Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f02/364074.0f7c3e.pdf
PDF · 192.04 KB
No categories available
1TdoV/19/2010
Najvyšší súd 1 Tdo V 19/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Štefana Michalíka
a JUDr. Martina Piovartsyho, v trestnej veci proti obvinenému J. L. a spol., vedenej na
Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 4T/6/2002, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
19. októbra 2010 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený J. L., zastúpený obhajcom
JUDr. P. K., advokátom v Ţ., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 1. júla 2009, sp. zn. 4 T 6/2002, bol obvinený
J. L. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva trestného činu skrátenia dane, sčasti
dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,
účinného do 31. augusta 1999, v súbehu s trestnými činmi skrátenia poplatkov a iných
podobných dávok a porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, sčasti
dokonaných, sčasti v štádiu pokusu, formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2,
§ 148b, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, ktorých
sa dopustil tak, ţe
spoločne s ďalšími osobami v dobe od januára do marca 1998 zorganizoval viaceré
nelegálne prepravy liehu na územie Slovenskej republiky s úmyslom odňať lieh spod colného
dohľadu orgánov SR a vyhnúť sa povinnosti uhradiť dane a poplatky za jeho dovoz tak,
ţe v jednotlivých prípadoch
2
1 Tdo V 19/2010
1/ 31. marca 1998 v čase asi o 12.00 hod. na Colnej odbočke Colnice Ţ. v M. predloţil
colné vyhlásenie (JCD), v ktorom navrhol prepustiť deklarovaný tovar do reţimu uskladnenia
tovaru vo verejnom colnom sklade M. Ing. M. K., L. X, M., faxovú faktúru od firmy A. P. I. –
E., K. a sprievodné doklady k tovaru, pričom na JCD bol deklarovaný tovar Metylcarbinolové
riedidlo v mnoţstve 25.873 litrov, umiestnené vo vagóne č. X. 11-0, hoci v skutočnosti sa
jednalo o Metylcarbinol- etanol (lieh), v colnej hodnote 402.309,-Sk, ktorý podliehal
spotrebnej dani 240,- Sk za liter- celkom 6.209.520,- Sk, clu 81,6%- celkom 328.284,- Sk
dani z pridanej hodnoty 23%- celkom 1.600.852,- Sk a dovoznej priráţke 5%- celkom
20.115,- Sk, teda spolu colnému dlhu vo výške 8.158.771,- Sk (dane 7.810.372,- Sk),
(poplatky 348.399,- Sk), v dôsledku čoho by v prípade prepustenia tovaru z reţimu
uskladnenia v colnom sklade do reţimu voľného obehu, rozdielom daňového a poplatkového
zaťaţenia oboch komodít spôsobili ujmu štátnemu rozpočtu SR vo výške 8.016.757,- Sk, t.j.
266.107,58 € (skrátenie dane 7.708.588,- Sk, t.j. 255.848,24 €, skrátenie poplatkov- cla
308.169,- Sk, t.j. 10.229,34 €),
2/ v dobe od 12-20. januára 1998 uskutočnil prostredníctvom prenajatých nákladných
motorových vozidiel a za pomoci falošných dokladov prepravy liehu z Českej republiky
na územie Slovenskej republiky s cieľom odňať prepravovaný tovar colnému dohľadu
a vyhnúť sa povinnosti úhrady daňových a colných poplatkov tak, ţe
2-1/ 12. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum
ŠPZ X. a návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves PD X. a s falošným
OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod D. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili
13. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 19.040 litrov v hodnote 376.922,- Sk; pri colnom
prejednaní na hraničnom prechode K. 13. januára 1998 asi o 20.00 hod. predloţil I. Š. na
colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke
obţalovaný J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 27/96 na sumu 20 mil. Sk,
falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v SR
neexistujúca firma W.-O., s.r.o., B. X., B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však
uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu
v SR, ale 14. januára 1998 bol vodič podľa pokynov obţalovaného J. L. cez mobilný telefón
usmernený s nákladom do B., do priestorov skladu J. B. na Ul. Z. č. X., kde bol lieh zloţený,
uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania lieh unikol spod
3
1 Tdo V 19/2010
colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola spôsobená ujma nezaplatením dovoznej
priráţky (DPR) vo výške 18.850,- Sk, t.j. 625,71 € a daní vo výške 5.521.676,- Sk, t.j.
183.286,07 € (spotrebná daň 4.415.148,- Sk, t.j. 146.556,06 €, DPH 1.106.528,- Sk, t.j.
36.730,- €),
2-2/ 14. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum
ŠPZ X., s návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves X. a s falošným
OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod K. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili
15. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18.260 litrov v hodnote 368.852,- Sk; pri colnom
prejednaní na hraničnom prechode K. 16. januára 1998 asi o 17.30 predloţil I. Š. na colné
prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke obţalovaný J. L.,
a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 mil. Sk, falošné splnomocnenie
na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ SR neexistujúca firma W.- O., s.r.o.,
B. X., B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na
vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu v SR, ale vodič kamiónu
bol cez mobilný telefón usmerňovaný obţalovaným J. L. do K.N.M., do priestorov skladu
v areáli PD N. na R. ceste, kde bol lieh v noci zo 16 na 17. januára 1998 zloţený a uskladnený
s cieľom jeho ďalšieho spracovania, pričom uţívateľom skladu bol V.O.; v dôsledku tohto
konania lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola spôsobená ujma
nezaplatením DPR vo výške 18.443,- Sk, t.j. 612,20 € a nezaplatením daní vo výške
5.299.932,- Sk, t.j. 175.925,51 € (SPD 4.236.466,- Sk, t.j. 140.624,91 €, DPH 1.063.466,- Sk,
t.j. 35.300,60 €),
2-3/ 15. januára 1998 vodič M. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum
ŠPZ X. s návesom ŠPZ X., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ X., náves PD X. a s falošným
OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod D. do ČR, kde mu v liehovare C. naloţili
15. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18.260 litrov v hodnote 368.852,- Sk; pri colnom
prejednaní na hraničnom prechode K. 17. januára 1998 asi o 23.00 hod. predloţil M. Š. na
colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke
obţalovaný J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 mil. Sk,
falošné splnomocnenie na meno Š. M., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v SR
neexistujúca firma W.-O., s.r.o., B. 11, B. IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však
uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - B. a prepustený do voľného obehu
v SR, ale vodič kamiónu čakal na parkovisku L. pri B. aţ do rána 19. januára 1998, kedy bol
4
1 Tdo V 19/2010
v skorých ranných hodinách cez mobilný telefón usmernený do B., do priestorov skladu J. B.
na Ul. Z. č. X., kde bol lieh zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol;
v dôsledku tohto konania lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu SR bola
spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18.443,- Sk, t.j. 612,20 €,a nezaplatením daní vo
výške 5.299.932,- Sk, t.j. 175.925,51 € (SPD 4.236.466,- Sk, t.j. 140.624,91 €, DPH
1.063.466,- Sk, t.j. 35.300,60 €),
2-4/ obţalovaný J. L. na poţiadanie ďalších osôb vo februári 1998 u autodopravcu
J. T. pod zámienkou prepravy potravinárskeho tovaru z ČR do SR prenajal tri kamióny-
nákladný automobil Liaz 110 ŠPZ X. s prívesom X., Liaz 110 ŠPZ X. s prívesom X. a Liaz
110 ŠPZ X. s prívesom X., ktoré riadili vodiči M. R., P. B. a L. G., pričom 5. marca 1998
prešli cez hraničný prechod S. do ČR, pri D. sa vodiči podľa predchádzajúceho usmernenia
kontaktovali na tel. číslo X., následne ku nim po chvíli prišli tri nestotoţnené osoby, z ktorých
jedna vyţiadala od vodičov osvedčenia o evidencii vozidiel a prikázala im namontovať na
autá nepravé, dovtedy nepouţívané ŠPZ: X., X., X., X., X., X., ktoré im priniesol a konať
ďalej podľa pokynov; v ten istý deň vodiči naloţili v D. prázdne sudy, ktoré boli v priebehu
noci a dopoludnia nasledujúceho dňa v liehovare M. s.r.o. naplnené liehom a naloţené na
vozidlá, s ktorými vodiči išli 6. marca 1998 tovar colne prejednať na vnútrozemskú colnicu
do J. H.; tu však colné orgány zistili falošné ŠPZ, falošné doklady a vozidlá boli spolu
s nákladom liehu zaistené;
dovedna bolo takto prepravovaných 55.866 l nedenaturovaného liehu, ktorého
príjemcom mala byť neexistujúca firma W.- O., s.r.o., B. X., B. IČO X. (rovnako ako
v bodoch 2-1, 2-2, 2-3); konanie smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky
unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu SR vznikla ujma nezaplatením DPR
vo výške 60.421,- Sk, t.j. 2.005,61 €, a nezaplatením daní vo výške 16.173.783,- Sk, t.j.
536.871,24 € (SPD 12.912.160,- Sk, t.j. 428.605,19 €, DPH 3.261.623,- Sk, t.j. 108.266,05 €),
2-5/ v marci 1998 na pokyn ďalších osôb obţalovaný J. L. objednal prepravu liehu
z liehovaru C. do SR u autodopravcov I. V. zo SR, kde vodičom bol K. E. na kamióne ŠPZ
X., náves ŠPZ X. a A. H. z ČR, kde vodičmi boli K. F. na kamióne ŠPZ X., náves X. a T. S.
na kamióne ŠPZ X., náves X.; naloţenie tovaru sa uskutočnilo v dňoch 9-10. marca 1998
v celkovom mnoţstve 71.769 litrov nedenaturovaného liehu; colné prejednanie prebehlo 11.
marca 1998 na hraničnom prechode v K., pričom colné orgány zistili, ţe vodiči predloţili
falošné doklady- potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 18/98 na sumu 40 mil. Sk,
5
1 Tdo V 19/2010
splnomocnenie pre vodičov kamiónov od firmy J., a.s. P., B., vypísané JCD, na ktorých tovar
fingovane deklarovala firma D., s.r.o. L., X., Ţ., IČO X., ktoré im predtým odovzdal
obţalovaný J. L. a k prepusteniu tovaru na územie SR preto nedošlo; konanie smerovalo
k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by
štátnemu rozpočtu SR vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 86.859,- Sk, t.j. 2.883,19 €,
a nezaplatením daní vo výške 20.845.146,- Sk, t.j. 691.932,09 € (SPD 16.622.437,- Sk, t.j.
551.763,83 €, DPH 4.222.709,- Sk, t.j. 140.168,26 €);
dokonaním všetkých skutkov uvedených v rozsudku by teda štátnemu rozpočtu SR
bola spôsobená ujma v celkovej výške 61.360.242,- Sk, t.j. 2.036.786,90 € (DPR 203.016,-
Sk, t.j. 6.738,90 €, SPD 48.632.197,- Sk, t.j. 1.614.293,20 €, DPH 12.216,860,- Sk, t.j.
405.525,46 €, clo 308.169,- Sk, t.j. 10.229,34 €.
Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému J. L. podľa § 148 ods. 5, § 35
ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem
rokov. V zmysle § 39a ods. 3 Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného
do 31. augusta 1999, obvinenému J. L. súd uloţil aj trest prepadnutia veci, zošita formátu A4
s doskami čiernej farby s poznámkami obvineného. Zároveň mu podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr.
zák., účinného od 1. januára 2006, uloţil ochranné opatrenie zhabanie veci, etikiet (viniet)
s nápisom červenej farby „Tuzemsky Rum“, výrobca O. H. a.s., T. v počte 1 000 ks, čerpadla
na kvapalinu zn. Rover Pompe č. 35024 červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m a prístroja na
meranie hustoty kvapaliny „liehomer“.
Na základe odvolania obvineného J. L. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, rozsudkom z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009, podľa § 258 ods. 1 písm. e/, 2
Tr. por., účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu u obvineného J. L. a v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por., uloţil
obvinenému J. L. podľa § 148 ods. 5, 35 ods. 1, § 40 ods. 1, 39a ods. 3 Tr. zák, účinného do
31. augusta 1999, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradím na výkon
trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, uloţil obvinenému trest prepadnutia veci, zošitu
formátu A4 s doskami čiernej farby s poznámkami obvineného. Zároveň mu podľa § 83
ods. 1 písm. e/ Tr. zák., účinného od 1. januára 2006, uloţil ochranné opatrenie zhabanie
6
1 Tdo V 19/2010
veci, etikiet s nápisom červenej farby „Tuzemský Rum“, výrobca O. H., a.s., T. v počte 1 000
ks, čerpadla na kvapalinu zn. Rover Pompe č. 35024 červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m,
prístroja na meranie hustoty kvapaliny „liehomer“.
Podľa § 256 Tr. por., účinného do 1. januára 2006, odvolanie krajského prokurátora
zamietol.
Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému J. L. doručený 21. mája 2010 a jeho
obhajcovi 28. apríla 2010.
Krajský súd predloţil 26. júla 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
dovolanie, ktoré podal obvinený J. L. 19. mája 2010. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodov uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., ktoré spočívajú v tom, ţe bolo zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu, a ţe rozhodnutie je zaloţené na nezákonných svedeckých
výpovediach I. Š. a M. Š.. Čítanie zápisníc o výpovediach týchto svedkov na hlavnom
pojednávaní bolo v rozpore s § 211 ods. 2 Tr. por, účinného do 1. januára 2006. V tejto
súvislosti argumentoval, ţe výsluchy spomínaných svedkov boli vykonané 11. mája 1998, teda
v čase, keď mu ešte nebolo uznesením v súlade s § 160 Tr. por. vznesené obvinenie a nebol
trestne stíhaný za skutky uvedené v bode 2-1 až 2-3. Uvedení svedkovia nemohli potom byť
poučení v zmysle § 97 Tr. por. a násl., pretože skutok, ku ktorému boli vypočúvaní, nebol
predmetom trestného stíhania. Obhajca nebol v rozhodnom čase oboznámený s dôležitými
skutočnosťami rozšíreného obvinenia a nemohol poskytnúť náležitú právnu pomoc v
intenciách § 2 ods. 9 Tr. por. Rozhodnutie je preto založené na dôkazoch, ktoré neboli
vykonané súdom zákonným spôsobom a ich začlenenímdo hodnotenia dôkazov bolo porušené
právo na obhajobu. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386
ods. 1, 2 Tr. por. vyslovil, ţe bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5 To 14/2009, porušený zákon v jeho neprospech a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a prikázal druhostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova
prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu podaného dovolania v lehote krajským súdom
určenej dotknuté procesné strany nevyjadrili.
7
1 Tdo V 19/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovola-
nie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), v zákonnej lehote, na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Po preskúmaní veci zistil i to, ţe podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to
vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/
aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por.
Dovolací súd po splnení povinnosti predbeţného preskúmania dovolania vyplývajúcej
z § 378 Tr. por. zistil, ţe obvinenému J. L. bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. por. vznesené
obvinenie 1. apríla 1998 pre skutok uvedený v bode 1 rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp.
zn. 4 T 6/2002, v uznesení právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane v štádiu
pokusu a ako trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok v štádiu pokusu.
Podľa platnej právnej úpravy v uvedenom čase neboli inštitúty začatia trestného
stíhania a vznesenia obvinenia oddelené, tak ako tomu je v súčasnosti, ale trestné stíhanie
sa začínalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak zistené skutočnosti nasvedčovali
tomu, ţe bol spáchaný trestný čin a ak bol dostatočne odôvodnený záver, ţe ho spáchala určitá
osoba. Následný postup pri vyšetrovní upravoval § 164 Tr. por., podľa ktorého „úkony, ktoré
boli vykonané pred vznesením obvinenia, a úkony vykonané na pokyn vyšetrovateľa
policajnými orgánmi aj po ňom, nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Ustanovenia § 158 ods. 3 a 4 sa pri
vykonávaní vyšetrovacích úkonov použijú obdobne. Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní
z vlastnej iniciatívy tak, aby boli čo najrýchlejšie v potrebnom rozsahu objasnené
skutočnosti dôležité na posúdenie prípadu vrátane páchateľa a následkov trestného činu.
Dôkazy obstaráva vyšetrovateľ bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech
obvineného. Obhajoba obvineného a ním navrhované dôkazy, ak nie sú celkom
bezvýznamné, musia sa preskúmať a overiť. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom
k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.“
8
1 Tdo V 19/2010
Na základe zistení Úradu finančnej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
ako aj doterajších výsledkov vyšetrovania v trestnej veci ČVS: KÚV- 35/98 obvineného
týkajúcej sa skutku uvedeného v bode 1 rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T/6/2002,
bolo 16. júla 1998 obvinenému J. L. podľa § 160 ods. 1, ods. 4 Tr. por. vznesené obvinenie
pre ďalší skutok uvedený v bode 2 vyššie uvedeného rozsudku, v uznesení právne
kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane, sčasti v štádiu pokusu, sčasti dokonaný a ako
trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok sčasti v štádiu pokusu, sčasti
dokonaný. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, ţe vyšetrovateľ Policajného zboru
postupoval podľa § 164 ods. 1, ods. 4 Tr. por., keď J. L., v tom čase uţ v procesnom
postavení obvineného, rozšíril obvinenie o ďalší skutok.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu predpokladanému v § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., treba uviesť, ţe podmienky, za ktorých súd môţe namiesto výsluchu svedka
na hlavnom pojednávaní čítať zápisnicu o jeho výpovedi, upravuje § 211 Tr. por., účinného
do 1. januára 2006, kde sú uvedené viaceré modality reţimu čítania zápisnice o výpovedi
svedka. V trestnej veci obvineného J. L. a spol. súd postupoval podľa § 211 ods. 2 písm. a/
Tr. por., podľa ktorého „zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka
sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto
zákona a taká osoba zomrela...“ (situácia, ktorá nastala v prípade svedka I. Š.) a podľa § 211
ods. 2 písm. b/ Tr. por., podľa ktorého „zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo
svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona a taká osoba sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej
skoršej výpovede“ (situácia, ktorá nastala v prípade svedka M. Š.).
Obvineným namietaná nezákonnosť výsluchu svedkov I. Š. a M. Š. nie je dôvodná,
keďţe výsluchy týchto svedkov v prípravnom konaní boli z procesného hľadiska vykonané
v súlade s Trestným poriadkom. J. L. v čase ich konania, t.j. 11. mája 1998, vystupoval ako
obvinený pre rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú mu následne bolo obvinenie rozšírené podľa
§ 160 ods. 4 Tr. por. Navyše treba zdôrazniť, ţe obvinený, resp. jeho obhajca v priebehu
celého trestného konania neţiadal o zopakovanie výsluchov týchto svedkov, hoci mu v tom
nič nebránilo.
Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvod dovolania
aj podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tvrdiac, ţe bolo zásadným spôsobom porušené právo
9
1 Tdo V 19/2010
na obhajobu, ale toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Obvinený vidí porušenie práva
na obhajobu, v tom, ţe jeho obhajca nebol v rozhodnom čase oboznámený s dôleţitými
skutočnosťami týkajúcimi sa rozšíreného obvinenia, preto mu nemohol poskytnúť náleţitú
právnu pomoc, ako aj v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom a boli začlenené do hodnotených dôkazov.
Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho
základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich. Obhajovacie práva obvineného sú veľmi
široké a patrí medzi ne aj právo zvoliť si obhajcu.
V trestnej veci obvineného J. L. išlo o prípad nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr.
por. Obvinený si v stanovenej lehote obhajcu nezvolil, preto mu bol súdom ustanovený.
Následne vyuţil svoje právo na obhajobu aj tým, ţe si 7. apríla 1998 za obhajcu zvolil JUDr.
P. K., ktorému bolo 7. mája 1998 zaslané vyrozumenie o tom, ţe sa uskutoční obvineným
spochybňovaný výsluch svedkov I. Š. a M. Š.. Ako moţno zistiť zo spisu, obhajca si
vyrozumenie o tomto úkone ani v odbernej lehote neprevzal. Treba súhlasiť s názorom
odvolacieho súdu, ţe obvineným zvolený obhajca mal reálnu moţnosť sa týchto úkonov
zúčastniť.
V tejto súvislosti treba poukázať na postoj obvineného, resp. jeho obhajcu, ktorý
akceptoval výpovede týchto svedkov bez toho, aby ţiadal počas celého prípravného konania,
vrátane oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania, ich zopakovanie, čím si ponechával
priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom. Navyše v prípade výsluchu svedka M. Š. na
hlavnom pojednávaní 14. septembra 2007 mal moţnosť klásť tomuto svedkovi otázky. Čo
však obhajca obvineného nevyuţil.
Súdy oboch stupňov sa s procesnými námietkami vysporiadali v súlade so zákonom.
Nad rámec uplatnených dovolacích dôvodov je potrebné konštatovať, ţe obvineným
namietané výsluchy svedkov neboli jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému. Súd
pri rozhodovaní vychádzal tieţ z listinných dôkazov, vecných dôkazov, rovnako ako i z výpo-
vedí iných svedkov, ktorých nezákonnosť obvinený nenamietal. Nešlo teda o jediný
usvedčujúci dôkaz alebo dôkaz, ktorý by bol vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom.
10
1 Tdo V 19/2010
Na podklade vyjadreného je evidentné, ţe dovolanie obsahuje argumenty stojace
mimo zákonných dovolacích dôvodov.
So zreteľom na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci obvineným J. L.
podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 19. októbra 2010
JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová