Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžh/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: Dr. V. K., bytom K., zastúpený JUDr. I. K., advokátom so sídlom F.,

proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská

Bystrica 4, za účasti: M.. – S., S., , zastúpená patentovou zástupkyňou Ing. M.

F. so sídlom L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87-2008

zo dňa 14. mája 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -55 zo dňa 10. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -55 zo dňa 10. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87-

-2008 zo dňa 14. mája 2008. Ţalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného č. POZ 594-98 N/228-2006/Gas zo dňa

06. júla 2006 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo

2

dňa 06. júla 2006 podľa v spojení s

Z.z. o ochranných známkach zamietol námietky podané ţalobcom proti zápisu označenia „S.“

č. spisu POZ 594-98 do registra ochranných známok prihlasovateľa S. T. S., S., B.

s odôvodnením, ţe namietateľom označená T. relácia s názvom „S.“ nespĺňa hmotno-právne

podmienky autorského diela.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia a postupu

správnych orgánov v rozsahu vymedzenom ţalobou dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom. Z obsahu ţalobcom

podaného rozkladu, ţaloby, ako aj písomného vyjadrenia zo dňa 29. mája 2009 a vyjadrenia

na pojednávaní je zrejmé, ţe ţalobca tieto rozhodnutia povaţoval za nezákonné z dôvodu

neplatnosti právneho úkonu – rozkladu zo dňa 01. februára 2002 proti rozhodnutiu ÚPV SR

č. POZ 594-98 N/310-2001/Vr, podaného prihlasovateľom slovnej ochrannej známky „S.“ –

S. T. S., S., B. 18 s dôsledkom nulitnosti všetkých ďalších rozhodnutí v tejto veci. Krajský

súd sa s týmto názorom ţalobu nestotoţnil.

Podľa názoru súdu, rozklad zo dňa 01. februára 2002, ktorý ţalovaný vyhodnotil

po formálnej aj obsahovej stránke ako podaný riadne a účinne, bol takým podaním, ktoré

v spojitosti s obsahom správneho spisu POZ 594-98 mal náleţitosti riadneho opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí prihlášky napadnutého označenia.

Bolo moţné z neho vyvodiť, ţe rozkladom je napadnuté rozhodnutie ÚPV SR zo dňa

19. decembra 2001 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky č. 594-98 „S.“

prihlasovateľa S. T. S., S., aj akej veci sa týka. Označenie podávateľa rozkladu S. T. S., A.,

namiesto správneho označenia S. T. S., S. bolo moţné s ohľadom na všetky ostatné správne

uvedené údaje povaţovať iba za chybu v písaní, ktorá nemohla mať ţiaden vplyv na platnosť

a účinnosť predmetného napádaného rozkladu zo dňa 01. februára 2002. Ţalovaný uznal, ţe

ide o riadne a účinné podanie rozkladu a o tomto aj vecne rozhodol. Ţalobcom namietané

vady rozkladu, ktoré boli namietané v ţalobe, ani súd nepovaţoval za vady, ktoré by mali

vplyv na zákonnosť rozhodnutí, preto ţalobu ako nedôvodnú podľa

zamietol. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal ( ).

Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie

s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie trpí vadami podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/

. Skutkové okolnosti opísané v podanej ţalobe ţiada povaţovať za súčasť odvolania.

3

Namieta záver súdu, ţe predmetný rozklad mal náleţitosti riadneho opravného prostriedku,

o ktorom mohol ţalovaný meritórne rozhodnúť. Hoci novela

č. s účinnosťou od 01. januára 2002 v konaní pred úradom vylúčila moţnosť

aplikácie § 19 Správneho poriadku, súd dospel k záveru, ţe ţalovaný naďalej smie obdobne

postupovať; takýto výklad povaţuje za svojvoľný. Zákon od 01. januára 2002 ţalovanému

zúţil priestor pre kontrolu kvality podaní. Podanie, ktoré predpísané kritériá nespĺňa, úrad

musí bez ďalšieho vyradiť spôsobom lege artis. Tejto skutočnosti súd nevenoval prakticky

ţiadnu pozornosť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Poukázal na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva záver, ţe ak by zákon dával príliš široký

priestor na zvaţovanie pre správny orgán, potom ani súdny prieskum rozhodnutí správnych

orgánov nemôţe zabrániť svojvôli. Pritom zámerom citovanej novely zákona o ochranných

známkach bolo jeho zosúladenie s právom Európskej únie.

V spornom rozklade z 01. februára 2002 je ako podateľ zreteľne označený non

subjekt, ktorého právne úkony nevyvolávajú ţiadne právne následky, Na tom nič nemení ani

skutočnosť, ţe k obchodnému menu neexistujúcej právnickej osoby je pripojený vlastnoručný

podpis patentovej zástupkyne. Poukázal aj na vyhlášku č. , vydanú ţalovaným,

z ktorej vyplýva nutnosť uviesť obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorá právny úkon

robí. V ţiadnej časti sporného rozkladu sa nenachádza so zákonom súladné označenie

skutočného prihlasovateľa ochrannej známky a povaţovať namietané vady podania len za

chybu v písaní hodnotí ako svojvoľný výkon štátnej moci. V súlade s krajským súdom si

ţalobca myslí, ţe úrad mal vychádzať z obsahu celého spisu, z ktorého mohol zistiť, ţe ani

jeden účastník ním vedeného námietkového konania č. 594-98 nie je totoţný s tým

subjektom, ktorý podával sporný rozklad, čo malo byť postačujúce, aby sporný rozklad

zamietol. Keďţe tak neurobil, porušil zákon, čo nenapravil ani prvostupňový súd, preto aj

jeho rozhodnutie je zaťaţené nezákonnosťou. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (, ods. 2 ).

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil ţalobcom uvedené odvolacie dôvody

za vykonštruované s tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správny v celom

rozsahu. Uviedol, ţe ţalobca svoje odvolanie zaloţil na tvrdení o neplatnosti rozkladu

z 01. februára 2002 a z toho vyplývajúcej nelegitímnosti a nelegálnosti druhostupňového

rozhodnutia ţalovaného, pričom jeho argumentácia vychádza z prehnane formalistického

chápania náleţitostí rozkladu, ktorý neopodstatnene rozdeľuje na samostatné a obsahovo

4

izolované časti. Pri posudzovaní splnenia nevyhnutných náleţitostí rozkladu správny orgán

hodnotí predmetné podanie ako celok a nemôţe byť limitovaný jeho vnútorným delením.

Skutočnosť, ţe sporný rozklad bol podaný prostredníctvom patentovej zástupkyne, ktorá

v správnom konaní zastupovala prihlasovateľa, sama osebe neidentifikuje osobu podávateľa

sporného rozkladu, ale pri racionálnom posúdení všetkých súvislostí a s prihliadnutím na

charakter vady svedčí o chybe v písaní a nie o zastupovaní neexistujúcej spoločnosti. Najvyšší

súd sa opakovane zaoberal vymedzením pojmu „zrejmá nesprávnosť“ a judikoval, ţe „Pod

zrejmým omylom či nesprávnosťou pritom treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku

ktorým došlo zjavným a okamţitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá

rozhodnutie vyhotovila a ktoré je kaţdému zrejmé.“ Ak by bol ţalovaný sporný rozklad bez

ďalšieho povaţoval za podaný neoprávnenou osobou a konanie o rozklade by zastavil bez

jeho vecného prejednania, takýto postup by bol v rozpore s čI. 46 ods. 1 SR, resp. s čl.

6 ods. 1 Dohovoru, pričom poukázal na relevantné rozsudky ESĽP a citoval záver, ţe „pokiaľ

vnútroštátne súdy pouţili príliš prísny výklad procesného pravidla, na ktorého základe

odmietli rozhodnúť o merite veci, došlo tým k porušeniu samotnej podstaty práva na

prejednanie veci súdom, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces zaručeného článkom

6 ods. 1 Dohovoru.‘‘

Tvrdenia ţalobcu o jeho diskriminácii, o svojvoľnom výkone štátnej moci

a o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaný odmieta ako neopodstatnené,

účelové a tendenčné a poukazuje v tejto súvislosti na fakt, ţe sám ţalobca pri prvom stretnutí

so sporným rozkladom nevzniesol ţiadne námietky k osobe podávateľa rozkladu, naopak,

z jeho vyjadrenia je zrejmé, ţe jednoznačne identifikoval podávateľa rozkladu. Poukázal tieţ

na ustanovenie , podľa ktorého „Právny úkon nie je

neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.“

Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok súdu prvého

stupňa v predmetnej právnej veci podľa ustanovenia potvrdil a účastníkom

konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrila aj spoločnosť M.. – S., S., B.., ktorá je právnym nástupcom

pôvodného prihlasovateľa S. T. S., S., B.. Uviedla, ţe tvrdenia ţalobcu povaţuje za

nedôvodné a účelové. Je pravdou, ţe v rozklade došlo k pisárskej chybe v označení

prihlasovateľa, avšak v texte rozkladu bol prihlasovateľ identifikovaný správne a jeho správne

5

označenie sa nachádza aj na generálnej plnej moci, ktorú udelil svojej patentovej zástupkyni.

Konanie o rozklade aj samotné rozhodnutie o ňom je dôkazom toho, ţe ţalovaný vychádzal

z obsahu celého spisu a práve preto dospel správne k záveru, ţe subjekt podávajúci rozklad je

jednoznačne identifikovaný a podaný rozklad má všetky platnými právnymi predpismi

poţadované náleţitosti. Správne vyhodnotil, ţe chybné označenie je pisárskou chybou

a nezakladá dôvod na zamietnutie rozkladu ako celku. Posudzovanie úplnosti a skúmanie

náleţitostí podaného rozkladu je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý pritom

vychádza z obsahu celého správneho spisu. Navrhla preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 10. júna 2009 v celom rozsahu

potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212

ods. 1 s pouţitím ), bez nariadenia pojednávania (

prvá veta ), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho

súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a podľa

druhá veta v spojení , napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vyčerpávajúcim

spôsobom reagujú na všetky námietky ţalobcu. Pretoţe v odvolaní ţalobca neuvádza ţiadne

nové skutočnosti, neţ s ktorými sa uţ podrobne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ako

6

ţalovaný, tak súd prvého stupňa, odvolací súd len na zdôraznenie správnosti ich rozhodnutí

uvádza, ţe v správnom konaní nezistil namietané vady správneho konania.

Podstatou sporu je posúdenie, či rozklad, podaný dňa 01. februára 2002 proti

rozhodnutiu ţalovaného ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. decembra 2001

č. č. N/310-2001/Vr, ktorým čiastočne vyhovel námietkam ţalobcu proti udeleniu ochrany

prihláške ochrannej známky č. 594-98 S. prihlasovateľa S. T. S., S. spĺňa náleţitosti právneho

úkonu s dôsledkom zákonom predpokladaných účinkov alebo išlo o právny úkon neplatný,

ako tvrdí ţalobca, s dôsledkom nulitnosti všetkých následných rozhodnutí ţalovaného

(predsedníčka ktorého na základe tohto rozkladu napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila

odboru sporových konaní na nové prerokovanie a rozhodnutie). Ako vyplýva z obsahu

administratívneho aj súdneho spisu, dôvodom neplatnosti rozkladu ako právneho úkonu mali

byť dve vady: jednak v titulnej časti rozkladu vymedzujúce vec bolo nesprávne uvedené číslo

prihlášky ochrannej známky, a to miesto č. 594-98 bolo uvedené číslo 594-97 a potom

v závere pri podpise bola uvedená nesprávna právna forma S. T. S., keď miesto skratky s.r.o.

bola uvedená a.s.

Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe tieto vady spôsobovali neplatnosť rozkladu

a vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo povaţuje ţalobou napadnuté

rozhodnutie ţalovaného za vydané v súlade so zákonom. Odvolací súd sa s jeho závermi

stotoţnil a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia iba dopĺňa nasledovné: pokiaľ ide

o prvú namietanú vadu, v ďalšom texte, ale predovšetkým v petite rozkladu je číslo prihlášky

uvedené správne, takţe z celého podania nemohli vzniknúť pochybnosti, akého konania sa

podaný rozklad týka. Rovnako druhá namietaná vada nevzbudila dôvodnú pochybnosť

o identifikácii osoby, ktorá rozklad podala, keďţe v úvode textu bola správne uvedená jej

právna forma a tieţ patentová zástupkyňa, ktorá rozklad za spoločnosť podala, predloţila

plnomocenstvo udelené riadne označenou obchodnou spoločnosťou. Preto aj podľa názoru

odvolacieho súdu v prípade oboch namietaných vád išlo o zrejmé chyby v písaní, ku ktorým

došlo zjavným a okamţitým zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá podanie

vyhotovovala a ktoré je kaţdému zrejmé. Tak to zjavne pôvodne vnímal aj ţalobca, keď vo

vyjadrení k rozkladu tieto vady nenamietal. S prihliadnutím na ţalovaným citované

ustanovenie išlo teda o platný právny úkon, a pokiaľ ho

ţalovaný takto vyhodnotil, neprekročil tým svoju právomoc, ani nekonal nad rámec zákona.

Takýto záver napokon korešponduje aj s aktuálnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

7

práva, ktorá odmieta príliš prísny výklad procesného práva s dôsledkom odmietnutia práva na

rozhodnutie vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1

v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca

v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný

nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská