Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/187/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. T., proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRP-P-152/DI-

BCP-2007 zo dňa 27. apríla 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -28 zo dňa 6. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. -28 zo dňa 6. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -28 zo dňa

6. apríla 2010 zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobou

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-152/DI-BCP-2007

zo dňa 27. apríla 2008, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava IV č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa 23. februára 2008, ktorým bol

žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d), k) a l)

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o priestupkoch“). Žalobca v žalobe namietal porušenie ustanovenia § 33 zákona

č. o správnom konaní zo strany žalovaného správneho orgánu, nakoľko

žalobcovi nebolo umožnené, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom

rozhodnutia ako i k spôsobom zaistenia dôkazov. Žalobcovi nebolo umožnené riadne

sa obhajovať, navrhovať dôkazy a tým došlo k porušeniu ustanovenia § 73 ods. 2 zákona

o priestupkoch.

Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu

a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď o odvolaní žalobcu

voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli vykonané

v rámci priestupkového konania. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcu,

aby na výzvy správneho orgánu reagoval a bolo v jeho záujme chrániť si svoje zákonn é

práva a využiť ich v čase a v lehotách, ktoré mu správny orgán uložil. Krajský súd mal

za preukázané, že o priestupkovom konaní bol žalobca riadne a včas upovedomený

a keď sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, prvostupňový správny orgán

vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Až do rozhodnutia žalovaného

o odvolaní žalobcu, nebolo žalovanému doručené žiadne vyjadrenie alebo dôkaz, ktorý

by mohol preukázať tvrdenie žalobcu, že sa v mieste doručovania nezdržiaval.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

prípadne zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že najvyšší súd zruší rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vráti

na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový orgán rozhodol v neprítomnosti žalobcu,

pričom tento svoj postup odôvodnil fikciou doručenia predvolania v zmysle správneho

poriadku. Prvostupňový orgán až po vydaní rozhodnutia začal skúmať, či boli splnené

podmienky podľa zákona o priestupkoch na to, aby mohol rozhodnúť v neprítomnosti

obvineného; teda či existoval dôležitý dôvod, pre ktorý sa žalobca nedostavil

na prejednanie priestupku.

Keď sa žalobca dostavil na oficiálnu adresu druhostupňového správneho orgánu

z dôvodu, aby uplatnil svoje práva, bolo mu oznámené, že druhostupňový správny orgán

sa na tejto adrese nenachádza a bola mu poskytnutá iná adresa. Dňa 24.04.2008 sa

žalobca informoval o veci na adrese "K.", kde mu bolo oznámené, že vo veci už bolo

vydané rozhodnutie. Žalobca namieta, že žalovaný mal pred vydaním rozhodnutia

umožniť žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi a urobiť návrhy; a to obzvlášť ak

prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v jeho neprítomnosti, bez možnosti obhajovať

sa.

Konajúce správne orgány uvedeným postupom porušili základné ústavné právo

žalobcu na spravodlivý proces a možnosť obhajoby, ako aj ustanovenia príslušných

zákonov. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádza z fikcie doručenia, pričom sa

nevysporiadal s dôvodmi žaloby, najmä s vyššie uvedeným porušením práv žalobcu.

Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu v plnej miere stotožnil

s rozsudkom krajského súdu. Námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán

nerešpektoval ospravedlnenie jeho neúčasti na správnom konaní sú bezpredmetné.

Ako vyplýva z návrhu žaloby, predmetom súdneho konania je preskúmavanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.p. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa

23.02.2008 a rozhodnutie odvolacieho orgánu č.p. KRP-P-152/DI-BCP-2007 zo dňa

24.03.2008, a nie rozhodnutia, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje. Z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti

obvineného, bolo rozhodnutie I. stupňa zo dňa 06.06.2007 v odvolacom konaní,

rozhodnutím zo dňa 09.07.2008, zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.

Prvostupňový správny orgán sa otázkou, či v danej veci boli splnené podmienky

prejednania a rozhodnutia veci v neprítomnosti obvineného, zaoberal už pred začatím

ústneho pojednávania a to tým, že skúmal, či predvolanie na ústne pojednávanie bolo

riadne doručené. Za týmto účelom skúmal, či doručenky spĺňajú všetky zákonom

predpokladané náležitosti riadneho doručenia písomnosti doručovanej do vlastných rúk.

Správny orgán zistil, že predvolanie na ústne pojednávanie vykazuje všetky náležitosti

určené v zákona o správnom konaní, a teda v prípade,

ak sa obvinený ústneho konania nezúčastnil, mohol podľa § 74 ods. l posledná veta

zákona o priestupkoch konať aj v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom k tomu, že fikcia doručenia je vyvrátiteľnou domnienkou, bolo

povinnosťou prvostupňového správneho orgánu reagovať na obsah žalobcom podaného

odvolania - že v čase doručovania sa na adresách, na ktoré mu boli predvolania na ústne

pojednávanie doručované, nezdržiaval. Správny orgán sa s otázkou, či sa obvinený

v čase doručovania na adrese doručovania nezdržiaval, mohol zaoberať až po vznesení

námietky, tj. po podaní odvolania.

Vzhľadom k tomu, že fikcia doručenia je vyvrátiteľnou domnienkou, bremeno

dôkazu o tom, že nebolo možné v danom prípade fikciu doručenia aplikovať, je na strane

toho, kto to tvrdí - teda na strane obvineného z priestupku. Za účelom objektívneho

posúdenia, či rozhodovanie o priestupku v neprítomnosti obvineného bolo v súlade

so zákonom, bol obvinený vyzvaný, aby o skutočnostiach, ktoré tvrdí, predložil dôkaz.

Dôkaz, že v čase doručovania predvolaní na ústne konanie sa v mieste doručenia

obvinený nezdržoval, nepredložil v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom

a ani do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.

Žalovaný k námietkam žalobcu, že mu nebolo umožnené v odvolacom konaní

oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a urobiť návrhy, uvádza, že žalobca tým,

že odvolaním napadol rozhodnutie prvého stupňa, sa vyjadril k podkladom rozhodnutia

a v odvolaní uplatnil aj svoje návrhy. K priestupku - dopravnej nehode - sa vyjadril

v priebehu objasňovania. Tým, že sa nezúčastnil na ústnom pojednávaní, sám

si spôsobil, že nemohol v konaní o priestupku svoje práva uplatniť. Právo na vyjadrenie

sa k veci, právo na obhajobu neboli žalobcovi upreté, tieto si uplatnil v rámci práva

na podanie odvolania.

Tvrdenie žalobcu, že svoje práva nemohol uplatniť z dôvodu, že pracovisko

odvolacieho orgánu sa nenachádza v sídle žalovaného, je právne irelevantné.

V odvolacom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie veci, odvolaciemu správnemu

orgánu takáto povinnosť nevyplýva ex offo, z toho dôvodu nie je možné takýto postup

hodnotiť ako postup brániaci k uplatneniu práva na vyjadrenie sa k veci a na obhajobu.

Ak mal žalobca záujem doplniť odvolanie, mohol tak urobiť do skončenia odvolacieho

konania doručením doplňujúceho podania na adresu odvolacieho orgánu, a to formou

poštovej zásielky alebo osobným podaním do podateľne KR PZ Bratislava.

Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 2

(ďalej len „“) preskúmal rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania ( veta prvá ,

) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá )

a podľa veta druhá v spojení s , napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného

najvyšší súd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

IV č. ORP-P-260/DI-BCP-2007-IV zo dňa 6. júna 2007 bol žalobca uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

ods. 1 písm. d), k) a l) zákona o priestupkoch. Rozhodnutím žalovaného č. KRP-P-

152/DI-BCP-2007 zo dňa 9. augusta 2007 bolo na odvolanie žalobcu uvedené

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie

a rozhodnutie.

V novom konaní prvostupňový správny orgán v súlade s § 74 ods. 1 zákona

o priestupkoch nariadil ústne pojednávanie na deň 1. októbra 2007, na ktoré predvolal

žalobcu. Na tomto pojednávaní sa žalobca osobne zúčastnil a vzniesol námietku

zaujatosti proti kpt. Z.. O námietke zaujatosti rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRP-

P-152/DI-BCP-2007 zo dňa 23. októbra 2007 tak, že námietku zamietol. Následne bol

vytýčený termín ústneho pojednávania na deň 13. februára 2008. Predvolanie na toto

pojednávanie správny orgán doručoval žalobcovi do vlastných rúk na adresu jeho

trvalého i prechodného bydliska, ktoré žalobca uviedol do zápisnice o pojednávaní 1.

októbra 2007. Žalobca predvolanie na pojednávanie ani na jednej adrese neprevzal.

Predmetné zásielky boli žalobcovi opakovane neúspešne doručované a následne boli

uložené na pošte, kde si ich žalobca neprevzal ani v odbernej lehote. S poukazom na

o správnom konaní mal správny orgán za preukázané,

že predvolanie bolo žalobcovi doručené na tretí deň od uloženia zásielky, dňa

18. januára 2008. Žalobca sa na pojednávanie dňa 13. februára 2008 nedostavil. Správny

orgán prejednal priestupok v jeho neprítomnosti (v súlade s ustanovením § 74 ods. 1

zákona o priestupkoch) a vo veci rozhodol rozhodnutím č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007

zo dňa 13. februára tak, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa

§ 22 ods. 1 písm. d), k) a l) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta

vo výške 4 000 slovenských korún a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu štyri

mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného

uviedol, že sa v čase medzi 14. januárom 2008 a 12. februárom 2008 v mieste doručenia

nezdržiaval. Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby o tomto svojom tvrdení

predložil dôkazy v lehote 5 dní. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená osobne dňa

18. marca 2008. V uloženej lehote žalobca nepredložil žiadne podanie ani dôkazy o tom,

že sa v mieste prechodného pobytu pripadne trvalého pobytu nezdržiaval. Žalovaný

rozhodnutím č. KRP-P-152/DI-BCP-2007 zo dňa 27. apríla 2008 odvolaním napadnuté

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa 13. februára 2008 potvrdil.

Podľa ustanovenia § 74 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán

v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno

vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne

predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého

dôvodu.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň

a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť

na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne

písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Správny orgán skúmal otázku, či sú splnené podmienky na prejednanie

priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku. S poukazom na § 24 ods. 2 zákona

o správnom konaní mal za preukázané, že predvolanie bolo žalobcovi doručené na tretí

deň od uloženia zásielky, a preto vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Podľa názoru najvyššieho súdu nemohlo prísť k porušeniu alebo opomenutiu

práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní, pretože mu preukázateľne

bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym

orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužil. správny orgán doručoval žalobcovi predvolanie

na obe adresy (trvalého, aj prechodného bydliska), ktoré uviedol do zápisnice z ústneho

pojednávania dňa 1. októbra 2007, žalobca však ani na jednej adrese predvolanie

v odbernej lehote neprevzal.

Rozhodujúcim dôvodom, prečo najvyšší súd nemôže priznať úspech

argumentácii žalobcu je skutočnosť, že žalobca síce v odvolaní pred správnym

orgánom tvrdil skutočnosť, že v rozhodnom období sa v mieste doručovania zásielky

nezdržiaval, avšak na podporu svojho tvrdenia neuviedol žiadne skutočnosti. Na výzvu

správneho orgánu na predloženie dôkazu o tomto svojom tvrdení (ktorú žalobca

prevzal do vlastných rúk 18. marca 2008, žalobca žiadnym spôsobom nereagoval,

a to ani v určenej lehote, ani do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Argumenty

na podporu svojho tvrdenia neuviedol žalobca ani v žalobe, ani v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu. Takýto skutkový stav neodôvodňuje prijatie záveru,

že žalobca bol v správnom konaní ukrátený na svojich právach odňatím možnosti

obhajovať sa.

Najvyšší súd sa plne stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave,

že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, postupovali pri objasňovaní

priestupku v súlade so zákonom. Žalobca sa svojou pasivitou sám vzdal využitia svojich

práv, ktorých uplatnenie mu bolo správnymi orgánmi oboch stupňov umožnené.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie,

za správny.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil

s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi

odvolania podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (

ods. 2 ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1

v spojení s a , nakoľko žalobca v odvolacom konaní

nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová