Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)883/365659.13ff66.pdf
PDF · 225 KB
No categories available
8Sžo/458/2009
Najvyšší súd 8Sžo/458/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci navrhovateľov: 1./ JUDr. V. M., správca konkurznej podstaty úpadcu P. D.
v S. „v likvidácii“, so sídlom vo Z., V., 2./ J. C., bytom S.S., zastúpený JUDr. I. O.,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Z., Trhová č.1, proti odporcovi :
Obvodnému P. úradu vo Z., Študentská 12, Z., za účasti : 1./ A. Š., rod. K., bytom S.S., 2./
M. V., rod. K., bytom S.S., 3/ P. V., bytom S.S., 4/ J. C., bytom S.S., 5/ J. F., bytom S.S.,
6/ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S., 9/ P. R., bytom D., všetkých
zastúpených JUDr. P. P., advokátom so sídlom v B., 10/ S. P. F., regionálny odbor, N.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu č.: 2004/2574/R 138/4 z 26. septembra 2008
a č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008, o odvolaní navrhovateľov 1, 2 proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2009, č.k. 25Sp/117/2008-46, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. júna 2009, č.k. 25Sp/117/2008-46, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporcu :
1. č.: 2004/2574/R 138/4 zo 26. septembra 2008
- ktorým rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.
503/2003 Z.z.“ alebo „reštitučný zákon“) tak, že oprávnené osoby : 1./ A. Š., rod. K., bytom
S.S., 2./ M. V., rod. K., bytom S.S., 3./ P. V., bytom S.S., 4./ J. C., bytom S.S., 5./ J. F.,
bytom S.S., 6./ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S., 9./ P. R., bytom
D. spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods.1 písm.d/ zák.č. 503/2003 Z.z. na vrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov (ďalej v texte len
„zák.č. 81/1949 Zb.“) na J. S., ktorého právnym nástupcom je P. D. S. v likvidácii, t. č.
v konkurze s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti
vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré
prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm.d/ zákona a v súčasnosti
po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa
časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“, ktoré podrobne špecifikoval
a v časti „B“ v pod. X., kde uvedené nehnuteľnosti boli po dobe účinnosti zák.č. 503/2003
Z.z. právnym nástupcom J. S. – P. D. S. „v likvidácii“ predané kúpnou zmluvou zo 16.4.2004
J. C., bytom S.S.4, ktorá kúpna zmluva je podľa § 4 ods.2 cit. zákona neplatná. Odporca
zároveň v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia podiely z celkovej výmery uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu z
podielu X.PD S. v „likvidácii“ na LV č. X..
2. č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008
- ktorým rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z. tak, že oprávnené osoby : 1./ A. Š.,
rod. K., bytom S.S., 2./ M. V., rod. K., bytom S.S., 3./ P. V., bytom S.S., 4./ J. C., bytom
S.S., 5./ J. F., bytom S.S., 6./ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S.,
9./ P. R., bytom D. spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods.1 písm. d/ zák.č. 503/2003 Z.z.
na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. na J. S., ktorého právnym nástupcom je P. D.
S. v likvidácii, t.č. v konkurze s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na
PKV č. X., ktoré prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/
zákona a v súčasnosti po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
v katastrálnom území S. sa časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“ :
2
Parcela registra „C“ č. X. o výmere 439 m, druh pozemku – záhrady
Parcely registra ,E“
2
č. X. o výmere 3315 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 2688 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 495 m,druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 5022 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 33 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 8063 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 154 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 1402 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 312 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 7532 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 551 m, druh pozemku –vinica
2
č. X. o výmere 24366 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 323 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 20268 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 10886 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
č. X. o výmere 10419 m2, druh pozemku –trvalé trávne porasty
2
č. X. o výmere 285 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty
a v časti „B“ v pod. X., P. D. S. „v likvidácii“ – právny nástupca J. S.. Odporca zároveň
v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia podiely – ktoré jednotlivo pri všetkých presne špecifikoval - z celkovej výmery
uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu z podielu X. PD S. v „likvidácii“ na LV č. X..
Odporca zároveň uvedeným rozhodnutím rozhodol, že horeoznačeným oprávneným
osobám nie je možné priznať vlastnícke právo na časť pozemkov vo výmere 28586 m2 (ktoré
presne špecifikoval) z dôvodu, že sú vo vlastníctve fyzických osôb, čo je zákonnou prekážkou
podľa § 6 ods.1 písm. a/ zák.č. 503/2003 Z.z. a z nepriznanej výmery 28586 m2 sa
oprávneným osobám nepriznáva podľa ich spoluvlastníckych podielov výmera v m2, ktorú
jednotlivo pri všetkých špecifikoval. Odporca tiež rozhodol, že horeuvedeným oprávneným
osobám sa v zmysle § 6 ods.2 cit. zákona prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo
vlastníctve štátu v primeranej výmere podľa podielu v bode č. 3 tohto rozhodnutia a v bonite
v akej boli pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci v ktorej sa nachádzajú pôvodné
pozemky, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo sa jej poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku
predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5000 Sk. Ak oprávnená
osoba nespĺňa tieto podmienky pre priznanie nároku na náhradu za pozemok, náhrada za
pozemok sa poskytne v peniazoch. Odporca vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol, že :
- pozemok, ktorý sa prevedie oprávnenej osobe za pôvodný pozemok poskytne podľa § 6
ods. 5 zák.č. 503/2003 Z.z. S. P. F. (ďalej len „SPF“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti alebo súčasťou lesného
pôdneho fondu,
- finančnú náhradu za pôvodné pozemky ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré neboli
poskytnuté náhradné pozemky, poskytne SPF podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na
štát alebo inú právnickú osobu,
- podľa § 6 ods.6 zák.č. 503/2003 Z.z. oprávnená osoba môže vyzvať SPF na vydanie
náhrady do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výzve uvedie
či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku, SPF je povinný do 1
roka od výzvy jej ponúknuť náhradný pozemok, pričom po uplynutí lehoty na výzvu právo
oprávnenej osoby na náhradu zaniká.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že skutkové zistenia na základe
dokladov predložených navrhovateľmi a dokladov, ktoré si zadovážil správny orgán – najmä
výpisy z listov vlastníctva v kat. území S. č. X., č. X., č. X., pozemnoknižnej zápisnice kat.
územia S. č. X., pozemnoknižného hárku č. X. pre kat. územie S., kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi navrhovateľmi 1./ a 2./ zo dňa 16.4.2004, identifikácie parciel vykonanej Správou
katastra Krupina dňa 9.8.2005, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, ako aj z dokladov
nachádzajúcich sa v kópiách a v priloženom súdnom spise sp.zn. 24Sp/27/2005 – boli
dostatočné na vydanie rozhodnutia vo veci, na určenie oprávnených osôb v zmysle § 2 ods.1
a 2 zák.č. 503/2003 Z.z., ako aj na preukázanie existencie reštitučného titulu podľa § 3 ods.1
písm. d/ cit. zákona. Zdôraznil, že námietka navrhovateľa 2./, že z ničoho nevyplýva, že
predmetné pozemky boli odňaté bez náhrady, neobstojí, pretože ust. § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.
503/2003 Z.z. už predpokladá, že v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. dochádza k prechodu
vlastníctva na družstvá bez náhrady. Krajský súd uviedol, že bez uvedeného prechodu
vlastníctva na právneho predchodcu povinnej osoby – J. S., správca konkurznej podstaty –
navrhovateľ 1./ pozemky, ktoré sú predmetom rozhodnutia odporkyne č. 2004/2574/R 138/4,
by nemohol kúpnou zmluvou zo 16.4.2004 odpredať navrhovateľovi 2./, pretože predmetné
pozemky by družstvo nevlastnilo, a teda ani správca konkurznej podstaty by nemohol nič
predávať.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že obidvaja navrhovatelia v odvolaniach zhodne
uviedli, že správnemu orgánu neprináležalo rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti kúpnej
zmluvy zo 16.4.2004 uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1./ a 2./, pričom zhodne tvrdili, že
zmluva je platná a navrhovateľ 2./ platne nadobudol vlastníctvo k pozemkom uvedeným
v rozhodnutí odporcu č. 2004/2574/R 138/4 z 26.9.2008. Navrhovateľ 2./ na pojednávaní síce
uviedol, že odvolanie sa týka obidvoch rozhodnutí odporcu, teda aj rozhodnutia
č. 2004/2574/R 138/3 z 25.9.2008, avšak s tým, že v tomto rozhodnutí neboli dotknuté
spoluvlastnícke podiely navrhovateľa 2./ na v citovanom rozhodnutí uvedených pozemkoch,
pretože tieto nadobudol z iného titulu ako z kúpnopredajnej zmluvy zo 16.4.2004.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutím odporcu č. 2004/2574/R 138/3 nedošlo k ukráteniu
podielov navrhovateľa 2./ uvedených na LV č. X. pre kat. úz. S., ktoré zostali na tomto liste
vlastníctva nedotknuté. Z tohto dôvodu krajský súd skonštatoval, že predmetom námietok
navrhovateľov mohli byť len spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísané v LV č. X.
v kat. úz. S., ktoré navrhovateľ 2./ nadobudol od navrhovateľa 1./ kúpnou zmluvou zo
16.4.2004, ktorých sa týka rozhodnutie odporcu č. č. 2004/2574/R 138/4 z 26.9.2008.
Krajský súd zdôraznil, že v § 4 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z. je povinným osobám
uložené, že až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nemôžu pozemok
previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného a takýto úkon je v zmysle cit.
ustanovenia neplatný. Otázku, kto je povinnou osobou rieši ustanovenie § 4 ods.1 cit. zákona,
z ktorého vyplýva, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona, t.j. k 1.1.2004 mala k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo
hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Vzhľadom na uvedené
konštatoval, že odporca takto správne označil v rozhodnutiach povinnú osobu ako P. D. S. „v
likvidácii“, v konkurze, pretože predmetné pozemky boli aj v zmysle vyššie uvedených listov
vlastníctva k 1.1.2004 vo vlastníctve družstva. Zdôraznil, že odporca ani v jednom
z rozhodnutí neoznačil ako povinnú osobu navrhovateľa 2./, ktorého označil len ako účastníka
konania v súlade s ust. § 14 Správneho poriadku. Pokiaľ teda pozemky, na ktoré si uplatnili
reštitučné nároky oprávnené osoby boli v čase účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. vo
vlastníctve povinnej osoby (družstva) nebolo možné takéto pozemky prevádzať do
vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa tak stalo, tak takýto úkon je neplatný, pričom sa jedná
o neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákona, t.j. o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorá nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. V danom prípade bola
teda rozhodujúca tá skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzatvorená v čase účinnosti
reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. a v zmysle ust. § 4 ods.2 tohto zákona je takýto úkon
absolútne neplatný. Na takúto neplatnosť právneho úkonu musel prihliadnuť pri rozhodovaní
o reštitučných nárokoch aj odporca, čo aj urobil keď vyslovil, že kúpna zmluva medzi
navrhovateľmi 1./ a 2./ zo 16.4.2004 je neplatná a následne rozhodol o navrátení vlastníctva
k pozemkom oprávneným osobám. Podľa názoru krajského súdu v tejto súvislosti odporca
nemohol rozhodnúť ani o priznaní náhrady podľa § 6 zák.č. 503/2003 Z.z., pretože priznanie
náhrady prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ by prekážka k navráteniu nehnuteľnosti
existovala už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona. Krajský súd uviedol, že správca
konkurznej podstaty povinnej osoby, t.j. navrhovateľ 1./ v rozpore s ust.§ 4 ods.2 zák.č.
503/2003 Z.z. predal navrhovateľovi 2./ kúpnou zmluvou zo 16.4.2004 nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom reštitučných nárokov oprávnených osôb, pričom skutočnosť, že v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy ešte oprávnené osoby neuplatnili svoje nároky na reštitúciu
(urobili tak až dňa 21.12.2004, čo však ešte bolo v zákonom povolenej lehote) nemenila nič
na tom, že vlastník pozemku (povinná osoba) nesmel disponovať s predmetnými
pozemkami, a to ani vtedy, keď sa už dostal do konkurzu. Krajský súd zdôraznil, že k predaju
takýchto pozemkov bolo možné pristúpiť až po skončení lehoty, v ktorej bolo možné
uplatniť reštitučné nároky (31.12.2004), ktoré skutočnosti si mal predávajúci overiť
u odporcu. Okrem toho správca konkurznej podstaty povinnej osoby musel rešpektovať aj
príkaz ust. § 68 ods.1 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák.č. 328/1991 Zb.“) nezahrnúť do konkurznej podstaty pozemky,
ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie, a to ani bez ohľadu na to, či o uplatnení práva na
reštitúciu vedel alebo nie. Krajský súd uviedol, že uvedený názor bol vyslovený aj
v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13 Co 192/2006 z 28.9.2006,
na ktorý poukazoval aj navrhovateľ 2/. Krajský súd sa v súvislosti s uvedeným rozsudkom
nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa 2./, že ak krajský súd zamietol žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je zmluva platná, nakoľko z dôvodov citovaného
rozhodnutia vyplýva, že žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu na takomto určení a súd sa ani nezaoberal otázkou, či zmluva je alebo nie je platná.
Zdôraznil, že s ohľadom na ust. § 4 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z. a § 68 ods.1 zák.č. 328/1991
Zb. je v súvislosti s vyslovením názoru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16.4.2004 irelevantné
aj udelenie súhlasu správcovi konkurznej podstaty na predaj nehnuteľného majetku
(nehnuteľnosti na LV č. X. v kat. úz. S.) opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci
vyhláseného konkurzu č.k. 27-24 K 200/97 z 2.4.2004. Z uvedených dôvodov krajský súd
považoval námietky navrhovateľov za nedôvodné, pričom sa stotožnil aj s právnym názorom
právneho zástupcu oprávnených osôb, že oprávnené osoby nemali ani teoretickú možnosť
podať vylučovaciu žalobu v rámci konkurzu, pretože im nebolo známe, čo správca
konkurznej podstaty zaradil do majetku konkurznej podstaty povinnej osoby, pričom
oprávnené osoby svoje právo na reštitúciu uplatnili zákonným spôsobom v zmysle zák.č.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali samostatné odvolania navrhovatelia
1./ a 2./.
Navrhovateľ 1./, v odôvodnení odvolania uviedol, že napriek tomu, že sa necíti byť
účastníkom tohto konania, podáva odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože mal za to,
že týmto bol porušený zákon. Ako dôvod odvolania uviedol, že prvostupňový súd napriek
tomu, že vo veci zistil dostatočne skutkový stav, dospel k nesprávnym právnym záverom.
Zdôraznil, že navrhovateľ 2./ nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva
v dobrej viere, v súlade so zákonom a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.4.2004 pod sp.zn. 27-24K 2000/97. Z týchto dôvodov
mu patria všetky práva vlastníka, ktoré nemožno spochybniť tak, ako o tom v konečnom
dôsledku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 28.11.2006 pod sp.zn. 13Co 192/2006.
Uviedol, že pokiaľ odporcovia mali za to, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do
konkurznej podstaty, mali možnosť domáhať sa ich vylúčenia, pretože o ich speňažovaní
mohli mať, a podľa všetkého aj vedomosť mali. Podľa jeho názoru navrátenie do pôvodného
stavu podľa súčasne platnej legislatívy nie je možné, pričom tomu bráni aj horeoznačené
právoplatné súdne rozhodnutie. Záverom uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu ohľadom
nárokov odporcov považuje za nekvalifikované, nemajúce oporu ani v samotnom zákone
Navrhovateľ 2./ vo svojom odvolaní uviedol, že s rozsudkom v celom rozsahu
nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a nespravodlivý, a to z dôvodov, že krajský súd sa
nevysporiadal s otázkou, že napadnuté rozhodnutia odporcu tak, ako boli vyhlásené, sú
v podstate nepreskúmateľné, samotné majetkové podiely obsiahnuté v tomto rozhodnutí sú
nešpecifikované a na základe takto vydaných rozhodnutí nie je možné zrealizovať zápis na
príslušnej správe katastra. Nedostatočne zistil skutočný stav veci a nevysporiadal sa so
všetkými dôkaznými prostriedkami a skutočnosťami, ktoré boli známe v čase jeho
rozhodovania a ktoré boli uvedené v jeho odvolaní proti obidvom rozhodnutiam.
Nevysporiadal sa správne s otázkou, že v čase, keď bol uplatnený reštitučný nárok
oprávnenými osobami dňa 21.12.2004, už existoval iný právny stav, teda vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam – pozemkom, ktoré sú zapísané na LV č. X. kat. úz. S. –
nadobudol on s tým, že nehnuteľnosti riadne odkúpil v konkurznom konaní, na základe
zverejnenej inzercie a súhlasu KS v Banskej Bystrici, ktorý vydal opatrenie, na základe
ktorého bola uzavretá kúpna zmluva dňa 16.4.2004, kde odkúpil podiely z nehnuteľností od
PD S. v likvidácii, v konkurze, so sídlom S.. Krajský súd sa tiež nevysporiadal so
skutočnosťou, že odporca vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodol v rozpore so
zásadou objektívnej pravdy, pričom zo strany oprávnených osôb sa jedná o nepatrnú výmeru,
ktorá nebola vyšpecifikovaná.
S poukazom na uvedené konštatoval, že za tohto stavu odporca nemôže konať voči
nemu ako povinnej osobe a pokiaľ ho vedie ako účastníka konania nemal zasahovať do jeho
vlastníckych práv, teda do jeho vlastníctva, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy
v rámci ponuky počas konkurzného konania a nemohol jeho majetok prikázať na základe
uplatneného reštitučného nároku oprávneným osobám.
Navrhovateľ 2./ uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach nie sú napísané a vyšpecifi-
kované podiely jednotlivých oprávnených osôb s poukazom na to, že sa jedná o spoločný
majetok: pozemky a lesy v dôsledku čoho sa stávajú rozhodnutia zmätočné a nemôžu slúžiť
ako podklad pre zápis v Správe katastra a zároveň dal do pozornosti súdu, že predmetnou
zmluvou zo 16.4.2004 zakúpil aj iný majetok – nehnuteľnosti a už aj z tohto dôvodu je
potrebné špecifikovať prípadné jednotlivé nároky. Zdôraznil, že výrok napadnutých
rozhodnutí, že kúpna zmluva zo 16.4.2004 je neplatná, je v rozpore s rozhodnutím KS
v Banskej Bystrici č.k. 13Co/192/2006 z 28.11.2006, na základe ktorého krajský súd zamietol
žalobu oprávnených, ktorou sa domáhali vyslovenia, že predmetná kúpna zmluva, ktorú
uzavrel dňa 16.4.2004, je neplatná. V dôvodoch tohto rozhodnutia KS bolo poukázané aj na
to, že je nedostatočne riešený právny stav, keď nie je zrejmé, ako sa má postupovať v zmysle
zák.č. 503/2003 Z.z., ktorý bol prijatý neskôr – v čase, keď už prebiehalo konkurzné konanie.
Zdôraznil, že kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá na základe opatrenia KS, počas odpredaja
majetku úpadcu v konkurznom konaní, uzatvoril dobrovoľne, slobodne a vážne, a napadnuté
rozhodnutie považuje preto za vážny zásah do jeho vlastníckeho práva a za porušovanie jeho
ústavných práv. Je pravdou, že v uvedenom konaní nebol preukázaný naliehavý právny
záujem oprávnených, ktorí tiež nešpecifikovali v akom konkrétnom rozsahu by mala byť
zmluva neplatná. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 66e ods.2 zák.č. 328/1991
Zb., z ktorého vyplýva, že ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a na vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú
tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Reštitučný zákon sa nevysporiadal skutočne už
so začatými konaniami a teda s iným právnym stavom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
odporca nebol oprávnený vyjadrovať sa k platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.
Navrhovateľ 2./ ďalej dôvodil tým, že oprávnené osoby boli informované o priebehu
konkurzného konania a nič im nebránilo žiadať a podať návrh o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty, pritom samotný reštitučný nárok bol uplatnený až potom, keď majetok z právnickej
osoby prešiel na neho – fyzickú osobu, keď už mal odkúpené sporné nehnuteľnosti na základe
schválenia – opatrenia KS v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že samotný konkurz na úpadcu –
právnickú osobu, bol vyhlásený vo veci pred prijatím reštitučného zákona a pozemky boli
v zmysle zák.č. 328/1991 Zb. zaradené do konkurznej podstaty a následne sa postupovalo
podľa zákona o konkurze a vyrovnaní odpredajom majetku úpadcu, teda súpis majetku bol
urobený pred prijatím reštitučného zákona. Majetok bol speňažovaný a v zmysle zák.č.
328/1991 Zb. nemohli byť speňažované len tie majetky, ktoré boli vyňaté z konkurznej
podstaty na základe úspešne podaného návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Podľa
jeho názoru, za takéhoto právneho stavu, mal odporca pre prípad priznania reštitučného
nároku postupovať formou inej náhrady, náhradnými pozemkami alebo peňažnou
náhradou v zmysle § 6 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z.. Aj toto však za predpokladu, že by boli
oprávnené osoby dostatočne preukázali, že sú oprávnené osoby v zmysle zák.č. 503/2003 Z.z.
Podľa názoru navrhovateľa 2./ sa správny orgán nevysporiadal ani s povinnou osobou, ktorou
v tomto prípade nemohlo už byť PD v S. v likvidácii – v konkurze, pretože majetok prešiel na
neho ako na fyzickú osobu, ktorá nemôže vystupovať ako povinná osoba, pretože by to bolo
v rozpore s § 6 ods.1 písm. a/ zák.č. 503/2003 Z.z. Navrhovateľ 2./ z horeuvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd horeoznačené rozhodnutie krajského súdu zmenil a
napadnuté rozhodnutia odporcu č.: 2004/2574/R 138/4 zo 26. septembra 2008 a č.
2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008 zrušil ako nedôvodné a nezákonné a zároveň, aby
zaviazal odporcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré mu v súvislosti
s konaním vznikli.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Oprávnené osoby taktiež navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť
a zároveň si v prípade úspechu uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania
v celkovej sume 497,40 Euro, ktorú v rámci vyjadrenia riadne špecifikovali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že uvedeným odvolaniam nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety
prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. októbra 2010 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutí odporcu, ktorými rozhodol,
že horeoznačené oprávnené osoby spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.
503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady
postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. na J. S., ktorého právnym
nástupcom je P. D. S. v likvidácii, t.č. v konkurze s tým, pričom rozhodnutie č.1 sa týkalo
vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré
prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona a v súčasnosti
po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa
časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“, ktoré podrobne špecifikoval
a v časti „B“ v pod. X., kde uvedené nehnuteľnosti boli po dobe účinnosti zák.č. 503/2003
Z.z. právnym nástupcom J. S. – P. D. S. „v likvidácii“ predané kúpnou zmluvou zo 16.4.2004
J. C., bytom S.S.4, ktorá kúpna zmluva je podľa § 4 ods.2 cit. zákona neplatná. Odporca
zároveň v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia podiely z celkovej výmery uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu
z podielu X. PD S. v „likvidácii“ na LV č. X.. Rozhodnutie č. 2 sa týkalo vlastníctva
k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré prešli do
vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona a v súčasnosti po
spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa časť
týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X..
Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku
oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení
reštitučného zákona.
Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené
rozhodnutia odporcu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, ktorými správny orgán oprávneným
osobám priznal navrátenie vlastníctva a náhrady k žiadaným pozemkom v zmysle ustanovení
reštitučného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutia správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, a to najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravných prostriedkoch a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutých rozhodnutí odporcu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia
bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo
k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej
osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, a 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za
nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného
zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby
ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli
v zákonnej dobe (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú právnickú
osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona,
právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote
ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31. decembra 2004) a žiadané pozemky ku
dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané
nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v posudzovanej veci postupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov, vo veci riadne zistil skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodil
správny právny názor, z ktorých dôvodov v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre
potvrdenie jeho rozhodnutí súdom prvého stupňa podľa § 250q ods.2 O.s.p.
V predmetnej veci bolo predpokladom úspešnosti návrhov, ktorými si osoby
uplatňujúce si reštitučný nárok, preukázanie splnenia zákonných podmienok, ktoré by
zakladali reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 písm.d/
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby,
ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky
právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok
previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný.
Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva nedotknuté.
Povinnou osobou v zmysle citovanej právnej normy je teda právnická osoba, ktorá má
nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný nárok uplatnila oprávnená osoba, ku dňu účinnosti
reštitučného zákona, právo hospodárenia alebo právo správy pokiaľ ide o nehnuteľnosti vo
vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske družstvá. Takto ustanovenej povinnej
osobe zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva
oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej uložil zákaz previesť
takéto pozemky odo dňa účinnosti, t.j. od 1.1.2004 do vlastníctva inej osoby pod následkom
neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na
základe skutkových okolností v danom prípade jednoznačne vyplýva právny záver, že prevod
sporných pozemkov navrhovateľ 1./ uskutočnil kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.2004, teda za
účinnosti reštitučného zákona, z ktorých dôvodov táto zmluva je neplatná za zákona podľa
§ 4 ods.2 reštitučného zákona.
Zákonodarca totiž jednoznačne v ustanovení § 4 ods.2 reštitučného zákona momentom
účinnosti tohto zákona povinnej osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom so
starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu uložil zákaz previesť tento pozemok na inú
osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Teda zákonodarca zákonom
ustanovil podmienky za splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou
zákonodarcu bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie
v zmysle ustanovení reštitučného zákona. Treba zdôrazniť, že predmetná neplatnosť v danom
prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného
právnych úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.
Námietka navrhovateľa 2./, že nie je právnym nástupcom pôvodného J., je pre
posúdenie jeho postavenia v reštitučnom konaní právne irelevantná.
Odvolací súd zároveň s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. III. ÚS 127/2010-35 z 22.6.2010, považuje za potrebné uviesť, že k reštitučným nárokom
žiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v konaní podľa týchto zákonov
v súlade so záujmami týchto osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach
a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, nedochádzalo k ďalším krivdám.
Nepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať právne normy v súlade
s ústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými
a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie materiálneho právneho
štátu).
Čo sa týka rozhodnutia č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008, odvolací súd - aj
s poukazom na vyjadrenie samotného právneho zástupcu navrhovateľa 2./ na pojednávaní,
ktorý uviedol, že týmto rozhodnutím neboli spoluvlastnícke podiely navrhovateľa 2./ na
v citovanom rozhodnutí uvedených pozemkoch dotknuté, pretože tieto nadobudol z iného
titulu ako z kúpnopredajnej zmluvy zo 16.4.2004 - konštatuje, že týmto rozhodnutím nebol
navrhovateľ ukrátený na jeho právach.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané
navrhovateľmi nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
stotožnil. V odvolacom konaní navrhovatelia nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by
tieto závery spochybnili.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešným navrhovateľom
nepriznal /§ 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p./. Priznanie náhrady trov konania
oprávneným osobám v posudzovanej veci platná právna úprava neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská