Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)0f6/366229.48e500.pdf
PDF · 146.4 KB
No categories available
8Sžo/182/2009
Najvyšší súd 8Sžo/182/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci ţalobcu: I.. Z. K., bytom Š., zastúpený JUDr. R. M., advokátkou, A., proti ţalovanému:
Technická univerzita vo Zvolene, T.G. Masaryka 24, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. 363/2008/sekr.r. zo dňa 5. júna 2008, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/148/2008-56 zo dňa 19. novembra 2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/148/2008-56 zo dňa 19. novembra 2008 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 363/2008/sekr.r. zo dňa 5. júna 2008 z r u š u j e a v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
244,44 Euro, k rukám právneho zástupcu JUDr. R. M., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 363/2008/sekr.r. zo dňa 5. jú-
na 2008, ktorým bolo zníţené školné pre ţalobcu na sumu 15 575 Sk a to na základe odvolania
proti rozhodnutiu dekana Lesníckej fakulty č. 824/2008/1 z 29. apríla 2008, ktorým bola
ţalobcovi uloţená povinnosť zaplatiť školné za akademický rok 2007/2008 podľa § 92, § 113a
a § 71 ods. 3 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z.z. v znení platnom od 1. septembra 2007 vo výške
22 250 Sk. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, ţe v nakoľko ţalobca prekročil
štandardnú dĺţku štúdia na vysokej škole, ktoré bolo päť rokov, pričom ţalobca študoval
sedem rokov a bol povinný platiť školné podľa § 92 ods. 6 a § 113a zákona č. 131/2002 Z.z.
o vysokých školách a ţe v prípade ţalobcu nešlo o retroaktivitu právneho predpisu. Zároveň
nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, ţe napáda rozsudok z dôvodov, ţe začal študovať podľa zákona č. 172/1990 Zb.
o vysokých školách výšku a ţe podľa § 109 zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. sa na
jeho štúdium, ktoré začal 1. septembra 2001, vzťahuje zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých
školách a to s ohľadom na princíp právnej istoty. Ďalej namietal nedodrţanie formálnych
podmienok určenia výšky školného a poplatkov spojených so štúdiom, ktoré mali byť podľa § 92
ods. 14 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení účinnom od 1. septembra 2007 určené a zverejnené
najneskôr dva mesiace predposledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium na
nasledujúci akademický rok. Podľa názoru ţalobcu je rozhodnutie ţalovaného nezákonné
a vydané v rozpore s platným právnym stavom. Doplnením odvolania uviedla, ţe aj so záverov
ministerskej kontroly vyplynulo, ţe bol porušený zákon o vysokých školách a to § 92 ods. 11
v znení účinnom do 31. augusta 2007. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ţalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok akom vecne
správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca nastúpil na štúdium od 1. septembra 2001 na inţiniersky
druh štúdia v päťročnom odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo a v akademických rokoch
2002/2003 a 2005/2006 mal povolené opakovanie 1. a 3. ročníka a v uvedenom odbore skončil
štúdium aţ v školskom roku 2007/2008. Stotoţnil sa s názorom, ţe na ţalobcu sa vzťahuje
ust. § 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách. Vypustením ust. § 113 ods. 3
transformačnou novelou 363/2007 Z.z. sa povinnosť platiť školné vzťahuje aj na ţalobcu, keďţe
aj jeho študijný odbor sa transformoval na odbor podľa zákona č. 131/2002 Z.z.. Keďţe ţalobca
prekročil štandardnú päťročnú dĺţku štúdia a na akademický rok 2007/2008 bolo stanovené
školné v sume 22 250 Sk mal zaplatiť školné, nakoľko do posledného ročníka sa zapísal
v školskom roku 2007/2008. Pokiaľ ide o retroaktivitu, uviedol ţe vysoká škola je povinná
postupovať v súlade so zákonom, ktorý jej uloţil povinnosť vybrať školné a vzťahuje sa aj na
ţalobcu a povinnosť hradiť školné bolo upravené uţ zákonom č. 131/2001 Z.z. od roku 2002.
Školné bolo ţalobcovi zníţené podľa § 92 ods. 16 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a vyhláška o školnom a poplatkoch za štúdium na akademický rok 2007/2008 bola zverejnená
8. februára 2007 nakoľko termín podávania prihlášok na vysokú školu bol predĺţený
z pôvodného termínu 31. marca 2007 do 30. apríla 2007. Ţalovaný bol toho názoru, ţe za
prekročenie štandardnej dĺţky štúdia bol ţalobca povinný zo zákona zaplatiť školné, a to bez
ohľadu na okolnosti jeho zverejnenia. V doplnenom vyjadrení uviedol, ţe na konanie o školnom
sa nevzťahuje všeobecný správny poriadok v súlade s ust. § 108 zákona č. 131/2002 Z.z., ale ide
o výkon samosprávy verejnej vysokej školy a preto s poukazom na ust. § 103 a § 104 O.s.p.
navrhol konanie o ţalobe zastaviť pre neodstrániteľnú prekáţku konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 30. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného, ktorým zníţil ţalobcovi školné za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia zo sumy
22 250 Sk na 15 575 Sk a či bol alebo nebol ţalobca povinný školné za prekročenie štandardnej
dĺţky štúdia zaplatiť, keď začal študovať ešte podľa zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách
a štúdium dokončil za účinnosti zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení platnom
od 1. septembra 2007, teda po účinnosti zákona č. 363/2007 Z.z..
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje v čl. 1 ods. 1 právny základ pre uplatňovanie
verejnej moci v Slovenskej republike, ako aj právny základ v spojení s čl. 1 ods. 1 pre správanie
všetkých osôb. Podľa prvej vety tejto ústavnej normy: „Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.“ Kaţdé z pouţitých slov má za cieľ vyjadriť istú kvalitu
s konkrétnym obsahom, pričom ţalobca namietal, ţe zákonom č. 363/2007 Z.z. si ţalovaný
mylne prisvojil právo ţiadať od neho školné, čo povaţoval za retroaktívne a odporujúce zásadám
umoţňujúcim charakterizovať štát ako právny štát a § 113 a zákona č. 367/2007 Z.z. ako prameň
práva schválený orgánom tohto štátu ako predpis s obsahom zodpovedajúcim kritériám právneho
štátu.
Aj podľa odvolacieho súdu absolútnym základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1
je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálneho právneho štátu. Aj ústavný súd poţiadavku
materiálneho právneho štátu osobitne akcentoval v právnom názore, ţe v právnom štáte, v ktorom
sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota
a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1
ods. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými
subjektmi, ktorým boli priznané. (I. ÚS 17/1999). V materiálnom právnom štáte všetky orgány
verejnej moci participujúce na realizácii všeobecne záväzných právnych predpisov majú
povinnosť aplikovať právne normy tak, aby to neodporovalo princípom právneho štátu, pričom
princíp právneho štátu ustanovený čl. I je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej
republike.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čím je predurčená aj
kvalita a rozsah rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, teda, ţe nebudú konať nad rámec svojej
právomoci a v rozpore s materiálnymi princípmi právneho štátu, nakoľko pri aplikácii zákonov sa
nijaké ustanovenia zákonov nemôţu vyčleňovať z kontextu ústavy a interpretovať samy osebe.
Pri interpretácii a aplikácii zákonov sa nesmie porušiť či ignorovať príčinná súvislosť medzi
ustanoveniami zákonov, ktoré na seba významovo nadväzujú. Preto najvyšší súd i v tomto konaní
pri preskúmavaní zákonnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia skúmal, či namietané porušenie
princípu právneho štátu (retroaktivita) je v rozpore so ţalobou napadnutým rozhodnutím.
Pri uplatnení svojej pôsobnosti môţe štátny orgán prijať ľubovoľné rozhodnutie, pokiaľ takýmto
rozhodnutím neprekročí rámec daný ústavou a zákonmi.
Odvolací súd v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme
ochrany práv občanovi nemôţe prihliadať iba na formálnu stránku veci, to znamená na
skutočnosť, ţe zákon a v rámci zákonnej kompetencie orgán štátnej správy vydal rozhodnutie,
ktorým rozhodol o povinnosti danej zákonom, ale aj o tom či táto povinnosť nie je uloţená v
rozpore s ústavou Slovenskej republiky, alebo či takéto rozhodnutie nie je v rozpore s princípmi
právneho štátu, pričom jedným z týchto princípov je aj zákaz retroaktivity právnej normy, okrem
prípadov retroaktivity, ak by táto znamenala pre občana priaznivejšie rozhodnutie.
V ústavnom poriadku Slovenskej republiky moţno všeobecný zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov alebo ich ustanovení odvodiť z čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská
republika je právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj
poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho
je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych prepisov, resp. ich ustanovení.
V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, a nie subjektívne predstavy ľudí,
z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, ţe právny predpis, resp. jeho ustanovenia
pôsobia iba do budúcnosti, a nie minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa váţne
porušila poţiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím
by nevyhnutne dochádzalo k situácii, ţe ten, kto postupuje podľa práva, by nemal ţiadnu
moţnosť oboznámiť sa s obsahom budúcej právnej úpravy. (PL. ÚS 36/95).
Odvolací súd zastáva názor, ţe vo veci rozhodujúce orgány mali bez toho, ţe by vznikli
pochybnosti o ich tvrdeniach sa v rozhodnutiach jednoznačne vysporiadať so skutočnosťou, či
boli splnené dôvody na platenie školného ţalobcom za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia,
ktoré vyplývajú zo zákona o vysokých školách účinného od 1. septembra 2007 a to aj s ohľadom
na ust. § 109 ods.1 tohto zákona a na znenie zákona platné do 31. augusta 2007.
Je pravdou, ţe na konanie vo veciach školného sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, to. To samo osebe
neznamená, ţe individuálny správny akt školy, ktorým sa ukladá študentovi povinnosť zaplatiť
školné, za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia nemôţe byť predmetom preskúmania súdom. Ide
totiţ o rozhodnutie, ktorým zákonodarca zveril pri výkone svojej činnosti rozhodovaciu
právomoc občanovi – študentovi ukladať nejakú povinnosť, v tomto prípade platiť školné. Na
druhej strane však nemoţno neprihliadať na skutočnosť, ţe slovenské právo je súčasťou
európskeho právneho systému. Preto je potrebné, aby kaţdé rozhodnutie, ktoré v rámci
zákonných ustanovení škola vydá, o to bez ohľadu na skutočnosť, či sa na toto konanie vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní alebo nie, môţe byť preskúmané súdom a to v duchu
pravidiel a zásad pre rozhodovanie o právach a povinnostiach interpretovaných v kontexte
štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. Princípy
dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj
európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje
súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a aj s princípmi dobrej správy.
Z administratívneho spisu súd zistil a medzi účastníkmi ani nebol sporné, ţe ţalobca začal
študovať na vysokej škole v školskom roku 2001/2002 a ţe pri začatí štúdia sa na neho
vzťahoval zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách. Taktieţ nebolo medzi účastníkmi konania
sporné, ţe ţalobca opakoval 1. a 3 ročník štúdia vysokej školy v päťročnom študijnom odbore
aplikovaná zoológia a poľovníctvo v akademických rokoch 2002/2003 a 2005/2006 mal povolené
opakovanie 1. a 3. ročníka a v uvedenom odbore skončil štúdium aţ v školskom roku 2007/2008.
Je teda nepochybné, ţe prijatím zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách sa na navrhovateľa
vzťahoval aţ do prijatia zákona č. 363/2007 Z.z., ktorý bol platný od 1. septembra 2007
(publikované v zbierke zákonov čiastka 160/2007 dňa 20. augusta 2007) § 113 ods. 3 zákona
č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení platnom do 31. augusta 2007 a z ktorého vyplývalo,
ţe § 92 zákona č. 131/2002 Z.z. sa vzťahoval na študentov, ktorí začali študovať po 1. aprí-
li 2002, čo však nebol prípad ţalobcu, keďţe štúdium začal 1. septembra 2001. Naviac aj podľa
novely zákona č. 131/2002 Z.z. zákonom č. 363/2007 Z.z. aj naďalej zostal v platnosti stav, ţe
ţalobca podľa § 109 ods. 1 veta posledná mal štúdium dokončiť podľa predpisov platných pred
prijatím zákona č. 131/2002 Z.z., pričom pod pojmom štúdium, je potrebné chápať nielen určený
študijný program, ale aj všetky práva a povinnosti študenta, ak to bolo pre ţalobcu výhodnejšie,
neţ by pre neho vyplynulo z ust. zákona č. 131/2002 Z.z. v znení účinnom od 1. septembra 2007.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami ústavy Slovenskej republiky a § 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách, keď ţalobcovi uloţili povinnosť nad rámec zákona, keďţe tento nebol povinný platiť
školné, za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia, keďţe štúdium začal ešte za účinnosti zákona
č. 172/1990 Zb. o vysokých školách a ktorý sa vzťahoval na neho počas celej doby štúdia.
Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je
v súlade s právnymi predpismi a preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, ţe
rozhodnutie ţalovaného v intenciách ustanovenia § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou ţalovaného, aby sa riadil právnym názorom
súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224
ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému ţalobcovi právo na úplnú
náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca úspešného ţalobcu si svoje právo
v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnil, Najvyšší súd pri určovaní výšky náhrady trov konania
vychádzal z tohto vyčíslenia.
Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu vyčíslil svojim podaním
z 19. júna 2009 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
vyčíslil a Najvyšší súd uznal v rozsahu :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (2008) - 1 úkon práv. pomoci 52,70 €
1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,30 €
1.1.2. podanie ţaloby (2008) - 1 úkon práv. pomoci 52,70 €
1.1.2.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,30 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.2.1. podanie odvolania (2009) ......... 1 úkon práv. pomoci 53,49 €
1.2.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 6,95 €
2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu 66 €
tzn. v celkovej sume : 244,44 €
Vo zvyšnej časti týkajúcej sa trov konania za podanie z 10. novembra 2008 a porady
s klientom dňa 15. januára 2009 ich súd nepovaţoval za opodstatnené, keďţe tieto úkony neboli
nevyhnutné na účelné bránenie a uplatnenie práva a preto ich nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc. v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská