Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/16/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom S., zastúpený: JUDr. I. R., advokátka so

sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13,

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7747-

67257/2007/991545-r z 31. augusta 2007, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -79 z 8. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-79 z 8. októbra 2009, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

2

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č.

“) nevyhovel námietke ţalobcu ako daňového subjektu z 3. júla 2007, doplnenej

dňa 30. júla 2007, proti postupu zamestnanca správcu dane JUDr. O. V. v daňovom konaní.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe medzi účastníkmi je nesporné, ţe nadmerný

odpočet a preplatky boli správcom dane ţalobcovi vrátené po zrušení dodatočných platobných

výmerov odvolacím orgánom, a to v takom rozsahu, ako to ţalobca ţiadal v dodatočných

daňových priznaniach. Daňové konanie bolo skončené vrátením preplatkov daní a podľa

názoru súdu, podanie ţiadosti o vydanie rozhodnutia o priznaní práva v tomto štádiu, nebolo

spôsobilé začať daňové konanie, pretoţe by nešlo o rozhodovanie o právach a povinnostiach

ţalobcu. Ţalobca preto nemohol podať námietku proti postupu zamestnanca správcu dane,

ktorý mu písomne oznámil, ţe o vrátení preplatku, resp. nadmerného odpočtu sa písomné

rozhodnutie nevydáva, pretoţe daňové konanie sa neuskutočnilo, a preto podanie námietky

nebolo podľa moţné. Z uvedených dôvodov ţalovaný

nepochybil, keď napadnutým rozhodnutím ţalobcovej námietke proti postupu zamestnanca

dane nevyhovel. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so

zákonom a ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie,

a to v zmysle ust. , pretoţe súd prvého stupňa vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm. d/

, pretoţe na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Ţalobca v rámci odvolania uviedol, ţe predovšetkým z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je jasné, či krajský súd uzavrel, ţe správca dane vrátil ţalobcovi

preplatok alebo nadmerný odpočet. Zdôraznil, ţe povaţuje za neprípustné, aby súd ustálil

skutkový stav tak, ţe „...správca dane vrátil za jednotlivé zdaňovacie obdobie január – jún

1999 vzniknutý preplatok alebo uplatnený nadmerný odpočet v plnej výške na základe

zrušeného dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom.“ V tejto súvislosti ţalobca

poukázal na to, ţe lehota na vrátenie nadmerného odpočtu a reţim vrátenia preplatkov na

dani, sa riadia odlišnými právnymi úpravami, a súdu teda nemôţe „byť jedno“ čo správca

dane ţalobcovi v skutočnosti vrátil. Uviedol tieţ, ţe s touto otázkou sa uţ vysporiadal

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo 6. decembra 2007, keď ustálil, ţe

ţalobca svojou ţiadosťou z 20. marca 2001 ţiadal vrátenie preplatku dane. Poukázal na

3

ustanovenie v znení platnom do 31. decembra 2004, z ktorého

vyplýva, ţe správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia ţiadosti o jeho

vrátenie, a ak sa ţiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v celom rozsahu, správca dane

rozhodnutie nevydáva. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného je zrejmé, ţe ţalobcovi

nebol preplatok na dani vrátený do jedného mesiaca po podaní ţiadosti o jeho vrátenie.

Naopak správca dane začal u ţalobcu daňovú kontrolu týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty,

za ktoré obdobie ţiadal ţalobca vrátiť preplatok na dani. Ţalobca zdôraznil, ţe ustanovenie

v znení platnom do 31. decembra 2004 neumoţňovalo predĺţiť

lehotu na vrátenie preplatku začatím daňovej kontroly, pričom pre takýto záver neexistuje

opora v ţiadnom ustanovení v znení platnom do 31. decembra 2004.

Správca dane bol preto povinný vrátiť preplatok bez vydania rozhodnutia, v lehote jedného

mesiaca alebo vydať rozhodnutie, ktorým rozhodol o nevrátení preplatku. Ako je však zrejmé

z administratívneho spisu, správca dane ţiadnym z týchto spôsobov nepostupoval. Uviedol,

ţe argumentáciu súdu, prevzatú od ţalovaného, ţe správca dane vrátil preplatok na dani

na základe zrušeného dodatočného platobného výmeru, nemoţno akceptovať a je nesprávnym

právnym posúdením veci. Dodatočný platobný výmer z 23. septembra 2003 vydaný správcom

dane nebol totiţ právnym dôvodom vzniku nároku ţalobcu na vrátenie preplatku, ale týmto

právnym dôvodom bola ţiadosť o vrátenie preplatku, ktorú podal ţalobca dňa 20. mar-

ca 2001. Nezákonné rozhodnutie správcu dane z 23. septembra 2003 nemôţe byť právnym

dôvodom na vrátenie preplatku na dani ţalobcovi, a ani zrušenie tohto nezákonného

rozhodnutia takýto účinok nevyvoláva. So zreteľom na uvedené a s prihliadnutím na zásadu

vyjadrenú v článku 2 ods.2 SR, podľa ktorej štátne orgány môţu konať len na základe

, v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom, je potom zrejmé, ţe konanie začaté

dňom 20. marca 2001, teda podaním ţiadosti o vrátení preplatku nebolo doposiaľ skončené,

pretoţe správca dane doposiaľ nerozhodol o ţiadosti ţalobcu. Podľa názoru ţalobcu

skutočnosť, ţe prostriedky v ţiadanej výške ako preplatok mu vrátené boli, nezbavuje správcu

dane povinnosti rozhodnúť o právach ţalobcu rozhodnutím, pretoţe tejto povinnosti by sa

zbavil, len v prípade, ţe by v súlade s ust. vrátil ţalobcovi

preplatok v lehote jedného mesiaca odo dňa podania ţiadosti. So zreteľom na uvedené, je

potom celé právne a skutkové posúdenie veci súdom I. stupňa, vychádzajúce z iného

právneho a skutkového posúdenia otázky povinnosti správcu dane vydať rozhodnutie

o vrátení preplatku, nesprávne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobe vyhovel. Zároveň ţiadal, aby mu boli priznané trovy

4

konania pred súdom I. stupňa vo výške 188,38 € - pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 122,38 € (písomne špecifikované v rámci podania z 30. júla 2009) a zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 66 € - a trovy odvolacieho konania vo výške 71,92 €, ktorých

výška bola v rámci odvolania riadne špecifikovaná.

Ţalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň

uviedol, ţe námietky uvedené v odvolaní sú totoţné s tými, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým nevyhovel námietke

ţalobcu podanej podľa , v zmysle ktorého daňový subjekt môţe

podať námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca

správcu dane v daňovom konaní. Zdôraznil, ţe námietka ako riadny opravný prostriedok slúţi

na preskúmanie postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní a na dosiahnutie

nápravy v prípade, ţe orgán príslušný na rozhodovanie o námietke posúdi dôvody uvedené

v námietke ako opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, ţe námietku moţno podať len

v prípadoch ustanovených zákonom o správe daní a proti postupu zamestnanca správcu dane

v daňovom konaní. Keďţe nadmerný odpočet, resp. preplatok dane, ktoré boli predmetom

podania ţalobcu o prijatie opatrení proti nečinnosti, boli vrátené a ţiadne konanie uţ

neprebiehalo a ţiadosť o vydanie rozhodnutia v rámci opatrení proti nečinnosti nemala

spôsobilosť začať daňové konanie, ţalovaný podanú námietku proti postupu zamestnanca

správcu dane v daňovom konaní neakceptoval a námietke nevyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu / /, a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. októbra 2010 ( a ).

5

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia / /.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán vydal rozhodnutie uvedené

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým podľa nevyhovel námietke

ţalobcu ako daňového subjektu z 3. júla 2007, doplnenej dňa 30. júla 2007, proti postupu

zamestnanca správcu dane JUDr. O. V. v daňovom konaní.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe odvolanie ţalobcu má

podklad v nespokojnosti ţalobcu so stavom, ktorý nastal dňa 19. februára 2004 po vrátení

vyrubeného rozdielu na dani za zdaňovacie obdobie január - júl 1999 a bol vyvolaný

oznámením Daňového úradu Košice I č. 695/231/30212/2007-Bač z 10. apríla 2007, ktorým

správca dane oznámil ţalobcovi ako daňovému subjektu, ţe mu nebol povinný vydať

rozhodnutie o vrátení daňového preplatku za zdaňovacie obdobie január - júl 1999, podľa

, ani rozhodnutie o vrátení nadmerného odpočtu podľa

v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte len „“).

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného správneho

orgánu, odvolací súd zistil, ţe ţalobca najskôr prípisom z 10. mája 2007 adresoval

ţalovanému správnemu orgánu podnet označený ako „Nečinnosť správcu dane – ţiadosť

o vydanie rozhodnutia v rámci opatrení proti nečinnosti podľa

Zb., pričom v tomto podaní ţiadal ţalovaného ako nadriadený orgán správcovi dane, aby

zjednal nápravu vo veci vydania rozhodnutia o priznanom práve daňového subjektu (vrátení

preplatku dane) v daňovom konaní začatom dňa 20. marca 2001 (podané dodatočné daňové

priznanie ţalobcom za uvedené zdaňovacie obdobie) tým, ţe prikáţe správcovi dane

rozhodnúť v začatom konaní alebo sám vo veci rozhodne atrahovaním.

6

Ţalovaný správny orgán na uvedený prípis ţalobcu reagoval oznámením

č. I/223/7747/45347/2007 zo 7. júna 2007, ktorým mu oznámil, ţe postup Daňového úradu

Košice I pri vybavovaní jeho podania z 10. mája 2007 je v súlade so zákonom a nie sú dôvody

na postup podľa

Následne ţalobca prípisom z 29. júna 2007 vzniesol námietku proti nesprávnemu

a nezákonnému postupu zamestnanca správcu dane - Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, pracovisko Košice, JUDr. O. V., ktorý pri vybavovaní podania v začatom daňovom

konaní o nečinnosti správcu dane postupoval nesprávne, v rozpore so zákonom a skutkovým

stavom, o čom svedčí písomná odpoveď č.j. I/223/7747/45347/2007 zo 7. júna 2007.

Dôvody nesprávneho postupu menovaného pracovníka spočívali podľa ţalobcu najmä

v nerešpektovaní , v nevydaní rozhodnutia podľa

cit. zákona, čo ţalobca podrobne opísal vo svojom dodatočnom podaní z 27. júla 2007.

O uvedenej námietke ţalovaný správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím

31. augusta 2007, a to negatívne.

Podstatnou námietkou ţalobcu bola nespokojnosť s tým, ţe preplatok na dani mu

bol síce správcom dane vrátený, avšak bez toho, aby o tom bolo vydané rozhodnutie.

Na tomto mieste odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe predmet prieskumu

v správnom súdnictve v zmysle ustanovenia predstavuje ţalobcom napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu alebo jemu predchádzajúci postup. V posudzovanej veci

ţalobca smeroval svoju odvolaciu námietku k situácii, ktorá nastala po 19. februári 2004

(vrátenie preplatku) a ktorá nebola pokrytá napadnutým rozhodnutím z 31. augusta 2007.

Pokiaľ ţalobca nebol spokojný so situáciou, ktorá nastala po vrátení dane správcom mal

zvoliť iný mechanizmus súdnej ochrany, ktorý mu správne súdnictvo za účelom splnenia

záväzku vyplývajúceho z prostredníctvom piatej

časti poskytuje. Podanie predmetnej ţaloby podľa druhej

hlavy piatej časti proti rozhodnutiu správcu dane o podanej námietke v zmysle

však takúto situáciu nemôţe ţalobcovi pomôcť vyriešiť.

7

Podľa platného v čase podania námietky

(t.j. 29. júna 2007) môţe daňový subjekt uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto

zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

Podľa v horeuvedenom znení námietku musí podať

daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa

o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa v horeuvedenom znení správca dane posúdi

námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Ak námietka

smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného

vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane.

Proti rozhodnutiu sa nemoţno odvolať.

Na základe uvedeného odvolací súd musí konštatovať, ţe námietka v daňovom konaní

plní predovšetkým funkciu osobitnej sťaţnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej na

vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane,

tzn. ţe môţe smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu spojitosť

so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je alebo náprava v jej správaní

nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste. Typickým príkladom môţe byť

otázka dôstojnosti alebo odbornosti vedenia daňového konania takouto osobou. Uvedený

charakter a poslanie námietky potvrdzuje ustanovenie ,

odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie. Na nespokojnosť s tým, ţe

takýto zamestnanec správcu dane nevydal rozhodnutie, ktoré ţalobca ako daňový subjekt od

správcu dane poţadoval, sa však toto ustanovenie nemôţe vyuţiť, lebo nevydanie rozhodnutia

nie je spojené s činnosťou konkrétneho zamestnanca, ale je v pôsobnosti správcu dane ako

takého.

Senát odvolacieho súdu v plnom rozsahu prisvedčil ţalovanému v tom, ţe námietku

moţno podať len v prípadoch ustanovených zákonom o správe daní a proti postupu

zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Keďţe nadmerný odpočet, resp. preplatok

8

dane, ktoré boli predmetom podania ţalobcu o prijatie opatrení proti nečinnosti, boli

ţalobcovi vrátené a ţiadne konanie uţ neprebiehalo, ţiadosť o vydanie rozhodnutia v rámci

opatrení proti nečinnosti nemala spôsobilosť začať daňové konanie. Ţalovaný, preto aj podľa

názoru odvolacieho súdu, nemohol uvedenú námietku ţalobcu proti postupu zamestnanca

správcu dane v daňovom konaní akceptovať a námietke vyhovieť.

Ohľadne ďalších námietok odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe predmet

súdneho prieskumu v správnom súdnictve je vymedzený výrokom napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na túto skutočnosť ďalšie námietky vznesené ţalobcom v rámci odvolania nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou

vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací

súd v zmysle stotoţnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská