Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndob/45/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I., s. r. o., so sídlom

Ţ., B., IČO: X., proti odporcovi: P., a. s., so sídlom V., B., IČO: X., zastúpený: D., s. r. o., so

sídlom M., B., IČO: X., o zrušenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn.: a v rámci odvolacieho konania vedenej pod sp. zn.:

, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. I. predsedníčka senátu a členky senátu

JUDr. B. a JUDr. K. n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaním zo dňa 09. 08. 2010 vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom

JUDr. I., JUDr. K., ako aj k celému senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý bude

rozhodovať vo veci odvolania navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.

k.: -46, ako aj voči ostatným sudcom Krajského súdu v Bratislave, nakoľko

podľa vyjadrení odporcu majú pomer k odporcovi, ako aj k zastupujúcemu advokátovi.

Navrhovateľ námietku odôvodnil tým, ţe dňa 9. augusta 2010 v priestoroch prevádzky I-X.

v P. sa právny zástupca odporcu vyjadril, ţe prevádzka N., bude v krátkom čase zatvorená,

lebo je to tak dohodnuté na Krajskom súde v Bratislave. Povedal, ţe sa osobne pozná s celým

senátom Krajského súdu, ktorý bude rozhodovať v predmetnej veci, najmä s JUDr. I. a JUDr.

K., ako aj s ostatnými sudcami Krajského súdu, lebo vraj v Justičnom paláci pracoval jeho

kolega pán D. a ţalobca nemá šancu na úspech v konaní.

2

K vznesenej námietke sa vyjadril aj odporca, ktorý povaţuje vznesenú námietku

za neurčitú. Navrhovateľ neuviedol, ktorý „právny zástupca“ odporcu mal údajnú vetu

vysloviť, ani informáciu kde, pred akými osobami, a hlavne ako, sa o tom mohol

navrhovateľ dozvedieť. Právnym zástupcom odporcu je Advokátska kancelária D., s. r. o.

a Advokátska kancelária T. K., s. r. o., t. j. právnické osoby, ktoré sa uvedeným spôsobom

vyjadriť nemohli. V rámci advokátskej kancelárie D., s. r. o. pôsobí viac ako 20 právnikov

a pracovníkov v administratíve. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vylučuje

a kategoricky popiera, ţe by akýkoľvek člen alebo pracovník uvedených advokátskych

kancelárií uvedený výrok povedal, prípadne bliţšie poznal členov senátu, či ich kontaktoval

za účelom ovplyvnenia a rozhodnutia v tejto veci.

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. I. a členky senátu JUDr. B.

a JUDr. K. v spoločnom vyjadrení uviedli, ţe v predmetnej veci sa necítia byť zaujaté. Nie sú

a ani neboli v ţiadnom kontakte tak s právnymi zástupcami účastníkov, ako ani so

štatutárnymi zástupcami účastníkov ani s tretími osobami, ktorí by mali vec ovplyvňovať.

K námietke sa vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Bratislave, pričom z ich

vyjadrení jednoznačne vyplýva, ţe ţiaden z nich sa necíti byť zaujatý, účastníkov nepoznajú

a nemajú pomer k prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený ( )

po preskúmaní námietky dospel k záveru, ţe nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci.

Podľa , kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

kaţdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je

obvinený.

3

Podľa (ďalej len „“) sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prejednávanie veci nestranným súdom, je iba povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť a rozhodnúť o ňom (). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk,

a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné

presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j.

v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu predpokladá aţ od predloţenia dôkazu opaku (pierfachv. Belgicko -

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).

Nie je moţné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenţe má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, ţe má byť vykonávaná

(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, ţe je

nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho

nestrannosti.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je moţné usudzovať, ţe by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku, alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

4

Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru moţno nestrannosť posudzovať na základe dvoch

rôznych prístupov. Moţno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ

sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre a objektívny

prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená kaţdá

jeho pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle

od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumoţňujú pochybovať o jeho

nestrannosti.

Judikatúra ESĽP vyţaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností

závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti z vyjadrenia predsedníčky senátu

JUDr. I. a členiek senátu JUDr. B. a JUDr. K. vyplýva, ţe sudkyne sa necítia byť zaujaté.

Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká

situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava ţalobcu z nedostatku nestrannosti

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Podľa

názoru Najvyššieho súdu ţalobca nepreukázal existenciu oprávnených pochybností

o nestrannosti sudcu.

Navrhovateľ vo vznesenej námietke nekonkretizoval, ktorá osoba z Advokátskej

kancelárie D., s. r. o, sa vyjadrila, ţe sa osobne pozná s celým senátom Krajského súdu, ktorý

bude rozhodovať v predmetnej veci o odvolaní, a ţe ţalobca nemá úspech v konaní, ani či išlo

o osobu ţenského alebo muţského pohlavia a komu alebo pred kým právny zástupca odporcu

uviedol tieto skutočnosti, a ako sa o tom dozvedel navrhovateľ. V rámci advokátskej

kancelárie – právneho zástupcu odporcu pôsobí viac ako 20 právnikov a pracovníkov

administratívy. Vznesená námietka je nekonkrétna, nie je podloţená ţiadnymi relevantnými

dôkazmi a nepresvedčivá. Samotná skutočnosť, ţe pán D. pracoval v Justičnom paláci, ešte

nezakladá pomer, pre ktorý by boli sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

5

Keďţe neboli splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe sudcovia Krajského

súdu v Bratislave JUDr. I., predsedníčka senátu, členky senátu JUDr. B. a JUDr. K., nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn.: .

Námietku zaujatosti podľa môţe účastník uplatniť voči sudcovi,

ktorý má vec prejednať a rozhodnúť ( ). Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe

účastník konania môţe namietať len zákonných sudcov, teda sudcov, ktorí sú podľa rozvrhu

práce povinní vec prejednať a rozhodnúť. Len JUDr. I., predsedníčka senátu

a členky senátu JUDr. B. a JUDr. K. sú v predmetnej veci zákonnými sudcami. Navrhovateľ

namietal všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave, avšak ostatní sudcovia tohto súdu

predmetnú vec neprejednávajú a nerozhodujú o nej, a teda v uvedenej veci nie sú zákonnými

sudcami, a preto o tejto námietke nadriadený súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková