súlade s ustanovením § 55 ods. 1, 3 zákona
o priestupkoch.
Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu
dospel krajský súd k záveru, že vychádzajú zo spoľahlivo a dostatočne zisteného
skutkového stavu veci, obe rozhodnutia zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3
SP obsahujú, pričom odvolací správny orgán v súlade so zákonom ešte odôvodnenia
rozhodnutia rozviedol a doplnil. V odôvodení uvádza, ktoré skutočnosti boli jeho
podkladom, ako hodnotil jednotlivé dôkazy, akú správnu úvahu použil pri aplikácii
právnych predpisov a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu.
K námietke neprimeranosti sankcie krajský súd uviedol, že pri ukladaní sankcie
správne orgány prihliadli na zákonné podmienky uvedené v § 12 ods. 1 zákona
o priestupkoch a uloženie sankcie aj dostatočne zdôvodnili. Poukázali na skutočnosť,
že nedodržanie povolenej rýchlosti patrí medzi najzávažnejšie príčiny nehôd s ťažkými
následkami, že priestupok bol spáchaný na ceste I. triedy, v druhom skutku vedome porušil
zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel. Správne orgány prihliadli aj k osobe páchateľa,
ktorý bol za posledné 2 roky 4 krát postihnutý za dopravný priestupok a z toho jeden krát
za prekročenie rýchlosti a i k postoju ku skutkom, ktorých nebezpečnosť zľahčoval.
Podľa súdu žalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
neprimeranosť sankcie nenamietal.
6
Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že uložená sankcia, zhodne ako tvrdia
správne orgány, zodpovedá účelu zákona, plní výchovný cieľ, je primeraná a opodstatnená,
odvolací súd nepovažoval námietku žalobcu, že výška uloženej pokuty bola neprimeraná
za dôvodnú.
Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov a určenie výšky pokuty je vecou voľnej
úvahy správneho orgánu a súd môže do jeho voľnej úvahy zasahovať len v prípade, keby
voľná úvaha nezodpovedala obsahu spisov alebo by odporovala zásadám logického myslenia
(rozsudok NS SR 8Sžo 150/2009). Súd iba preskúmava či takéto rozhodnutie o výške
uloženej pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav veci,
vykonané dôkazy v rozhodnutiach vyhodnotili a výšku pokuty určili podľa voľnej úvahy
(správne uváženie) a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietol.
Odvolací súd k námietke žalobcu, že napriek jeho snahe v konaní pred krajským
súdom ozrejmiť prax správnych orgánov pri ukladaní sankcií, či už zo spisovej dokumentácie
ODI OR PZ alebo obdobnej štatistiky o priestupkoch a sankciách, ktoré sú ukladané, nebol
krajským súdom jeho navrhovaný dôkaz objasňujúci rozhodnutím uloženú sankciu
reflektovaný uvádza, že uvedená námietka nebola dôvodná. Zo zápisnice o pojednávaní
pred krajským súdom zo dňa 22.4.2009 nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vykonania
takéhoto dôkazu a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by takýto dôkaz krajskému súdu
predložil. Rovnako nevyplýva, že by súd takýto dôkaz odmietol.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodovanie správnych orgánov vo veciach
priestupkov má spĺňať nie len pravidlo správneho konania upravené v § 3 ods. 4 Správneho
poriadku, a to, že v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch by nemali
vznikať neodôvodnené rozdiely, ale tiež pravidlo stanovené v § 3 ods. 3 Správneho poriadku,
(povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou), z ktorej vyplýva okrem
iného aj podmienka individuálneho prístupu ku každej prejednávanej veci, tak aby
7
pri ukladaní sankcií boli zohľadnené a splnené zákonné podmienky v § 12 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, tak aby uloženie sankcie bolo dostatočne zdôvodnené.
Žalobca nepreukázal, že by správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom
a že bol uložením pokuty v uvedenej výške ukrátený na svojich právach. Na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobu zamietol.
Odvolací súd preto s odkazom na uvedené závery napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 250j a ods. 3, druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP ako zákonný a vecne
správny potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu,
viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s odkazom na § 246c ods. 1, prvá veta OSP tak, že účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný
podľa zákona nemá nárok na ich náhradu. Takéto pochybenia však v konaní žalovaného
ani prvostupňového správneho orgánu zistené neboli.
POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová