Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/182/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej

veci ţalobcu: I.. Z. K., bytom Š., zastúpený JUDr. R. M., advokátkou, A., proti ţalovanému:

Technická univerzita vo Zvolene, T.G. Masaryka 24, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 363/2008/sekr.r. zo dňa 5. júna 2008, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -56 zo dňa 19. novembra 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-56 zo dňa 19. novembra 2008 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 363/2008/sekr.r. zo dňa 5. júna 2008 z r u š u j e a v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

244,44 Euro, k rukám právneho zástupcu JUDr. R. M., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania /sekr.r. zo dňa 5. jú-

na 2008, ktorým bolo zníţené školné pre ţalobcu na sumu 15 575 Sk a to na základe odvolania

proti rozhodnutiu dekana Lesníckej fakulty č. 824/2008/1 z 29. apríla 2008, ktorým bola

ţalobcovi uloţená povinnosť zaplatiť školné za akademický rok 2007/2008 podľa § 92, § 113a

a v znení platnom od 1. septembra 2007 vo výške

22 250 Sk. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, ţe v nakoľko ţalobca prekročil

štandardnú dĺţku štúdia na vysokej škole, ktoré bolo päť rokov, pričom ţalobca študoval

sedem rokov a bol povinný platiť školné podľa a

o vysokých školách a ţe v prípade ţalobcu nešlo o retroaktivitu právneho predpisu. Zároveň

nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, ţe napáda rozsudok z dôvodov, ţe začal študovať podľa

o vysokých školách výšku a ţe podľa sa na

jeho štúdium, ktoré začal 1. septembra 2001, vzťahuje o vysokých

školách a to s ohľadom na princíp právnej istoty. Ďalej namietal nedodrţanie formálnych

podmienok určenia výšky školného a poplatkov spojených so štúdiom, ktoré mali byť podľa § 92

ods. 14 v znení účinnom od 1. septembra 2007 určené a zverejnené

najneskôr dva mesiace predposledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium na

nasledujúci akademický rok. Podľa názoru ţalobcu je rozhodnutie ţalovaného nezákonné

a vydané v rozpore s platným právnym stavom. Doplnením odvolania uviedla, ţe aj so záverov

ministerskej kontroly vyplynulo, ţe bol porušený zákon o vysokých školách a to § 92 ods. 11

v znení účinnom do 31. augusta 2007. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ţalovanému

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok akom vecne

správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca nastúpil na štúdium od 1. septembra 2001 na inţiniersky

druh štúdia v päťročnom odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo a v akademických rokoch

2002/2003 a 2005/2006 mal povolené opakovanie 1. a 3. ročníka a v uvedenom odbore skončil

štúdium aţ v školskom roku 2007/2008. Stotoţnil sa s názorom, ţe na ţalobcu sa vzťahuje

ust. o vysokých školách. Vypustením ust.

transformačnou novelou sa povinnosť platiť školné vzťahuje aj na ţalobcu, keďţe

aj jeho študijný odbor sa transformoval na odbor podľa . Keďţe ţalobca

prekročil štandardnú päťročnú dĺţku štúdia a na akademický rok 2007/2008 bolo stanovené

školné v sume 22 250 Sk mal zaplatiť školné, nakoľko do posledného ročníka sa zapísal

v školskom roku 2007/2008. Pokiaľ ide o retroaktivitu, uviedol ţe vysoká škola je povinná

postupovať v súlade so zákonom, ktorý jej uloţil povinnosť vybrať školné a vzťahuje sa aj na

ţalobcu a povinnosť hradiť školné bolo upravené uţ od roku 2002.

Školné bolo ţalobcovi zníţené podľa o vysokých školách

a vyhláška o školnom a poplatkoch za štúdium na akademický rok 2007/2008 bola zverejnená

8. februára 2007 nakoľko termín podávania prihlášok na vysokú školu bol predĺţený

z pôvodného termínu 31. marca 2007 do 30. apríla 2007. Ţalovaný bol toho názoru, ţe za

prekročenie štandardnej dĺţky štúdia bol ţalobca povinný zo zákona zaplatiť školné, a to bez

ohľadu na okolnosti jeho zverejnenia. V doplnenom vyjadrení uviedol, ţe na konanie o školnom

sa nevzťahuje všeobecný správny poriadok v súlade s ust. , ale ide

o výkon samosprávy verejnej vysokej školy a preto s poukazom na ust. a

navrhol konanie o ţalobe zastaviť pre neodstrániteľnú prekáţku konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia vety prvej , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 30. septembra 2010 ( a ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného, ktorým zníţil ţalobcovi školné za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia zo sumy

22 250 Sk na 15 575 Sk a či bol alebo nebol ţalobca povinný školné za prekročenie štandardnej

dĺţky štúdia zaplatiť, keď začal študovať ešte podľa o vysokých školách

a štúdium dokončil za účinnosti o vysokých školách v znení platnom

od 1. septembra 2007, teda po účinnosti .

ustanovuje v právny základ pre uplatňovanie

verejnej moci v Slovenskej republike, ako aj právny základ v spojení s čl. 1 ods. 1 pre správanie

všetkých osôb. Podľa prvej vety tejto ústavnej normy: „Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.“ Kaţdé z pouţitých slov má za cieľ vyjadriť istú kvalitu

s konkrétnym obsahom, pričom ţalobca namietal, ţe si ţalovaný

mylne prisvojil právo ţiadať od neho školné, čo povaţoval za retroaktívne a odporujúce zásadám

umoţňujúcim charakterizovať štát ako právny štát a a ako prameň

práva schválený orgánom tohto štátu ako predpis s obsahom zodpovedajúcim kritériám právneho

štátu.

Aj podľa odvolacieho súdu absolútnym základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1

je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálneho právneho štátu. Aj ústavný súd poţiadavku

materiálneho právneho štátu osobitne akcentoval v právnom názore, ţe v právnom štáte, v ktorom

sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota

a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1

ods. 1 , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.

Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými

subjektmi, ktorým boli priznané. (). V materiálnom právnom štáte všetky orgány

verejnej moci participujúce na realizácii všeobecne záväzných právnych predpisov majú

povinnosť aplikovať právne normy tak, aby to neodporovalo princípom právneho štátu, pričom

princíp právneho štátu ustanovený čl. I je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej

republike.

Podľa štátne orgány môţu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čím je predurčená aj

kvalita a rozsah rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, teda, ţe nebudú konať nad rámec svojej

právomoci a v rozpore s materiálnymi princípmi právneho štátu, nakoľko pri aplikácii zákonov sa

nijaké ustanovenia zákonov nemôţu vyčleňovať z kontextu a interpretovať samy osebe.

Pri interpretácii a aplikácii zákonov sa nesmie porušiť či ignorovať príčinná súvislosť medzi

ustanoveniami zákonov, ktoré na seba významovo nadväzujú. Preto najvyšší súd i v tomto konaní

pri preskúmavaní zákonnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia skúmal, či namietané porušenie

princípu právneho štátu (retroaktivita) je v rozpore so ţalobou napadnutým rozhodnutím.

Pri uplatnení svojej pôsobnosti môţe štátny orgán prijať ľubovoľné rozhodnutie, pokiaľ takýmto

rozhodnutím neprekročí rámec daný a zákonmi.

Odvolací súd v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme

ochrany práv občanovi nemôţe prihliadať iba na formálnu stránku veci, to znamená na

skutočnosť, ţe zákon a v rámci zákonnej kompetencie orgán štátnej správy vydal rozhodnutie,

ktorým rozhodol o povinnosti danej zákonom, ale aj o tom či táto povinnosť nie je uloţená v

rozpore s , alebo či takéto rozhodnutie nie je v rozpore s princípmi

právneho štátu, pričom jedným z týchto princípov je aj zákaz retroaktivity právnej normy, okrem

prípadov retroaktivity, ak by táto znamenala pre občana priaznivejšie rozhodnutie.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky moţno všeobecný zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov alebo ich ustanovení odvodiť z SR, podľa ktorého Slovenská

republika je právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj

poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho

je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych prepisov, resp. ich ustanovení.

V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, a nie subjektívne predstavy ľudí,

z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, ţe právny predpis, resp. jeho ustanovenia

pôsobia iba do budúcnosti, a nie minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa váţne

porušila poţiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím

by nevyhnutne dochádzalo k situácii, ţe ten, kto postupuje podľa práva, by nemal ţiadnu

moţnosť oboznámiť sa s obsahom budúcej právnej úpravy. ().

Odvolací súd zastáva názor, ţe vo veci rozhodujúce orgány mali bez toho, ţe by vznikli

pochybnosti o ich tvrdeniach sa v rozhodnutiach jednoznačne vysporiadať so skutočnosťou, či

boli splnené dôvody na platenie školného ţalobcom za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia,

ktoré vyplývajú zo zákona o vysokých školách účinného od 1. septembra 2007 a to aj s ohľadom

na ust. § 109 ods.1 tohto zákona a na znenie zákona platné do 31. augusta 2007.

Je pravdou, ţe na konanie vo veciach školného sa nevzťahuje

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, to. To samo osebe

neznamená, ţe individuálny správny akt školy, ktorým sa ukladá študentovi povinnosť zaplatiť

školné, za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia nemôţe byť predmetom preskúmania súdom. Ide

totiţ o rozhodnutie, ktorým zákonodarca zveril pri výkone svojej činnosti rozhodovaciu

právomoc občanovi – študentovi ukladať nejakú povinnosť, v tomto prípade platiť školné. Na

druhej strane však nemoţno neprihliadať na skutočnosť, ţe slovenské právo je súčasťou

európskeho právneho systému. Preto je potrebné, aby kaţdé rozhodnutie, ktoré v rámci

zákonných ustanovení škola vydá, o to bez ohľadu na skutočnosť, či sa na toto konanie vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní alebo nie, môţe byť preskúmané súdom a to v duchu

pravidiel a zásad pre rozhodovanie o právach a povinnostiach interpretovaných v kontexte

štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. Princípy

dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj

európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje

súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2

a aj s princípmi dobrej správy.

Z administratívneho spisu súd zistil a medzi účastníkmi ani nebol sporné, ţe ţalobca začal

študovať na vysokej škole v školskom roku 2001/2002 a ţe pri začatí štúdia sa na neho

vzťahoval o vysokých školách. Taktieţ nebolo medzi účastníkmi konania

sporné, ţe ţalobca opakoval 1. a 3 ročník štúdia vysokej školy v päťročnom študijnom odbore

aplikovaná zoológia a poľovníctvo v akademických rokoch 2002/2003 a 2005/2006 mal povolené

opakovanie 1. a 3. ročníka a v uvedenom odbore skončil štúdium aţ v školskom roku 2007/2008.

Je teda nepochybné, ţe prijatím o vysokých školách sa na navrhovateľa

vzťahoval aţ do prijatia , ktorý bol platný od 1. septembra 2007

(publikované v zbierke zákonov čiastka 160/2007 dňa 20. augusta 2007) § 113 ods. 3 zákona

č. o vysokých školách v znení platnom do 31. augusta 2007 a z ktorého vyplývalo,

ţe sa vzťahoval na študentov, ktorí začali študovať po 1. aprí-

li 2002, čo však nebol prípad ţalobcu, keďţe štúdium začal 1. septembra 2001. Naviac aj podľa

novely aj naďalej zostal v platnosti stav, ţe

ţalobca podľa § 109 ods. 1 veta posledná mal štúdium dokončiť podľa predpisov platných pred

prijatím , pričom pod pojmom štúdium, je potrebné chápať nielen určený

študijný program, ale aj všetky práva a povinnosti študenta, ak to bolo pre ţalobcu výhodnejšie,

neţ by pre neho vyplynulo z ust. v znení účinnom od 1. septembra 2007.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými

ustanoveniami a o vysokých

školách, keď ţalobcovi uloţili povinnosť nad rámec zákona, keďţe tento nebol povinný platiť

školné, za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia, keďţe štúdium začal ešte za účinnosti zákona

č. o vysokých školách a ktorý sa vzťahoval na neho počas celej doby štúdia.

Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je

v súlade s právnymi predpismi a preto rozsudok krajského súdu podľa zmenil tak, ţe

rozhodnutie ţalovaného v intenciách ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou ţalovaného, aby sa riadil právnym názorom

súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224

ods. 1 v spojení s , podľa ktorého úspešnému ţalobcovi právo na úplnú

náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca úspešného ţalobcu si svoje právo

v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnil, Najvyšší súd pri určovaní výšky náhrady trov konania

vychádzal z tohto vyčíslenia.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu vyčíslil svojim podaním

z 19. júna 2009 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

vyčíslil a Najvyšší súd uznal v rozsahu :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (2008) - 1 úkon práv. pomoci 52,70 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,30 €

1.1.2. podanie ţaloby (2008) - 1 úkon práv. pomoci 52,70 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,30 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (2009) ......... 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €

2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu 66 €

tzn. v celkovej sume : 244,44 €

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa trov konania za podanie z 10. novembra 2008 a porady

s klientom dňa 15. januára 2009 ich súd nepovaţoval za opodstatnené, keďţe tieto úkony neboli

nevyhnutné na účelné bránenie a uplatnenie práva a preto ich nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská