Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)72d/365684.3e29ba.pdf
PDF · 198.67 KB
No categories available
5Cdo/276/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 276/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. Ď., bývajúceho
v K.K. v dovolacom konaní zastúpeného konateľom advokátskej spoločnosti JUDr. P. H.
s.r.o. so sídlom v K. proti odporkyni J. Ď., bývajúcej v K.K. v dovolacom konaní zastúpenej
JUDr. O. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 44 C 596/2005, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach z 9. februára 2009 sp.zn. 5 Co 271/2008 v znení opravného uznesenia z 27. marca
2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. februára 2009 sp.zn. 5 Co 271/2008
v znení opravného uznesenia z 27. marca 2009 sp.zn. 5 Co 271/2008 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 12. júna 2008 č.k.
44 C 596/2005-100 v znení opravného uznesenia z 3. júla 2009 č.k. 44 C 596/2005-161
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do tohto
spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa kuchynský mixér
zn. Clatronic „v sume“ 3 000,-- Sk a „zostatok na účte vedenom vo W. v podiele 1/2 , t.j.
v sume 67 703,50 Sk“. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľnosti (posteľ,
elektrickú rúru s digestorom, spálňovú komodu, kuchynský riad) v celkovej hodnote 31 000,--
Sk, byt č. X. bližšie označený vo výroku rozsudku a v opravnom uznesení v hodnote
1 523 243,-- Sk a „zostatok na účte vedenom vo W. v podiele 1/2, t.j. v sume
67 703,50 Sk“. Na vyrovnanie podielov účastníkov odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 200 000,-- Sk do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalších 470 591,-- Sk
do 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok a o trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na ich náhradu. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov tvoria veci hnuteľné a nehnuteľné, ako aj pasíva, ktoré
predstavuje „zostatok na úvere“ ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov v sume
135 407,75 Sk. Tento dlh súd „rozdelil medzi účastníkov konania v podiele ½“. Podľa súdu
prvého stupňa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov navrhovateľovi
pripadli hnuteľné veci v hodnote 3 000,-- Sk a pasíva v sume 67 703,50 Sk, „spolu veci
v sume 70 703,50 Sk“, a odporkyni hnuteľné veci v hodnote 31 000,-- Sk, byt v hodnote
1 523 423,-- Sk a pasíva 67 703,50 Sk, „spolu aktíva a pasíva v sume 1 622 126,50 Sk“.
Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak podľa súdu prvého stupňa
„je vo výške 70 703,50 Sk + 1 622 126,50 Sk, pričom polovičný podiel pripadajúci
na účastníkov konania bol vo výške 846 415,--Sk“. Navrhovateľovi pripadli hnuteľné veci
a pasíva v celkovej sume 70 703,50 Sk a tak by mal právo na vyrovnanie v sume
775 711,50 Sk (846 415,-- Sk – 70 703,50 Sk). Po zániku manželstva ale odporkyňa splácala
spoločný úver účastníkov a na jeho úhradu zaplatila splátky v celkovej výške 105 120,-- Sk,
o ktorú sumu treba podiel navrhovateľa znížiť. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa
dospel k záveru, že celková suma, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi
na vyrovnanie jeho podielu, je po zaokrúhlení 670 591,-- Sk.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom
z 9. februára 2009 sp.zn. 5 Co 271/2008 v znení opravného uznesenia z 27. marca 2009 sp.zn.
5 Co 271/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o výplate na vyrovnanie
podielov. Uvedený výrok zmenil tak, že „odporkyňa zaplatí navrhovateľovi 20 000 € do 60
dní a sumu 5 748 € do 120 dní, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa odvolacieho súd prvého stupňa postupoval
správne pri určení rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a rozdelení
tohto majetku. Za nesprávne však považoval spôsob, akým sa súd prvého stupňa vyporiadal
so zistením, že odporkyňa po zániku manželstva účastníkov uhradila z dlhu účastníkov
105 120,-- Sk a o túto sumu potom znížil podiel navrhovateľa. K tomu uviedol, že odporkyňa
„prakticky“ splácala spoločný úver účastníkov konania „nielen za navrhovateľa, ale aj
za seba“. Súd prvého stupňa preto nemal znížiť podiel navrhovateľa, pretože už mu bol
predtým znížený o 67 703,50 Sk a tak následne duplicitne znižoval jeho podiel. Dodal, že
„podľa ustálenej súdnej praxe pri vyporiadaní v zmysle ust. § 150 OZ nemožno prihliadať
na sumy podľa záväzku manžela, ktorý sám splácal úver duplicitne, lebo zarátaním
duplicitného splatenia pôžičky alebo úveru sa dostáva tento účastník konania, bývalý manžel
do výhodnejšieho postavenia. Je treba výslovne nahradiť, čo išlo z úhrady druhému
z bezpodielových spoluvlastníkov a čo zaplatil jeden z nich po právoplatnosti rozvodu, a to už
zo svojho výlučného majetku a nie zo spoločných peňazí v BSM“.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa, odporkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnutú časť rozhodnutia odvolacieho súdu
o finančnom vyrovnaní zmeniť tak, že bude zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 000 €
do 60 dní a sumu 4 014 € do 120 dní, alebo napadnutú časť rozhodnutia odvolacieho súdu
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa odporkyne má konanie
odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutej časti rozhodnutia, inú vadu, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napadnutá časť rozhodnutia spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že skutkový záver, z ktorého vychádzal
odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto je vadné i právne posúdenie
veci. Podľa odporkyne suma 105 120,-- Sk, o ktorú odvolací súd zvýšil jej povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu, „predstavuje splátky z úveru ... do vzniku
zostatku tohto úveru vo výške 135 407,75 Sk, t.j. do času rozhodnutia súdu“. Z tejto sumy
platila polovicu, t.j. 52 260,-- Sk za seba a polovicu za navrhovateľa. Vychádzajúc zo zásady,
že podiely manželov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve sú rovnaké, mala byť
polovica sumy 105 120,-- Sk zaplatená odporkyňou za navrhovateľa zohľadnená vo výške
podielov na vyrovnanie; celková výška podielu na vyrovnanie, ktorú má navrhovateľovi
zaplatiť, mala byť o túto sumu znížená. „Odvolací súd teda vychádzajúc zo skutkového
záveru stotožnenia polovice sumy 105 120,-- Sk s polovicou zo sumy zostatku úveru
135 407,75 Sk, právne nesprávne uzavrel, že došlo k duplicitnému znižovaniu podielu.
K duplicitnému zníženiu nedošlo a ani nemohlo dôjsť z dôvodu, že v oboch prípadoch sa má
odpočítať iná suma z iného dôvodu“.
Navrhovateľ navrhol, aby o dovolaní bolo rozhodnuté tak, že nie je v danej veci
prípustné, resp. že nie je dôvodné, a z týchto dôvodov ho zamietnuť. Odvolací súd totiž podľa
obsahu jeho rozhodnutia nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, iba opravil chybu súdu
prvého stupňa pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov účastníkov. Naostatok odporkyňa ani
nevyužila všetky procesné prostriedky na nápravu, keďže v dovolaní namieta to, čo mala
namietať v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie
nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené,
nie je v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým
podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd je viazaný
nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p., ako je tomu
v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150
Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v ustanoveniach § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené
a v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí
napríklad to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa
bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod.
Dovolací súd nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takouto (inou) vadou
postihnuté. Odporkyňa síce v dovolaní existenciu takejto (inej) vady výslovne tvrdí, ale podľa
toho, ako svoje dovolanie vo vzťahu k tejto vade odôvodňuje, v skutočnosti ide o námietku
správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci odvolacím súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj
správne interpretoval.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odporkyňa v dovolaní dôvodne
tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci; dovolací súd ale dospel k záveru, že nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva
v niečom inom než tvrdí odporkyňa.
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak
zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM,
jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých
manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo
existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie
v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie
sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú
účastníkmi konania o vyporiadanie.
Prostriedky získané zmluvou o stavebnom úvere získané účastníkmi počas trvania
ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto
záväzok účastníkov z tohto úveru voči stavebnej sporiteľni sa stal predmetom vyporiadania,
samozrejme ako pasívum, a keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť
prikázaný k úhrade jednému z účastníkov.
Súdy nižších stupňov zásadne správne pristúpili k vyporiadaniu BSM účastníkov
v tzv. širšom zmysle berúc do úvahy, že účastníci mali v čase zániku ich BSM dlh v stavebnej
sporiteľni v celkovej výške 135 407,75 Sk, nesprávny bol však ich ďalší postup, keď tento dlh
(pasívum) namiesto toho, aby odpočítali od aktív, ho k nim pripočítali. Takýmto postupom
súdy potom dospeli k nesprávnemu záveru o podieloch účastníkov, a následne aj
k nesprávnemu rozsahu toho, čo má odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho
podielu.
Pokiaľ súdy nižších stupňov inak posúdili otázku, či sa má prihliadnuť na to, že
navrhovateľka od zániku BSM účastníkov do jeho vyporiadania zaplatila na spoločný dlh
účastníkov sumu 105 120,-- Sk (súd prvého stupňa o túto sumu „ponížil“ podiel
navrhovateľky a odvolací súd na túto sumu neprihliadol majúc za to, že by išlo o duplicitné
zníženie podielu navrhovateľa, pretože „už mu bol predtým znížený o 67 703,50 Sk“), treba
prisvedčiť odvolaciemu súdu, že ak už bol podiel navrhovateľa z titulu polovice dlhu voči
stavebnej sporiteľni „znížený“ o 67 703,50 Sk (v skutočnosti súdy o túto sumu jeho podiel
zvýšili), v prípade zohľadnenia toho, čo už odporkyňa zaplatila na tento dlh, by išlo o dvojité
zníženie podielu navrhovateľa.
Z týchto dôvodov dovolací súd uznesením zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
(§ 243b ods. 2, prvá veta O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V ďalšom konaní, na ktoré sa vec vracia, odvolací súd odstráni aj rozpor vo výroku
svojho rozhodnutia pri určení času plnenia („odporkyňa zaplatí navrhovateľovi 20 000 €
do 60 dní a sumu 5 748 € do 120 dní, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová