Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/13/2010

Najvyšší súd -24

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľky M. T., S., so sídlom B., zastúpeného Mgr. P. Ď.,

advokátom a konateľom spoločnosti Advokátska kancelária B., S. so sídlom D.C. proti

odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,

o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. zo

dňa 27. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. zo dňa

27. apríla 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 66 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľka sa opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote v súlade

s ustanovením o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

2

o vysielaní“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

z 27. apríla 2010.

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť

ustanovenú v tým, že dňa 15. novembra 2009 o cca

X. hod. odvysielala sponzorovaný program E., v ktorom došlo k priamej podpore predaja

služieb sponzora programu osobitnými propagačnými zmienkami o službách v moskovskom

hoteli B., za čo jej uložila podľa ustanovenia

sankciu – pokutu, určenú podľa vo výške

1000,00 €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa po podrobnom popise predmetného programu

uviedla, že správne konanie bolo začaté z dôvodu možného porušenia § 38 ods. 4 záko-

na č. Toto ustanovenie bolo v priebehu správneho konania zmenené novelou

účinnou od 15. decembra 2009, ktorá však iba rozšírila okruh povinných subjektov

a povinnosť aj na sponzorovanú programovú službu a sponzorovanú audiovizuálnu mediálnu

službu na požiadanie. Obsah povinnosti ustanovenej v sa

pre vysielateľa a sponzorovaný program v žiadnom ohľade nezmenil a sankcia zostala tiež

totožná. Ustanovenie § 38 ods. 4 zakazuje, aby sponzorovaný program priamo podporoval

predaj služieb sponzora. Sponzor programu získava ako protihodnotu za svoje plnenie určené

na financovanie programu propagáciu svojej osoby, produktu alebo služby. Ide o legálnu

propagáciu popri ostatných mechanizmoch mimo povoleného času vyhradeného pre reklamu.

Vzhľadom na vymedzený účel dospela Rada k názoru, že ak je sponzorom spoločnosť, ktorá

je súčasťou väčšej finančnej skupiny, propagačné efekty sa budú týkať nielen konkrétnej

spoločnosti, ale aj celej finančnej skupiny ako takej, v tomto prípade J.. Opačný výklad by bol

rozpore s účelom ustanovenia , ktoré vychádza

z európskej úpravy v danej oblasti. Sponzorovanie je jedným z inštitútov, prostredníctvom

ktorého môže vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

získať finančné prostriedky na výrobu programov, a to aj pri zachovaní resp. nezvýšení

reklamného tlaku na recipienta. Preto tu platia osobitné pravidlá, vrátane povinnosti

zabezpečiť, aby sponzorovaný program priamo nepodporoval predaj, nákup ani prenájom

tovarov alebo služieb sponzora, najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených

výrobkoch alebo službách.

3

V predmetnom programe bolo odvysielaných viacero vyjadrení, ktoré hodnotili služby

ponúkané v moskovskom hoteli B., ktorý je akvizíciou finančnej skupiny J., ktorej súčasťou

je sponzor programu. Rada dospela k názoru, že tieto vyjadrenia svojou intenzitou a rozsahom

presiahli mieru bežných vyjadrení informačného charakteru a vyhodnotila ich ako osobitné

propagačné zmienky o službách v moskovskom hoteli B.. S prihliadnutím na skutočnosť, že

išlo o opakované porušenie povinnosti ustanovenej v ,

Rada za toto porušenie zákona uložila navrhovateľke ako sankciu pokutu, pričom pri určovaní

jej výšky vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (nadmerný reklamný tlak na

recipienta, neoprávnené zvýhodnenie sponzora voči tým, ktorí sú propagovaní iba v prípustnej

miere), mieru zavinenia (išlo o opakované porušenie tejto povinnosti), ako aj rozsah a dosah

vysielania (navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom).

II.

Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa a nasl. , doručenom

najvyššiemu súdu dňa 21. júna 2010 (rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa

03.06.2010) proti hore uvedenému rozhodnutiu navrhovateľka predovšetkým namietala, že

vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práv odvolateľa garantovaných

Slovenskej republiky, najmä práva na súdnu a inú právnu ochranu. Postupom správneho

orgánu mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Ďalej namietal, že konanie

správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, trpí vadami, ktoré mali vplyv na

zákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Navrhovateľka považovala za potrebné vyjadriť sa predovšetkým k právnemu

posúdeniu veci a postupu Rady v konaní predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia, ktoré

považuje za nezákonné, a v rozpore s princípmi právneho štátu a so zákazom retroaktivity.

Rada začala konanie po nadobudnutí účinnosti novely , pričom

prejednávaný skutok sa stal za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Rada účastníka

informovala, že došlo k zmene právnej úpravy. Pri absencii prechodných ustanovení nie je

prípustné, aby si Rada ako správny orgán osobovala bez opory v zákone právomoc

prináležiacu výlučne zákonodarcovi. Postup Rady bol v predmetnom konaní v rozopre

so zákonom z dôvodu retroaktívneho použitia právnej normy, a teda vydané rozhodnutie treba

4

považovať za nezákonné. Použitie neskoršej právnej normy na posúdenie konania

predchádzajúceho jej účinnosti by mohlo byť prípustné, ak by sa jednalo o normu s účinkom

v prospech trestaného, nie však o normu s účinkom rovnakým, prípadne horším. Poukázala

v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. -27,

kde boli dôvody napadnutia rozhodnutia zo strany vysielateľa o nesprávnom použití právneho

predpisu zhodné. Namietala aj nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé,

podľa ktorého znenia právneho predpisu správny orgán rozhodol. Rovnakým nedostatkom

trpí tiež výrok v časti o udelení sankcie, keďže Rada nedodržala ani zákonný predpoklad pre

odôvodnenie určenia jej výšky podľa ustanovení zákona o vysielaní. Neúplnosť odôvodnenia

výroku rozhodnutia spôsobuje nezákonnosť celého rozhodnutia. Správnu úvahu správneho

orgánu pri určení výšky sankcie považuje za prejav svojvôle pri výkone právomoci správneho

orgánu, a preto nezákonnú a spĺňajúcu podmienku nedostatku dôvodov.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolateľovi prizná

náhradu trov odvolacieho konania.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že povin-

nosť ustanovená v sa po zmene právnej úpravy

k 15. decembru 2009 nezmenila pre vysielateľa v žiadnom ohľade, nezmenilo sa paragrafové

označenie tejto povinnosti, jej skutkové vymedzenie, ani sankcia za porušenie danej

povinnosti. Navrhovateľka sa odvysielaním predmetného programu dopustila konania, ktoré

bolo v rozpore s povinnosťou podľa účinného v čase odvysielania

programu, pričom táto povinnosť je pre vysielateľa totožná aj podľa súčasnej právnej úpravy,

preto princíp právnej istoty nebol v danom prípade porušený. V prípade možného porušenia

povinností, ktoré boli správnym deliktom iba podľa starej právnej úpravy, odporkyňa správne

konania zastavila, nakoľko udelenie sankcie by bolo v rozpore so všeobecnou úpravou

správneho práva ako aj ústavných princípov. Predmetný správny delikt bol odporkyňou

posudzovaný na základe totožných kritérií tak pred účinnosťou predmetnej novely záko-

na č. , ako aj po nej.

5

Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedené, že vysielateľ porušil povinnosť

ustanovenú v , z čoho je zrejmé, že Rada rozhodovala

podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania. Preto argument navrhovateľky

o nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia považuje odporkyňa za nedôvodný.

Aj namietanú výšku sankcie odporkyňa určila v súlade s účinnou právnou úpravou.

Odporkyňa pri určovaní výšky pokuty prihliadla na väčší rozsah a vyššiu intenzitu osobitných

propagačných zmienok o službe sponzora v predmetnom programe a tiež na fakt, že účastník

konania bol v minulosti právoplatne sankcionovaný za porušenie predmetnej povinnosti iba

upozornením na porušenie zákona, preto výšku sankcie v dolnej hranici zákonom

stanoveného rozsahu považovala za dostatočnú.

Na základe uvedeného má odporkyňa za to, že dostatočne zistila skutkový stav veci,

na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky

zákonné náležitosti, je riadne odôvodnené a navrhovateľka nebola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu. Navrhla preto, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutie odporkyne č.

zo dňa 27. apríla 2010 potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) ako

súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného

opravného prostriedku ( v spojení s

Z.z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu

námietok navrhovateľky obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a po oboznámení

sa s písomnými podaniami účastníkov vrátane obsahu administratívneho spisu a po prejednaní

veci na ústnom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľky nie je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

6

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila

povinnosť ustanovenú v tým, že dňa 15. novembra 2009

o cca X. hod. odvysielala sponzorovaný program E., v ktorom došlo k priamej podpore

predaja služieb sponzora programu osobitnými propagačnými zmienkami o službách

v moskovskom hoteli B..

Podľa v znení účinnom do 14. decembra 2009,

vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program priamo nepodporoval predaj,

nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými

propagačnými zmienkami o uvedených výrobkoch či službách v týchto programoch.

Podľa v znení účinnom do 14. decembra 2009,

za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá

tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa v znení účinnom do 14. decem-

bra 2009, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 663 eur

do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur,

ak porušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov.

7

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 51- PLO/0-

, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov založených v spise, z ktorých je

zrejmé, že v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Vo veci nariadil pojednávanie,

na ktorom vypočul zástupcov účastníkov konania. Stotožnil sa so záverom odporkyne, že

navrhovateľka v odvysielanom príspevku porušila zákonnú povinnosť, keď v sponzorovanom

programe priamo podporila predaj služieb sponzora programu. Napokon tento záver

nenamietala ani navrhovateľka. Tá považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že bolo

vydané v rozpore so zákazom retroaktivity v zmysle Slovenskej

republiky, keď predmetný program bol odvysielaný 15. novembra 2009 a odporkyňa

konanie navrhovateľky posudzovala, aj rozhodnutie vydala podľa právnej úpravy účinnej

od 15. decembra 2009, kedy nadobudol účinnosť , ktorým sa menil

a dopĺňal o vysielaní a retransmisii (ktorý nemá prechodné

ustanovenia) a za účinnosti ktorého začalo vo veci správne konanie.

Senát najvyššieho súdu sa síce stotožnil s názorom navrhovateľky, že predmetný

skutok vrátane uloženej sankcie bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase,

kedy sa skutok stal, t.j. podľa v znení účinnom do 14. decem-

bra 2009, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že zmena ustanovenia § 38 ods. 4 sa týkala iba

rozšírenia subjektov, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje a rovnako zostala nezmenená

aj sankcia za porušenie tohto zákonného ustanovenia, dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne bolo postihnuté iba formálnou vadou, ktorá nemala vplyv na jeho zákonnosť

a navrhovateľka ani postupom, ani rozhodnutím odporkyne nebola ukrátená na svojich

právach.

Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že výška uloženej pokuty

namietaná nebola, dospel súd k záveru, že je potrebné v súlade s ustanovením § 250q ods. 2

napadnuté rozhodnutie odporkyne v celom rozsahu potvrdiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 veta prvá tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka

nemala v konaní úspech a odporkyňa na ich náhradu nemá zákonný nárok.

8

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok

vo výške 66 € rozhodol súd podľa veta druhá o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež

ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol

úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská