Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/458/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci navrhovateľov: 1./ JUDr. V. M., správca konkurznej podstaty úpadcu P. D.

v S. „v likvidácii“, so sídlom vo Z., V., 2./ J. C., bytom S.S., zastúpený JUDr. I. O.,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Z., Trhová č.1, proti odporcovi :

Obvodnému P. úradu vo Z., Študentská 12, Z., za účasti : 1./ A. Š., rod. K., bytom S.S., 2./

M. V., rod. K., bytom S.S., 3/ P. V., bytom S.S., 4/ J. C., bytom S.S., 5/ J. F., bytom S.S.,

6/ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S., 9/ P. R., bytom D., všetkých

zastúpených JUDr. P. P., advokátom so sídlom v B., 10/ S. P. F., regionálny odbor, N.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu č.: 2004/2574/R 138/4 z 26. septembra 2008

a č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008, o odvolaní navrhovateľov 1, 2 proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2009, č.k. -46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. júna 2009, č.k. -46, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) potvrdil rozhodnutia odporcu :

1. č.: 2004/2574/R 138/4 zo 26. septembra 2008

- ktorým rozhodol podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.

“ alebo „reštitučný zákon“) tak, že oprávnené osoby : 1./ A. Š., rod. K., bytom

S.S., 2./ M. V., rod. K., bytom S.S., 3./ P. V., bytom S.S., 4./ J. C., bytom S.S., 5./ J. F.,

bytom S.S., 6./ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S., 9./ P. R., bytom

D. spĺňajú podmienky ustanovenia na vrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona

Slovenskej národnej rady č. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového

majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov (ďalej v texte len

„“) na J. S., ktorého právnym nástupcom je P. D. S. v likvidácii, t. č.

v konkurze s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti

vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré

prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm.d/ zákona a v súčasnosti

po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa

časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“, ktoré podrobne špecifikoval

a v časti „B“ v pod. X., kde uvedené nehnuteľnosti boli po dobe účinnosti

Z.z. právnym nástupcom J. S. – P. D. S. „v likvidácii“ predané kúpnou zmluvou zo 16.4.2004

J. C., bytom S.S.4, ktorá kúpna zmluva je podľa § 4 ods.2 cit. zákona neplatná. Odporca

zároveň v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia podiely z celkovej výmery uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu z

podielu X.PD S. v „likvidácii“ na LV č. X..

2. č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008

- ktorým rozhodol podľa tak, že oprávnené osoby : 1./ A. Š.,

rod. K., bytom S.S., 2./ M. V., rod. K., bytom S.S., 3./ P. V., bytom S.S., 4./ J. C., bytom

S.S., 5./ J. F., bytom S.S., 6./ J. P., bytom S.S., 7./ J. R., bytom S.S., 8./ S. R., bytom S.S.,

9./ P. R., bytom D. spĺňajú podmienky ustanovenia

3

na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom podľa

na J. S., ktorého právnym nástupcom je P. D.

S. v likvidácii, t.č. v konkurze s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na

PKV č. X., ktoré prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/

zákona a v súčasnosti po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)

v katastrálnom území S. sa časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“ :

2

Parcela registra „C“ č. X. o výmere 439 m, druh pozemku – záhrady

Parcely registra ,E“

2

č. X. o výmere 3315 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 2688 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 495 m,druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 5022 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 33 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 8063 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 154 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 1402 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 312 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 7532 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 551 m, druh pozemku –vinica

2

č. X. o výmere 24366 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 323 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 20268 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 10886 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

č. X. o výmere 10419 m2, druh pozemku –trvalé trávne porasty

2

č. X. o výmere 285 m, druh pozemku – trvalé trávne porasty

a v časti „B“ v pod. X., P. D. S. „v likvidácii“ – právny nástupca J. S.. Odporca zároveň

v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia podiely – ktoré jednotlivo pri všetkých presne špecifikoval - z celkovej výmery

uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu z podielu X. PD S. v „likvidácii“ na LV č. X..

4

Odporca zároveň uvedeným rozhodnutím rozhodol, že horeoznačeným oprávneným

osobám nie je možné priznať vlastnícke právo na časť pozemkov vo výmere 28586 m2 (ktoré

presne špecifikoval) z dôvodu, že sú vo vlastníctve fyzických osôb, čo je zákonnou prekážkou

podľa a z nepriznanej výmery 28586 m2 sa

oprávneným osobám nepriznáva podľa ich spoluvlastníckych podielov výmera v m2, ktorú

jednotlivo pri všetkých špecifikoval. Odporca tiež rozhodol, že horeuvedeným oprávneným

osobám sa v zmysle § 6 ods.2 cit. zákona prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo

vlastníctve štátu v primeranej výmere podľa podielu v bode č. 3 tohto rozhodnutia a v bonite

v akej boli pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci v ktorej sa nachádzajú pôvodné

pozemky, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo sa jej poskytne finančná náhrada. Náhradný

pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu

za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku

predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5000 Sk. Ak oprávnená

osoba nespĺňa tieto podmienky pre priznanie nároku na náhradu za pozemok, náhrada za

pozemok sa poskytne v peniazoch. Odporca vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol, že :

- pozemok, ktorý sa prevedie oprávnenej osobe za pôvodný pozemok poskytne podľa § 6

ods. 5 S. P. F. (ďalej len „SPF“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou

poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti alebo súčasťou lesného

pôdneho fondu,

- finančnú náhradu za pôvodné pozemky ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré neboli

poskytnuté náhradné pozemky, poskytne SPF podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na

štát alebo inú právnickú osobu,

- podľa oprávnená osoba môže vyzvať SPF na vydanie

náhrady do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výzve uvedie

či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku, SPF je povinný do 1

roka od výzvy jej ponúknuť náhradný pozemok, pričom po uplynutí lehoty na výzvu právo

oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že skutkové zistenia na základe

dokladov predložených navrhovateľmi a dokladov, ktoré si zadovážil správny orgán – najmä

výpisy z listov vlastníctva v kat. území S. č. X., č. X., č. X., pozemnoknižnej zápisnice kat.

územia S. č. X., pozemnoknižného hárku č. X. pre kat. územie S., kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi navrhovateľmi 1./ a 2./ zo dňa 16.4.2004, identifikácie parciel vykonanej Správou

katastra Krupina dňa 9.8.2005, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, ako aj z dokladov

5

nachádzajúcich sa v kópiách a v priloženom súdnom spise sp.zn. – boli

dostatočné na vydanie rozhodnutia vo veci, na určenie oprávnených osôb v zmysle § 2 ods.1

a 2 , ako aj na preukázanie existencie reštitučného titulu podľa

písm. d/ cit. zákona. Zdôraznil, že námietka navrhovateľa 2./, že z ničoho nevyplýva, že

predmetné pozemky boli odňaté bez náhrady, neobstojí, pretože ust. § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.

už predpokladá, že v zmysle dochádza k prechodu

vlastníctva na družstvá bez náhrady. Krajský súd uviedol, že bez uvedeného prechodu

vlastníctva na právneho predchodcu povinnej osoby – J. S., správca konkurznej podstaty –

navrhovateľ 1./ pozemky, ktoré sú predmetom rozhodnutia odporkyne č. 2004/2574/R 138/4,

by nemohol kúpnou zmluvou zo 16.4.2004 odpredať navrhovateľovi 2./, pretože predmetné

pozemky by družstvo nevlastnilo, a teda ani správca konkurznej podstaty by nemohol nič

predávať.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že obidvaja navrhovatelia v odvolaniach zhodne

uviedli, že správnemu orgánu neprináležalo rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti kúpnej

zmluvy zo 16.4.2004 uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1./ a 2./, pričom zhodne tvrdili, že

zmluva je platná a navrhovateľ 2./ platne nadobudol vlastníctvo k pozemkom uvedeným

v rozhodnutí odporcu č. 2004/2574/R 138/4 z 26.9.2008. Navrhovateľ 2./ na pojednávaní síce

uviedol, že odvolanie sa týka obidvoch rozhodnutí odporcu, teda aj rozhodnutia

č. 2004/2574/R 138/3 z 25.9.2008, avšak s tým, že v tomto rozhodnutí neboli dotknuté

spoluvlastnícke podiely navrhovateľa 2./ na v citovanom rozhodnutí uvedených pozemkoch,

pretože tieto nadobudol z iného titulu ako z kúpnopredajnej zmluvy zo 16.4.2004.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutím odporcu č. 2004/2574/R 138/3 nedošlo k ukráteniu

podielov navrhovateľa 2./ uvedených na LV č. X. pre kat. úz. S., ktoré zostali na tomto liste

vlastníctva nedotknuté. Z tohto dôvodu krajský súd skonštatoval, že predmetom námietok

navrhovateľov mohli byť len spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísané v LV č. X.

v kat. úz. S., ktoré navrhovateľ 2./ nadobudol od navrhovateľa 1./ kúpnou zmluvou zo

16.4.2004, ktorých sa týka rozhodnutie odporcu č. č. 2004/2574/R 138/4 z 26.9.2008.

Krajský súd zdôraznil, že v je povinným osobám

uložené, že až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nemôžu pozemok

previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného a takýto úkon je v zmysle cit.

ustanovenia neplatný. Otázku, kto je povinnou osobou rieši ustanovenie § 4 ods.1 cit. zákona,

z ktorého vyplýva, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto

6

zákona, t.j. k 1.1.2004 mala k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo

hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Vzhľadom na uvedené

konštatoval, že odporca takto správne označil v rozhodnutiach povinnú osobu ako P. D. S. „v

likvidácii“, v konkurze, pretože predmetné pozemky boli aj v zmysle vyššie uvedených listov

vlastníctva k 1.1.2004 vo vlastníctve družstva. Zdôraznil, že odporca ani v jednom

z rozhodnutí neoznačil ako povinnú osobu navrhovateľa 2./, ktorého označil len ako účastníka

konania v súlade s ust. § 14 Správneho poriadku. Pokiaľ teda pozemky, na ktoré si uplatnili

reštitučné nároky oprávnené osoby boli v čase účinnosti vo

vlastníctve povinnej osoby (družstva) nebolo možné takéto pozemky prevádzať do

vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa tak stalo, tak takýto úkon je neplatný, pričom sa jedná

o neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákona, t.j. o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

ktorá nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. V danom prípade bola

teda rozhodujúca tá skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzatvorená v čase účinnosti

reštitučného a v zmysle ust. tohto zákona je takýto úkon

absolútne neplatný. Na takúto neplatnosť právneho úkonu musel prihliadnuť pri rozhodovaní

o reštitučných nárokoch aj odporca, čo aj urobil keď vyslovil, že kúpna zmluva medzi

navrhovateľmi 1./ a 2./ zo 16.4.2004 je neplatná a následne rozhodol o navrátení vlastníctva

k pozemkom oprávneným osobám. Podľa názoru krajského súdu v tejto súvislosti odporca

nemohol rozhodnúť ani o priznaní náhrady podľa , pretože priznanie

náhrady prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ by prekážka k navráteniu nehnuteľnosti

existovala už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona. Krajský súd uviedol, že správca

konkurznej podstaty povinnej osoby, t.j. navrhovateľ 1./ v rozpore s ust.§ 4 ods.2 zák.č.

predal navrhovateľovi 2./ kúpnou zmluvou zo 16.4.2004 nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom reštitučných nárokov oprávnených osôb, pričom skutočnosť, že v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy ešte oprávnené osoby neuplatnili svoje nároky na reštitúciu

(urobili tak až dňa 21.12.2004, čo však ešte bolo v zákonom povolenej lehote) nemenila nič

na tom, že vlastník pozemku (povinná osoba) nesmel disponovať s predmetnými

pozemkami, a to ani vtedy, keď sa už dostal do konkurzu. Krajský súd zdôraznil, že k predaju

takýchto pozemkov bolo možné pristúpiť až po skončení lehoty, v ktorej bolo možné

uplatniť reštitučné nároky (31.12.2004), ktoré skutočnosti si mal predávajúci overiť

u odporcu. Okrem toho správca konkurznej podstaty povinnej osoby musel rešpektovať aj

príkaz ust. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) nezahrnúť do konkurznej podstaty pozemky,

ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie, a to ani bez ohľadu na to, či o uplatnení práva na

7

reštitúciu vedel alebo nie. Krajský súd uviedol, že uvedený názor bol vyslovený aj

v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. z 28.9.2006,

na ktorý poukazoval aj navrhovateľ 2/. Krajský súd sa v súvislosti s uvedeným rozsudkom

nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa 2./, že ak krajský súd zamietol žalobu

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je zmluva platná, nakoľko z dôvodov citovaného

rozhodnutia vyplýva, že žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho

záujmu na takomto určení a súd sa ani nezaoberal otázkou, či zmluva je alebo nie je platná.

Zdôraznil, že s ohľadom na ust. a

Zb. je v súvislosti s vyslovením názoru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16.4.2004 irelevantné

aj udelenie súhlasu správcovi konkurznej podstaty na predaj nehnuteľného majetku

(nehnuteľnosti na LV č. X. v kat. úz. S.) opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci

vyhláseného konkurzu č.k. 27-24 K 200/97 z 2.4.2004. Z uvedených dôvodov krajský súd

považoval námietky navrhovateľov za nedôvodné, pričom sa stotožnil aj s právnym názorom

právneho zástupcu oprávnených osôb, že oprávnené osoby nemali ani teoretickú možnosť

podať vylučovaciu žalobu v rámci konkurzu, pretože im nebolo známe, čo správca

konkurznej podstaty zaradil do majetku konkurznej podstaty povinnej osoby, pričom

oprávnené osoby svoje právo na reštitúciu uplatnili zákonným spôsobom v zmysle zák.č.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali samostatné odvolania navrhovatelia

1./ a 2./.

Navrhovateľ 1./, v odôvodnení odvolania uviedol, že napriek tomu, že sa necíti byť

účastníkom tohto konania, podáva odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože mal za to,

že týmto bol porušený zákon. Ako dôvod odvolania uviedol, že prvostupňový súd napriek

tomu, že vo veci zistil dostatočne skutkový stav, dospel k nesprávnym právnym záverom.

Zdôraznil, že navrhovateľ 2./ nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva

v dobrej viere, v súlade so zákonom a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.4.2004 pod sp.zn. 27-24K 2000/97. Z týchto dôvodov

mu patria všetky práva vlastníka, ktoré nemožno spochybniť tak, ako o tom v konečnom

dôsledku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 28.11.2006 pod sp.zn. .

Uviedol, že pokiaľ odporcovia mali za to, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do

konkurznej podstaty, mali možnosť domáhať sa ich vylúčenia, pretože o ich speňažovaní

8

mohli mať, a podľa všetkého aj vedomosť mali. Podľa jeho názoru navrátenie do pôvodného

stavu podľa súčasne platnej legislatívy nie je možné, pričom tomu bráni aj horeoznačené

právoplatné súdne rozhodnutie. Záverom uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu ohľadom

nárokov odporcov považuje za nekvalifikované, nemajúce oporu ani v samotnom zákone

č.

Navrhovateľ 2./ vo svojom odvolaní uviedol, že s rozsudkom v celom rozsahu

nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a nespravodlivý, a to z dôvodov, že krajský súd sa

nevysporiadal s otázkou, že napadnuté rozhodnutia odporcu tak, ako boli vyhlásené, sú

v podstate nepreskúmateľné, samotné majetkové podiely obsiahnuté v tomto rozhodnutí sú

nešpecifikované a na základe takto vydaných rozhodnutí nie je možné zrealizovať zápis na

príslušnej správe katastra. Nedostatočne zistil skutočný stav veci a nevysporiadal sa so

všetkými dôkaznými prostriedkami a skutočnosťami, ktoré boli známe v čase jeho

rozhodovania a ktoré boli uvedené v jeho odvolaní proti obidvom rozhodnutiam.

Nevysporiadal sa správne s otázkou, že v čase, keď bol uplatnený reštitučný nárok

oprávnenými osobami dňa 21.12.2004, už existoval iný právny stav, teda vlastníctvo

k predmetným nehnuteľnostiam – pozemkom, ktoré sú zapísané na LV č. X. kat. úz. S. –

nadobudol on s tým, že nehnuteľnosti riadne odkúpil v konkurznom konaní, na základe

zverejnenej inzercie a súhlasu KS v Banskej Bystrici, ktorý vydal opatrenie, na základe

ktorého bola uzavretá kúpna zmluva dňa 16.4.2004, kde odkúpil podiely z nehnuteľností od

PD S. v likvidácii, v konkurze, so sídlom S.. Krajský súd sa tiež nevysporiadal so

skutočnosťou, že odporca vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodol v rozpore so

zásadou objektívnej pravdy, pričom zo strany oprávnených osôb sa jedná o nepatrnú výmeru,

ktorá nebola vyšpecifikovaná.

S poukazom na uvedené konštatoval, že za tohto stavu odporca nemôže konať voči

nemu ako povinnej osobe a pokiaľ ho vedie ako účastníka konania nemal zasahovať do jeho

vlastníckych práv, teda do jeho vlastníctva, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy

v rámci ponuky počas konkurzného konania a nemohol jeho majetok prikázať na základe

uplatneného reštitučného nároku oprávneným osobám.

Navrhovateľ 2./ uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach nie sú napísané a vyšpecifi-

kované podiely jednotlivých oprávnených osôb s poukazom na to, že sa jedná o spoločný

majetok: pozemky a lesy v dôsledku čoho sa stávajú rozhodnutia zmätočné a nemôžu slúžiť

ako podklad pre zápis v Správe katastra a zároveň dal do pozornosti súdu, že predmetnou

9

zmluvou zo 16.4.2004 zakúpil aj iný majetok – nehnuteľnosti a už aj z tohto dôvodu je

potrebné špecifikovať prípadné jednotlivé nároky. Zdôraznil, že výrok napadnutých

rozhodnutí, že kúpna zmluva zo 16.4.2004 je neplatná, je v rozpore s rozhodnutím KS

v Banskej Bystrici č.k. z 28.11.2006, na základe ktorého krajský súd zamietol

žalobu oprávnených, ktorou sa domáhali vyslovenia, že predmetná kúpna zmluva, ktorú

uzavrel dňa 16.4.2004, je neplatná. V dôvodoch tohto rozhodnutia KS bolo poukázané aj na

to, že je nedostatočne riešený právny stav, keď nie je zrejmé, ako sa má postupovať v zmysle

, ktorý bol prijatý neskôr – v čase, keď už prebiehalo konkurzné konanie.

Zdôraznil, že kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá na základe opatrenia KS, počas odpredaja

majetku úpadcu v konkurznom konaní, uzatvoril dobrovoľne, slobodne a vážne, a napadnuté

rozhodnutie považuje preto za vážny zásah do jeho vlastníckeho práva a za porušovanie jeho

ústavných práv. Je pravdou, že v uvedenom konaní nebol preukázaný naliehavý právny

záujem oprávnených, ktorí tiež nešpecifikovali v akom konkrétnom rozsahu by mala byť

zmluva neplatná. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie

Zb., z ktorého vyplýva, že ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne

vzťahy upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a na vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú

tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Reštitučný zákon sa nevysporiadal skutočne už

so začatými konaniami a teda s iným právnym stavom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,

odporca nebol oprávnený vyjadrovať sa k platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.

Navrhovateľ 2./ ďalej dôvodil tým, že oprávnené osoby boli informované o priebehu

konkurzného konania a nič im nebránilo žiadať a podať návrh o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty, pritom samotný reštitučný nárok bol uplatnený až potom, keď majetok z právnickej

osoby prešiel na neho – fyzickú osobu, keď už mal odkúpené sporné nehnuteľnosti na základe

schválenia – opatrenia KS v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že samotný konkurz na úpadcu –

právnickú osobu, bol vyhlásený vo veci pred prijatím reštitučného zákona a pozemky boli

v zmysle zaradené do konkurznej podstaty a následne sa postupovalo

podľa zákona o konkurze a vyrovnaní odpredajom majetku úpadcu, teda súpis majetku bol

urobený pred prijatím reštitučného zákona. Majetok bol speňažovaný a v zmysle zák.č.

nemohli byť speňažované len tie majetky, ktoré boli vyňaté z konkurznej

podstaty na základe úspešne podaného návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Podľa

jeho názoru, za takéhoto právneho stavu, mal odporca pre prípad priznania reštitučného

nároku postupovať formou inej náhrady, náhradnými pozemkami alebo peňažnou

náhradou v zmysle . Aj toto však za predpokladu, že by boli

10

oprávnené osoby dostatočne preukázali, že sú oprávnené osoby v zmysle

Podľa názoru navrhovateľa 2./ sa správny orgán nevysporiadal ani s povinnou osobou, ktorou

v tomto prípade nemohlo už byť PD v S. v likvidácii – v konkurze, pretože majetok prešiel na

neho ako na fyzickú osobu, ktorá nemôže vystupovať ako povinná osoba, pretože by to bolo

v rozpore s Navrhovateľ 2./ z horeuvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd horeoznačené rozhodnutie krajského súdu zmenil a

napadnuté rozhodnutia odporcu č.: 2004/2574/R 138/4 zo 26. septembra 2008 a č.

2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008 zrušil ako nedôvodné a nezákonné a zároveň, aby

zaviazal odporcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré mu v súvislosti

s konaním vznikli.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Oprávnené osoby taktiež navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

a zároveň si v prípade úspechu uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania

v celkovej sume 497,40 Euro, ktorú v rámci vyjadrenia riadne špecifikovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / v spojení s

ods.2 /, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že uvedeným odvolaniam nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety

prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. októbra 2010 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11

Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutí odporcu, ktorými rozhodol,

že horeoznačené oprávnené osoby spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.

na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady

postupom podľa na J. S., ktorého právnym

nástupcom je P. D. S. v likvidácii, t.č. v konkurze s tým, pričom rozhodnutie č.1 sa týkalo

vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré

prešli do vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona a v súčasnosti

po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa

časť týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X. v časti „A“, ktoré podrobne špecifikoval

a v časti „B“ v pod. X., kde uvedené nehnuteľnosti boli po dobe účinnosti

Z.z. právnym nástupcom J. S. – P. D. S. „v likvidácii“ predané kúpnou zmluvou zo 16.4.2004

J. C., bytom S.S.4, ktorá kúpna zmluva je podľa § 4 ods.2 cit. zákona neplatná. Odporca

zároveň v rámci výroku uviedol, že oprávneným osobám sa zapíšu dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia podiely z celkovej výmery uvedenej v bode 2 na LV č. X., ktoré sa odpíšu

z podielu X. PD S. v „likvidácii“ na LV č. X.. Rozhodnutie č. 2 sa týkalo vlastníctva

k pozemkom v katastrálnom území S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré prešli do

vlastníctva J. S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona a v súčasnosti po

spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území S. sa časť

týchto nehnuteľností nachádza na LV č. X..

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku

oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení

reštitučného zákona.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené

rozhodnutia odporcu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, ktorými správny orgán oprávneným

osobám priznal navrátenie vlastníctva a náhrady k žiadaným pozemkom v zmysle ustanovení

reštitučného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutia správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, a to najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

12

v opravných prostriedkoch a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutých rozhodnutí odporcu.

Podľa oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia

bez náhrady postupom podľa SNR o úprave

právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných

právnych útvarov.

Podľa vlastníctvo k pozemkom alebo

k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej

osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, a 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za

nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného

zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby

ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli

v zákonnej dobe (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú právnickú

osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona,

právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote

ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31. decembra 2004) a žiadané pozemky ku

dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané

nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona č.

13

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v posudzovanej veci postupoval

v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov, vo veci riadne zistil skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodil

správny právny názor, z ktorých dôvodov v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre

potvrdenie jeho rozhodnutí súdom prvého stupňa podľa

V predmetnej veci bolo predpokladom úspešnosti návrhov, ktorými si osoby

uplatňujúce si reštitučný nárok, preukázanie splnenia zákonných podmienok, ktoré by

zakladali reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 písm.d/

Podľa , povinnými osobami sú právnické osoby,

ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky

právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom

oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok

14

previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný.

Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto

povinností, zostáva nedotknuté.

Povinnou osobou v zmysle citovanej právnej normy je teda právnická osoba, ktorá má

nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný nárok uplatnila oprávnená osoba, ku dňu účinnosti

reštitučného zákona, právo hospodárenia alebo právo správy pokiaľ ide o nehnuteľnosti vo

vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske družstvá. Takto ustanovenej povinnej

osobe zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva

oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej uložil zákaz previesť

takéto pozemky odo dňa účinnosti, t.j. od 1.1.2004 do vlastníctva inej osoby pod následkom

neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na

základe skutkových okolností v danom prípade jednoznačne vyplýva právny záver, že prevod

sporných pozemkov navrhovateľ 1./ uskutočnil kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.2004, teda za

účinnosti reštitučného zákona, z ktorých dôvodov táto zmluva je neplatná za zákona podľa

§ 4 ods.2 reštitučného zákona.

Zákonodarca totiž jednoznačne v ustanovení § 4 ods.2 reštitučného zákona momentom

účinnosti tohto zákona povinnej osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom so

starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu uložil zákaz previesť tento pozemok na inú

osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Teda zákonodarca zákonom

ustanovil podmienky za splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou

zákonodarcu bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie

v zmysle ustanovení reštitučného zákona. Treba zdôrazniť, že predmetná neplatnosť v danom

prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného

právnych úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.

Námietka navrhovateľa 2./, že nie je právnym nástupcom pôvodného J., je pre

posúdenie jeho postavenia v reštitučnom konaní právne irelevantná.

Odvolací súd zároveň s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. -35 z 22.6.2010, považuje za potrebné uviesť, že k reštitučným nárokom

15

žiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v konaní podľa týchto zákonov

v súlade so záujmami týchto osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach

a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, nedochádzalo k ďalším krivdám.

Nepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať právne normy v súlade

s ústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými

a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie materiálneho právneho

štátu).

Čo sa týka rozhodnutia č. 2004/2574/R 138/3 z 25.septembra 2008, odvolací súd - aj

s poukazom na vyjadrenie samotného právneho zástupcu navrhovateľa 2./ na pojednávaní,

ktorý uviedol, že týmto rozhodnutím neboli spoluvlastnícke podiely navrhovateľa 2./ na

v citovanom rozhodnutí uvedených pozemkoch dotknuté, pretože tieto nadobudol z iného

titulu ako z kúpnopredajnej zmluvy zo 16.4.2004 - konštatuje, že týmto rozhodnutím nebol

navrhovateľ ukrátený na jeho právach.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané

navrhovateľmi nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj

právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu

stotožnil. V odvolacom konaní navrhovatelia nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by

tieto závery spochybnili.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešným navrhovateľom

nepriznal / v spojení s /. Priznanie náhrady trov konania

oprávneným osobám v posudzovanej veci platná právna úprava neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2010

16

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská