Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/276/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. Ď., bývajúceho

v K.K. v dovolacom konaní zastúpeného konateľom advokátskej spoločnosti JUDr. P. H.

s.r.o. so sídlom v K. proti odporkyni J. Ď., bývajúcej v K.K. v dovolacom konaní zastúpenej

JUDr. O. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach z 9. februára 2009 sp.zn. v znení opravného uznesenia z 27. marca

2009, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. februára 2009 sp.zn.

v znení opravného uznesenia z 27. marca 2009 sp.zn. z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 12. júna 2008 č.k.

-100 v znení opravného uznesenia z 3. júla 2009 č.k. -161

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do tohto

spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa kuchynský mixér

zn. Clatronic „v sume“ 3 000,-- Sk a „zostatok na účte vedenom vo W. v podiele 1/2 , t.j.

v sume 67 703,50 Sk“. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľnosti (posteľ,

elektrickú rúru s digestorom, spálňovú komodu, kuchynský riad) v celkovej hodnote 31 000,--

Sk, byt č. X. bližšie označený vo výroku rozsudku a v opravnom uznesení v hodnote

1 523 243,-- Sk a „zostatok na účte vedenom vo W. v podiele 1/2, t.j. v sume

67 703,50 Sk“. Na vyrovnanie podielov účastníkov odporkyni uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 200 000,-- Sk do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalších 470 591,-- Sk

do 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

2

súdny poplatok a o trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá

právo na ich náhradu. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že bezpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov tvoria veci hnuteľné a nehnuteľné, ako aj pasíva, ktoré

predstavuje „zostatok na úvere“ ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov v sume

135 407,75 Sk. Tento dlh súd „rozdelil medzi účastníkov konania v podiele ½“. Podľa súdu

prvého stupňa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov navrhovateľovi

pripadli hnuteľné veci v hodnote 3 000,-- Sk a pasíva v sume 67 703,50 Sk, „spolu veci

v sume 70 703,50 Sk“, a odporkyni hnuteľné veci v hodnote 31 000,-- Sk, byt v hodnote

1 523 423,-- Sk a pasíva 67 703,50 Sk, „spolu aktíva a pasíva v sume 1 622 126,50 Sk“.

Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak podľa súdu prvého stupňa

„je vo výške 70 703,50 Sk + 1 622 126,50 Sk, pričom polovičný podiel pripadajúci

na účastníkov konania bol vo výške 846 “. Navrhovateľovi pripadli hnuteľné veci

a pasíva v celkovej sume 70 703,50 Sk a tak by mal právo na vyrovnanie v sume

775 711,50 Sk (846 415,-- Sk – 70 703,50 Sk). Po zániku manželstva ale odporkyňa splácala

spoločný úver účastníkov a na jeho úhradu zaplatila splátky v celkovej výške 105 120,-- Sk,

o ktorú sumu treba podiel navrhovateľa znížiť. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa

dospel k záveru, že celková suma, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi

na vyrovnanie jeho podielu, je po zaokrúhlení 670 591,-- Sk.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom

z 9. februára 2009 sp.zn. v znení opravného uznesenia z 27. marca 2009 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o výplate na vyrovnanie

podielov. Uvedený výrok zmenil tak, že „odporkyňa zaplatí navrhovateľovi 20 000 € do 60

dní a sumu 5 748 € do 120 dní, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Účastníkom

nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa odvolacieho súd prvého stupňa postupoval

správne pri určení rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a rozdelení

tohto majetku. Za nesprávne však považoval spôsob, akým sa súd prvého stupňa vyporiadal

so zistením, že odporkyňa po zániku manželstva účastníkov uhradila z dlhu účastníkov

105 120,-- Sk a o túto sumu potom znížil podiel navrhovateľa. K tomu uviedol, že odporkyňa

„prakticky“ splácala spoločný úver účastníkov konania „nielen za navrhovateľa, ale aj

za seba“. Súd prvého stupňa preto nemal znížiť podiel navrhovateľa, pretože už mu bol

predtým znížený o 67 703,50 Sk a tak následne duplicitne znižoval jeho podiel. Dodal, že

„podľa ustálenej súdnej praxe pri vyporiadaní v zmysle ust. nemožno prihliadať

na sumy podľa záväzku manžela, ktorý sám splácal úver duplicitne, lebo zarátaním

duplicitného splatenia pôžičky alebo úveru sa dostáva tento účastník konania, bývalý manžel

do výhodnejšieho postavenia. Je treba výslovne nahradiť, čo išlo z úhrady druhému

z bezpodielových spoluvlastníkov a čo zaplatil jeden z nich po právoplatnosti rozvodu, a to už

zo svojho výlučného majetku a nie zo spoločných peňazí v BSM“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa, odporkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnutú časť rozhodnutia odvolacieho súdu

o finančnom vyrovnaní zmeniť tak, že bude zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 000 €

do 60 dní a sumu 4 014 € do 120 dní, alebo napadnutú časť rozhodnutia odvolacieho súdu

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa odporkyne má konanie

odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutej časti rozhodnutia, inú vadu, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napadnutá časť rozhodnutia spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že skutkový záver, z ktorého vychádzal

odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto je vadné i právne posúdenie

veci. Podľa odporkyne suma 105 120,-- Sk, o ktorú odvolací súd zvýšil jej povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu, „predstavuje splátky z úveru ... do vzniku

zostatku tohto úveru vo výške 135 407,75 Sk, t.j. do času rozhodnutia súdu“. Z tejto sumy

platila polovicu, t.j. 52 260,-- Sk za seba a polovicu za navrhovateľa. Vychádzajúc zo zásady,

že podiely manželov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve sú rovnaké, mala byť

polovica sumy 105 120,-- Sk zaplatená odporkyňou za navrhovateľa zohľadnená vo výške

podielov na vyrovnanie; celková výška podielu na vyrovnanie, ktorú má navrhovateľovi

zaplatiť, mala byť o túto sumu znížená. „Odvolací súd teda vychádzajúc zo skutkového

záveru stotožnenia polovice sumy 105 120,-- Sk s polovicou zo sumy zostatku úveru

135 407,75 Sk, právne nesprávne uzavrel, že došlo k duplicitnému znižovaniu podielu.

K duplicitnému zníženiu nedošlo a ani nemohlo dôjsť z dôvodu, že v oboch prípadoch sa má

odpočítať iná suma z iného dôvodu“.

Navrhovateľ navrhol, aby o dovolaní bolo rozhodnuté tak, že nie je v danej veci

prípustné, resp. že nie je dôvodné, a z týchto dôvodov ho zamietnuť. Odvolací súd totiž podľa

obsahu jeho rozhodnutia nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, iba opravil chybu súdu

prvého stupňa pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov účastníkov. Naostatok odporkyňa ani

nevyužila všetky procesné prostriedky na nápravu, keďže v dovolaní namieta to, čo mala

namietať v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie

nepovažoval za potrebné ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu podľa , a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené,

nie je v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým

podľa jeho obsahu ( v spojení s ). Dovolací súd je viazaný

nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich

obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

v prípadoch uvedených v ustanovení až d/ , ako je tomu

v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150

ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolania ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v ustanoveniach O vadu tejto povahy ide vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené

a v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí

napríklad to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami , že odvolací súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa

bez toho, že by postupoval podľa a pod.

Dovolací súd nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takouto (inou) vadou

postihnuté. Odporkyňa síce v dovolaní existenciu takejto (inej) vady výslovne tvrdí, ale podľa

toho, ako svoje dovolanie vo vzťahu k tejto vade odôvodňuje, v skutočnosti ide o námietku

správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci odvolacím súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj

správne interpretoval.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odporkyňa v dovolaní dôvodne

tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci; dovolací súd ale dospel k záveru, že nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva

v niečom inom než tvrdí odporkyňa.

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie

podľa zásad uvedených v (viď Občianskeho

zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak

zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM,

jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých

manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo

existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie

v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy

vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie

sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú

účastníkmi konania o vyporiadanie.

Prostriedky získané zmluvou o stavebnom úvere získané účastníkmi počas trvania

ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto

záväzok účastníkov z tohto úveru voči stavebnej sporiteľni sa stal predmetom vyporiadania,

samozrejme ako pasívum, a keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť

prikázaný k úhrade jednému z účastníkov.

Súdy nižších stupňov zásadne správne pristúpili k vyporiadaniu BSM účastníkov

v tzv. širšom zmysle berúc do úvahy, že účastníci mali v čase zániku ich BSM dlh v stavebnej

sporiteľni v celkovej výške 135 407,75 Sk, nesprávny bol však ich ďalší postup, keď tento dlh

(pasívum) namiesto toho, aby odpočítali od aktív, ho k nim pripočítali. Takýmto postupom

súdy potom dospeli k nesprávnemu záveru o podieloch účastníkov, a následne aj

k nesprávnemu rozsahu toho, čo má odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho

podielu.

Pokiaľ súdy nižších stupňov inak posúdili otázku, či sa má prihliadnuť na to, že

navrhovateľka od zániku BSM účastníkov do jeho vyporiadania zaplatila na spoločný dlh

účastníkov sumu 105 120,-- Sk (súd prvého stupňa o túto sumu „ponížil“ podiel

navrhovateľky a odvolací súd na túto sumu neprihliadol majúc za to, že by išlo o duplicitné

zníženie podielu navrhovateľa, pretože „už mu bol predtým znížený o 67 703,50 Sk“), treba

prisvedčiť odvolaciemu súdu, že ak už bol podiel navrhovateľa z titulu polovice dlhu voči

stavebnej sporiteľni „znížený“ o 67 703,50 Sk (v skutočnosti súdy o túto sumu jeho podiel

zvýšili), v prípade zohľadnenia toho, čo už odporkyňa zaplatila na tento dlh, by išlo o dvojité

zníženie podielu navrhovateľa.

Z týchto dôvodov dovolací súd uznesením zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

(, prvá veta ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní, na ktoré sa vec vracia, odvolací súd odstráni aj rozpor vo výroku

svojho rozhodnutia pri určení času plnenia („odporkyňa zaplatí navrhovateľovi 20 000 €

do 60 dní a sumu 5 748 € do 120 dní, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová