Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sž/10/2010

Najvyšší súd -34 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: M., s.r.o., zastúpeného:

Advokátska kancelária B. – Ď., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,

v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č.

zo dňa 23. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

23. februára 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2

a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume

454,96 € na účet Advokátskej kancelárie B. – Ď., s.r.o., vedený v T., a. s., č. ú.: X., do

30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Odvolaním zo dňa 9. apríla 2010 navrhovateľ napadol rozhodnutie odporkyne

č. zo dňa 23. februára 2010, ktorým odporkyňa podľa § 64 ods. 1 písm. d/

v spojení s o vysielaní a retransmisii

a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

(ďalej len ) uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 3 350 €,

za porušenie povinnosti ustanovenej v (

ods. 12 účinného do 14. decembra 2009), ktorú navrhovateľ

porušil tým, že dňa 21. septembra 2008 o cca 12.20 hod. odvysielal v rámci programu

A.. informácie týkajúce sa činností poskytovateľa služieb spoločnosti L. S S., a.s., ktoré

naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 4 zákona

č. (definícia skrytej reklamy podľa

účinného do 14. decembra 2009).

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uviedol, že odporkyňa nesprávne

právne posúdila zistený skutkový stav veci, čím prišlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia. Navrhovateľ nesúhlasil s postupom odporkyne, ktorá napadnuté

rozhodnutie vydala podľa účinného od 15. decembra 2009,

napriek tomu, že k porušeniu zákona malo dôjsť odvysielaním programu A.. dňa 21.

septembra 2008. Tento postup je podľa navrhovateľa nedovolenou pravou retroaktivitou

účinného od 15. decembra 2009. V tejto súvislosti navrhovateľ

poukázal aj na SR, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest

sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa

použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Z právnej teórie, ako aj z rozhodovacej

činnosti súdov vyplýva, že uvedená ústavná zásada sa vzťahuje na všetky delikty

v oblasti verejného práva. Tvorba nových skutkových podstát správneho deliktu smerom

do minulosti je preto neprípustná.

Podľa navrhovateľa v predmetnej veci nastala situácia, ktorá znemožňuje

správnemu orgánu akýkoľvek ďalší postup vo veci, keďže

v znení účinnom od 15. decembra 2009 neobsahuje intertemporálne ustanovenie,

na základe ktorého by správny orgán mohol postupovať podľa doterajšej právnej úpravy

a novú právnu úpravu vzhľadom na jej pravú retroaktivitu nemožno použiť.

V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej namietal skutočnosť,

že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty

ustanovenej v , pričom vzhľadom na povahu

prekluzívnej lehoty nie je možné na daný prípad aplikovať ani ustanovenie § 64 ods. 7

Navrhovateľ uviedol, že ak by aj bolo možné s prekluzívnou lehotou manipulovať

a predlžovať ju, správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí aj trojmesačnej

lehoty na uloženie sankcie, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia rozsudku najvyššieho

súdu č. k. -33 zo dňa 5. novembra 2009, ktorý bol správnemu orgánu

doručený dňa 19. decembra 2009. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené

dňa 25. marca 2010, teda nie najneskôr 19. marca 2010, v rámci trojmesačnej lehoty

v zmysle ustanovenia Pod vydaním rozhodnutia

správneho orgánu sa totiž rozumie nielen jeho sformulovanie, ale aj jeho účinné

doručenie účastníkovi konania.

Poukazujúc na uvedené navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 23. februára 2010

a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania.

K podanému opravnému prostriedku sa podaním zo dňa 28. apríla 2010 vyjadrila

odporkyňa poukazujúc na ustanovenia o mediálnej komerčnej komunikácii,

nachádzajúce sa v ôsmej časti , pričom definícia skrytej

mediálnej komerčnej komunikácie podľa účinného

od 15. decembra 2009 je po vecnej stránke totožná s definíciou skrytej reklamy podľa

účinného do 14. decembra 2009 . Odporkyňa

sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadala s jednotlivými kritériami

tak definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie ako aj definície skrytej reklamy,

pričom definície oboch pojmov sú po vecnej stránke totožné. Zmeny, ktoré v zákone

nastali, sú výlučne formálneho charakteru a nemajú vplyv na skutočnosť, či daný

komunikát naplnil kritériá skrytej reklamy resp. kritériá mediálnej komerčnej

komunikácie. Podstatou zákazu retroaktívneho pôsobenia právnej normy do minulosti

je ochrana právnych vzťahov, práv a záujmov, ktoré vznikli za podmienok daných

právnou normou účinnou v danom čase. V trestnom konaní je táto zásada vyjadrená

zákazom trestania subjektu za trestný čin spáchaný v čase, keď takéto konanie nebolo

trestné v zmysle v tom čase účinnej právnej úpravy. Program a informácie v programe,

ktoré navrhovateľ odvysielal pred novelou boli v priebehu

správneho konania posudzované podľa vecne zhodných kritérií. Vysielanie daných

informácií v predmetnom programe, za daných okolností bolo v rozpore s ustanoveniami

tak pred novelou, ako aj po jej účinnosti. Skutočnosť,

že sa definícia skrytej reklamy zmenila po formálnej stránke a že sa rozšírila aj na iné

formy prenosu nič nemení na fakte, že odvysielanie informácií daného charakteru daným

spôsobom v predmetnom programe je stále v rozpore s rovnakou povinnosťou zákona

č. , hoci bol názov tejto povinnosti zmenený. Z tohto dôvodu v danom

prípade nejde o nedovolené retroaktívne pôsobenie právnej normy, nakoľko použitie

novej právnej úpravy pri vydaní rozhodnutia správnym orgánom v žiadnom ohľade

nezhoršila alebo neporušila práva navrhovateľa.

Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie nebolo

vydané v jednoročnej prekluzívnej lehote. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie

(ďalej len „“) uviedla, že plynutie lehoty

bolo prerušené počas trvania súdneho konania. K porušeniu povinnosti došlo dňa

21. septembra 2008, pričom odporkyňa vo veci prvýkrát rozhodla rozhodnutím

č. zo dňa 21. apríla 2009, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa

28. mája 2009. Voči tomuto rozhodnutia podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorý

bol doručený najvyššiemu súdu 15. júna 2009, a teda týmto dňom začalo na súde

konanie o odvolaní. Uvedené konanie skončilo dňom nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. -33, t.j. dňom 11. decembra 2009.

Prekluzívna jednoročná lehota teda neplynula v období od 15. júna 2009

do 11. decembra 2009. Jednoročná objektívna lehota plynula v čase odo dňa porušenia

povinnosti (21. septembra 2008) do dňa začatia odvolacieho konania proti rozhodnutiu

odporkyne č. (t.j. do dňa 15. júna 2009), celkovo 8 mesiacov a 25 dní,

a v čase od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -33 (t.j. od 11. decembra 2009) do rozhodnutia o uložení

sankcie (t.j. do 23. februára 2010), celkovo 2 mesiace a 12 dní. Z uvedeného vyplýva,

že odo dňa, keď bola predmetná povinnosť porušená, do dňa rozhodnutia o uložení

sankcie uplynulo spolu 11 mesiacov a 7 dní. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v jednoročnej zákonnej lehote podľa

Odporkyňa nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa, že nedodržala ani trojmesačnú

lehotu na rozhodnutie o sankcii, plynúcu odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho

súdu. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva úmysel

zákonodarcu viazať koniec plynutia trojmesačnej lehoty na deň, kedy odporkyňa

o sankcii rozhodla, t.j. kedy prijala uznesenie o uložení sankcie.

Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby najvyšší súd napadnuté

rozhodnutie č. zo dňa 23. februára 2010 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. a/ v spojení s preskúmal napadnuté

rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že podanému opravnému prostriedku

je možné vyhovieť podľa a v spojení s

ods. 3 .

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil,

že predmetom posúdenia je relácia A.., ktorú navrhovateľ odvysielal dňa 21.09.2008 so

začiatkom o cca 12.20 hod., pričom v tomto programe mali zaznieť informácie týkajúce

sa aj služby L. S S., a.s., ktoré podľa odporkyne naplnili definíciu skrytej mediálnej

komerčnej komunikácie podľa (definícia skrytej

reklamy podľa účinného do 14. decembra 2009).

Rozhodnutie č. zo dňa 21. apríla 2009, ktorým odporkyňa za uvedené

porušenie zákona uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 3 500 €, bolo zrušené

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -33 zo dňa

5. novembra 2009 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo veci znovu rozhodla napadnutým rozhodnutím č.

zo dňa 23. februára 2010, ktorým navrhovateľovi uložila pokutu vo výške 3 350 €

za porušenie povinnosti ustanovenej v (

ods. 12 účinného do 14. decembra 2009).

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanom prípade je spornou otázka,

podľa akého právneho predpisu mala odporkyňa o uložení sankcie rozhodnúť,

teda či bolo potrebné aplikovať účinný do 14. dec embra 2009

(zákon účinný v čase porušenia zákonnej povinnosti) alebo

účinný od 15. decembra 2009 (zákon účinný v čase rozhodovania o porušení zákonnej

povinnosti).

bol s účinnosťou od 15. decembra 2009 zmenený

a doplnený , pričom prechodné ustanovenia upravili len niektoré

špecifické právne inštitúty, ale neriešili aplikáciu ako celku.

Aj keď táto generálna úprava spôsobu aplikácie účinného

od 15. decembra 2009 v jeho prechodných ustanoveniach chýba, pravidlá postupu

v takomto prípade sú jednoznačne dané v právnej teórii, a tiež sú vymedzené aj platnými

ústavnými princípmi.

Vzhľadom na to, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu,

resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje,

že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu,

sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym

predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak.

V danom prípade bola navrhovateľovi uložená sankcia formou peňažnej poku ty.

Jedná sa teda o formu správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými a v trestnom

práve. V prejednávanej veci je preto nevyhnutné uplatniť zásadu ustanovenú v čl. 50

ods. 6 SR, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije,

ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala o uložení sankcie rozhodnúť podľa

zákona platného a účinného v čase porušenia zákonnej povinnosti navrhovateľom,

teda podľa účinného do 14. decembra 2009. Neskorší zákon

mohla použiť len, ak by to bolo pre navrhovateľa priaznivejšie. Takýto dôvod

aplikovania neskoršej právnej normy však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie bolo vydané po uplynutí jednoročnej zákonnej prekluzívnej lehoty.

Podľa účinného od 15. decembra 2009 rada

o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti

podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť

porušená.

Podľa veta prvá ak osobitný zákon upravujúci priestupky,

kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,

prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú.

Z uvedeného je zrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 64 ods. 4

bolo prerušené počas konania na najvyššom súde o opravnom

prostriedku, ktorý navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa

21. apríla 2009. Z ustanovenia veta prvá , konkrétne z formulácie „lehoty

pre zánik zodpovednosti,“ jasne vyplýva, že prerušenie plynutia lehôt sa týka aj

prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove „zánik“.

K tvrdenému porušeniu povinnosti došlo dňa 21. septembra 2008. K prerušeniu

plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty došlo v čase konania o opravnom prostriedku

navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 21. apríla 2009,

vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. v čase od doručenia opravného

prostriedku najvyššiemu súdu dňa 15. júna 2009 do nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku najvyššieho súdu č. k. -33 zo dňa 5. novembra 2009, t.j. do dňa

11. decembra 2009. Napadnuté rozhodnutie odporkyňa vydala dňa 23. februára 2010.

Prekluzívna jednoročná lehota teda plynula v období od 22. septembra 2008

do 15. júna 2009 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k porušeniu zákona

do dňa predchádzajúcemu dňu začatia odvolacieho konania proti rozhodnutiu odporkyne

č. ), a v období od 12. decembra 2009 do 23. februára 2010 (t.j. v čase odo

dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -33 zo dňa 5. novembra 2009 do rozhodnutia

o uložení sankcie). Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo

vydané v jednoročnej prekluzívnej lehote podľa

Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že odporkyňa

vydala napadnuté rozhodnutie po uplynutí trojmesačnej lehoty na uloženie sankcie,

ktorá začína plynúť odo dňa doručenia rozsudku najvyššieho súdu č. k. -33

zo dňa 5. novembra 2009.

Podľa veta druhá účinného od 15. decembra 2009,

ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii

najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu.

Rozsudok najvyššieho súdu č. k. -33 zo dňa 5. novembra 2009 bol

odporkyni doručený dňa 9. decembra 2009. Napadnuté rozhodnutie č. RP 13/2010 bolo

vydané dňa 23. februára 2010. Z uvedeného vyplýva, že rada o sankcii rozhodla v lehote

troch mesiacov, v súlade s

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom,

ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie z druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané

na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre neúplnosť spisu správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd

zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý

na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch

súd nie je viazaný.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne senát najvyššieho súdu

dospel k záveru, že rozhodnutie č. RP 13/2010 zo dňa 23. februára 2010 bolo

vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nakoľko vo výroku rozhodnutia

odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi ukladá sankciu za porušenie povinnosti

ustanovenej v , pričom toto ustanovenie bolo

účinné až od 15. decembra 2009, a teda nebolo účinné v čase porušenia povinnosti.

Z uvedeného dôvodu preto Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie odporkyne zrušil podľa

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 2 . Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 454,96 €,

ktorá pozostáva z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby: za prevzatie a prípravu

zastúpenia zo dňa 25.3.2010, za písomné podanie na súd - opravný prostriedok zo dňa

9.4.2010, podaný na súd dňa 12.4.2010, za účasť na pojednávaní 20.10.2010 (3x 120,23 €),

režijného paušálu € a DPH 72,64€ (19% zo sumy 382,32€) - § 10 ods. 1, § 14 ods. 1

písm. a/, b/ a c/, a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Povinnosť platiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok navrhovateľovi

nevznikla, keďže bol v konaní úspešný ( o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov) a preto mu súd nepriznal požadovanú náhradu

trov konania v tejto časti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová