Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/206/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti V.,

s. r. o., so sídlom v O., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou, s. r. o., so sídlom v Ž., proti

žalovanej Okresnej prokuratúre Žilina, Moyzesova 20, Žilina, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej č. -19 zo dňa 01. februára 2010 na odvolanie žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. júna 2010, č. k. -24, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 22. júna 2010, č. k. -24 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie, pretože z obsahu podania žalobkyne

a z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že žaloba žalobkyne smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré podľa ustanovenia nespĺňa predpoklady postupu podľa

piatej časti druhej hlavy , a teda nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) napadnuté uznesenie

krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie, resp. alternatívne žiadala, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v , pretože súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že krajský súd

nesprávne uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo

zrušuje oprávnenia a povinnosti v rovine občianskoprávnej, resp. správnoprávnej. Žalobkyňa

tvrdí, že nebola účastníkom prebiehajúceho trestného konania a napriek tomu jej bola

zo strany správneho orgánu uložená poriadková pokuta 1.500,- eur, čo znamená, že tomuto

správnemu orgánu je povinná zaplatiť uloženú poriadkovú pokutu, z čoho vyplýva, že jej bola

jednoznačne uložená povinnosť. V tejto súvislosti poukazovala na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zn. , podľa ktorého „rozhodnutia správnych orgánov

o uložení poriadkovej pokuty majú dopad na základné práva a slobody postihovanej osoby“,

z čoho vyplýva, že je jednoznačne daná právomoc krajského súdu na konanie v tejto veci.

Ďalej poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 27.09.2001, podľa ktorého „Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej

právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu) musí tu byť iný štátny

orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí

do právomoci súdov.“ Vzhľadom na uvedený rozsudok, žalobkyňa zastáva názor,

že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie krajského súdu v napadnutom uznesení o nedostatku jeho

právomocí, bolo jeho povinnosťou postúpiť jej vec príslušnému štátnemu orgánu. Ďalej

namietala, že krajský súd v napadnutom uznesení neodôvodnil, prečo, resp. na základe akého

ustanovenia nie je oprávnený vo veci konať a ktorý orgán je prípadne príslušný na takéto

konanie a prečo mu nepostúpil jej podanie. Keďže krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie, zaťažil ho nielen vadou podraditeľnou pod ,

ale zároveň sa jeho procesný postup dostal do rozporu so zásadou spravodlivého procesu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ) a bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj neho nečinnosť.

To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti

je, aby išlo o rozhodnutie správneho orgánu vydané

v správnom konaní, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

V danej veci mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za nepochybne preukázané,

že žalobkyňa žalobou podľa druhej hlavy priatej časti napadla rozhodnutie vydané

v trestnom konaní začatom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Je nesporné, že vyšetrovateľ Policajného zboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru

Žilina, Úradu justičnej a kriminálnej polície Žilina ako aj žalovaný vystupovali vo vzťahu

k žalobkyni v postavení orgánov činných v trestnom konaní a orgánov, ktoré vykonávali

úkony podľa .

Podľa upravuje postup orgánov činných

v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa

zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa veta prvá štátne orgány, vyššie územné celky, obce

a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným

v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním.

Podľa orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor

a policajt.

Policajtom sa na účely rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru

( ).

Podľa trestné konanie je konanie podľa tohto zákona,

trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne

iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným

konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu

na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo

právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

Podľa kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu

ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo

kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo

predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo

policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1.650,- eur, ak ide o právnickú osobu,

až do 16.590,- eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby

vopred upozornené.

Vychádzajúc z predmetu a účelu zákonnej úpravy obsiahnutej v ust. § 244 ods. 1 a 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúcu skutočnosť,

že vyšetrovateľ Policajného zboru ako aj žalovaný v danom prípade nevystupovali

v postavení orgánov verejnej správy (resp. orgánov verejnej moci), ale v postavení orgánu

činného v trestnom konaní, ktorý vykonával úkony v začatom trestnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že postavenie vyšetrovateľa

Policajného zboru ako aj žalovaného ako orgánov činných v trestnom konaní je v pomere

špeciality k ich subsidiárnemu postaveniu ako orgánov verejnej správy. V zmysle zhora

citovaných zákonných ustanovení orgánom činným v trestnom konaní

sú prokurátor a policajt ( ), ak vykonáva úkony podľa

( ). Z obsahu spisového materiálu nepochybne

vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa teda v konaní

trestnom.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy

aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd má za to, že ak vyšetrovateľ policajného

zboru koná v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup

sa spravuje , preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov)

možno preskúmať iba podľa a nie v správnom súdnictve podľa piatej

hlavy . V danom prípade žalobkyňa možnosť preskúmania rozhodnutia vyšetrovateľa

policajného zboru aj využila a to na základe sťažnosti o ktorej rozhodol napadnutým

rozhodnutím žalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc v prvom rade ex offo podmienky,

za ktorých môže súd v správnom súdnictve vo veci konať (procesné podmienky konania)

zistil nedostatok právomoci v zmysle v spojení s veta prvá

a , a preto pokiaľ krajský súd konanie zastavil rozhodol vecne správne.

Pre úplnosť veci, najvyšší súd poukazuje na to, že na prejednávaný prípad sa nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. nevzťahuje, keďže rieši oblasť

rozhodnutí správnych orgánov o uložení poriadkovej pokuty vydaných v konaní správnom

a nie v konaní trestnom.

Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci sp. zn. zo dňa 27. septembra 2001, najvyšší súd poukazuje

na to, že ani právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí nie je možné analogicky použiť,

pretože súd v prípade zisteného nedostatku právomocí, postupuje vec príslušnému správnemu

orgánu vtedy, ak účastník nevyčerpal riadny opravný prostriedok v zmysle príslušných

procesných predpisov. V danom prípade je však napadnuté rozhodnutie právoplatné, keďže

žalobkyňa možnosť riadneho opravného prostriedku podľa (sťažnosť)

využila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1

a s poukazom na , keďže v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková