Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/245/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej

veci žalobcu: JUDr. J., bytom B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického1, Trenčín, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009 na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -33 zo dňa 22. apríla 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -33 zo dňa 22. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia

č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu

proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Okresného dopravného

inšpektorátu Trenčín č. p.: ORP-P-1121/DI-TN-2-2008 zo dňa 10.11.2008 a potvrdené

rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a k/ zákona

2

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o uložení pokuty vo výške

6000,- Sk a zákaze viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.

S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom krajský súd žalobu zamietol.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona,

o premávke na pozemných komunikáciách v znení

neskorších predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch

správnych orgánov.

Krajský súd poukázal na to, že skutkový stav bol spoľahlivo a dostatočne zistený,

žalobca to ani nenamietal. Jeho námietky smerovali k neprimeranosti sankcie. Z oboch

rozhodnutí správnych orgánov podľa krajského súdu vyplýva, že pri ukladaní sankcie správne

orgány prihliadli na zákonné podmienky uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch

a uloženie sankcie aj dostatočne zdôvodnili. Poukázali na skutočnosť, že nedodržanie

povolenej rýchlosti patrí medzi najzávažnejšie príčiny nehôd s ťažkými následkami,

že priestupok bol spáchaný na ceste I. triedy, v druhom skutku vedome porušil zákaz vjazdu

všetkých motorových vozidiel. Správne orgány prihliadli aj k osobe páchateľa, ktorý bol

za posledné 2 roky 4 krát postihnutý za dopravný priestupok a z toho jeden krát

za prekročenie rýchlosti a i k postoju ku skutkom, ktorých nebezpečnosť zľahčoval.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že napriek

vzneseným námietkam o neprimeranosti uloženej pokuty, žalovaný sa touto námietkou

nezaoberal.

Zdôraznil, že námietky, ktoré uplatnil v žalobe korešpondujú so základným pravidlom

správneho konania upraveným v § 3 ods. 1 Správneho poriadku označeným ako zásada

zákonnosti, ktorá svojim významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden

z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave SR.

Žalobca trval na námietke uplatnenej v žalobe, ktorou poukázal na porušenie

základného pravidla správneho konania upraveného v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, a to,

3

aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely. Napriek jeho snahe v konaní pred krajským súdom ozrejmiť prax

správnych orgánov pri ukladaní sankcií, či už zo spisovej dokumentácie ODI OR PZ alebo

obdobnej štatistiky o priestupkoch a sankciách, ktoré sú ukladané, nebol krajským súdom

jeho navrhovaný dôkaz objasňujúci rozhodnutím uloženú sankciu reflektovaný.

Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť

tak, že žalobe navrhol vyhovieť.

Žalovaný sa odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu

navrhol potvrdiť. Podľa žalovaného v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený

skutkový stav a vo veci konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým,

že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia č. p. KRP-157 KDI-P-2008 zo dňa 20.1.2009, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne,

Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín č. p.: ORP-P-1121/DI-TN-2-2008 zo dňa

10.11.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1

písm. a/ a k/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o uložení

pokuty vo výške 6000,- Sk a zákaze viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

4

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými

v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal, že rozhodol miestne

nepríslušný správny orgán a že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

neobsahuje odôvodnenie. Namietal tiež neprimeranosť uloženej sankcie, ktorá

nezodpovedá skutkovo zhodným alebo podobným prípadom a že pri ukladaní

sankcie nebola zohľadnená miera zavinenia ani následok priestupku a rovnako

zostal nepovšimnutý fakt, že je držiteľom vodičského oprávnenia od 29.9.1994

a doteraz nebol účastníkom dopravnej nehody.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa podrobne

zaoberal všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe.

Námietku miestnej nepríslušnosti nepovažoval krajský súd za dôvodnú,

pretože prvý skutok (zo dňa 3.8.2008) žalobca spáchal v územnom obvode

OK PZ Lučenec a tento orgán podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch postúpil vec

OR PZ Trenčín, pretože žalobca mal bydlisko v okrese Trenčín. Pri objasňovaní

druhého priestupku zo dňa 29.8.2008 žalobca uviedol, že býva v Trenčíne – Z.,

predvolanie na ústne pojednávanie prevzal dňa 25.10.2008 na adrese Trenčín, Na

záhrade 22 a táto adresa je uvedená aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa

10.11.2008. Žalobca inú adresu neuviedol a pokiaľ žalovaný jeho námietku neuznal

za dôvodnú, nepochybil, pretože v odvolaní neviedol žiadne skutočnosti ani

nepredložil dôkaz, ktorým by zmenu bydliska preukázal.

Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca ani na súdnom

pojednávaní dňa 22.4.2009 nevedel konkrétne uviesť dátu m zmeny bydliska, nemal

5

o tom doklad. V občianskom preukaze, ktorý bol vydaný 29.10.2008, ale si ho

prevzal až dňa 21.11.2008, t. j. po ústnom pojednávaní o priestupku, má už uvedené

nové bydlisko, ale správnym orgánom to preukázateľne neoznámil.

Keďže pri postúpení prvého priestupku mal bydlisko v Trenčíne a druhý

priestupok spáchal v územnom obvode prvostupňového správneho orgánu, vec bola

podľa krajského súdu prejednaná v súlade s ustanovením § 55 ods. 1, 3 zákona

o priestupkoch.

Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu

dospel krajský súd k záveru, že vychádzajú zo spoľahlivo a dostatočne zisteného

skutkového stavu veci, obe rozhodnutia zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3

SP obsahujú, pričom odvolací správny orgán v súlade so zákonom ešte odôvodnenia

rozhodnutia rozviedol a doplnil. V odôvodení uvádza, ktoré skutočnosti boli jeho

podkladom, ako hodnotil jednotlivé dôkazy, akú správnu úvahu použil pri aplikácii

právnych predpisov a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu.

K námietke neprimeranosti sankcie krajský súd uviedol, že pri ukladaní sankcie

správne orgány prihliadli na zákonné podmienky uvedené v § 12 ods. 1 zákona

o priestupkoch a uloženie sankcie aj dostatočne zdôvodnili. Poukázali na skutočnosť,

že nedodržanie povolenej rýchlosti patrí medzi najzávažnejšie príčiny nehôd s ťažkými

následkami, že priestupok bol spáchaný na ceste I. triedy, v druhom skutku vedome porušil

zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel. Správne orgány prihliadli aj k osobe páchateľa,

ktorý bol za posledné 2 roky 4 krát postihnutý za dopravný priestupok a z toho jeden krát

za prekročenie rýchlosti a i k postoju ku skutkom, ktorých nebezpečnosť zľahčoval.

Podľa súdu žalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu

neprimeranosť sankcie nenamietal.

6

Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že uložená sankcia, zhodne ako tvrdia

správne orgány, zodpovedá účelu zákona, plní výchovný cieľ, je primeraná a opodstatnená,

odvolací súd nepovažoval námietku žalobcu, že výška uloženej pokuty bola neprimeraná

za dôvodnú.

Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov a určenie výšky pokuty je vecou voľnej

úvahy správneho orgánu a súd môže do jeho voľnej úvahy zasahovať len v prípade, keby

voľná úvaha nezodpovedala obsahu spisov alebo by odporovala zásadám logického myslenia

(rozsudok NS SR ). Súd iba preskúmava či takéto rozhodnutie o výške

uloženej pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje

účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali

náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav veci,

vykonané dôkazy v rozhodnutiach vyhodnotili a výšku pokuty určili podľa voľnej úvahy

(správne uváženie) a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého

stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu podľa

zamietol.

Odvolací súd k námietke žalobcu, že napriek jeho snahe v konaní pred krajským

súdom ozrejmiť prax správnych orgánov pri ukladaní sankcií, či už zo spisovej dokumentácie

ODI OR PZ alebo obdobnej štatistiky o priestupkoch a sankciách, ktoré sú ukladané, nebol

krajským súdom jeho navrhovaný dôkaz objasňujúci rozhodnutím uloženú sankciu

reflektovaný uvádza, že uvedená námietka nebola dôvodná. Zo zápisnice o pojednávaní

pred krajským súdom zo dňa 22.4.2009 nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vykonania

takéhoto dôkazu a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by takýto dôkaz krajskému súdu

predložil. Rovnako nevyplýva, že by súd takýto dôkaz odmietol.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodovanie správnych orgánov vo veciach

priestupkov má spĺňať nie len pravidlo správneho konania upravené v § 3 ods. 4 Správneho

poriadku, a to, že v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch by nemali

vznikať neodôvodnené rozdiely, ale tiež pravidlo stanovené v § 3 ods. 3 Správneho poriadku,

(povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou), z ktorej vyplýva okrem

iného aj podmienka individuálneho prístupu ku každej prejednávanej veci, tak aby

7

pri ukladaní sankcií boli zohľadnené a splnené zákonné podmienky v § 12 ods. 1 zákona

č. o priestupkoch, tak aby uloženie sankcie bolo dostatočne zdôvodnené.

Žalobca nepreukázal, že by správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom

a že bol uložením pokuty v uvedenej výške ukrátený na svojich právach. Na základe

uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobu zamietol.

Odvolací súd preto s odkazom na uvedené závery napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa a ods. 3, druhá veta v spojení s a ako zákonný a vecne

správny potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu,

viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s a s odkazom na , prvá veta tak, že účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný

podľa zákona nemá nárok na ich náhradu. Takéto pochybenia však v konaní žalovaného

ani prvostupňového správneho orgánu zistené neboli.

POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová