Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c1f/365988.6194fa.pdf
PDF · 125.58 KB
No categories available
8Sžh/1/2009
Najvyšší súd 8Sžh/1/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu: Dr. V. K., bytom K., zastúpený JUDr. I. K., advokátom so sídlom F.,
proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská
Bystrica 4, za účasti: M.. – S., S., B.S.T.S.S.B.B., zastúpená patentovou zástupkyňou Ing. M.
F. so sídlom L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87-2008
zo dňa 14. mája 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/193/2008-55 zo dňa 10. júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/193/2008-55 zo dňa 10. júna 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87-
-2008 zo dňa 14. mája 2008. Ţalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného č. POZ 594-98 N/228-2006/Gas zo dňa
06. júla 2006 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
2
dňa 06. júla 2006 podľa § 11 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 55/1997
Z.z. o ochranných známkach zamietol námietky podané ţalobcom proti zápisu označenia „S.“
č. spisu POZ 594-98 do registra ochranných známok prihlasovateľa S. T. S., S., B.
s odôvodnením, ţe namietateľom označená T. relácia s názvom „S.“ nespĺňa hmotno-právne
podmienky autorského diela.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správnych orgánov v rozsahu vymedzenom ţalobou dospel k záveru, ţe napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom. Z obsahu ţalobcom
podaného rozkladu, ţaloby, ako aj písomného vyjadrenia zo dňa 29. mája 2009 a vyjadrenia
na pojednávaní je zrejmé, ţe ţalobca tieto rozhodnutia povaţoval za nezákonné z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu – rozkladu zo dňa 01. februára 2002 proti rozhodnutiu ÚPV SR
č. POZ 594-98 N/310-2001/Vr, podaného prihlasovateľom slovnej ochrannej známky „S.“ –
S. T. S., S., B. 18 s dôsledkom nulitnosti všetkých ďalších rozhodnutí v tejto veci. Krajský
súd sa s týmto názorom ţalobu nestotoţnil.
Podľa názoru súdu, rozklad zo dňa 01. februára 2002, ktorý ţalovaný vyhodnotil
po formálnej aj obsahovej stránke ako podaný riadne a účinne, bol takým podaním, ktoré
v spojitosti s obsahom správneho spisu POZ 594-98 mal náleţitosti riadneho opravného
prostriedku proti rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí prihlášky napadnutého označenia.
Bolo moţné z neho vyvodiť, ţe rozkladom je napadnuté rozhodnutie ÚPV SR zo dňa
19. decembra 2001 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky č. 594-98 „S.“
prihlasovateľa S. T. S., S., aj akej veci sa týka. Označenie podávateľa rozkladu S. T. S., A.,
namiesto správneho označenia S. T. S., S. bolo moţné s ohľadom na všetky ostatné správne
uvedené údaje povaţovať iba za chybu v písaní, ktorá nemohla mať ţiaden vplyv na platnosť
a účinnosť predmetného napádaného rozkladu zo dňa 01. februára 2002. Ţalovaný uznal, ţe
ide o riadne a účinné podanie rozkladu a o tomto aj vecne rozhodol. Ţalobcom namietané
vady rozkladu, ktoré boli namietané v ţalobe, ani súd nepovaţoval za vady, ktoré by mali
vplyv na zákonnosť rozhodnutí, preto ţalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietol. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP).
Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie
s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie trpí vadami podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/
OSP. Skutkové okolnosti opísané v podanej ţalobe ţiada povaţovať za súčasť odvolania.
3
Namieta záver súdu, ţe predmetný rozklad mal náleţitosti riadneho opravného prostriedku,
o ktorom mohol ţalovaný meritórne rozhodnúť. Hoci novela zákona o ochranných známkach
č. 577/2001 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2002 v konaní pred úradom vylúčila moţnosť
aplikácie § 19 Správneho poriadku, súd dospel k záveru, ţe ţalovaný naďalej smie obdobne
postupovať; takýto výklad povaţuje za svojvoľný. Zákon od 01. januára 2002 ţalovanému
zúţil priestor pre kontrolu kvality podaní. Podanie, ktoré predpísané kritériá nespĺňa, úrad
musí bez ďalšieho vyradiť spôsobom lege artis. Tejto skutočnosti súd nevenoval prakticky
ţiadnu pozornosť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Poukázal na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva záver, ţe ak by zákon dával príliš široký
priestor na zvaţovanie pre správny orgán, potom ani súdny prieskum rozhodnutí správnych
orgánov nemôţe zabrániť svojvôli. Pritom zámerom citovanej novely zákona o ochranných
známkach bolo jeho zosúladenie s právom Európskej únie.
V spornom rozklade z 01. februára 2002 je ako podateľ zreteľne označený non
subjekt, ktorého právne úkony nevyvolávajú ţiadne právne následky, Na tom nič nemení ani
skutočnosť, ţe k obchodnému menu neexistujúcej právnickej osoby je pripojený vlastnoručný
podpis patentovej zástupkyne. Poukázal aj na vyhlášku č. 117/1997 Z.z., vydanú ţalovaným,
z ktorej vyplýva nutnosť uviesť obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorá právny úkon
robí. V ţiadnej časti sporného rozkladu sa nenachádza so zákonom súladné označenie
skutočného prihlasovateľa ochrannej známky a povaţovať namietané vady podania len za
chybu v písaní hodnotí ako svojvoľný výkon štátnej moci. V súlade s krajským súdom si
ţalobca myslí, ţe úrad mal vychádzať z obsahu celého spisu, z ktorého mohol zistiť, ţe ani
jeden účastník ním vedeného námietkového konania č. 594-98 nie je totoţný s tým
subjektom, ktorý podával sporný rozklad, čo malo byť postačujúce, aby sporný rozklad
zamietol. Keďţe tak neurobil, porušil zákon, čo nenapravil ani prvostupňový súd, preto aj
jeho rozhodnutie je zaťaţené nezákonnosťou. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221, ods. 2 OSP).
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil ţalobcom uvedené odvolacie dôvody
za vykonštruované s tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správny v celom
rozsahu. Uviedol, ţe ţalobca svoje odvolanie zaloţil na tvrdení o neplatnosti rozkladu
z 01. februára 2002 a z toho vyplývajúcej nelegitímnosti a nelegálnosti druhostupňového
rozhodnutia ţalovaného, pričom jeho argumentácia vychádza z prehnane formalistického
chápania náleţitostí rozkladu, ktorý neopodstatnene rozdeľuje na samostatné a obsahovo
4
izolované časti. Pri posudzovaní splnenia nevyhnutných náleţitostí rozkladu správny orgán
hodnotí predmetné podanie ako celok a nemôţe byť limitovaný jeho vnútorným delením.
Skutočnosť, ţe sporný rozklad bol podaný prostredníctvom patentovej zástupkyne, ktorá
v správnom konaní zastupovala prihlasovateľa, sama osebe neidentifikuje osobu podávateľa
sporného rozkladu, ale pri racionálnom posúdení všetkých súvislostí a s prihliadnutím na
charakter vady svedčí o chybe v písaní a nie o zastupovaní neexistujúcej spoločnosti. Najvyšší
súd sa opakovane zaoberal vymedzením pojmu „zrejmá nesprávnosť“ a judikoval, ţe „Pod
zrejmým omylom či nesprávnosťou pritom treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku
ktorým došlo zjavným a okamţitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá
rozhodnutie vyhotovila a ktoré je kaţdému zrejmé.“ Ak by bol ţalovaný sporný rozklad bez
ďalšieho povaţoval za podaný neoprávnenou osobou a konanie o rozklade by zastavil bez
jeho vecného prejednania, takýto postup by bol v rozpore s čI. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. s čl.
6 ods. 1 Dohovoru, pričom poukázal na relevantné rozsudky ESĽP a citoval záver, ţe „pokiaľ
vnútroštátne súdy pouţili príliš prísny výklad procesného pravidla, na ktorého základe
odmietli rozhodnúť o merite veci, došlo tým k porušeniu samotnej podstaty práva na
prejednanie veci súdom, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces zaručeného článkom
6 ods. 1 Dohovoru.‘‘
Tvrdenia ţalobcu o jeho diskriminácii, o svojvoľnom výkone štátnej moci
a o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaný odmieta ako neopodstatnené,
účelové a tendenčné a poukazuje v tejto súvislosti na fakt, ţe sám ţalobca pri prvom stretnutí
so sporným rozkladom nevzniesol ţiadne námietky k osobe podávateľa rozkladu, naopak,
z jeho vyjadrenia je zrejmé, ţe jednoznačne identifikoval podávateľa rozkladu. Poukázal tieţ
na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.“
Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok súdu prvého
stupňa v predmetnej právnej veci podľa ustanovenia § 219 OSP potvrdil a účastníkom
konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
K odvolaniu sa vyjadrila aj spoločnosť M.. – S., S., B.., ktorá je právnym nástupcom
pôvodného prihlasovateľa S. T. S., S., B.. Uviedla, ţe tvrdenia ţalobcu povaţuje za
nedôvodné a účelové. Je pravdou, ţe v rozklade došlo k pisárskej chybe v označení
prihlasovateľa, avšak v texte rozkladu bol prihlasovateľ identifikovaný správne a jeho správne
5
označenie sa nachádza aj na generálnej plnej moci, ktorú udelil svojej patentovej zástupkyni.
Konanie o rozklade aj samotné rozhodnutie o ňom je dôkazom toho, ţe ţalovaný vychádzal
z obsahu celého spisu a práve preto dospel správne k záveru, ţe subjekt podávajúci rozklad je
jednoznačne identifikovaný a podaný rozklad má všetky platnými právnymi predpismi
poţadované náleţitosti. Správne vyhodnotil, ţe chybné označenie je pisárskou chybou
a nezakladá dôvod na zamietnutie rozkladu ako celku. Posudzovanie úplnosti a skúmanie
náleţitostí podaného rozkladu je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý pritom
vychádza z obsahu celého správneho spisu. Navrhla preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/193/2008 zo dňa 10. júna 2009 v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212
ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2
prvá veta OSP), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho
súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a podľa
§ 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vyčerpávajúcim
spôsobom reagujú na všetky námietky ţalobcu. Pretoţe v odvolaní ţalobca neuvádza ţiadne
nové skutočnosti, neţ s ktorými sa uţ podrobne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ako
6
ţalovaný, tak súd prvého stupňa, odvolací súd len na zdôraznenie správnosti ich rozhodnutí
uvádza, ţe v správnom konaní nezistil namietané vady správneho konania.
Podstatou sporu je posúdenie, či rozklad, podaný dňa 01. februára 2002 proti
rozhodnutiu ţalovaného ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. decembra 2001
č. č. N/310-2001/Vr, ktorým čiastočne vyhovel námietkam ţalobcu proti udeleniu ochrany
prihláške ochrannej známky č. 594-98 S. prihlasovateľa S. T. S., S. spĺňa náleţitosti právneho
úkonu s dôsledkom zákonom predpokladaných účinkov alebo išlo o právny úkon neplatný,
ako tvrdí ţalobca, s dôsledkom nulitnosti všetkých následných rozhodnutí ţalovaného
(predsedníčka ktorého na základe tohto rozkladu napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila
odboru sporových konaní na nové prerokovanie a rozhodnutie). Ako vyplýva z obsahu
administratívneho aj súdneho spisu, dôvodom neplatnosti rozkladu ako právneho úkonu mali
byť dve vady: jednak v titulnej časti rozkladu vymedzujúce vec bolo nesprávne uvedené číslo
prihlášky ochrannej známky, a to miesto č. 594-98 bolo uvedené číslo 594-97 a potom
v závere pri podpise bola uvedená nesprávna právna forma S. T. S., keď miesto skratky s.r.o.
bola uvedená a.s.
Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe tieto vady spôsobovali neplatnosť rozkladu
a vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo povaţuje ţalobou napadnuté
rozhodnutie ţalovaného za vydané v súlade so zákonom. Odvolací súd sa s jeho závermi
stotoţnil a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia iba dopĺňa nasledovné: pokiaľ ide
o prvú namietanú vadu, v ďalšom texte, ale predovšetkým v petite rozkladu je číslo prihlášky
uvedené správne, takţe z celého podania nemohli vzniknúť pochybnosti, akého konania sa
podaný rozklad týka. Rovnako druhá namietaná vada nevzbudila dôvodnú pochybnosť
o identifikácii osoby, ktorá rozklad podala, keďţe v úvode textu bola správne uvedená jej
právna forma a tieţ patentová zástupkyňa, ktorá rozklad za spoločnosť podala, predloţila
plnomocenstvo udelené riadne označenou obchodnou spoločnosťou. Preto aj podľa názoru
odvolacieho súdu v prípade oboch namietaných vád išlo o zrejmé chyby v písaní, ku ktorým
došlo zjavným a okamţitým zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá podanie
vyhotovovala a ktoré je kaţdému zrejmé. Tak to zjavne pôvodne vnímal aj ţalobca, keď vo
vyjadrení k rozkladu tieto vady nenamietal. S prihliadnutím na ţalovaným citované
ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka išlo teda o platný právny úkon, a pokiaľ ho
ţalovaný takto vyhodnotil, neprekročil tým svoju právomoc, ani nekonal nad rámec zákona.
Takýto záver napokon korešponduje aj s aktuálnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
7
práva, ktorá odmieta príliš prísny výklad procesného práva s dôsledkom odmietnutia práva na
rozhodnutie vo veci samej.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1
OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca
v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný
nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská