Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/322/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej

PhD. v právnej veci navrhovateľky: V. B., bytom S., zastúpená JUDr. Š. H., bytom H., proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 18. januára 2008 č.j. K2008/00319-Kň-NR-2, o

odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -43 zo

dňa 29. apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-43 zo dňa 29. apríla 2009, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu, uvedené

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach na

2

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len

zákon) a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľke ako oprávnenej

osobe podľa § 2 ods. 1 zákona navrátil vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. Z.

a T., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. k/ zákona, a to k pozemkom v k.p.

Z. par. č. X. a v k.ú. T. parc. č. X. a parc. č. X. v podiele 1/16-iny.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že odporca

vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z takto vykonaného dokazovania

vyvodil správny právny záver s ktorým sa krajský súd stotožnil. Krajský súd sa stotožnil aj

s určením podielu 1/16 – iny z celku z označených nehnuteľností pripadajúcej na

navrhovateľku tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom v reštitučnom konaní

nezistil žiadne porušenie základných práv navrhovateľky ako účastníčky reštitučného

konania.

Krajský súd uviedol, že má za preukázané, že navrhovateľka ako oprávnená osoba si

dňa 13. decembra 2004 uplatnila v zmysle zákona nárok na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam v k.ú. Z. a T. zapísané v PK vl. č. X., X., X. a X. po nebohom otcovi V.

D.. V spise sa nachádzajú aj uznesenie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 06. novembra

1961 č. D 944/60 v spojení so zápisnicou napísanou na Štátnom notárstve v Trnave dňa 26.

apríla 1961 o prejednaní dedičstva po poručiteľovi V. D. z ktorých vyplýva, že predmetné

nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v dôsledku odmietnutia dedičstva. Krajský súd sa

stotožnil s názorom odporcu, že v danom prípade je daný reštitučný titul v zmysle § 3 ods. 1

písm. k/ zákona a preto navrhovateľke z tohto titulu vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam navrátil. Krajský súd vyhodnotil predmetné rozhodnutie za dostatočne

odôvodnené, a teda za vecne správne.

K námietke týkajúcej sa veľkosti podielu v akom správny orgán priznal navrhovateľke

vlastníctvo k žiadaným nehnuteľnostiam, krajský súd uviedol, že má za to, že podiel

1/16 – ine pripadajúci na navrhovateľku bol odporcom určený správne. Podľa názoru

krajského súdu z rozhodnutia v dedičskej veci po nebohom V. D. č. D 944/60-29 zo dňa 06.

novembra 1961, zo zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Trnave dňa 26. apríla 1961

3

o prejednaní dedičstva, ako aj z matričných dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiály

vyplýva, že V. D. zomrel dňa 11. augusta 1960 a jeho právnymi nástupcami sa stalo jeho

sedem detí (A., C., J., F., H., V., I.) a vnučka po predumrelom synovi V. D. mladšom E. K.,

rod. D.. Z príslušných pozemnoknižných vložiek vyplýva, že pôvodný vlastník V. D. bol ku

dňu svojej smrti vlastníkom označených nehnuteľností v podiele ½-ice. Z uvedeného

vyplynulo, že navrhovateľka v čase odmietnutia dedičstva bola vlastníčkou predmetných

nehnuteľností v podiele 1/16 – iny z celku.

Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že v celom rozsahu sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie

Obvodného pozemkového úradu v Trnave a zároveň vrátiť celú vec na ďalšie nové konanie

a rozhodnutie Obvodnému pozemkovému úradu v Trnave o uplatnenom nároku

navrhovateľky zo dňa 13. decembra 2004 na navrátenie vlastníctva k pozemkom s tým, že pri

ďalšom konaní a rozhodovaní je Obvodný pozemkový úrad v Trnave viazaný právnym

názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Krajskému súdu vyčítala, že sa v rozpore s princípmi a pravidlami pre občianske

súdne konanie vrátane správneho súdnictva, nezaoberal a nevysporiadal so všetkými

relevantnými skutkovými a právnymi otázkami súvisiacimi s predmetom a podstatou

navrhovateľkinej reštitučnej veci, pričom krajský súd sa takmer vôbec nezaoberal

a nevysporiadal s podstatnými argumentmi a námietkami navrhovateľky o nedostatkoch

a nezákonnosti prvostupňových správnych rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu

v Trnave. Podľa názoru navrhovateľky sú napadnutý rozsudok a preskúmavané prvostupňové

rozhodnutie vo svojej podstate nepreskúmateľné, vecne a právne nesprávne, vychádzajú

z nedostačujúceho, nepresného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho

stavu veci, nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri konaní a rozhodovaní pred Krajským súdom

v Trnave, ako aj pri predchádzajúcom konaní a rozhodovaní pred Obvodným pozemkovým

úradom v Trnave bola a zostala podľa navrhovateľky nedostatočne preskúmaná, odôvodnená

a vyriešená problematika veľkosti navracaných reštitučných vlastníckych podielov

k pozemkom po poručiteľovi, ku ktorým má byť navrátené vlastníctvo navrhovateľke,

4

možnosti navrátenia podielu vlastníctva navrhovateľke aj k nevrátenej časti reštituovaných

2

pozemkov s výmerou v rozsahu 316 ma porušenie základného práva navrhovateľky

spočívajúce v porušení procesných práv navrhovateľky a súvisiacom zvýšení administratívno-

právneho zaťaženia navrhovateľky v dôsledku nezákonného procesného postupu

a rozhodovania Obvodného pozemkového úradu v Trnave.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že odvolanie navrhovateľky

považuje za neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. októbra 2010 ( a ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, uvedené v záhlaví

tohto rozsudku, ktorým odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2 zákona č.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon) a podľa

o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol vo veci

uplatneného nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa

§ 2 ods. 1 zákona navrátil vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. Z. a T., ktoré

prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. k/ zákona, a to k pozemkom v k.ú. Z. par. č.

X. a v k.ú. T. parc. č. X. a parc. č. X. v podiele 1/16-iny.

Navrhovateľka si svoj reštitučný nárok uplatnila 13. decembra 2004 na vydanie

nehnuteľnosti v k. ú T., ktoré nadobudla do vlastníctva ako dedička po svojom otcovi V. D..

O uvedenom nároku odporca rozhodol rozhodnutím č. K2005/00521 zo dňa 04. februára

2005, ktorým navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo z dôvodu nesplnenia podmienky § 2

5

ods. 1 zákona. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -31 zo dňa 07. júla 2005

uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Odporca vydal dve nové rozhodnutia

vo veci a to rozhodnutie č. K2006/00406 zo dňa 18. septembra 2006, ktorým priznal

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a rozhodnutie č. K2006/00406-a zo dňa 21. septembra

2006, ktorým nepriznal vlastnícke právo a priznal právo na náhradu. Krajský súd v Trnave

rozsudkom č.k. -42 zo dňa 16. mája 2007 uvedené rozhodnutia zrušil a vec

vrátil na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky navrhovateľky sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj

spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú

z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných

zákonných ustanovení.

podľa upravuje navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu tak, že vlastníctvo sa vracia k pozemkom, ktoré

tvoria

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým

pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období

od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom

uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. k/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odmietnutia dedičstva

v dedičskom konaní urobeného v tiesni.

6

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne potvrdil rozhodnutie odporcu.

Preskúmané rozhodnutie odporcu bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu vydané v súlade

so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má požadované formálne

i obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené.

Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku. K ich

vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a pre ich správnosť na ne v podrobnostiach

odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a 224 ods. l v spojení

s ods. l .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Eva Babiaková CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská