Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
68f/365744.be26fc.pdf
PDF · 152.29 KB
No categories available
2Sžo/187/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 187/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. T., proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRP-P-152/DI-
BCP-2007 zo dňa 27. apríla 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 3 S 89/2008-28 zo dňa 6. apríla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č.k. 3 S 89/2008-28 zo dňa 6. apríla 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 3 S 89/2008-28 zo dňa
6. apríla 2010 zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobou
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-152/DI-BCP-2007
zo dňa 27. apríla 2008, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava IV č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa 23. februára 2008, ktorým bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d), k) a l)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“). Žalobca v žalobe namietal porušenie ustanovenia § 33 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zo strany žalovaného správneho orgánu, nakoľko
žalobcovi nebolo umožnené, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom
rozhodnutia ako i k spôsobom zaistenia dôkazov. Žalobcovi nebolo umožnené riadne
sa obhajovať, navrhovať dôkazy a tým došlo k porušeniu ustanovenia § 73 ods. 2 zákona
o priestupkoch.
Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď o odvolaní žalobcu
voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli vykonané
v rámci priestupkového konania. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcu,
aby na výzvy správneho orgánu reagoval a bolo v jeho záujme chrániť si svoje zákonn é
práva a využiť ich v čase a v lehotách, ktoré mu správny orgán uložil. Krajský súd mal
za preukázané, že o priestupkovom konaní bol žalobca riadne a včas upovedomený
a keď sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, prvostupňový správny orgán
vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Až do rozhodnutia žalovaného
o odvolaní žalobcu, nebolo žalovanému doručené žiadne vyjadrenie alebo dôkaz, ktorý
by mohol preukázať tvrdenie žalobcu, že sa v mieste doručovania nezdržiaval.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
prípadne zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že najvyšší súd zruší rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vráti
na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový orgán rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
pričom tento svoj postup odôvodnil fikciou doručenia predvolania v zmysle správneho
poriadku. Prvostupňový orgán až po vydaní rozhodnutia začal skúmať, či boli splnené
podmienky podľa zákona o priestupkoch na to, aby mohol rozhodnúť v neprítomnosti
obvineného; teda či existoval dôležitý dôvod, pre ktorý sa žalobca nedostavil
na prejednanie priestupku.
Keď sa žalobca dostavil na oficiálnu adresu druhostupňového správneho orgánu
z dôvodu, aby uplatnil svoje práva, bolo mu oznámené, že druhostupňový správny orgán
sa na tejto adrese nenachádza a bola mu poskytnutá iná adresa. Dňa 24.04.2008 sa
žalobca informoval o veci na adrese "K.", kde mu bolo oznámené, že vo veci už bolo
vydané rozhodnutie. Žalobca namieta, že žalovaný mal pred vydaním rozhodnutia
umožniť žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi a urobiť návrhy; a to obzvlášť ak
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v jeho neprítomnosti, bez možnosti obhajovať
sa.
Konajúce správne orgány uvedeným postupom porušili základné ústavné právo
žalobcu na spravodlivý proces a možnosť obhajoby, ako aj ustanovenia príslušných
zákonov. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádza z fikcie doručenia, pričom sa
nevysporiadal s dôvodmi žaloby, najmä s vyššie uvedeným porušením práv žalobcu.
Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu v plnej miere stotožnil
s rozsudkom krajského súdu. Námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán
nerešpektoval ospravedlnenie jeho neúčasti na správnom konaní sú bezpredmetné.
Ako vyplýva z návrhu žaloby, predmetom súdneho konania je preskúmavanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.p. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa
23.02.2008 a rozhodnutie odvolacieho orgánu č.p. KRP-P-152/DI-BCP-2007 zo dňa
24.03.2008, a nie rozhodnutia, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje. Z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti
obvineného, bolo rozhodnutie I. stupňa zo dňa 06.06.2007 v odvolacom konaní,
rozhodnutím zo dňa 09.07.2008, zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.
Prvostupňový správny orgán sa otázkou, či v danej veci boli splnené podmienky
prejednania a rozhodnutia veci v neprítomnosti obvineného, zaoberal už pred začatím
ústneho pojednávania a to tým, že skúmal, či predvolanie na ústne pojednávanie bolo
riadne doručené. Za týmto účelom skúmal, či doručenky spĺňajú všetky zákonom
predpokladané náležitosti riadneho doručenia písomnosti doručovanej do vlastných rúk.
Správny orgán zistil, že predvolanie na ústne pojednávanie vykazuje všetky náležitosti
určené v § 24 ods. 2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní, a teda v prípade,
ak sa obvinený ústneho konania nezúčastnil, mohol podľa § 74 ods. l posledná veta
zákona o priestupkoch konať aj v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom k tomu, že fikcia doručenia je vyvrátiteľnou domnienkou, bolo
povinnosťou prvostupňového správneho orgánu reagovať na obsah žalobcom podaného
odvolania - že v čase doručovania sa na adresách, na ktoré mu boli predvolania na ústne
pojednávanie doručované, nezdržiaval. Správny orgán sa s otázkou, či sa obvinený
v čase doručovania na adrese doručovania nezdržiaval, mohol zaoberať až po vznesení
námietky, tj. po podaní odvolania.
Vzhľadom k tomu, že fikcia doručenia je vyvrátiteľnou domnienkou, bremeno
dôkazu o tom, že nebolo možné v danom prípade fikciu doručenia aplikovať, je na strane
toho, kto to tvrdí - teda na strane obvineného z priestupku. Za účelom objektívneho
posúdenia, či rozhodovanie o priestupku v neprítomnosti obvineného bolo v súlade
so zákonom, bol obvinený vyzvaný, aby o skutočnostiach, ktoré tvrdí, predložil dôkaz.
Dôkaz, že v čase doručovania predvolaní na ústne konanie sa v mieste doručenia
obvinený nezdržoval, nepredložil v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom
a ani do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.
Žalovaný k námietkam žalobcu, že mu nebolo umožnené v odvolacom konaní
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a urobiť návrhy, uvádza, že žalobca tým,
že odvolaním napadol rozhodnutie prvého stupňa, sa vyjadril k podkladom rozhodnutia
a v odvolaní uplatnil aj svoje návrhy. K priestupku - dopravnej nehode - sa vyjadril
v priebehu objasňovania. Tým, že sa nezúčastnil na ústnom pojednávaní, sám
si spôsobil, že nemohol v konaní o priestupku svoje práva uplatniť. Právo na vyjadrenie
sa k veci, právo na obhajobu neboli žalobcovi upreté, tieto si uplatnil v rámci práva
na podanie odvolania.
Tvrdenie žalobcu, že svoje práva nemohol uplatniť z dôvodu, že pracovisko
odvolacieho orgánu sa nenachádza v sídle žalovaného, je právne irelevantné.
V odvolacom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie veci, odvolaciemu správnemu
orgánu takáto povinnosť nevyplýva ex offo, z toho dôvodu nie je možné takýto postup
hodnotiť ako postup brániaci k uplatneniu práva na vyjadrenie sa k veci a na obhajobu.
Ak mal žalobca záujem doplniť odvolanie, mohol tak urobiť do skončenia odvolacieho
konania doručením doplňujúceho podania na adresu odvolacieho orgánu, a to formou
poštovej zásielky alebo osobným podaním do podateľne KR PZ Bratislava.
Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného
najvyšší súd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava
IV č. ORP-P-260/DI-BCP-2007-IV zo dňa 6. júna 2007 bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. d), k) a l) zákona o priestupkoch. Rozhodnutím žalovaného č. KRP-P-
152/DI-BCP-2007 zo dňa 9. augusta 2007 bolo na odvolanie žalobcu uvedené
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava IV zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie.
V novom konaní prvostupňový správny orgán v súlade s § 74 ods. 1 zákona
o priestupkoch nariadil ústne pojednávanie na deň 1. októbra 2007, na ktoré predvolal
žalobcu. Na tomto pojednávaní sa žalobca osobne zúčastnil a vzniesol námietku
zaujatosti proti kpt. Z.. O námietke zaujatosti rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRP-
P-152/DI-BCP-2007 zo dňa 23. októbra 2007 tak, že námietku zamietol. Následne bol
vytýčený termín ústneho pojednávania na deň 13. februára 2008. Predvolanie na toto
pojednávanie správny orgán doručoval žalobcovi do vlastných rúk na adresu jeho
trvalého i prechodného bydliska, ktoré žalobca uviedol do zápisnice o pojednávaní 1.
októbra 2007. Žalobca predvolanie na pojednávanie ani na jednej adrese neprevzal.
Predmetné zásielky boli žalobcovi opakovane neúspešne doručované a následne boli
uložené na pošte, kde si ich žalobca neprevzal ani v odbernej lehote. S poukazom na
§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní mal správny orgán za preukázané,
že predvolanie bolo žalobcovi doručené na tretí deň od uloženia zásielky, dňa
18. januára 2008. Žalobca sa na pojednávanie dňa 13. februára 2008 nedostavil. Správny
orgán prejednal priestupok v jeho neprítomnosti (v súlade s ustanovením § 74 ods. 1
zákona o priestupkoch) a vo veci rozhodol rozhodnutím č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007
zo dňa 13. februára tak, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. d), k) a l) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 4 000 slovenských korún a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu štyri
mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného
uviedol, že sa v čase medzi 14. januárom 2008 a 12. februárom 2008 v mieste doručenia
nezdržiaval. Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby o tomto svojom tvrdení
predložil dôkazy v lehote 5 dní. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená osobne dňa
18. marca 2008. V uloženej lehote žalobca nepredložil žiadne podanie ani dôkazy o tom,
že sa v mieste prechodného pobytu pripadne trvalého pobytu nezdržiaval. Žalovaný
rozhodnutím č. KRP-P-152/DI-BCP-2007 zo dňa 27. apríla 2008 odvolaním napadnuté
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava IV č. ORP-P-260/IV-DI-BCP-2007 zo dňa 13. februára 2008 potvrdil.
Podľa ustanovenia § 74 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán
v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno
vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne
predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého
dôvodu.
Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň
a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Správny orgán skúmal otázku, či sú splnené podmienky na prejednanie
priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku. S poukazom na § 24 ods. 2 zákona
o správnom konaní mal za preukázané, že predvolanie bolo žalobcovi doručené na tretí
deň od uloženia zásielky, a preto vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Podľa názoru najvyššieho súdu nemohlo prísť k porušeniu alebo opomenutiu
práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní, pretože mu preukázateľne
bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym
orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužil. správny orgán doručoval žalobcovi predvolanie
na obe adresy (trvalého, aj prechodného bydliska), ktoré uviedol do zápisnice z ústneho
pojednávania dňa 1. októbra 2007, žalobca však ani na jednej adrese predvolanie
v odbernej lehote neprevzal.
Rozhodujúcim dôvodom, prečo najvyšší súd nemôže priznať úspech
argumentácii žalobcu je skutočnosť, že žalobca síce v odvolaní pred správnym
orgánom tvrdil skutočnosť, že v rozhodnom období sa v mieste doručovania zásielky
nezdržiaval, avšak na podporu svojho tvrdenia neuviedol žiadne skutočnosti. Na výzvu
správneho orgánu na predloženie dôkazu o tomto svojom tvrdení (ktorú žalobca
prevzal do vlastných rúk 18. marca 2008, žalobca žiadnym spôsobom nereagoval,
a to ani v určenej lehote, ani do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Argumenty
na podporu svojho tvrdenia neuviedol žalobca ani v žalobe, ani v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu. Takýto skutkový stav neodôvodňuje prijatie záveru,
že žalobca bol v správnom konaní ukrátený na svojich právach odňatím možnosti
obhajovať sa.
Najvyšší súd sa plne stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave,
že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, postupovali pri objasňovaní
priestupku v súlade so zákonom. Žalobca sa svojou pasivitou sám vzdal využitia svojich
práv, ktorých uplatnenie mu bolo správnymi orgánmi oboch stupňov umožnené.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom
správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie,
za správny.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil
s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249
ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1
v spojení s § 224 ods.1 a § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní
nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová