Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fd6/366025.2fef92.pdf
PDF · 117.18 KB
No categories available
8Sžf/1/2010
Najvyšší súd 8Sžf/1/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu V. M., S.S., B.P., zastúpeného Mgr. F. P., advokátom so sídlom B.H.,
proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/14449-
81817/2008/990447-r zo dňa 03. novembra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/1/2009-43 zo dňa 30. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/1/2009-43 zo dňa 30. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/14449-
-81817/2008/990447-r zo dňa 03. novembra 2009, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/41136/08/Ška zo dňa 11. júla 2008 o vyrubení
rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume 44 118 Sk
ţalobcovi v zmysle § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
2
predpisov. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po prejednaní veci na pojednávaní
a oboznámení sa s obsahom predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe u ţalobcu bola
vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za október 2007. Správca dane neuznal
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. X. zo dňa 30. októbra 2007,
ktorou spoločnosť V. S., S.S. B. vyfakturovala ţalobcovi cenu za prevod spolumajiteľského
podielu k patentovej prihláške č. X. registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky na základe zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. X. zo dňa
30. októbra 2007 vo výške 44 118 Sk. Jedným z dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny
orgán neuznal oprávnenosť odpočtu dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry bola
skutočnosť, ţe medzi ţalobcom predloţenými dokladmi nie je písomná zmluva o prevode
práva na riešenie, ktorá by skutočnosť tohto prevodu osvedčila zákonným spôsobom. Aj súd
z obsahu správneho spisu zistil, ţe sa v ňom nenachádza zmluva o prevode práva na riešenie
zo spolupôvodcov na spoločnosť V. S., S.S. B.. Druhým dôvodom bola skutočnosť, ţe
zmluva o prevode spolumajiteľského podielu č. X. zo dňa 30. októbra 2007 bola za prevodcu
- spoločnosť V. S., S.S. B. podpísaná neoprávnenou osobou Ing. I. K., ktorý v čase podpisu
zmluvy nebol splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Tretím dôvodom neuznania
odpočtu DPH bolo, ţe ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov patentu mal právo na
riešenie, ktoré ho oprávňovalo vyuţívať vynález v celom rozsahu aj bez predmetného prevodu
od spoločnosti V. S., S.S. B.. Súd sa stotoţnil s právnym záverom správneho orgánu, ţe
spoluprihlasovateľ patentu má právo autonómne vyuţívať patent ako celok podľa príslušných
ustanovení patentového zákona. Na ţalobcom preukazované pouţitie nadobudnutého majetku
ho oprávňovalo uţ to, ţe bol spolumajiteľom práva na riešenie ako spoluprihlasovateľ
predmetného patentu. Súd tieţ súhlasil so záverom správneho orgánu, ţe odpočítať moţno
len také zdaniteľné plnenie, ktoré platiteľ pouţije na dodávky tovarov a sluţieb. Za nesprávny
však povaţoval právny záver ţalovaného, ţe predmetné nehmotné právo moţno pouţiť len
vyuţitím vynálezu, pretoţe jeho majiteľ je oprávnený nakladať s ním aj inak, môţe ho
napríklad scudziť s účelom dosiahnutia príjmu. Nemení to však nič na skutočnosti, ţe ţalobca
v daňovom konaní nepreukázal, ţe predmetné zdaniteľné plnenie skutočne existovalo,
nakoľko nepreukázal, ţe spoločnosť V. S., S.S. B. bola majiteľom, resp. spolumajiteľom
práva na riešenie, ktoré na ţalobcu prevádzala. Preto kým nebola preukázaná existencia
zdaniteľného plnenia, ktoré platiteľ pouţije na svoje dodávky tovarov a sluţieb, bolo
nadbytočné skúmať, či Ing. I. K. bol oprávnený pri predmetnom obchode konať za spoločnosť
V. S., S.S. B.. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, je vo výroku v súlade so
3
zákonom. O trovách konania súd nerozhodoval, pretoţe v konaní nebol podaný návrh na ich
náhradu.
Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie
s odôvodnením, ţe napadnutým rozhodnutím bola vec po právnej i skutkovej stránke
posúdená nesprávne. Namietal, ţe ţalovaný aj súd posúdili predmet sporu z hľadiska
patentového zákona, no na úkor základných princípov dane z pridanej hodnoty uvedených
v Smerniciach ES a v zákone o DPH. Zmluvou č. X. zo dňa 30. októbra 2007 došlo k prevodu
spolumajiteľského podielu k právu na riešenie medzi prevodcom V. S., S.S. na ţalobcu ako
nadobúdateľa. Zo Smernice Rady 2006/112/ES a z § 3 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, ţe
prevod spolumajiteľského podielu k právu na riešenie predstavuje zdaniteľný obchod
podliehajúci DPH; je dodaním sluţby, ktorá nie je oslobodená od dane a prevodcovi dňom
dodania sluţby vzniká daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, ţe nadobúdateľ mal právo
podľa § 20 ods. 3 patentového zákona vyuţívať vynález.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca v odvolaní v podstate zotrval
na námietkach, s ktorými sa ţalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo
vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný súhlasí s tvrdením ţalobcu v súvislosti s princípom neutrality
dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové bremeno všetkých hospodárskych činností bez
ohľadu na ich účely a výsledky pod podmienkou, ţe odliehajú DPH poukazujúc na Smernicu
Rady EU č. 77/388/EHS (Šiesta smernica). Z Čl. 17 Šiestej smernice však jednoznačne
vyplýva, ţe platiteľ dane je oprávnený odpočítať daň splatnú alebo zaplatenú pri tovaroch
a sluţbách, ktoré mu dodal iný platiteľ dane, ak sa tieto tovary a sluţby pouţijú na jeho
vlastné zdaniteľné obchody. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov
prihlášky k vynálezu deklaroval vlastníctvo práva na riešenie, ktoré ho uţ oprávňovalo
vyuţívať vynález ako celok, fakturované plnenie (prevod práva na to isté riešenie) nepouţije
na účely svojho podnikania, čím nebola splnená podmienka stanovená v § 49 ods. 2 zákona
o DPH, a preto ţalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z fakturovanej sluţby. Ďalej
poukázal na skutočnosť, ţe podľa vyjadrenia ţalobcu, predchádzajúce nadobudnuté podiely
vţdy následne previedol na zdruţenie podnikateľov T. G., B., preto pred 30. októbrom 2007
nevlastnil ţiadne práva a v tento deň prijaté plnenie mohol pouţiť na svoju podnikateľskú
činnosť. Ako vyplýva z dokladov predloţených ţalobcom, medzi osobami, ktoré dňa 26.
februára 2007 podali prihlášku č. X., je uvedená aj spoločnosť V. S., S.S. a ţalobca, takţe uţ
pred prevodom fakturovaným dňa 30. októbra 2007 boli vlastníkmi práva na riešenie
4
k vynálezu podanému dňa 26. februára 2007 prihláškou č. 5017-2007 pod názvom: spôsob
úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty. Prevod práva deklarovaný
spornou faktúrou a zmluvou predstavuje iba zmenu rozsahu veľkosti ich vlastníckych
podielov na riešení. Podľa aktuálnej informácie z internetovej stránky ÚPV SR o prihláške
k vynálezu č. X. podanej dvanástimi spoluprihlasovateľmi (vrátane ţalobcu) Úrad dodnes
nerozhodol, takţe spoluprihlasovatelia zatiaľ len deklarujú svoje právo na riešenie podaním
prihlášky. Ţalovaný preto s napadnutým rozsudkom súhlasí s tým, ţe nedošlo k naplneniu
podmienky podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212
ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta OSP), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu
www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a podľa § 250ja
ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vyčerpávajúcim
spôsobom reagujú na všetky námietky ţalobcu. Pretoţe v odvolaní ţalobca neuvádza ţiadne
nové skutočnosti, neţ s ktorými sa uţ podrobne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ako
ţalovaný, tak súd prvého stupňa, odvolací súd len na zdôraznenie správnosti ich rozhodnutí
uvádza, ţe v správnom konaní nezistil namietané porušenie zásad daňového konania.
5
V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri
vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich
najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 1, 2, 3 záko-
na č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov).
Obsah administratívneho spisu potvrdzuje konštatovanie súdu prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ţe daňové orgány poskytli ţalobcovi dostatočný
priestor na preukázanie jeho tvrdení a predloţenie listinných dokladov, čo ţalobca nevyuţil.
Krajský súd sa stotoţnil s dôvodmi, pre ktoré odvolací správny orgán potvrdil napadnuté
prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 44 118 Sk, a to, ţe ţalobca
nepredloţil písomnú zmluvu o prevode práva na riešenie zo spolupôvodcov na spoločnosť V.
S., S.S. B. a okrem toho ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov patentu mal právo na
riešenie, ktoré ho oprávňovalo vyuţívať vynález v celom rozsahu aj bez predmetného
spochybneného prevodu od spoločnosti V. S., S.S. B.. Ţalobca v podanom odvolaní
nereagoval ani na jeden z týchto dôvodov, iba tvrdil, ţe prevod spolumajiteľského podielu
k právu na riešenie predstavuje zdaniteľný obchod podliehajúci DPH; rozhodnutie súdu však
vychádza zo skutočnosti, ţe k takémuto prevodu nedošlo. Krajský súd jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, prečo povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného za vydané v súlade so
zákonom a odvolací súd sa s jeho závermi stotoţnil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe
ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol
zákonný nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2010
6
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská