Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c8/362573.d1203f.pdf
PDF · 127.48 KB
No categories available
4Obdo/24/2010
Najvyšší súd 4 Obdo 24/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: F., s. r. o., M., IČO: X.,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. M. K., advokátom, H. proti ţalovanému: M.-S., s. r.
o., H., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Š. s. r. o., R., IČO: X.,
o zaplatenie 15 748,-- eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Námestovo pod sp.
zn. 2Cb/25/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k.
14Cob/265/2009 z 18. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 389,79 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 2Cb/25/2008-128 z 2. septembra 2009 uloţil
povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 15 748,-- eur s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne zo sumy 7 998,-- eur od 26. 10. 2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 14,25% ročne zo sumy 7 680,29 eur od 19. 03. 2008 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 5,53 eur od 15. 01. 2008 do zaplatenia, to
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh ţalobcu zamietol. Ďalej
súd uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 951,20 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 153,69 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia
predmetnej istiny s príslušenstvom z dôvodu, ţe na základe zmluvy o dielo č. 1907/2007
vykonával ako zhotoviteľ pre ţalovaného ako objednávateľa stavebné práce. Faktúrou č.
VF2007/024 z 31. 08. 2007 vyfakturoval ţalovanému vykonané práce vo výške 399 947,80
Sk, ktorá sa stala splatnou dňa 12. 10. 2007. Dňa 25. 10. 2007 ţalovaný predmetnú faktúru
uhradil čiastočne v sume 159 000,-- Sk, zostatok vo výške 240 947,80 Sk neuhradil ani
na výzvu z 09. 01. 2008. Ďalšou faktúrou č. VF2007/031 z 30. 11. 2007 vyfakturoval
ţalovanému vykonané práce vo výške 231 376,50 Sk, ktorá sa stala splatnou dňa
18. 03. 2008. Túto faktúru ţalovaný neuhradil. Ţalovaný vystavil ţalobcovi dňa 31. 12. 2007
faktúru č. 7VF400078 na sumu 11 662,-- Sk, splatnú 14. 01. 2008, ktorou si ţalobca
u ţalovaného predplatil obedy pre zamestnancov. Následne ţalovaný vystavil dobropis č.
28CF400001 z 01. 03. 2008, splatný 15. 03. 2008 vo výške 11 495,50 Sk ako opravu základu
dane k dokladu č. 7VF4000078. V zmysle uvedeného sa ţalovaný dostal do omeškania
s úhradou sumy 166,50 Sk za dva predplatené obedy. Ţalobca si taktieţ uplatňoval zmluvný
úrok z omeškania vo výške 0,1% za kaţdý deň omeškania, čo celkovo predstavovalo sumu
5 199,32 Sk. Na pojednávaní dňa 06. 04. 2009 ţalobca v časti zobral návrh späť - o zaplatenie
108,21eur, ako zmluvný úrok z omeškania a uplatnil si zákonný úrok omeškania vo výške
14,75% ročne od 13. 10. 2007 do 25. 10. 2007 vo výške 1 939,47 Sk, zároveň zmenil ţalobu
a ţiadal zaviazať ţalovaného na zaplatenie sumy 15 748,-- eur s úrokom z omeškania
vo výške 14,75% ročne zo sumy 7 998,-- eur od 26. 10. 2007 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 7 680,29 eur od 19. 03. 2008 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 5,53 eur od 15. 01. 2008
do zaplatenia.
Ţalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu na prejednanie veci.
V zmysle kogentného ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka súd skúmal, či
sú VOP ţalovaného z 01. 11. 2006 súčasťou zmluvy o dielo č. 1907/2007. Súd však
v ţiadnom z čl. I aţ XII nezistil, aby sa zmluvné strany čo i len odkazom odvolávali na VOP
objednávateľa, teda ţalovaného. Je pravdou, ţe k zmluve o dielo bol pripojený zoznam príloh,
ktorý bol potvrdený zmluvnými stranami, kde je okrem iného uvedené, ţe prílohou č. 4 sú
VOP objednávateľa. Tieto však uţ nie sú bliţšie konkretizované. V čl. XI – záverečné
ustanovenia, bod 1 zmluvy o dielo je výslovne uvedené, ţe právne vzťahy vyplývajúce z tejto
zmluvy, ako aj právne vzťahy v tejto zmluve neupravené, sa riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka a príslušnými všeobecne záväznými predpismi. Súd bol toho názoru,
ţe ak by sa vzťahy medzi zmluvnými stranami mali spravovať aj VOP objednávateľa, nič
nebránilo objednávateľovi ako predkladateľovi zmluvy o dielo túto skutočnosť výslovne
uviesť priamo v citovanom čl. XI ods. 1 zmluvy o dielo. Neuvedenie tejto náleţitosti
zo strany ţalovaného v danom prípade nemôţe byť na ťarchu druhej zmluvnej strany –
ţalobcu. Uvedeným výkladom súd potom dospel k záveru, ţe je daná jeho právomoc
v predmetnej veci konať.
V ďalšom sa súd zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku ţalobcu. Vychádzajúc
z príslušných zákonných ustanovení, s ohľadom na vykonané dokazovanie a jeho
vyhodnotenie, súd dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu je opodstatnený. Medzi ţalobcom
a ţalovaným bola uzavretá platná zmluva o dielo č. 1907/2007, pričom predmet plnenia bol
špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluvy v zmysle čl. II bod 1 zmluvy a taktieţ aj cena
za dielo v zmysle čl. IV bod 1 zmluvy. Ţalobca v súlade s čl. IV bod 4. a 5. vykonal dielčiu
fakturáciu vykonaných prác, ktoré boli odovzdané a prevzaté na základe zisťovacích
protokolov. Ţalovaný vykonal aj čiastočnú úhradu faktúry č. VF2007/024, čím vlastne uznal
opodstatnenosť fakturácie, ktorú prevzal dňa 28. 09. 2007, ktorá sa stala splatnou
12. 10. 2007. Faktúru č. VF2007/031 ţalovaný prevzal 05. 03. 2008, ktorá sa stala splatnou
18. 03. 2008. Ţalovaný nepreukázal, ţe by ţalobcovi plnil sumu 166,50 Sk, o ktorú sumu
zníţil základ dane k faktúre č. ZVF4000078 z 31. 12. 2007, splatnou 14. 01. 2008. V zmysle
ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ţalovaný dostal do omeškania,
z uvedeného dôvodu súd potom uloţil ţalovanému aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok
z omeškania.
Súd v časti úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 7 998,-- eur
od 26. 10. 2007 do zaplatenia ţalobu zamietol, z dôvodu, ţe v zmysle ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka platného v čase omeškania bola základná sadzba NBS k 01. 01. 2007
4,25% + 10% a nie 14,75% ako ţalobca uvádzal v návrhu.
O trovách rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal len
nepatrný neúspech, priznal plnú náhradu trov konania v celkovej sume 3 104,89 eur.
Na odvolanie ţalovaného odvolací súd potvrdil rozsudok prvého stupňa v jeho
napadnutej časti a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 389,47 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe okresný súd vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové a právne závery. Nosným procesným
odvolacím dôvodom bola námietka, ţe došlo k prejednaniu a rozhodnutiu veci okresným
súdom, ktorý nemal právomoc vo veci rozhodnúť.
Krajský súd konštatoval, ţe napriek uvedeniu zákona vo VOP, a to zák. č. 218/1996
Z. z. o rozhodovacom konaní, bolo by v danom prípade potrené aplikovať platnú zákonnú
úpravu, ktorou v rozhodnom čase bol zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“). V zmysle ust. § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej
zmluvy alebo formy rozhodcovskej doloţky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doloţená rozhodcovská zmluva, vo forme
osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy
vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná,
ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo
potrebné ustáliť, či moţno povaţovať uvedené VOP a čl. XII bod 4 za rozhodcovskú doloţku
k zmluve. Krajský súd sa nestotoţnil s odvolateľom. Mal za to, ţe úprava obsiahnutá v ZoRK
o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez moţnosti extenzívneho výkladu
a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodrţaná nebola. Ako vyplýva
z obsahu zmluvy o dielo, po výpočte príloh v rámci prílohy č. 4 a z pripojených podmienok
nie je zrejmé, ţe by spĺňali náleţitosti, ktoré vyţaduje zákon, teda ţe by došlo k podpisu
uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami,
čím by zaloţili rozhodcovskú doloţku. Je pravdou, ţe VOP tak, ako uvádzal ţalovaný, boli
opatrené na zadnej strane odtlačkami pečiatok účastníkov, ich podpismi, avšak išlo len
o technické spojenie všetkých listín spolu so zmluvou o dielo, čo nespĺňalo náleţitosť podpisu
rozhodcovskej doloţky podľa § 4 ZoRK. Zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP
nemoţno vyvodiť, ţe obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o dielo, aby VOP
tvorili súčasť zmluvy, keďţe z obsahu zmluvy o dielo nevyplýva, ţe by tieto tvorili súčasť
zmluvy o dielo tak, ako má na mysli § 273 Obchodného zákonníka. Tieţ nemoţno tieto
podpisy povaţovať za prejav vôle účastníkov smerujúcich k uzavretiu rozhodcovskej doloţky,
keďţe podpisy nekryjú dané ustanovenie o rozhodcovskom konaní. Za S., ţe ţalobca popiera
existenciu uvedenej rozhodcovskej doloţky a za konštatovania absencie podpisov a splnenia
náleţitostí vyţadovaných § 4 ZoRK o rozhodcovskej doloţke, teda ţe by išlo o rozhodcovskú
zmluvu obsiahnutú v dokumente podpísanom zmluvnými stranami vo väzbe na odkaz na uţ
neplatnú právu úpravu v samotnom čl. XII bod 4 písm. a/ VOP, nebolo moţné prijať záver
o platnosti dojednania rozhodcovskej doloţky, z čoho vyplýval záver, ţe bola daná právomoc
okresného súdu na prejednanie veci.
Z dôkazného stavu v prvostupňovom konaní vyplynulo, ţe zo strany okresného súdu
došlo k splneniu procesnej poučovacej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., ktorá zahŕňa,
ţe skutkové tvrdenia, na ktoré by sa mali viazať dôkazy, sa musia koncentrovať pred súdom
prvého stupňa. Ţalovaný neposkytol ţiadne tvrdenia a ani dôkazy, ktorými by bolo
preukázané splnenie niektorej z podmienok uvedených v § 205a ods. 1 O. s. p. Krajský súd sa
tak nemohol zaoberať ako relevantnými odvolacími dôvodmi novými skutočnosťami, ktoré
neprodukoval pred súdom prvého stupňa.
K námietke ţalovaného k neplatnosti zmluvy o dielo pre nedostatočnú špecifikáciu,
krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe zmluva odkazovala na prílohu č. 1, ktorá je
zapracovaná priamo do textu zmluvy, je na ňu odkaz v zmluve, stanovuje cenu aj
za predmetné práce, a preto sa dalo nepochybne zistiť, ţe išlo o stavebné práce v súlade
so stavebným denníkom, s poukazom na samotné znenie čl. II zmluvy, vrátane s prípadnými
aktualizáciami, zmenami, doplnkami v súlade s podmienkami stavebného povolenia,
stanoviskami zainteresovaných orgánov a organizácii. Bola zrejmá aj špecifikácia predmetu
diela a nebolo moţné dať za pravdu ţalovanému, ţe zmluva v tejto časti je neplatná
pre neurčitosť. Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na uvedený záver
oboch súdov, krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. O trovách
rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 389,47 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal ţalovaný dovolanie v zákonom
stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Tvrdí, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust.
§ 237 písm. a/ O. s. p. z dôvodu, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Namieta, ţe VOP ţalovaného boli zmluvnými stranami označené ako príloha č. 4
na strane 9 zmluvy o dielo. Ak zmluvné strany označili VOP ako prílohu zmluvy, museli
poznať jej obsah. Ţalobca, ako aj ţalovaný existenciu príloh č. 2 aţ č. 4 ako súčasti zmluvy
o dielo potvrdili svojimi podpismi na strane 9 zmluvy o dielo. Je toho názoru, ţe ak ţalobca
podpísal stranu 9 zmluvy o dielo, evidentne odsúhlasil aj existenciu prílohy č. 4 a jej obsah.
Nebolo preto potrebné, aby účastníci zmluvy podpisovali znovu ešte aj VOP. Nesúhlasí
so záverom súdu, ţe z pripojených VOP nevyplýva, ţe by došlo k ich podpisu obidvoma
sporovými stranami, čím by zaloţili rozhodcovskú doloţku, pretoţe by platilo, ţe akákoľvek
príloha zmluvy sa len vtedy stane záväznou pre účastníkov, ak je aj táto príloha podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami. Ďalej, pokiaľ by odvolací súd podpisy na rube zmluvy
nepovaţoval za dostatočné ako prejav vôle účastníkov byť viazaní VOP, skutočnosť, ţe VOP
tvoria súčasť zmluvy, potvrdzujú ďalšie podpisy účastníkov zmluvy o dielo na strane 9
zmluvy. Jediným dôvodom opätovného podpisovania sa účastníkov na strane 9 zmluvy
o dielo bolo potvrdenie existencie príloh č. 1 aţ 4. ako súčasť ich záväzku.
Na rozdiel od záverov prijatých odvolacím súdom sa ţalovaný domnieva, ţe VOP sú
súčasťou zmluvy a zaväzujú účastníkov zmluvy o dielo. VOP boli zviazané spolu so zmluvou
o dielo a toto zviazanie bolo opatrené aj podpisom ţalobcu. Ţalovaný má za to, ţe VOP
uvedené ako príloha zmluvy o dielo sú tzv. iné obchodné podmienky (§ 273 ods. 1
Obchodného zákonníka). Tieto VOP boli ţalobcovi v čase uzatvárania zmluvy známe, o čom
svedčí skutočnosť, ţe k zmienke o VOP objednávateľa v prílohe č. 4 k zmluve o dielo
umiestnil svoju pečiatku a schválil aj svojím podpisom, ako aj, ţe zmluva o dielo je zviazaná
s prílohami vrátene VOP. Dodatočné tvrdenie ţalobcu o tom, ţe VOP boli priloţené
ţalovaným k zmluve o dielo aţ po podpísaní zmluvy oboma zmluvnými stranami, bez tohto,
aby ţalovaný akýmkoľvek spôsobom oboznámil ţalobcu s nimi vopred, je evidentne
nepravdivé a účelové. Ţalobca bol oboznámený s VOP riadne a včas, čo aj potvrdil svojím
podpisom na zmluve.
Ďalej uviedol, ţe skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní, sa týkali podmienok konania
v súlade s § 205a ods. 1 písm. a/ O. s. p. Tým, ţe sa odvolací súd týmito skutočnosťami
nezaoberal a nijako nevysporiadal, má za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z tohto dôvodu
nepreskúmateľný. Túto skutočnosť povaţuje za vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
Podľa ţalovaného odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou
neplatnosti zmluvy o dielo. Zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko predmet zmluvy
je neurčitý. Pokiaľ ţalobca odvodzuje svoj nárok z neplatnej zmluvy o dielo, uplatnený nárok
nie je dôvodný. Preto i z tohto dôvodu krajský súd nemal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania a navrhol, aby dovolací súd
zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu a konanie zastavil,
alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
povaţuje za správny. Súhlasí s názorom krajského súdu, ţe uvedenie prílohy č. 4 k zmluve
o dielo nemoţno povaţovať za platnú rozhodcovskú doloţku k zmluve. Samotná neplatnosť
rozhodcovskej doloţky zakladá právomoc súdov v tomto konaní. VOP neboli ţalobcovi
priloţené ani k návrhu zmluvy, ktorý bol ţalobcovi predloţený pred samotným podpísaním
zmluvy. Tieto VOP boli priloţené ţalovaným k zmluve o dielo ako príloha č. 4 aţ
po podpísaní zmluvy o dielo oboma zmluvnými stranami bez tohto, aby ţalovaný
akýmkoľvek spôsobom oboznámil s nimi vopred ţalobcu. Čo sa týka námietky neplatnosti
zmluvy ţalovaným, s touto skutočnosťou sa konajúce súdy dostatočne vyrovnali a dovolací
súd by ani nemal posudzovať určitosť predmetu zmluvy.
Ţalobca navrhuje dovolanie zamietnuť a zároveň si uplatňuje náhradu trov dovolacieho
konania za jeden úkon právnej sluţby á 320,34 eur + paušál 7,21 eur. Nakoľko je platiteľom
DPH, uplatnil si k tejto sume aj 19% DPH, teda celkom 389,79 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.,
dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V prejednávanej veci sa nejedná o zákonom prípustné dovolanie v zmysle cit. ustanovení.
Dovolanie je všeobecne prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Jednou
z takýchto vád je aj skutočnosť, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Právomoc súdov v občianskom súdnom konaní vymedzuje § 7 ods. 1 O. s. p. Súdy
podľa neho prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Spor, ktorý je predmetom
konania, vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu (§ 1 ods. 1, 2, OBZ). Na jeho prejednanie je
daná právomoc súdov, pokiaľ to nevylučuje zákon, prípadne dohoda účastníkov, formou
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky, ţe spor sa má prejednať
v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 106 ods. 1 O. s. p. len čo súd k námietke odporcu, uplatnenej najneskôr
pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, ţe vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať
v rozhodcovskom konaní, nemôţe vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však
prejedná, ak účastníci vyhlásia, ţe na zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj
vtedy, ak zistí, ţe vec nemôţe byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo ţe rozhodcovská zmluva je neplatná prípadne, ţe vôbec
neexistuje alebo, ţe jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci
priznanej im zmluvou, alebo ţe rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Súd prvého stupňa preskúmal podmienky konania a dospel k záveru, ţe je daná
právomoc súdu v predmetnej veci konať. Z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 druhá veta
O. s. p. vyplýva, ţe súd sa zaoberá otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zo zákona
bez toho, aby účastníci platnosť rozhodcovskej zmluvy napadli, ako to je v danom prípade,
ako predbeţnou otázkou a aţ po zistení, ktorej môţe (pokiaľ sú splnené aj ďalšie podmienky)
konanie vo veci zastaviť alebo vec prejednať. Obidva súdy zhodne konštatovali neplatnosť
dojednania rozhodcovskej doloţky .
Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doloţku, obsah
ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), bez
jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných
podmienok, ako ich nazval ţalovaný, je záväzný za určitých striktných podmienok.
Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri všeobecných obchodných
podmienkach (§ 273 OBZ). Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyţaduje, aby boli
stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priloţené k návrhu zmluvy. V prípade
sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná urobiť
strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva, t. j. ţalovaný, ktorý neuniesol dôkazne
bremeno.
Rozhodcovská doloţka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy.
Štandardná rozhodcovská doloţka sa pouţije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok
alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvu, musí sa
v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto
podmienky (forma) neboli dodrţané s poukazom na ustanovenie § 4 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, a preto konajúce súdy správne vyvodili záver, ţe rozhodcovská
doloţka nebola platne uzavretá, čím bola daná právomoc súdu prejednať vec.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu preto podľa § 243b ods. 5, v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to
bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu á 320,34 eur,
k tomu 7,21 eur paušálne výdavky, ako aj 19% DPH, teda celkom 389,79 eur (podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2010
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová