Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/19/2010

Najvyšší súd 1 Tdo V 19/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Štefana Michalíka

a JUDr. Martina Piovartsyho, v trestnej veci proti obvinenému J. L. a spol., vedenej na

Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

19. októbra 2010 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený J. L., zastúpený obhajcom

JUDr. P. K., advokátom v Ţ., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 18. marca 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 1. júla 2009, sp. zn. , bol obvinený

J. L. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva trestného činu skrátenia dane, sčasti

dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,

účinného do 31. augusta 1999, v súbehu s trestnými činmi skrátenia poplatkov a iných

podobných dávok a porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, sčasti

dokonaných, sčasti v štádiu pokusu, formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2,

§ 148b, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, ktorých

sa dopustil tak, ţe

spoločne s ďalšími osobami v dobe od januára do marca 1998 zorganizoval viaceré

nelegálne prepravy liehu na územie Slovenskej republiky s úmyslom odňať lieh spod colného

dohľadu orgánov SR a vyhnúť sa povinnosti uhradiť dane a poplatky za jeho dovoz tak,

ţe v jednotlivých prípadoch

2

1 Tdo V 19/2010

1/ 31. marca 1998 v čase asi o 12.00 hod. na Colnej odbočke Colnice Ţ. v M. predloţil

colné vyhlásenie (JCD), v ktorom navrhol prepustiť deklarovaný tovar do reţimu uskladnenia

tovaru vo verejnom colnom sklade M. Ing. M. K., L. X, M., faxovú faktúru od firmy A. P. I. –

E., K. a sprievodné doklady k tovaru, pričom na JCD bol deklarovaný tovar Metylcarbinolové

riedidlo v mnoţstve 25.873 litrov, umiestnené vo vagóne č. X. 11-0, hoci v skutočnosti sa

jednalo o Metylcarbinol- etanol (lieh), v colnej hodnote 402.309,-Sk, ktorý podliehal

spotrebnej dani 240,- Sk za liter- celkom 6.209.520,- Sk, clu 81,6%- celkom 328.284,- Sk

dani z pridanej hodnoty 23%- celkom 1.600.852,- Sk a dovoznej priráţke 5%- celkom

20.115,- Sk, teda spolu colnému dlhu vo výške 8.158.771,- Sk (dane 7.810.372,- Sk),

(poplatky 348.399,- Sk), v dôsledku čoho by v prípade prepustenia tovaru z reţimu

uskladnenia v colnom sklade do reţimu voľného obehu, rozdielom daňového a poplatkového

zaťaţenia oboch komodít spôsobili ujmu štátnemu rozpočtu SR vo výške 8.016.757,- Sk, t.j.

266.107,58 € (skrátenie dane 7.708.588,- Sk, t.j. 255.848,24 €, skrátenie poplatkov- cla

308.169,- Sk, t.j. 10.229,34 €),

2/ v dobe od 12-20. januára 1998 uskutočnil prostredníctvom prenajatých nákladných

motorových vozidiel a za pomoci falošných dokladov prepravy liehu z Českej republiky

na územie Slovenskej republiky s cieľom odňať prepravovaný tovar colnému dohľadu

a vyhnúť sa povinnosti úhrady daňových a colných poplatkov tak, ţe

2-1/ 12. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum

ŠPZ X. a návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves PD X. a s falošným

OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod D. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili

13. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 19.040 litrov v hodnote 376.922,- Sk; pri colnom

prejednaní na hraničnom prechode K. 13. januára 1998 asi o 20.00 hod. predloţil I. Š. na

colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke

obţalovaný J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 27/96 na sumu 20 mil. Sk,

falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v SR

neexistujúca firma W.-O., s.r.o., B. X., B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však

uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu

v SR, ale 14. januára 1998 bol vodič podľa pokynov obţalovaného J. L. cez mobilný telefón

usmernený s nákladom do B., do priestorov skladu J. B. na Ul. Z. č. X., kde bol lieh zloţený,

uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania lieh unikol spod

3

1 Tdo V 19/2010

colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola spôsobená ujma nezaplatením dovoznej

priráţky (DPR) vo výške 18.850,- Sk, t.j. 625,71 € a daní vo výške 5.521.676,- Sk, t.j.

183.286,07 € (spotrebná daň 4.415.148,- Sk, t.j. 146.556,06 €, DPH 1.106.528,- Sk, t.j.

36.730,- €),

2-2/ 14. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum

ŠPZ X., s návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves X. a s falošným

OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod K. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili

15. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18.260 litrov v hodnote 368.852,- Sk; pri colnom

prejednaní na hraničnom prechode K. 16. januára 1998 asi o 17.30 predloţil I. Š. na colné

prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke obţalovaný J. L.,

a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 mil. Sk, falošné splnomocnenie

na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ SR neexistujúca firma W.- O., s.r.o.,

B. X., B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na

vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu v SR, ale vodič kamiónu

bol cez mobilný telefón usmerňovaný obţalovaným J. L. do K.N.M., do priestorov skladu

v areáli PD N. na R. ceste, kde bol lieh v noci zo 16 na 17. januára 1998 zloţený a uskladnený

s cieľom jeho ďalšieho spracovania, pričom uţívateľom skladu bol V.O.; v dôsledku tohto

konania lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola spôsobená ujma

nezaplatením DPR vo výške 18.443,- Sk, t.j. 612,20 € a nezaplatením daní vo výške

5.299.932,- Sk, t.j. 175.925,51 € (SPD 4.236.466,- Sk, t.j. 140.624,91 €, DPH 1.063.466,- Sk,

t.j. 35.300,60 €),

2-3/ 15. januára 1998 vodič M. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum

ŠPZ X. s návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves PD X. a s falošným

OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod D. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili

15. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18.260 litrov v hodnote 368.852,- Sk; pri colnom

prejednaní na hraničnom prechode K. 17. januára 1998 asi o 23.00 hod. predloţil M. Š. na

colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke

obţalovaný J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 mil. Sk,

falošné splnomocnenie na meno Š. M., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v SR

neexistujúca firma W.-O., s.r.o., B. 11, B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však

uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu

v SR, ale vodič kamiónu čakal na parkovisku L. pri B. aţ do rána 19. januára 1998, kedy bol

4

1 Tdo V 19/2010

v skorých ranných hodinách cez mobilný telefón usmernený do B., do priestorov skladu J. B.

na Ul. Z. č. X., kde bol lieh zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol;

v dôsledku tohto konania lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola

spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18.443,- Sk, t.j. 612,20 €,a nezaplatením daní vo

výške 5.299.932,- Sk, t.j. 175.925,51 € (SPD 4.236.466,- Sk, t.j. 140.624,91 €, DPH

1.063.466,- Sk, t.j. 35.300,60 €),

2-4/ obţalovaný J. L. na poţiadanie ďalších osôb vo februári 1998 u autodopravcu

J. T. pod zámienkou prepravy potravinárskeho tovaru z ČR do SR prenajal tri kamióny-

nákladný automobil Liaz 110 ŠPZ X. s prívesom X., Liaz 110 ŠPZ X. s prívesom X. a Liaz

110 ŠPZ X. s prívesom X., ktoré riadili vodiči M. R., P. B. a L. G., pričom 5. marca 1998

prešli cez hraničný prechod S. do ČR, pri D. sa vodiči podľa predchádzajúceho usmernenia

kontaktovali na tel. číslo X., následne ku nim po chvíli prišli tri nestotoţnené osoby, z ktorých

jedna vyţiadala od vodičov osvedčenia o evidencii vozidiel a prikázala im namontovať na

autá nepravé, dovtedy nepouţívané ŠPZ: X., X., X., X., X., X., ktoré im priniesol a konať

ďalej podľa pokynov; v ten istý deň vodiči naloţili v D. prázdne sudy, ktoré boli v priebehu

noci a dopoludnia nasledujúceho dňa v liehovare M. s.r.o. naplnené liehom a naloţené na

vozidlá, s ktorými vodiči išli 6. marca 1998 tovar colne prejednať na vnútrozemskú colnicu

do J. H.; tu však colné orgány zistili falošné ŠPZ, falošné doklady a vozidlá boli spolu

s nákladom liehu zaistené;

dovedna bolo takto prepravovaných 55.866 l nedenaturovaného liehu, ktorého

príjemcom mala byť neexistujúca firma W.- O., s.r.o., B. X., B. IČO X. (rovnako ako

v bodoch 2-1, 2-2, 2-3); konanie smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky

unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu SR vznikla ujma nezaplatením DPR

vo výške 60.421,- Sk, t.j. 2.005,61 €, a nezaplatením daní vo výške 16.173.783,- Sk, t.j.

536.871,24 € (SPD 12.912.160,- Sk, t.j. 428.605,19 €, DPH 3.261.623,- Sk, t.j. 108.266,05 €),

2-5/ v marci 1998 na pokyn ďalších osôb obţalovaný J. L. objednal prepravu liehu

z liehovaru C. do SR u autodopravcov I. V. zo SR, kde vodičom bol K. E. na kamióne ŠPZ

X., náves ŠPZ X. a A. H. z ČR, kde vodičmi boli K. F. na kamióne ŠPZ X., náves X. a T. S.

na kamióne ŠPZ X., náves X.; naloţenie tovaru sa uskutočnilo v dňoch 9-10. marca 1998

v celkovom mnoţstve 71.769 litrov nedenaturovaného liehu; colné prejednanie prebehlo 11.

marca 1998 na hraničnom prechode v K., pričom colné orgány zistili, ţe vodiči predloţili

falošné doklady- potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 18/98 na sumu 40 mil. Sk,

5

1 Tdo V 19/2010

splnomocnenie pre vodičov kamiónov od firmy J., a.s. P., B., vypísané JCD, na ktorých tovar

fingovane deklarovala firma D., s.r.o. L., X., Ţ., IČO X., ktoré im predtým odovzdal

obţalovaný J. L. a k prepusteniu tovaru na územie SR preto nedošlo; konanie smerovalo

k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by

štátnemu rozpočtu SR vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 86.859,- Sk, t.j. 2.883,19 €,

a nezaplatením daní vo výške 20.845.146,- Sk, t.j. 691.932,09 € (SPD 16.622.437,- Sk, t.j.

551.763,83 €, DPH 4.222.709,- Sk, t.j. 140.168,26 €);

dokonaním všetkých skutkov uvedených v rozsudku by teda štátnemu rozpočtu SR

bola spôsobená ujma v celkovej výške 61.360.242,- Sk, t.j. 2.036.786,90 € (DPR 203.016,-

Sk, t.j. 6.738,90 €, SPD 48.632.197,- Sk, t.j. 1.614.293,20 €, DPH 12.216,860,- Sk, t.j.

405.525,46 €, clo 308.169,- Sk, t.j. 10.229,34 €.

Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému J. L. podľa § 148 ods. 5, § 35

ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem

rokov. V zmysle § 39a ods. 3 Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody

do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného

do 31. augusta 1999, obvinenému J. L. súd uloţil aj trest prepadnutia veci, zošita formátu A4

s doskami čiernej farby s poznámkami obvineného. Zároveň mu podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr.

zák., účinného od 1. januára 2006, uloţil ochranné opatrenie zhabanie veci, etikiet (viniet)

s nápisom červenej farby „Tuzemsky Rum“, výrobca O. H. a.s., T. v počte 1 000 ks, čerpadla

na kvapalinu zn. Rover Pompe č. 35024 červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m a prístroja na

meranie hustoty kvapaliny „liehomer“.

Na základe odvolania obvineného J. L. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom z 18. marca 2010, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1 písm. e/, 2

, účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu u obvineného J. L. a v zmysle , uloţil

obvinenému J. L. podľa § 148 ods. 5, 35 ods. 1, § 40 ods. 1, 39a ods. 3 Tr. zák, účinného do

31. augusta 1999, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradím na výkon

trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/

Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, uloţil obvinenému trest prepadnutia veci, zošitu

formátu A4 s doskami čiernej farby s poznámkami obvineného. Zároveň mu podľa § 83

ods. 1 písm. e/ Tr. zák., účinného od 1. januára 2006, uloţil ochranné opatrenie zhabanie

6

1 Tdo V 19/2010

veci, etikiet s nápisom červenej farby „Tuzemský Rum“, výrobca O. H., a.s., T. v počte 1 000

ks, čerpadla na kvapalinu zn. Rover Pompe č. 35024 červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m,

prístroja na meranie hustoty kvapaliny „liehomer“.

Podľa , účinného do 1. januára 2006, odvolanie krajského prokurátora

zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému J. L. doručený 21. mája 2010 a jeho

obhajcovi 28. apríla 2010.

Krajský súd predloţil 26. júla 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolanie, ktoré podal obvinený J. L. 19. mája 2010. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodov uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/ , ktoré spočívajú v tom, ţe bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu, a ţe rozhodnutie je zaloţené na nezákonných svedeckých

výpovediach I. Š. a M. Š.. Čítanie zápisníc o výpovediach týchto svedkov na hlavnom

pojednávaní bolo v rozpore s § 211 ods. 2 Tr. por, účinného do 1. januára 2006. V tejto

súvislosti argumentoval, ţe výsluchy spomínaných svedkov boli vykonané 11. mája 1998, teda

v čase, keď mu ešte nebolo uznesením v súlade s vznesené obvinenie a nebol

trestne stíhaný za skutky uvedené v bode 2-1 až 2-3. Uvedení svedkovia nemohli potom byť

poučení v zmysle a násl., pretože skutok, ku ktorému boli vypočúvaní, nebol

predmetom trestného stíhania. Obhajca nebol v rozhodnom čase oboznámený s dôležitými

skutočnosťami rozšíreného obvinenia a nemohol poskytnúť náležitú právnu pomoc v

intenciách Rozhodnutie je preto založené na dôkazoch, ktoré neboli

vykonané súdom zákonným spôsobom a ich začlenenímdo hodnotenia dôkazov bolo porušené

právo na obhajobu. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386

ods. 1, 2 vyslovil, ţe bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, porušený zákon v jeho neprospech a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a prikázal druhostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu podaného dovolania v lehote krajským súdom

určenej dotknuté procesné strany nevyjadrili.

7

1 Tdo V 19/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovola-

nie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

), v zákonnej lehote, na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ). Po preskúmaní veci zistil i to, ţe podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa ( ).

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to

vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/

aţ písm. l/ , resp. aj podľa

Dovolací súd po splnení povinnosti predbeţného preskúmania dovolania vyplývajúcej

z zistil, ţe obvinenému J. L. bolo podľa vznesené

obvinenie 1. apríla 1998 pre skutok uvedený v bode 1 rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp.

zn. , v uznesení právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane v štádiu

pokusu a ako trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok v štádiu pokusu.

Podľa platnej právnej úpravy v uvedenom čase neboli inštitúty začatia trestného

stíhania a vznesenia obvinenia oddelené, tak ako tomu je v súčasnosti, ale trestné stíhanie

sa začínalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak zistené skutočnosti nasvedčovali

tomu, ţe bol spáchaný trestný čin a ak bol dostatočne odôvodnený záver, ţe ho spáchala určitá

osoba. Následný postup pri vyšetrovní upravoval , podľa ktorého „úkony, ktoré

boli vykonané pred vznesením obvinenia, a úkony vykonané na pokyn vyšetrovateľa

policajnými orgánmi aj po ňom, nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané

spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Ustanovenia § 158 ods. 3 a 4 sa pri

vykonávaní vyšetrovacích úkonov použijú obdobne. Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní

z vlastnej iniciatívy tak, aby boli čo najrýchlejšie v potrebnom rozsahu objasnené

skutočnosti dôležité na posúdenie prípadu vrátane páchateľa a následkov trestného činu.

Dôkazy obstaráva vyšetrovateľ bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

obvineného. Obhajoba obvineného a ním navrhované dôkazy, ak nie sú celkom

bezvýznamné, musia sa preskúmať a overiť. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom

k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.“

8

1 Tdo V 19/2010

Na základe zistení Úradu finančnej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

ako aj doterajších výsledkov vyšetrovania v trestnej veci ČVS: KÚV- 35/98 obvineného

týkajúcej sa skutku uvedeného v bode 1 rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. ,

bolo 16. júla 1998 obvinenému J. L. podľa , vznesené obvinenie

pre ďalší skutok uvedený v bode 2 vyššie uvedeného rozsudku, v uznesení právne

kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane, sčasti v štádiu pokusu, sčasti dokonaný a ako

trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok sčasti v štádiu pokusu, sčasti

dokonaný. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, ţe vyšetrovateľ Policajného zboru

postupoval podľa , , keď J. L., v tom čase uţ v procesnom

postavení obvineného, rozšíril obvinenie o ďalší skutok.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu predpokladanému v § 371 ods. 1 písm. g/

, treba uviesť, ţe podmienky, za ktorých súd môţe namiesto výsluchu svedka

na hlavnom pojednávaní čítať zápisnicu o jeho výpovedi, upravuje , účinného

do 1. januára 2006, kde sú uvedené viaceré modality reţimu čítania zápisnice o výpovedi

svedka. V trestnej veci obvineného J. L. a spol. súd postupoval podľa § 211 ods. 2 písm. a/

, podľa ktorého „zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka

sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto

zákona a taká osoba zomrela...“ (situácia, ktorá nastala v prípade svedka I. Š.) a podľa § 211

ods. 2 písm. b/ , podľa ktorého „zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo

svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam tohto zákona a taká osoba sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej

skoršej výpovede“ (situácia, ktorá nastala v prípade svedka M. Š.).

Obvineným namietaná nezákonnosť výsluchu svedkov I. Š. a M. Š. nie je dôvodná,

keďţe výsluchy týchto svedkov v prípravnom konaní boli z procesného hľadiska vykonané

v súlade s . J. L. v čase ich konania, t.j. 11. mája 1998, vystupoval ako

obvinený pre rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú mu následne bolo obvinenie rozšírené podľa

Navyše treba zdôrazniť, ţe obvinený, resp. jeho obhajca v priebehu

celého trestného konania neţiadal o zopakovanie výsluchov týchto svedkov, hoci mu v tom

nič nebránilo.

Dovolateľ síce v súlade s ustanovením uviedol dôvod dovolania

aj podľa tvrdiac, ţe bolo zásadným spôsobom porušené právo

9

1 Tdo V 19/2010

na obhajobu, ale toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Obvinený vidí porušenie práva

na obhajobu, v tom, ţe jeho obhajca nebol v rozhodnom čase oboznámený s dôleţitými

skutočnosťami týkajúcimi sa rozšíreného obvinenia, preto mu nemohol poskytnúť náleţitú

právnu pomoc, ako aj v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom a boli začlenené do hodnotených dôkazov.

Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho

základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich. Obhajovacie práva obvineného sú veľmi

široké a patrí medzi ne aj právo zvoliť si obhajcu.

V trestnej veci obvineného J. L. išlo o prípad nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr.

por. Obvinený si v stanovenej lehote obhajcu nezvolil, preto mu bol súdom ustanovený.

Následne vyuţil svoje právo na obhajobu aj tým, ţe si 7. apríla 1998 za obhajcu zvolil JUDr.

P. K., ktorému bolo 7. mája 1998 zaslané vyrozumenie o tom, ţe sa uskutoční obvineným

spochybňovaný výsluch svedkov I. Š. a M. Š.. Ako moţno zistiť zo spisu, obhajca si

vyrozumenie o tomto úkone ani v odbernej lehote neprevzal. Treba súhlasiť s názorom

odvolacieho súdu, ţe obvineným zvolený obhajca mal reálnu moţnosť sa týchto úkonov

zúčastniť.

V tejto súvislosti treba poukázať na postoj obvineného, resp. jeho obhajcu, ktorý

akceptoval výpovede týchto svedkov bez toho, aby ţiadal počas celého prípravného konania,

vrátane oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania, ich zopakovanie, čím si ponechával

priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom. Navyše v prípade výsluchu svedka M. Š. na

hlavnom pojednávaní 14. septembra 2007 mal moţnosť klásť tomuto svedkovi otázky. Čo

však obhajca obvineného nevyuţil.

Súdy oboch stupňov sa s procesnými námietkami vysporiadali v súlade so zákonom.

Nad rámec uplatnených dovolacích dôvodov je potrebné konštatovať, ţe obvineným

namietané výsluchy svedkov neboli jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému. Súd

pri rozhodovaní vychádzal tieţ z listinných dôkazov, vecných dôkazov, rovnako ako i z výpo-

vedí iných svedkov, ktorých nezákonnosť obvinený nenamietal. Nešlo teda o jediný

usvedčujúci dôkaz alebo dôkaz, ktorý by bol vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom.

10

1 Tdo V 19/2010

Na podklade vyjadreného je evidentné, ţe dovolanie obsahuje argumenty stojace

mimo zákonných dovolacích dôvodov.

So zreteľom na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky dovolania podľa

, , dovolací súd bez preskúmania veci obvineným J. L.

podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. októbra 2010

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová