Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)PL. ÚS 26/01
PDF · 217.26 KB
No categories available
PL. ÚS 26/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2003 v pléne
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda
Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha,
Jána Klučku, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho
o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania
o súlade § 248 ods. 2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“
s čl. 12 ods. 1 a s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti Národnej rady
Slovenskej republiky, takto
r o z h o d o l :
1. Ustanovenie § 248 ods. 2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových
pokutách“ n i e j e v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Návrh na začatie konania a stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
11. októbra 2001 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 248 ods. 2 písm. e) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky súdny poriadok“) v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“
s čl. 12 ods. 1 a s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní tento návrh prijal na ďalšie konanie
uznesením z 21. novembra 2001.
Navrhovateľ odôvodnil nesúlad napadnutého ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku s označenými článkami ústavy takto:
«1. Odopretie súdnej ochrany v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je možné len vtedy, ak tak ustanoví zákon. V ustanovení § 248 ods. 2 O. s. p.
sú taxatívne vymenované jednotlivé rozhodnutia správnych orgánov, u ktorých je vylúčené
ich preskúmavanie súdom (tzv. negatívna enumerácia). Okrem iného sú z takéhoto
preskúmavania vylúčené aj rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách [písm. e) citovaného
ustanovenia].
Uloženie poriadkovej pokuty je administratívno - procesnou sankciou, za účelom
vymáhania určitej procesnej povinnosti a preto je súčasne i aktom donucovacej povahy.
Má predovšetkým majetkové zameranie, umožňujúce vynútiť určitú ujmu na majetku
dotknutých subjektov a popri tom sa dotýka i iných stránok spojených s potrebou a súčasne
i právom vlastniť majetok.
Pojem poriadková pokuta bežne používajú právne predpisy občianskoprávneho,
správnoprocesného, trestného charakteru, ako aj právne predpisy upravujúce postavenie
a pôsobnosť orgánov vykonávajúcich kontrolnú a inšpekčnú činnosť. Svojou podstatou
umožňujú zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť jeho účastníkov v prípade, ak
by nemali záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,
t. j. dostaviť sa pred príslušný orgán, predložiť požadované listinné podklady a pod., alebo
ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali alebo dokonca i marili.
Poriadkové pokuty, ukladané správnymi orgánmi v správnom konaní a pri výkone
kontrolnej činnosti, sú okrem toho svojou povahou všeobecne spôsobilé zasiahnuť
do základných práv príslušného subjektu, a to s ohľadom na ich výšku a možnosť ich
opakovaného ukladania. Závažnosť ich dopadu je o to výraznejšia, že môžu byť ukladané na
základe voľného uváženia správneho alebo kontrolného orgánu, resp. jeho aparátu, čím nie
je vylúčený ich prípadný diskriminačný a aj subjektívny efekt voči rôznym právnym
subjektom. Okrem toho ich možno ukladať i opakovane, dovtedy kým nebude dosiahnutý
sledovaný cieľ (riadny priebeh konania), čo znamená, že v danom prípade sa neprihliada
ani na princíp ne bis in idem.
Podľa názoru navrhovateľov výrazné znaky neústavnosti napadnutej časti
ustanovenia § 248 ods. 2 písm. a) O. s. p., t. j. v slovách „včítane rozhodnutí
o poriadkových pokutách“ spočívajú predovšetkým v paušálnosti vylúčenia súdneho
prieskumu všetkých tzv. poriadkových pokút uplatňovaných v správnom konaní
a v kontrolnej činnosti bez ich akejkoľvek diferenciácie. Je nesporné, že po vypustení
inkriminovaných slov „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ (v prípade
akceptovania tohto návrhu ústavným súdom a vydania jeho nálezu) by všeobecné súdy
mohli voľne posúdiť, či určitá uložená pokuta má povahu rozhodnutia o uložení poriadkovej
pokuty (napr. pokuty podľa správneho poriadku) alebo či s ohľadom ku všetkým
okolnostiam zasahuje aj do práv hmotnoprávnej povahy. Pri súčasnom znení napadnutého
ustanovenia súd takú možnosť nemá, pretože akýkoľvek návrh na súdne preskúmanie
rozhodnutia správneho alebo kontrolného orgánu o uložení poriadkovej pokuty musí
zastaviť.
Na základe všetkých okolností týkajúcich sa predmetnej záležitosti a ich dosahu na
práva účastníkov konania pred správnymi a kontrolnými orgánmi, sú navrhovatelia
presvedčení, že vylúčenie rozhodnutí o uložení poriadkových pokút zo sféry súdnej ochrany
formou ich preskúmavania súdom [§ 246 ods. 2 písm. e) O. s. p.] súčasne znamená
odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae), čo vo svojej podstate je popieranie
základného práva na súdne rozhodnutie ako jednej z požiadaviek právnej istoty.
2. Námietka nesúladu § 248 ods. 2 písm. e) O. s. p. v slovách „včítane rozhodnutí
o poriadkových pokutách“ s čl. 12 ods. 1 ústavy
Ustanovenie čl. 12 ods. 1 ústavy zaručuje rovnosť v právach tak všeobecne, ako aj
v postavení účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy. V prípade poriadkových
opatrení v občianskoprávnom konaní (§ 53 a 54 O. s. p.) a poriadkovej pokuty v trestnom
konaní (§ 66 Trestného poriadku) je zaručené právo súdneho preskúmania takéhoto
rozhodnutia (napr. podľa § 210a O. s. p.). Avšak pri rozhodnutí, ktoré má charakter
správneho rozhodnutia (rozhodnutie správneho orgánu alebo kontrolného orgánu),
dotknutý účastník konania takú možnosť nemá a to i napriek tomu, že možný finančný zásah
v dôsledku uloženia poriadkovej pokuty je v rade prípadov závažnejší, ako je tomu
v dôsledku uloženia poriadkových opatrení podľa O. s. p. alebo Trestného poriadku.
Navrhovatelia pritom osobitne zdôrazňujú, že podľa ich názoru, dôvod pre uvedenú
nerovnosť v právach účastníkov konania (správneho, resp. pred kontrolným orgánom)
v porovnaní s obdobnými právami účastníkov súdneho konania v žiadnom smere neexistuje.
Táto skutočnosť podľa navrhovateľov je nepochybne dôvodom na vyslovenie nesúladu §
248 ods. 2 písm. e) O. s. p. v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ s čl. 12
ods. 1 ústavy.
3. Námietka nesúladu § 248 ods. 2 písm. e) O. s. p. v slovách „včítane rozhodnutí
o poriadkových pokutách“ s čl. 46 ods. 2 ústavy
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy sa zaručuje preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej
správy súdom. Toto základné právo umožňuje prístup k súdu za účelom toho, aby
preskúmal, či rozhodnutie orgánu verejnej správy o právach osoby bolo vydané v súlade
so zákonom. Základným účelom tejto právnej úpravy je teda zabezpečenie súdnej ochrany
tým základným právam a slobodám, o ktorých v príslušnom konaní rozhodovali orgány
verejnej správy. Obsah čl. 46 ods. 2 ústavy je však treba vykladať v spojení s čl. 51 ústavy,
podľa ktorého domáhať sa práv okrem iného uvedených aj v čl. 46 ústavy možno len
v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. V danom prípade dotknutý účastník správneho
konania alebo konania pred kontrolným orgánom, ktorému bola týmto orgánom uložená
poriadková pokuta, ústavné právo upravené v čl. 46 ods. 2 ústavy, t. j. právo, aby súd
preskúmal zákonnosť rozhodnutia o jej uložení nemôže však uplatniť, pretože ako už bolo
viackrát zdôraznené, zákon ustanovil inak (čl. 46 ods. 2 prvá veta ústavy). Hoci právo na
súdnu a inú právnu ochranu prostredníctvom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy súdom patrí medzi základné práva, ustanovením § 248 ods. 2
písm. e) O. s. p. v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ boli z neho
vylúčené rozhodnutia správnych orgánov v uvedenej veci. Navrhovatelia v tejto súvislosti
poukazujú aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa
ktorého každá fyzická i právnická osoba má ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
V prípade napadnutého ustanovenia, v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových
pokutách“, toto právo zákon na ktorý sa v danej veci odvoláva čl. 51 ústavy (Občiansky
súdny poriadok) nielenže nezaručuje, ale práve naopak, účastníkom správneho konania ho
odňal tým, že im odoprel právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy o uložení poriadkových pokút nezávislým a nestranným súdom.
Navrhovatelia považujú v danej súvislosti za vhodné poukázať, že podľa rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva (Case of Lauko v. Slovakia č. 4/1998/907/1119
z 2. septembra 1998 a Case of Kadubec v. Slovakia č. 5/1998/908/1120 z 2. septembra
1998) na každú sankciu za priestupok sa vzťahuje režim čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z oboch
citovaných rozhodnutí okrem iného vyplýva záver, že akákoľvek finančná sankcia
za priestupok je preskúmateľná súdom (predtým iba pri prekročení sumy 2 000,-- Sk).
Na základe uvedeného sú navrhovatelia presvedčení, že v súčasnosti neexistuje
žiadny rozumný dôvod pre ďalšie odopieranie práva na súdne preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov o uložení poriadkových pokút. ...
Vychádzajúc z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto návrhu, navrhovatelia
žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia
§ 248 ods. 2 písm. e) O. s. p. v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“
s čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyhovel.»
Národná rada Slovenskej republiky po prijatí zákona č. 424/2002 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov sa vyjadrila tak, že zákonodarca akceptoval výhrady uvedené v návrhu skupiny
poslancov k § 248 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a umožnil novou právnou
úpravou preskúmanie aj rozhodnutí o poriadkových opatreniach.
Obaja účastníci netrvali na verejnom ústnom pojednávaní.
Východiská na rozhodovanie ústavného súdu
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Z citovaného článku ústavy vyplýva, že súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy je ústavným princípom, ktorý sa neuplatní len vtedy, ak inak
ustanoví zákon. Ani zákon však nemôže vylúčiť preskúmanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú
základných práv a slobôd garantovaných ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
Súdne preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže nahradiť žiadne iné
preskúmanie vrátane toho, ktoré sa vykoná na inštančne vyššom orgáne verejnej správy.
Takýto proces nezaručuje uplatnenie a reálne naplnenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Zákon, ktorý vylučuje súdne preskúmanie v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy, musí byť
v súlade aj s princípmi právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Takýto zákon musí byť
výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu o vylúčení rozhodnutia orgánu verejnej správy
zo súdneho preskúmania, ktorá bude vychádzať z toho, že nejde o svojvoľný postup
zákonodarcu a napokon jeho zákonná úprava je primeraná významu vylučovaného
rozhodnutia, ktoré nevyžaduje preskúmanie na úrovni súdnej jurisdikcie. Zákonná úprava
takého charakteru musí mať výnimočný, priamo v zákone odôvodnený alebo zo zákona
vyvoditeľný účel alebo ospravedlnenie. Ak zákonodarca na jednej strane disponuje voľnou
úvahou o tom, že by bolo neprimerané zaťažovať všeobecné súdy preskúmaním takých
rozhodnutí, pri ktorých sa dá racionálne predpokladať, že k ich náprave postačí aj vnútorný
systém opravných prostriedkov patriacich orgánom verejnej správy, jeho postup na druhej
strane nesmie prekročiť uvedený limit - rozumný predpoklad, že vylučované rozhodnutie
neohrozí alebo nemôže ohroziť dodržiavanie základných práv a slobôd.
Vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho preskúmania musí zohľadniť
všeobecnú právomoc súdov podľa čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Z tejto koncepcie právomoci
všeobecného vrátane správneho súdnictva vyplýva vylúčenie súdneho preskúmania
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy ako určitej výnimky, ktorá musí byť
odôvodnená už uvedeným spôsobom.
Zákonodarca musí vziať do úvahy, že neústavné vylúčenie správneho rozhodnutia
zo súdneho preskúmania zakladá namiesto právomoci správneho súdnictva uplatnenie
právomoci ústavného súdu, ktorá je však podľa čl. 127 ods. 1 ústavy subsidiárna. Prichádza
do úvahy len vtedy, ak nie je poskytnutá ochrana v správnom súdnictve alebo ochrana je
poskytnutá v rozpore s ústavnými princípmi postupu správneho súdnictva.
Vylúčenie rozhodnutí o poriadkových pokutách z preskúmania správneho súdnictva
je podľa § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku generálne napriek tomu, že
od jeho prijatia v roku 1991 došlo k výraznému posunu v chápaní poriadkovej pokuty ako
poriadkového opatrenia v správnom konaní. K uplatňovaniu ustanovení o ukladaní
poriadkových pokút v správnom procese dochádza, ako dokazuje platný právny poriadok
Slovenskej republiky, nielen v konaniach, v ktorých sa tieto pokuty ukladajú
v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške, ale aj vo veciach, v ktorých sa taká pokuta môže
uložiť v rozsahu podstatne prevyšujúcom základnú výmeru peňažného trestu v trestnom
konaní súdnom. Tieto poriadkové pokuty možno uložiť vo viacerých postupoch orgánov
verejnej správy aj opakovane (napríklad podľa § 71 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny; podľa § 50 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý
umožňuje poriadkovú pokutu až do výšky 500 000 Sk, taký rozsah poriadkovej pokuty
umožňuje aj § 49 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom; podľa § 200
zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení; podľa § 29 zákona č. 237/2002 Z. z.
o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín
a ďalších).
Poriadkové pokuty sa uplatňujú zásadne v každom procesnom postupe orgánu
verejnej moci. Základným zmyslom poriadkových pokút je zabezpečenie priebehu
a v širšom zmysle slova aj účelu procesného postupu príslušného orgánu verejnej moci.
Poriadkovú pokutu však možno uložiť aj za porušenie takej povinnosti, ktorá pre
postihovaný subjekt nemusí vyplývať zo zákona (čl. 2 ods. 3 ústavy), ale len zo svojvoľnej
úvahy alebo výkladu procesnej normy správnym orgánom, prípadne za takú nečinnosť
účastníka konania, ktorá je dovolená, alebo za postup, ktorý nie je priestupkom alebo inak
nedovoleným konaním.
Poriadkové pokuty ukladané orgánmi verejnej správy môžu široko zasahovať
do právneho postavenie každého subjektu, ktorému možno pokutu uložiť. Rozpätie týchto
poriadkových pokút vyžaduje pri ich ukladaní voľnú úvahu správneho orgánu, ktorá
pripúšťa aj porušovanie rovnosti medzi pokutovanými osobami z dôvodov, ktoré by
v konečnom dôsledku mohli znamenať diskrimináciu v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.
Uloženie poriadkovej pokuty je zásahom do majetkovej sféry postihovaného subjektu
(osoby). Zmenšuje jeho majetok (aktíva) a zhoršuje jeho pozíciu pri uplatňovaní práv
a plnení povinností v tom najširšom zmysle. Poriadková pokuta uložená v značnej výške,
prípadne ukladaná aj opakovane môže ohroziť existenciu, podnikanie, výkon povolania, ako
aj súkromie, rodinný život postihovanej fyzickej osoby, prípadne aj právnickej osoby. Tieto
dôsledky sú prirodzeným následkom toho, že poriadkové opatrenia sú sankcie ukladané
v peniazoch, ktoré musí postihnutý subjekt zaplatiť z vlastných prostriedkov.
Rozhodnutia správnych orgánov o uložení poriadkovej pokuty obsahujú podľa
názoru ústavného súdu v ich účinkoch dopad na základné práva a slobody postihovanej
osoby, ktorý sa nedá vylúčiť alebo redukovať na prijateľnú mieru inak než súdnym
preskúmaním zákonnosti takýchto rozhodnutí o poriadkových pokutách. Niet preto
žiadneho ústavne prijateľného dôvodu na postup zákonodarcu, ktorým generálne bez
ohľadu na skutočnú podstatu a povahu konkrétnej poriadkovej pokuty vylúčil súdne
preskúmanie rozhodnutí o týchto pokutách podľa § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho
súdneho poriadku a súčasne nepripustil toto preskúmanie ani v osobitných zákonoch, ktoré
dovoľujú ukladanie poriadkových pokút aj vo výmere a za okolností, za ktorých nemožno
rozumne vylúčiť ich účinky na základné práva a slobody účastníka správneho konania.
Záver a rozhodnutie ústavného súdu
Vychádzajúc z uvedených východísk ústavný súd prijal záver o tom, že napadnuté
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa má používať až do konca roku 2003,
nie je v súlade s čl. 46 ods. 2 ústavy, pretože vylučuje zo súdneho preskúmania také
rozhodnutia správnych orgánov, ktoré môžu ohroziť alebo porušiť základné práva
a slobody.
Tento záver súčasne viedol ústavný súd k názoru, že už nie je potrebné vyhovieť
návrhu v časti, v ktorej sa namietol nesúlad napadnutého ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku s čl. 12 ods. 1 ústavy, pretože nesúlad s čl. 46 ods. 2 ústavy robí také rozhodovanie
nadbytočným.
Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.