Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 26/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2003 v pléne

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda

Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha,

Jána Klučku, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho

o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade

v znení neskorších predpisov v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“

s a s , za účasti Národnej rady

Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových

pokutách“ n i e j e v súlade s .

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Návrh na začatie konania a stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

11. októbra 2001 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 248 ods. 2 písm. e) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“

s a s (ďalej len „“).

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní tento návrh prijal na ďalšie konanie

uznesením z 21. novembra 2001.

Navrhovateľ odôvodnil nesúlad napadnutého ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku s označenými článkami takto:

«1. Odopretie súdnej ochrany v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov

verejnej správy je možné len vtedy, ak tak ustanoví zákon. V ustanovení

sú taxatívne vymenované jednotlivé rozhodnutia správnych orgánov, u ktorých je vylúčené

ich preskúmavanie súdom (tzv. negatívna enumerácia). Okrem iného sú z takéhoto

preskúmavania vylúčené aj rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo

poriadkovej povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách [písm. e) citovaného

ustanovenia].

Uloženie poriadkovej pokuty je administratívno - procesnou sankciou, za účelom

vymáhania určitej procesnej povinnosti a preto je súčasne i aktom donucovacej povahy.

Má predovšetkým majetkové zameranie, umožňujúce vynútiť určitú ujmu na majetku

dotknutých subjektov a popri tom sa dotýka i iných stránok spojených s potrebou a súčasne

i právom vlastniť majetok.

Pojem poriadková pokuta bežne používajú právne predpisy občianskoprávneho,

správnoprocesného, trestného charakteru, ako aj právne predpisy upravujúce postavenie

a pôsobnosť orgánov vykonávajúcich kontrolnú a inšpekčnú činnosť. Svojou podstatou

umožňujú zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť jeho účastníkov v prípade, ak

by nemali záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,

t. j. dostaviť sa pred príslušný orgán, predložiť požadované listinné podklady a pod., alebo

ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali alebo dokonca i marili.

Poriadkové pokuty, ukladané správnymi orgánmi v správnom konaní a pri výkone

kontrolnej činnosti, sú okrem toho svojou povahou všeobecne spôsobilé zasiahnuť

do základných práv príslušného subjektu, a to s ohľadom na ich výšku a možnosť ich

opakovaného ukladania. Závažnosť ich dopadu je o to výraznejšia, že môžu byť ukladané na

základe voľného uváženia správneho alebo kontrolného orgánu, resp. jeho aparátu, čím nie

je vylúčený ich prípadný diskriminačný a aj subjektívny efekt voči rôznym právnym

subjektom. Okrem toho ich možno ukladať i opakovane, dovtedy kým nebude dosiahnutý

sledovaný cieľ (riadny priebeh konania), čo znamená, že v danom prípade sa neprihliada

ani na princíp ne bis in idem.

Podľa názoru navrhovateľov výrazné znaky neústavnosti napadnutej časti

ustanovenia , t. j. v slovách „včítane rozhodnutí

o poriadkových pokutách“ spočívajú predovšetkým v paušálnosti vylúčenia súdneho

prieskumu všetkých tzv. poriadkových pokút uplatňovaných v správnom konaní

a v kontrolnej činnosti bez ich akejkoľvek diferenciácie. Je nesporné, že po vypustení

inkriminovaných slov „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ (v prípade

akceptovania tohto návrhu ústavným súdom a vydania jeho nálezu) by všeobecné súdy

mohli voľne posúdiť, či určitá uložená pokuta má povahu rozhodnutia o uložení poriadkovej

pokuty (napr. pokuty podľa správneho poriadku) alebo či s ohľadom ku všetkým

okolnostiam zasahuje aj do práv hmotnoprávnej povahy. Pri súčasnom znení napadnutého

ustanovenia súd takú možnosť nemá, pretože akýkoľvek návrh na súdne preskúmanie

rozhodnutia správneho alebo kontrolného orgánu o uložení poriadkovej pokuty musí

zastaviť.

Na základe všetkých okolností týkajúcich sa predmetnej záležitosti a ich dosahu na

práva účastníkov konania pred správnymi a kontrolnými orgánmi, sú navrhovatelia

presvedčení, že vylúčenie rozhodnutí o uložení poriadkových pokút zo sféry súdnej ochrany

formou ich preskúmavania súdom [ ] súčasne znamená

odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae), čo vo svojej podstate je popieranie

základného práva na súdne rozhodnutie ako jednej z požiadaviek právnej istoty.

2. Námietka nesúladu v slovách „včítane rozhodnutí

o poriadkových pokutách“ s

Ustanovenie zaručuje rovnosť v právach tak všeobecne, ako aj

v postavení účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy. V prípade poriadkových

opatrení v občianskoprávnom konaní ( a 54 ) a poriadkovej pokuty v trestnom

konaní ( ) je zaručené právo súdneho preskúmania takéhoto

rozhodnutia (napr. podľa ). Avšak pri rozhodnutí, ktoré má charakter

správneho rozhodnutia (rozhodnutie správneho orgánu alebo kontrolného orgánu),

dotknutý účastník konania takú možnosť nemá a to i napriek tomu, že možný finančný zásah

v dôsledku uloženia poriadkovej pokuty je v rade prípadov závažnejší, ako je tomu

v dôsledku uloženia poriadkových opatrení podľa alebo .

Navrhovatelia pritom osobitne zdôrazňujú, že podľa ich názoru, dôvod pre uvedenú

nerovnosť v právach účastníkov konania (správneho, resp. pred kontrolným orgánom)

v porovnaní s obdobnými právami účastníkov súdneho konania v žiadnom smere neexistuje.

Táto skutočnosť podľa navrhovateľov je nepochybne dôvodom na vyslovenie nesúladu §

248 ods. 2 písm. e) v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ s

ods. 1 .

3. Námietka nesúladu v slovách „včítane rozhodnutí

o poriadkových pokutách“ s

Podľa sa zaručuje preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej

správy súdom. Toto základné právo umožňuje prístup k súdu za účelom toho, aby

preskúmal, či rozhodnutie orgánu verejnej správy o právach osoby bolo vydané v súlade

so zákonom. Základným účelom tejto právnej úpravy je teda zabezpečenie súdnej ochrany

tým základným právam a slobodám, o ktorých v príslušnom konaní rozhodovali orgány

verejnej správy. Obsah je však treba vykladať v spojení s ,

podľa ktorého domáhať sa práv okrem iného uvedených aj v možno len

v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. V danom prípade dotknutý účastník správneho

konania alebo konania pred kontrolným orgánom, ktorému bola týmto orgánom uložená

poriadková pokuta, ústavné právo upravené v , t. j. právo, aby súd

preskúmal zákonnosť rozhodnutia o jej uložení nemôže však uplatniť, pretože ako už bolo

viackrát zdôraznené, zákon ustanovil inak ( prvá veta ). Hoci právo na

súdnu a inú právnu ochranu prostredníctvom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy súdom patrí medzi základné práva, ustanovením § 248 ods. 2

písm. e) v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“ boli z neho

vylúčené rozhodnutia správnych orgánov v uvedenej veci. Navrhovatelia v tejto súvislosti

poukazujú aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa

ktorého každá fyzická i právnická osoba má ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

V prípade napadnutého ustanovenia, v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových

pokutách“, toto právo zákon na ktorý sa v danej veci odvoláva (Občiansky

súdny poriadok) nielenže nezaručuje, ale práve naopak, účastníkom správneho konania ho

odňal tým, že im odoprel právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy o uložení poriadkových pokút nezávislým a nestranným súdom.

Navrhovatelia považujú v danej súvislosti za vhodné poukázať, že podľa rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva (Case of Lauko v. Slovakia č.

z 2. septembra 1998 a Case of Kadubec v. Slovakia č. 5/1998/908/1120 z 2. septembra

1998) na každú sankciu za priestupok sa vzťahuje režim čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z oboch

citovaných rozhodnutí okrem iného vyplýva záver, že akákoľvek finančná sankcia

za priestupok je preskúmateľná súdom (predtým iba pri prekročení sumy 2 000,-- Sk).

Na základe uvedeného sú navrhovatelia presvedčení, že v súčasnosti neexistuje

žiadny rozumný dôvod pre ďalšie odopieranie práva na súdne preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov o uložení poriadkových pokút. ...

Vychádzajúc z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto návrhu, navrhovatelia

žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia

v slovách „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“

s a vyhovel.»

Národná rada Slovenskej republiky po prijatí , ktorým sa

mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov sa vyjadrila tak, že zákonodarca akceptoval výhrady uvedené v návrhu skupiny

poslancov k a umožnil novou právnou

úpravou preskúmanie aj rozhodnutí o poriadkových opatreniach.

Obaja účastníci netrvali na verejnom ústnom pojednávaní.

Východiská na rozhodovanie ústavného súdu

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Z citovaného článku vyplýva, že súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy je ústavným princípom, ktorý sa neuplatní len vtedy, ak inak

ustanoví zákon. Ani zákon však nemôže vylúčiť preskúmanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú

základných práv a slobôd garantovaných alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými

je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

( ).

Súdne preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže nahradiť žiadne iné

preskúmanie vrátane toho, ktoré sa vykoná na inštančne vyššom orgáne verejnej správy.

Takýto proces nezaručuje uplatnenie a reálne naplnenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a ani podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Zákon, ktorý vylučuje súdne preskúmanie v zmysle , musí byť

v súlade aj s princípmi právneho štátu ( ). Takýto zákon musí byť

výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu o vylúčení rozhodnutia orgánu verejnej správy

zo súdneho preskúmania, ktorá bude vychádzať z toho, že nejde o svojvoľný postup

zákonodarcu a napokon jeho zákonná úprava je primeraná významu vylučovaného

rozhodnutia, ktoré nevyžaduje preskúmanie na úrovni súdnej jurisdikcie. Zákonná úprava

takého charakteru musí mať výnimočný, priamo v zákone odôvodnený alebo zo zákona

vyvoditeľný účel alebo ospravedlnenie. Ak zákonodarca na jednej strane disponuje voľnou

úvahou o tom, že by bolo neprimerané zaťažovať všeobecné súdy preskúmaním takých

rozhodnutí, pri ktorých sa dá racionálne predpokladať, že k ich náprave postačí aj vnútorný

systém opravných prostriedkov patriacich orgánom verejnej správy, jeho postup na druhej

strane nesmie prekročiť uvedený limit - rozumný predpoklad, že vylučované rozhodnutie

neohrozí alebo nemôže ohroziť dodržiavanie základných práv a slobôd.

Vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho preskúmania musí zohľadniť

všeobecnú právomoc súdov podľa , podľa ktorého súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Z tejto koncepcie právomoci

všeobecného vrátane správneho súdnictva vyplýva vylúčenie súdneho preskúmania

zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy ako určitej výnimky, ktorá musí byť

odôvodnená už uvedeným spôsobom.

Zákonodarca musí vziať do úvahy, že neústavné vylúčenie správneho rozhodnutia

zo súdneho preskúmania zakladá namiesto právomoci správneho súdnictva uplatnenie

právomoci ústavného súdu, ktorá je však podľa subsidiárna. Prichádza

do úvahy len vtedy, ak nie je poskytnutá ochrana v správnom súdnictve alebo ochrana je

poskytnutá v rozpore s ústavnými princípmi postupu správneho súdnictva.

Vylúčenie rozhodnutí o poriadkových pokutách z preskúmania správneho súdnictva

je podľa generálne napriek tomu, že

od jeho prijatia v roku 1991 došlo k výraznému posunu v chápaní poriadkovej pokuty ako

poriadkového opatrenia v správnom konaní. K uplatňovaniu ustanovení o ukladaní

poriadkových pokút v správnom procese dochádza, ako dokazuje platný právny poriadok

Slovenskej republiky, nielen v konaniach, v ktorých sa tieto pokuty ukladajú

v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške, ale aj vo veciach, v ktorých sa taká pokuta môže

uložiť v rozsahu podstatne prevyšujúcom základnú výmeru peňažného trestu v trestnom

konaní súdnom. Tieto poriadkové pokuty možno uložiť vo viacerých postupoch orgánov

verejnej správy aj opakovane (napríklad podľa o ochrane

prírody a krajiny; podľa o ochrane osobných údajov, ktorý

umožňuje poriadkovú pokutu až do výšky 500 000 Sk, taký rozsah poriadkovej pokuty

umožňuje aj o dohľade nad finančným trhom; podľa

o sociálnom poistení; podľa

o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín

a ďalších).

Poriadkové pokuty sa uplatňujú zásadne v každom procesnom postupe orgánu

verejnej moci. Základným zmyslom poriadkových pokút je zabezpečenie priebehu

a v širšom zmysle slova aj účelu procesného postupu príslušného orgánu verejnej moci.

Poriadkovú pokutu však možno uložiť aj za porušenie takej povinnosti, ktorá pre

postihovaný subjekt nemusí vyplývať zo zákona ( ), ale len zo svojvoľnej

úvahy alebo výkladu procesnej normy správnym orgánom, prípadne za takú nečinnosť

účastníka konania, ktorá je dovolená, alebo za postup, ktorý nie je priestupkom alebo inak

nedovoleným konaním.

Poriadkové pokuty ukladané orgánmi verejnej správy môžu široko zasahovať

do právneho postavenie každého subjektu, ktorému možno pokutu uložiť. Rozpätie týchto

poriadkových pokút vyžaduje pri ich ukladaní voľnú úvahu správneho orgánu, ktorá

pripúšťa aj porušovanie rovnosti medzi pokutovanými osobami z dôvodov, ktoré by

v konečnom dôsledku mohli znamenať diskrimináciu v zmysle a 2 .

Uloženie poriadkovej pokuty je zásahom do majetkovej sféry postihovaného subjektu

(osoby). Zmenšuje jeho majetok (aktíva) a zhoršuje jeho pozíciu pri uplatňovaní práv

a plnení povinností v tom najširšom zmysle. Poriadková pokuta uložená v značnej výške,

prípadne ukladaná aj opakovane môže ohroziť existenciu, podnikanie, výkon povolania, ako

aj súkromie, rodinný život postihovanej fyzickej osoby, prípadne aj právnickej osoby. Tieto

dôsledky sú prirodzeným následkom toho, že poriadkové opatrenia sú sankcie ukladané

v peniazoch, ktoré musí postihnutý subjekt zaplatiť z vlastných prostriedkov.

Rozhodnutia správnych orgánov o uložení poriadkovej pokuty obsahujú podľa

názoru ústavného súdu v ich účinkoch dopad na základné práva a slobody postihovanej

osoby, ktorý sa nedá vylúčiť alebo redukovať na prijateľnú mieru inak než súdnym

preskúmaním zákonnosti takýchto rozhodnutí o poriadkových pokutách. Niet preto

žiadneho ústavne prijateľného dôvodu na postup zákonodarcu, ktorým generálne bez

ohľadu na skutočnú podstatu a povahu konkrétnej poriadkovej pokuty vylúčil súdne

preskúmanie rozhodnutí o týchto pokutách podľa § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho

súdneho poriadku a súčasne nepripustil toto preskúmanie ani v osobitných zákonoch, ktoré

dovoľujú ukladanie poriadkových pokút aj vo výmere a za okolností, za ktorých nemožno

rozumne vylúčiť ich účinky na základné práva a slobody účastníka správneho konania.

Záver a rozhodnutie ústavného súdu

Vychádzajúc z uvedených východísk ústavný súd prijal záver o tom, že napadnuté

ustanovenie , ktoré sa má používať až do konca roku 2003,

nie je v súlade s , pretože vylučuje zo súdneho preskúmania také

rozhodnutia správnych orgánov, ktoré môžu ohroziť alebo porušiť základné práva

a slobody.

Tento záver súčasne viedol ústavný súd k názoru, že už nie je potrebné vyhovieť

návrhu v časti, v ktorej sa namietol nesúlad napadnutého ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku s , pretože nesúlad s robí také rozhodovanie

nadbytočným.

Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.