Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd6/365884.28f07d.pdf
PDF · 117.88 KB
No categories available
4Cdo/336/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 336/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. L., bývajúcej v P.,
v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v S., proti ţalovanému R.
L., bývajúcemu v P., za účasti vedľajšej účastníčky G.G., a.s., so sídlom v B., zastúpenej
JUDr. J. B., advokátom so sídlom v P., o zaplatenie 8 811,86 Eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 7 C 169/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 25. júna 2009 sp.zn. 14 Co 9/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 9. septembra 2008 č.k. 7 C 169/2005-250 zamietol
ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala voči ţalovanému náhrady škody vzniknutej na jej
osobnom motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody zavinenej ţalovaným a rozhodol
o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe výsledkami vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, ţe ku škode na osobnom motorovom vozidle
došlo v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej ţalovaným. Nebol tak naplnený jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Ţalobu povaţoval preto za neopodstatnene podanú. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. júna 2009 sp.zn. 14 Co 9/2009 na odvolanie
ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí ţaloby a o náhrade trov
konania medzi ţalobkyňou a ţalovaným potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
vo výroku o náhrade trov vedľajšej účastníčky a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia v merite veci uviedol, ţe okresný súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym skutkovým a právnym záverom. Jeho rozhodnutie
vo veci samej povaţoval preto za vecne správne. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj
o náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovaným. Pokiaľ ide o trovy vedľajšej
účastníčky dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne určil rozsah týchto trov. V tejto
časti preto rozsudok okresného súdu zmenil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, ţe odvolací súd
označil v rozsudku za vedľajšieho účastníka Č., a.s., hoci takto označený účastník v priebehu
konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Konanie pred odvolacím súdom je preto
postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. Ďalej namietala, ţe odvolací súd
nesprávne v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p. prejednal jej odvolanie bez nariadenia
pojednávania. V danej veci totiţ nešlo ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd mal preto správne na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Ak tak
neurobil, odňal jej moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie
odôvodnila tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril.
Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe Č., a.s. má svojho právneho
nástupcu, ktorým je G.G., a.s. Nie je preto pravda, ţe v konaní vystupoval účastník, ktorý
nemá spôsobilosť pred súdom konať. Neobstojí ani námietka ţalobkyne, ţe odvolací súd mal
vo veci nariadiť pojednávanie a ţe ak tak neurobil, odňal jej moţnosť konať pred súdom.
Navrhla preto dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť a priznať jej trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a
nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 28. februára 2010).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
K tvrdeniu ţalobkyne, ţe konanie pred dovolacím súdom bolo postihnuté vadou
uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe právnym nástupcom spoločnosti Č., a.s. sa
stala v priebehu konania G.G., a.s. (viď výpis z OR oddiel X. vl. č. X.). V konaní na strane
vedľajšej účastníčky teda vystupovala právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou
(subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilá byť aj
účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.). Nesprávne označenie vedľajšej
účastníčky v záhlaví rozsudku odvolacieho súdu treba preto povaţovať za zrejmú
nesprávnosť, ktorú je moţné opraviť postupom v zmysle § 164 O.s.p. Ţalobkyňou tvrdená
existencia vady uvedenej § 237 písm. b/ O.s.p. je preto nenáleţitá.
Neopodstatnená ja aj jej námietka, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať
pred súdom, ak prejednal jej odvolanie bez nariadenia pojednávania.
Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p.
tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie
odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Podľa § 372p O.s.p. s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné
od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V prejednávanej veci ţalobkyňa podala odvolanie 23. októbra 2008 a odvolacím
súdom bolo rozhodnuté 25. júna 2009, teda uţ za účinnosti uvedenej novely Občianskeho
súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008.
Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplňovať ani
zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalobkyne bez nariadenia
pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, nedošlo preto k odňatiu moţnosti
ţalobkyni pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ a d/ a e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon
dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe v danom prípade
prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní
neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
Ţalovaný mal v dovolacom konaní síce úspech, ale v tomto štádiu konania mu ţiadne
trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.
Dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania ani vedľajšej účastníčke,
ktoré pozostávali z odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich
nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie
práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová