Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b37/365660.c8377f.pdf
PDF · 153.63 KB
No categories available
8Sžf/16/2009
Najvyšší súd 8Sžf/16/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom S., zastúpený: JUDr. I. R., advokátka so
sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7747-
67257/2007/991545-r z 31. augusta 2007, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/140/2007-79 z 8. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/140/2007-79 z 8. októbra 2009, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým
podľa § 50 ods.3 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
2
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č.
511/1992 Zb.“) nevyhovel námietke ţalobcu ako daňového subjektu z 3. júla 2007, doplnenej
dňa 30. júla 2007, proti postupu zamestnanca správcu dane JUDr. O. V. v daňovom konaní.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe medzi účastníkmi je nesporné, ţe nadmerný
odpočet a preplatky boli správcom dane ţalobcovi vrátené po zrušení dodatočných platobných
výmerov odvolacím orgánom, a to v takom rozsahu, ako to ţalobca ţiadal v dodatočných
daňových priznaniach. Daňové konanie bolo skončené vrátením preplatkov daní a podľa
názoru súdu, podanie ţiadosti o vydanie rozhodnutia o priznaní práva v tomto štádiu, nebolo
spôsobilé začať daňové konanie, pretoţe by nešlo o rozhodovanie o právach a povinnostiach
ţalobcu. Ţalobca preto nemohol podať námietku proti postupu zamestnanca správcu dane,
ktorý mu písomne oznámil, ţe o vrátení preplatku, resp. nadmerného odpočtu sa písomné
rozhodnutie nevydáva, pretoţe daňové konanie sa neuskutočnilo, a preto podanie námietky
nebolo podľa § 50 ods.1 zák.č. 511/1992 Zb. moţné. Z uvedených dôvodov ţalovaný
nepochybil, keď napadnutým rozhodnutím ţalobcovej námietke proti postupu zamestnanca
dane nevyhovel. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie,
a to v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., pretoţe súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm. d/
O.s.p., pretoţe na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Ţalobca v rámci odvolania uviedol, ţe predovšetkým z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je jasné, či krajský súd uzavrel, ţe správca dane vrátil ţalobcovi
preplatok alebo nadmerný odpočet. Zdôraznil, ţe povaţuje za neprípustné, aby súd ustálil
skutkový stav tak, ţe „...správca dane vrátil za jednotlivé zdaňovacie obdobie január – jún
1999 vzniknutý preplatok alebo uplatnený nadmerný odpočet v plnej výške na základe
zrušeného dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom.“ V tejto súvislosti ţalobca
poukázal na to, ţe lehota na vrátenie nadmerného odpočtu a reţim vrátenia preplatkov na
dani, sa riadia odlišnými právnymi úpravami, a súdu teda nemôţe „byť jedno“ čo správca
dane ţalobcovi v skutočnosti vrátil. Uviedol tieţ, ţe s touto otázkou sa uţ vysporiadal
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3SţoKS/65/2006 zo 6. decembra 2007, keď ustálil, ţe
ţalobca svojou ţiadosťou z 20. marca 2001 ţiadal vrátenie preplatku dane. Poukázal na
3
ustanovenie § 63 ods.4 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2004, z ktorého
vyplýva, ţe správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia ţiadosti o jeho
vrátenie, a ak sa ţiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v celom rozsahu, správca dane
rozhodnutie nevydáva. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného je zrejmé, ţe ţalobcovi
nebol preplatok na dani vrátený do jedného mesiaca po podaní ţiadosti o jeho vrátenie.
Naopak správca dane začal u ţalobcu daňovú kontrolu týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty,
za ktoré obdobie ţiadal ţalobca vrátiť preplatok na dani. Ţalobca zdôraznil, ţe ustanovenie
§ 63 ods.4 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2004 neumoţňovalo predĺţiť
lehotu na vrátenie preplatku začatím daňovej kontroly, pričom pre takýto záver neexistuje
opora v ţiadnom ustanovení zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2004.
Správca dane bol preto povinný vrátiť preplatok bez vydania rozhodnutia, v lehote jedného
mesiaca alebo vydať rozhodnutie, ktorým rozhodol o nevrátení preplatku. Ako je však zrejmé
z administratívneho spisu, správca dane ţiadnym z týchto spôsobov nepostupoval. Uviedol,
ţe argumentáciu súdu, prevzatú od ţalovaného, ţe správca dane vrátil preplatok na dani
na základe zrušeného dodatočného platobného výmeru, nemoţno akceptovať a je nesprávnym
právnym posúdením veci. Dodatočný platobný výmer z 23. septembra 2003 vydaný správcom
dane nebol totiţ právnym dôvodom vzniku nároku ţalobcu na vrátenie preplatku, ale týmto
právnym dôvodom bola ţiadosť o vrátenie preplatku, ktorú podal ţalobca dňa 20. mar-
ca 2001. Nezákonné rozhodnutie správcu dane z 23. septembra 2003 nemôţe byť právnym
dôvodom na vrátenie preplatku na dani ţalobcovi, a ani zrušenie tohto nezákonného
rozhodnutia takýto účinok nevyvoláva. So zreteľom na uvedené a s prihliadnutím na zásadu
vyjadrenú v článku 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môţu konať len na základe
ústavy, v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom, je potom zrejmé, ţe konanie začaté
dňom 20. marca 2001, teda podaním ţiadosti o vrátení preplatku nebolo doposiaľ skončené,
pretoţe správca dane doposiaľ nerozhodol o ţiadosti ţalobcu. Podľa názoru ţalobcu
skutočnosť, ţe prostriedky v ţiadanej výške ako preplatok mu vrátené boli, nezbavuje správcu
dane povinnosti rozhodnúť o právach ţalobcu rozhodnutím, pretoţe tejto povinnosti by sa
zbavil, len v prípade, ţe by v súlade s ust. § 63 ods.4 zák.č. 511/1992 Zb. vrátil ţalobcovi
preplatok v lehote jedného mesiaca odo dňa podania ţiadosti. So zreteľom na uvedené, je
potom celé právne a skutkové posúdenie veci súdom I. stupňa, vychádzajúce z iného
právneho a skutkového posúdenia otázky povinnosti správcu dane vydať rozhodnutie
o vrátení preplatku, nesprávne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobe vyhovel. Zároveň ţiadal, aby mu boli priznané trovy
4
konania pred súdom I. stupňa vo výške 188,38 € - pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 122,38 € (písomne špecifikované v rámci podania z 30. júla 2009) a zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 66 € - a trovy odvolacieho konania vo výške 71,92 €, ktorých
výška bola v rámci odvolania riadne špecifikovaná.
Ţalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň
uviedol, ţe námietky uvedené v odvolaní sú totoţné s tými, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe.
Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým nevyhovel námietke
ţalobcu podanej podľa § 50 zák.č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňový subjekt môţe
podať námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca
správcu dane v daňovom konaní. Zdôraznil, ţe námietka ako riadny opravný prostriedok slúţi
na preskúmanie postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní a na dosiahnutie
nápravy v prípade, ţe orgán príslušný na rozhodovanie o námietke posúdi dôvody uvedené
v námietke ako opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, ţe námietku moţno podať len
v prípadoch ustanovených zákonom o správe daní a proti postupu zamestnanca správcu dane
v daňovom konaní. Keďţe nadmerný odpočet, resp. preplatok dane, ktoré boli predmetom
podania ţalobcu o prijatie opatrení proti nečinnosti, boli vrátené a ţiadne konanie uţ
neprebiehalo a ţiadosť o vydanie rozhodnutia v rámci opatrení proti nečinnosti nemala
spôsobilosť začať daňové konanie, ţalovaný podanú námietku proti postupu zamestnanca
správcu dane v daňovom konaní neakceptoval a námietke nevyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 20. októbra 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
5
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán vydal rozhodnutie uvedené
v záhlaví tohto rozsudku, ktorým podľa § 50 ods.3 zák.č. 511/1992 Zb. nevyhovel námietke
ţalobcu ako daňového subjektu z 3. júla 2007, doplnenej dňa 30. júla 2007, proti postupu
zamestnanca správcu dane JUDr. O. V. v daňovom konaní.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe odvolanie ţalobcu má
podklad v nespokojnosti ţalobcu so stavom, ktorý nastal dňa 19. februára 2004 po vrátení
vyrubeného rozdielu na dani za zdaňovacie obdobie január - júl 1999 a bol vyvolaný
oznámením Daňového úradu Košice I č. 695/231/30212/2007-Bač z 10. apríla 2007, ktorým
správca dane oznámil ţalobcovi ako daňovému subjektu, ţe mu nebol povinný vydať
rozhodnutie o vrátení daňového preplatku za zdaňovacie obdobie január - júl 1999, podľa
§ 63 ods.4 zák.č. 511/1992 Zb., ani rozhodnutie o vrátení nadmerného odpočtu podľa § 23
v nadväznosti na § 55d ods.5 zák.č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č. 289/1995 Z. z.“).
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného správneho
orgánu, odvolací súd zistil, ţe ţalobca najskôr prípisom z 10. mája 2007 adresoval
ţalovanému správnemu orgánu podnet označený ako „Nečinnosť správcu dane – ţiadosť
o vydanie rozhodnutia v rámci opatrení proti nečinnosti podľa § 30a ods.5 zák.č. 511/1992
Zb., pričom v tomto podaní ţiadal ţalovaného ako nadriadený orgán správcovi dane, aby
zjednal nápravu vo veci vydania rozhodnutia o priznanom práve daňového subjektu (vrátení
preplatku dane) v daňovom konaní začatom dňa 20. marca 2001 (podané dodatočné daňové
priznanie ţalobcom za uvedené zdaňovacie obdobie) tým, ţe prikáţe správcovi dane
rozhodnúť v začatom konaní alebo sám vo veci rozhodne atrahovaním.
6
Ţalovaný správny orgán na uvedený prípis ţalobcu reagoval oznámením
č. I/223/7747/45347/2007 zo 7. júna 2007, ktorým mu oznámil, ţe postup Daňového úradu
Košice I pri vybavovaní jeho podania z 10. mája 2007 je v súlade so zákonom a nie sú dôvody
na postup podľa § 30a ods.5 zák.č. 511/1992 Zb.
Následne ţalobca prípisom z 29. júna 2007 vzniesol námietku proti nesprávnemu
a nezákonnému postupu zamestnanca správcu dane - Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky, pracovisko Košice, JUDr. O. V., ktorý pri vybavovaní podania v začatom daňovom
konaní o nečinnosti správcu dane postupoval nesprávne, v rozpore so zákonom a skutkovým
stavom, o čom svedčí písomná odpoveď č.j. I/223/7747/45347/2007 zo 7. júna 2007.
Dôvody nesprávneho postupu menovaného pracovníka spočívali podľa ţalobcu najmä
v nerešpektovaní § 63 zák.č. 511/1992 Zb., v nevydaní rozhodnutia podľa § 63 ods.7
cit. zákona, čo ţalobca podrobne opísal vo svojom dodatočnom podaní z 27. júla 2007.
O uvedenej námietke ţalovaný správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím
31. augusta 2007, a to negatívne.
Podstatnou námietkou ţalobcu bola nespokojnosť s tým, ţe preplatok na dani mu
bol síce správcom dane vrátený, avšak bez toho, aby o tom bolo vydané rozhodnutie.
Na tomto mieste odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe predmet prieskumu
v správnom súdnictve v zmysle ustanovenia § 244 O.s.p. predstavuje ţalobcom napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu alebo jemu predchádzajúci postup. V posudzovanej veci
ţalobca smeroval svoju odvolaciu námietku k situácii, ktorá nastala po 19. februári 2004
(vrátenie preplatku) a ktorá nebola pokrytá napadnutým rozhodnutím z 31. augusta 2007.
Pokiaľ ţalobca nebol spokojný so situáciou, ktorá nastala po vrátení dane správcom mal
zvoliť iný mechanizmus súdnej ochrany, ktorý mu správne súdnictvo za účelom splnenia
záväzku vyplývajúceho z čl. 46 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku poskytuje. Podanie predmetnej ţaloby podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. proti rozhodnutiu správcu dane o podanej námietke v zmysle § 50
zák.č. 511/1992 Zb. však takúto situáciu nemôţe ţalobcovi pomôcť vyriešiť.
7
Podľa § 50 ods.1 zák.č. 511/1992 Zb. platného v čase podania námietky
(t.j. 29. júna 2007) môţe daňový subjekt uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto
zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.
Podľa § 50 ods.2 zák.č. 511/1992 Zb. v horeuvedenom znení námietku musí podať
daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa
o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 50 ods.3 zák.č. 511/1992 Zb. v horeuvedenom znení správca dane posúdi
námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Ak námietka
smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného
vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane.
Proti rozhodnutiu sa nemoţno odvolať.
Na základe uvedeného odvolací súd musí konštatovať, ţe námietka v daňovom konaní
plní predovšetkým funkciu osobitnej sťaţnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej na
vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane,
tzn. ţe môţe smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu spojitosť
so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je alebo náprava v jej správaní
nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste. Typickým príkladom môţe byť
otázka dôstojnosti alebo odbornosti vedenia daňového konania takouto osobou. Uvedený
charakter a poslanie námietky potvrdzuje ustanovenie § 50 ods.3 zák.č. 511/1992 Zb.,
odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie. Na nespokojnosť s tým, ţe
takýto zamestnanec správcu dane nevydal rozhodnutie, ktoré ţalobca ako daňový subjekt od
správcu dane poţadoval, sa však toto ustanovenie nemôţe vyuţiť, lebo nevydanie rozhodnutia
nie je spojené s činnosťou konkrétneho zamestnanca, ale je v pôsobnosti správcu dane ako
takého.
Senát odvolacieho súdu v plnom rozsahu prisvedčil ţalovanému v tom, ţe námietku
moţno podať len v prípadoch ustanovených zákonom o správe daní a proti postupu
zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Keďţe nadmerný odpočet, resp. preplatok
8
dane, ktoré boli predmetom podania ţalobcu o prijatie opatrení proti nečinnosti, boli
ţalobcovi vrátené a ţiadne konanie uţ neprebiehalo, ţiadosť o vydanie rozhodnutia v rámci
opatrení proti nečinnosti nemala spôsobilosť začať daňové konanie. Ţalovaný, preto aj podľa
názoru odvolacieho súdu, nemohol uvedenú námietku ţalobcu proti postupu zamestnanca
správcu dane v daňovom konaní akceptovať a námietke vyhovieť.
Ohľadne ďalších námietok odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe predmet
súdneho prieskumu v správnom súdnictve je vymedzený výrokom napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na túto skutočnosť ďalšie námietky vznesené ţalobcom v rámci odvolania nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou
vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací
súd v zmysle § 219 ods.2 O.s.p. stotoţnil.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská