Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)1bc/365338.ddf68f.pdf
PDF · 259.94 KB
No categories available
1Sžhpu/2/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžhpu/2/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.
v právnej veci ţalobcu: Ž., a.s., D., zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska kancelária
V., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová ulica č. 24,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady ţalovaného č. 2006/DZ/R/2/144 zo
dňa 22. decembra 2006, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 1S 27/2007-227 zo dňa 6.12.2007, takto:
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 27/2007-227 zo dňa 6.12.2007 zmeňuje tak, ţe ţalobu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie pred správnymi orgánmi
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneuţívania dominantného
postavenia (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. 2006/DZ/2/1/067 zo dňa 3. júla 2006 rozhodol,
ţe konanie spoločnosti Ţ., a.s., D., IČO X. v čase od 15. marca 2004 do 31. decembra 2004
2
(ďalej len Ţ., a.s.“) a jej právneho nástupcu spoločnosti Ţ., a.s., D., IČO X. (ďalej len „Ţ.,
a.s.“) v čase od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 na relevantných trhoch poskytovania
sluţby ţelezničnej nákladnej prepravy veľkého objemu
a) cementu na ţelezničnej trati Rohoţník – Lietavská Lúčka,
b) cementu a slinku na ţelezničnej trati Rohoţník – Šálková,
c) prírodného sádrovca na ţelezničnej trati Rohoţník – Spišská Nová Ves,
d) trosky a ţelezitých korekcií na ţelezničnej trati Rohoţník – Haniska,
e) cementu na ţelezničnej trati Rohoţník – Bratislava východ št. hranica,
f) petrokoksu na ţelezničnej trati Rohoţník – Komárno št. hranica,
g) energosádrovca, uhlia, prírodného kaolínu, priemyselného kaolínu na ţelezničnej trati
Rohoţník – Kúty št. hranica,
spočívajúce
(i) vo vypovedaní Dohôd o cene na rok 2004 zasielateľským spoločnostiam (.....)
(obchodné tajomstvo) na základe čoho došlo k podstatnému zvýšeniu cien
za ţelezničnú nákladnú prepravu tovaru na relevantných trhoch a) – g)
pre spoločnosť H. (Slovensko), a.s., X. (ďalej len „H., a.s.“), čo spôsobilo, ţe
spoločnosť H., a.s., ukončila zabezpečovanie ţelezničnej nákladnej prepravy
cementu na trati Rohoţník – Devínska Nová Ves št. hranica prostredníctvom
dopravcu L. s.r.o., L. (ďalej len „L.“),
(ii) a následnom uzatvorení Rámcovej zmluvy o spolupráci v ţelezničnej koľajovej
preprave č. 342/2004 so spoločnosťou H., a.s., na realizáciu ţelezničnej nákladnej
prepravy komodít v celom rozsahu jej prepravných potrieb a na všetkých tratiach
z/do Rohoţníka,
v dôsledku čoho došlo k vylúčeniu dopravcu L. z relevantného trhu poskytovania sluţby
ţelezničnej nákladnej prepravy veľkého objemu cementu na ţelezničnej trati Rohoţník –
Devínska Nová Ves št. hranica, je zneuţívaním dominantného postavenia podľa čl. 82
Zmluvy o zaloţení ES a je zneuţívaním dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona
č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z.z.) a je preto podľa čl. 82 Zmluvy o zaloţení ES
a podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. zakázané.
Za toto porušenie uloţil úrad účastníkovi konania pokutu vo výške 75 miliónov Sk.
3
Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
č. 2006/DZ/R2/144 z 22. decembra 2006 rozklad podaný ţalobcom Ţ., a.s., zamietla
a napadnuté rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor zneuţívania
dominantného postavenia potvrdila.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe druhostupňový správny orgán mal
za preukázané, ţe podnikateľ L. bol v marci 2004 pre Ţ., a.s. v pozícii novovstupujúceho
konkurenta. Na trh poskytovania sluţieb ţelezničnej nákladnej dopravy sa snaţil vstúpiť
dohodou s podnikateľom H., a.s. o preprave cementu na trase Rohoţník – Devínska Nová
Ves, na ktorej bola do polovice marca realizovaná doprava dominantným podnikateľom Ţ.,
a.s. prostredníctvom zasielateľa A.
Podnikateľ Ţ., a.s. reagoval na túto snahu L. konaním, ktorým sa snaţil vytlačiť tohto
konkurenta z trhu (resp. zamedziť jeho vstupu na vymedzený relevantný trh). Bezprostrednou
reakciou na začatie vykonávania ţelezničnej nákladnej dopravy podnikateľom L. na uvedenej
trase, bolo zo strany Ţ., a.s. vypovedanie dohôd o cenách na rok 2004 so zasielateľmi.
Vypovedanie predmetných dohôd znamenalo pre zasielateľov zvýšenie cien za prepravu
nákladu do úrovne tarifných cien (cena bez zliav).
Týmto konaním sa odberateľ sluţieb ţelezničnej nákladnej dopravy dostal pod časový
a finančný tlak, nakoľko s účinnosťou od 1.5.2004 sa mali pre zasielateľov tarifné ceny
aj uplatňovať, pričom H., a.s. predpokladal (a zasielateľ A mu to aj oznámil),
ţe predmetné zvýšenie bude premietnuté do cien, ktoré mal dohodnuté so zasielateľmi
za zabezpečenie dopravy z/do Rohoţníka. Uvedené zvýšenie cien do úrovne tarifných cien
znamenalo pre H., a.s. zvýšenie jeho nákladov, ktoré bolo pre neho ekonomicky neprijateľné.
Nakoľko pre H., a.s. neexistovala v danom čase alternatíva zabezpečenia svojich prepravných
sluţieb po ţeleznici cez iného dopravcu ako Ţ., a.s., jediným prijateľným riešením pre neho
bolo dohodnúť sa so Ţ., a.s. na zabezpečení jeho prepravných potrieb v celom rozsahu
(Rámcová zmluvy o spolupráci v ţelezničnej koľajovej preprave č. 342/2004 uzavretá medzi
H., a.s. a Ţ., a.s. v platnosti do 31.12.2005), čím bol prinútený ukončiť spoluprácu na trase
Rohoţník – Devínska Nová Ves s podnikateľom L.
4
Podľa ţalovaného motív uvedeného konania Ţ., a.s., t. j. vytlačenie konkurenta z trhu,
je zrejmý a preukázaný skutočnosťami bliţšie popísanými v odôvodnení (načasovanie
predmetných výpovedí, moţnosť uzavretia nových dohôd o cene na trasách mimo tratí z/do
Rohoţníka, späťvzatie výpovedí dohôd o cene, napriek nezmenenému skutkovému stavu,
pokiaľ ide o prepravený objem, uzavretie Rámcovej dohody s H., a.s., ktorá zastrešovala jeho
prepravné potreby po ţeleznici ako celok).
Ţ., a.s. tak uvedeným konaním vyuţil skutočnosť, ţe pre podnikateľa H., a.s. bol
nevyhnutným obchodným partnerom na dopravu tovaru po ţeleznici a zmenou svojej cenovej
politiky sa snaţil pripútať si ho ako zákazníka a zamedziť tomu, aby novovstupujúci
konkurent L. dostal moţnosť zabezpečiť časť jeho prepravných potrieb.
Na základe uvedených skutočností sa Rada úradu stotoţnila so závermi
prvostupňového orgánu ohľadne posúdenia konania podnikateľa Ţ., a.s.
ako zneuţívanie dominantného postavenia podľa čl. 82 Zmluvy o zaloţení ES a podľa § 8
ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z.. Vypovedaním dohôd o cene so zasielateľmi, ktorého
dôsledkom bolo zvýšenie cien do úrovne tarifných (ktoré minimálne jeden so zasielateľov
hodlal preniesť na H., a.s.) bol vytvorený na podnikateľa H., a.s. podľa názoru Rady úradu
tlak na prijatie opatrení, ktoré by toto zvýšenie cien odvrátili. Jediným moţným opatrením
v danej situácii bolo uzavretie zmluvy na celý objem prepravy s účastníkom konania, čo
zároveň znamenalo, ţe konkurenčný dopravca L. bol vytlačený z trhu ţelezničnej nákladnej
prepravy veľkého objemu cementu na trati Rohoţník – Devínska Nová Ves.
V časti o uloţení pokuty Rada úradu konštatovala, ţe prvostupňový orgán
pri stanovení pokuty správne vychádzal z relevantných ustanovení § 38 ods. 1 zákona
v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z., pričom vychádzal z obratu účastníka konania
Ţ., a.s. ako právneho a ekonomického nástupcu Ţ., a.s. za rok 2005, v súlade s dikciou § 38
ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. (obrat za posledné uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce
vydaniu rozhodnutia) a tieţ správne stanovil a zváţil kritériá uvedené v § 38 ods. 10 zákona č.
136/2001 Z.z., ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie výšky pokuty za spáchané protiprávne
konanie.
II.
5
Rozsudok krajského súdu
Ţalobou z 31.7.2007 sa ţalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia
rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2006/DZ/R/2/144 zo dňa
22.12.2006, ktorým bolo na základe rozkladu Ţ.Ţ., a.s. potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného
postavenia č. 2006/DZ/2/1/067 zo dňa 3.7.2006.
Rozsudkom 1S 27/2007-227 zo dňa 6.12.2007 Krajský súd v Bratislave zmenil
napadnuté rozhodnutie Rady ţalovaného č. 2006/DZ/R/2/144 zo dňa 22. decembra 2006
v časti výroku o výške sankcie tak, ţe ţalobcovi uloţil pokutu 9.000.000,- Sk.
Súd prvého stupňa neprihliadol na námietku ţalobcu týkajúcu sa prechodu deliktuálnej
zodpovednosti pri zániku právnickej osoby Ţ., a.s. na ţalobcu, naopak stotoţnil sa v tomto
smere so záverom ţalovaného, pričom poukázal najmä na skutočnosť, ţe ţalobca je
nepochybne ekonomickým nástupcom zaniknutej Ţ., a.s., keďţe prebral materiálne aj ľudské
zdroje a pokračuje v tejto oblasti v rovnakých ekonomických aktivitách ako vykonávala
zaniknutá Ţ., a.s.. Konštatoval, ţe vo všeobecnosti sa pri posudzovaní zodpovednosti za
protiprávne konanie vychádza zo základného právneho princípu, ţe protiprávne konanie
moţno pripísať a sankciu moţno uloţiť len tomu subjektu, ktorý sa takéto konania dopustil.
Nakoľko zákon neupravuje situáciu prechodu deliktuálnej zodpovednosti pri zániku
právnickej osoby, správne bol pouţitý výklad a to tak, aby bol naplnený účel a zmysel
správneho konania vychádzajúc zároveň z účelu zákona o ochrane hospodárskej súťaţe,
pričom závery ţalovaného sú v súlade s rozhodovacou praxou Európskej komisie ako aj
Európskeho súdneho dvora.
Poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe protisúťaţné správanie jednej
spoločnosti môţe byt' pripísané inej, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť
pokračuje v aktivitách predchádzajúcej spoločnosti - subjektu, ktorý sa dopustil porušenia,
t. j. existuje kontinuita ekonomických činností a druhá, ţe pôvodný subjekt zanikol. Cieľom je
zabezpečiť, aby správanie, ktoré by malo byt' potrestané, nezostalo nepotrestané a neboli
zmarené ciele ochrany súťaţe z dôvodu určitých zmien z podnikateľov. V prvom rade je teda
sankcionovaný vţdy porušovateľ a v prípade jeho zániku jeho nástupca, ktorý prevzal jeho
6
materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania a ktorý pokračuje v jeho ekonomickej aktivite.
Vo veci prevodu zodpovednosti za protiprávne konanie na právneho nástupcu taktieţ nie je
nevyhnuté preukázať skutočnosť, ţe nástupca pokračuje v protiprávnom konaní predchodcu.
Pri aplikácii článku 81 a 82 zmluvy musia národné súťaţné autority aplikovať výklad pojmu
podnikateľa zodpovedného za porušenie súťaţného práva tak, ako ho vníma komunitáme
právo a to bez ohľadu na národné právo.
Súd mal za preukázané, ţe do základného imania ţalobcu prešla tá časť základného
imania zaniknutej Ţ., a.s., ktorá slúţila okruhom činností vykonávaných v divízii nákladnej
prepravy, pričom vlastníkom novo vzniknutých spoločností je rovnako ako pri Ţ., a.s. štát s
podielom 100%. V danom prípade navyše z výpisu z obchodného registra vyplýva, ţe ţalobca
je právnym nástupcom a zároveň prebral všetky práva a záväzky obchodnej spoločnosti Ţ.,
a.s. ku dňu 1.1.2005, t. j. nejde iba o ekonomického nástupcu ale aj právneho nástupcu.
Právnym nástupcom Ţ., a.s. je síce aj Ţ. Slovensko, a.s., ktorá však vykonáva aktivity
súvisiace s osobnou prepravou a preto v ţiadnom prípade nemôţe byt' povaţovaná za
ekonomického nástupcu Ţ., a.s. v súvislosti s posudzovaným protiprávnym konaním a preto
správne orgány správne konali len so ţalobcom.
Súd rovnako povaţoval za správne vymedzený relevantný trh ako aj posúdenie
dominantného postavenia ţalobcu resp. jeho predchodcu na ňom a tieţ ustálenie začiatku
doby porušovania súťaţných pravidiel. Neprihliadol na tvrdenie ţalobcu, ţe len vstúpil
do zmluvného vzťahu zaloţeného Rámcovou zmluvou o spolupráci v ţelezničnej koľajovej
preprave č. 342/2004 uzavretej medzi H., a.s. a Ţ., a.s., ktorý mohol byt' kedykoľvek
ukončený. Práve skutočnosť pretrvávania zmluvného vzťahu medzi právnym nástupcom Ţ.,
a.s. a H., a.s. znamenala, ţe pretrvával protiprávny stav vylúčenia podnikateľa L. z trhu. Ako
konštatoval samotný ţalobca, predmetný zmluvný vzťah mohol byt' kedykoľvek ukončený, čo
sa však v tomto prípade zo strany Ţ., a.s. nestalo. Podnikateľ H., a.s. by sa výpoveďou
predmetnej Rámcovej zmluvy vystavoval riziku vzniku obdobnej situácie, ako v marci 2004,
keďţe celý poţalovaný objem prepravy po ţeleznici nebol pre neho schopný zabezpečiť
ţiadny iný dopravca ako Ţ., a.s. a zverením jednej/viacerých trás inému dopravcovi mohlo
dôjsť k obdobnej situácii, t. j. k hrozbe zvýšenia cien do úrovne cien tarifných.
Pokiaľ ide o námietku, ţe aj Ţ. Slovensko, a.s. vstúpila rovnako do predmetnej
Rámcovej zmluvy č. 342/2004, túto súd vyhodnotil ako irelevantnú. Rámcová zmluva sa týka
7
záväzkov v oblasti ţelezničnej dopravy, pričom Ţ. Slovensko, a.s. prevzala divíziu osobnej
dopravy. Aj samotný ţalobca konania v podanom rozklade (v časti o dosiahnutom zisku z
predmetnej zmluvy) uvádza, ţe prospech z predmetnej zmluvy prináleţí Ţ., a.s.. Skutočnosť,
ţe Ţ. Slovensko, a.s. ručí za záväzky, ktoré prebrala Ţ., a.s. nie je podstatná pre určenie, kto je
ekonomickým nástupcom a reálne vykonáva činnosti vyplývajúce z predmetnej Rámcovej
zmluvy. V prípade solidárneho ručenia je na Ţ., a.s., aby si svoj nárok uplatnila v
súkromnoprávnom konaní.
Súd prvého stupňa však uznal za dôvodné námietky ţalobcu namietajúce výšku
pokuty. Poukázal na to, ţe samotné uloţenie pokuty vo výške 75.000.000,- Sk je odôvodnené
v napadnutom 24 stranovom rozhodnutí iba na 0,5 strane, čo súd povaţuje za nedostatočné.
Z tohto odôvodnenia nevyplýva, z akého obratu, Rada úradu pri uloţení pokuty vychádzala.
Rada úradu konštatovala, ţe konanie ţalobcu má charakter závaţného porušenia, nakoľko
správanie spočívajúce v uplatňovaní diskriminačného prístupu je praktikou, ktorá je spôsobilá
obmedziť súťaţ prostredníctvom ovplyvnenia štruktúry trhu s moţnými negatívnymi dopadmi
na spotrebiteľov. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, ţe nešlo len o zmluvy uzavreté
ţalobcom, resp. o ich plnenie z jeho strany alebo akékoľvek jeho konanie, ale o konanie Ţ.,
a.s., ktorá plnila dohody, zmluvy uzavreté buď jej právnym predchodcom alebo ňou samou.
Napriek ekonomickému a právnemu nástupcovi je potrebné pri ukladaní výšky pokuty
zohľadniť aj tú skutočnosť, ţe išlo o plnenie v období od 15.3.2004 do 31.12.2005.
Krajský súd v Bratislave, dospel k záveru, ţe uloţenie sankcie bolo dôvodné, avšak
pokiaľ ide o výšku uloţenej pokuty, súd dospel k záveru, ţe skutkové okolnosti
identifikované v odôvodnení, napadnutého rozhodnutia ţalovaného neodôvodňujú sankciu
v uloţenej výške.
Podľa jeho názoru uloţená pokuta bola neprimerane vysoká, nezohľadňujúca všetky
vyššie uvedené aspekty prípadu, ani ekonomickú situáciu ţalobcu, pričom podľa názoru súdu
je namieste uloţenie pokuty, ktorá plní tak represívny ako aj preventívny účel, pričom je treba
mať na zreteli, ţe u ţalobcu ide viac menej o represívny účel, nakoľko sa dopustil porušenia
zákona po dobu 1 roka a je tieţ pokutovaný za konanie svojho predchodcu. S poukazom
na vyššie uvedené súd v súlade s princípom plnej jurisdikcie zavedenej do správneho
súdnictva v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol
uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 209/1990 Zb. umoţňujúci súdu v zmysle § 250i
8
ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 OSP zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy a priamo
ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uloţené rozhodnutím správneho orgánu, z čoho
vyplýva, ţe súd tieţ môţe zmierňovať uţ uloţené sankcie aţ na úroveň upustenie
od potrestania, rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie č. 2006/DZ/R/2/144
zo dňa 22.12.2006 v časti výroku o výške sankcie zmenil a ţalobcovi uloţil pokutu vo výške
9.000.000,- Sk, ktorú povaţuje pri zohľadnení všetkých okolností prípadu za primeranú.
III.
Odvolanie žalovaného
Proti tomuto rozsudku v časti o zmene výšky pokuty a v časti o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie, ktorým súdu prvého stupňa vytýkal,
ţe pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2
písm. f/ OSP.
Poukázal na to, ţe i keď sa súd stotoţnil so závermi správneho orgánu ohľadne
posúdenia konania podnikateľa Z., a.s. ako zneuţívanie dominantného postavenia podľa čl. 82
Zmluvy o zaloţení ES a podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. a uznal, ţe uloţenie sankcie
bolo dôvodné, odôvodnenie zníţenia pokuty, s ktorým nesúhlasí, znamenajú nesprávne
právne posúdenie veci, t. j. omyl pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. Trval
na tom, ţe pri ukladaní pokuty postupoval v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z. pričom
vychádza z kritérií vyplývajúcich z ust. § 38 ods. 10 zákona.
Poukázal na to, ţe na účely určenia pokuty vychádzal zo skutočností, ktoré tu
existovali v čase rozhodovania o skutku, resp. o veci samej, pričom vychádzal z obratu
účastníka konania Ţ., a.s. ako právneho a ekonomického nástupcu Ţ., a.s, za rok 2005,
v súlade s dikciou § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe (obrat za posledné
uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia), pričom pripomenul, ţe obrat,
z ktorého Rada vychádzala pri ukladaní pokuty je súčasťou spisu, ktorý bol predloţený súdu
a rovnako aj odôvodnený v napadnutých rozhodnutiach.
Zdôraznil, ţe konanie ţalobcu predstavuje vylučovaciu protisúťažnú praktiku,
ktorá znamenala vylúčenie konkurenta z vymedzeného relevantného trhu a pri zhodnotení
závaţnosti tohto protiprávneho konania je potrebné vziať do úvahy, že prebiehalo na novo
9
liberalizovanom trhu, kde sa konkurencia tradičnému dopravcovi Ţ., a.s. len začala vytvárať
a rýchly zásah zo strany dominanta tak znamenal okamţité vylúčenie konkurencie na
vymedzenom relevantnom trhu (Rohoţník – Devínska Nová Ves, št. hranica). Konanie
podnikateľa Ţ., a.s. pritom malo formu zmeny cenovej politiky, pričom cena je vo
všeobecnosti povaţovaná za najdôleţitejší a najcitlivejší konkurenčný nástroj,
prostredníctvom ktorého moţno spravidla významne ovplyvniť situáciu na trhu, a to najmä na
trhu, na ktorom sa konkurencia len začína rozvíjať. V rámci závaţnosti zohľadnil, ţe
vzhľadom na rozsah, v akom účastník konania zabezpečuje sluţby ţelezničnej nákladnej
dopravy (na celom území SR) išlo o protiprávne konanie, ktoré sa prejavilo na malom
trhu. Účastník konania sa dopustil protiprávneho konania, ktoré sa dotýkalo siedmich
ţelezničných tratí, pričom k vylúčeniu konkurenta L. došlo na jednej trati, Rohoţník –
Devínska Nová Ves, št. hranica. Vzhľadom na túto skutočnosť zhodnotil úrad konanie Ţ.Ţ.,
a.s. ako závažné. Prihliadol tieţ na vymedzenú dĺžku trvania protiprávneho konania ako
strednodobé porušovanie (za strednodobé porušovanie sa povaţuje dĺţka porušovania od 6
mesiacov aţ 3 roky), t. j. od vypovedania dohôd o cene so zasielateľmi dňa 15.3.2004 do
31.12.2005, kedy skončila platnosť Rámcovej zmluvy o spolupráci v ţelezničnej koľajovej
preprave č. 342/2004 uzavretej medzi H., a.s. a Ţ., a.s. Pripomenul, ţe neboli preukázané,
žiadne iné okolnosti, ktoré by v súlade s § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe
mali vplyv na určenie výšky pokuty.
Nesúhlasil s tvrdením súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku o neprimeranej
prísnosti uloţenej pokuty a jej likvidačnom charaktere, čo jej znemoţňuje plniť preventívny
účel. Opätovne zdôraznil, ţe vychádzal z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie,
t. j. rok 2005 a po zhodnotení všetkých okolností v súlade s § 38 ods. 10 zákona o ochrane
hospodárskej súťaţe uloţil pokutu na spodnej hranici moţného rozpätia do 10% z obratu
(v skutočnosti predstavovala [...%] (obchodné tajomstvo) z obratu Ţ., a.s. za rok 2005), čo
v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za likvidačné. Za uvedené porušenie zákona bola
uloţená pokuta primeraná spáchanému deliktu.
V súvislosti s argumentáciou o ekonomickej situácii ţalobcu namietal, ţe skutočnosť
či podnikateľ sa v súčasnosti nachádza v strate (resp. jeho súčasný stav na účtoch v banke)
je irelevantná vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu správneho orgánu súdom v rámci
piatej časti OSP. Len takú finančnú situáciu podnikateľa, vedúcu k jeho likvidácii v prípade
uloţenia pokuty úradom je dôvodné zohľadniť ako poľahčujúcu skutočnosť pri ukladaní
10
pokuty, a z tohto dôvodu zníţiť pokutu, v prípade, ak by uloţená sankcia mala za následok
likvidáciu podnikateľa a jeho odchod z trhu, čo však nie je uvedený prípad, naviac
v uvedenom prípade však súd musí posudzovať rozhodnutie správneho orgánu
a vyhodnocovať skutočnosti, vrátane ekonomickej situácie, aké existovali v čase vydania
rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP). Inak by sa podnikatelia mohli
vo všeobecnosti veľmi jednoducho vyhýbať sankciám ukladaným za porušenie právnych
predpisov správnymi orgánmi.
Ţalovaný zdôraznil, ţe pri ukladaní sankcie postupovala nielen v súlade s právnym
poriadkom, zákonom, ale aj v súlade s európskou judikatúrou. Európsky súdny dvor (ESD)
v prípadoch, kde bola ukladaná sankcia ekonomickému a právnemu nástupcovi porušovateľa
hodnotil sankciu uloţenú Európskou komisiou podľa kritérií závaţnosti porušenia (povahu,
skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné veľkosť relevantného trhu), dĺţky trvania
porušenia, prípadne priťaţujúcich okolností (opakované porušenia, i poľahčujúcich okolností
(neplnenie zakázanej dohody v praxi,...), pričom napríklad v prípade rozhodnutia vo veci
kartelových dohôd (kde je viac účastníkov konania, resp. ţalobcov), boli rovnako (rovnakým
prístupom) vyhodnocované kritériá na uloţenie pokuty v prípade podnikateľov, ktorí porušili
pravidlá hospodárskej súťaţe, ako aj u podnikateľov, ktorí boli právnymi a ekonomickými
nástupcami porušovateľov a teda sa osobne nezúčastnili kartelovej dohody (na účely určenia
pokuty boli u týchto subjektov taktieţ vyhodnocované kritériá, závaţnosti, dĺţky porušovania,
atď.). Inštitút ekonomického nástupníctva tak, ako ho definuje ESD, nesmie predstavovať
poľahčujúcu okolnosť.
Podľa názoru ţalovaného súdom uloţená sankcia vo výške 9 miliónov Sk neplní
ani represívnu funkciu, ani funkciu individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko
nezodpovedá ani závaţnosti, ani dĺţke posudzovaného protiprávneho konania formou
zneuţitia dominantného postavenia a je v rozpore s doterajšou praxou úradu, potvrdenou
súdmi SR, ohľadne závaţných porušení zákona, a teda nezodpovedá zásade povinnosti
správneho orgánu postupovať v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak,
aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sankcia v uvedenej výške nemá odstrašujúci efekt,
čím nie je do budúcnosti zabezpečená efektívna ochrana hospodárskej súťaţe (v zmysle
individuálnej a generálnej prevencie), čo je súčasne nezlučiteľné s poslaním úradu ochraňovať
a udrţiavať hospodársku súťaţ.
11
Naviac zníţenie sankcie nie je ani odôvodnené, z rozhodnutia súdu nie je zrejmé ako
súd dospel k takej výške pokuty, keďţe súd neuviedol v súlade s ust. 157 ods. 2 OSP ktoré
skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Ţalovaný nesúhlasil s priznanou náhradou trov konania ţalobcovi v plnej výške
s poukazom na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa pripustil, ţe ţalovaný dospel k správnym
skutkovým zisteniam a právnym záverom s výnimkou výšky uloţenej sankcie, preto priznanie
náhrady v plnej výške nezohľadňuje skutočnosť, ţe potvrdil rozhodnutie ako vecne správne
a zmenil ho len v časti týkajúcej sa výšky pokuty, preto súd mohol vyuţiť moţnosť trovy mu
nepriznať, na čo boli podľa jeho názoru jednoznačne splnené zákonné podmienky.
Z uvedených dôvodov ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a ţalobcovi náhradu trov konania neprizná.
IV.
Stanovisko Európskej komisie
V postavení amicus curiae podala Európska komisia v štádiu odvolacieho konania
vo veci písomné vyjadrenie (podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č, 1/2003 a § 35a ods. 1 OSP),
ktoré sa týkalo otázok aplikácie inštitútu ekonomického nástupníctva a efektívnosti
ukladaných pokút v obdobných prípadoch.
Poukázala na to, ţe ekonomické nástupníctvo je inštitút európskeho súťaţného práva,
ktorý by sa mal aplikovať v celej Európskej únii jednotným spôsobom. Cieľom inštitútu
ekonomického nástupníctva je zabezpečiť, aby nedošlo k zníţeniu účinnosti súťaţného práva
len v dôsledku zmien v právnej štruktúre podnikateľa. Aplikácia inštitútu ekonomického
nástupníctva musí garantovať, aby nástupnícka spoločnosť mohla byť vzatá na plnú
zodpovednosť za konanie svojho predchodcu a znášať všetky dôsledky z toho vyplývajúce,
vrátane pokút. Prenesenie zodpovednosti na nástupnícku spoločnosť na základe ekonomickej
kontinuity medzi ňou a jej predchodcom je zamerané nielen na zámenu podnikateľa, ktorý sa
dopustil porušenia súťaţného práva, jeho nástupcom ako adresáta rozhodnutia o porušení
vyţadujúc si jeho ukončenie. Tieţ je jej cieľom zabezpečiť, aby sa podnikateľ nemohol
12
vyhnúť sankciám a pokutám, ktoré by sa na neho inak vzťahovali, len jednoduchou zmenou
svojej identity cez reštrukturalizáciu, predaj alebo inú právnu, či organizačnú zmenu.
Zdôraznila, ţe zistenie ekonomického nástupníctva medzi dvoma podnikateľmi
pre účely zodpovednosti za porušenie článku 102 ZFEU musí nevyhnutne znamenať nielen to,
ţe nástupnícka spoločnosť je zodpovedná za porušenie ZFEU, ale tieţ ţe nástupnícka
spoločnosť je zodpovedná v plnej miera aj za pokutu, ktorá by inak bola uloţená jej
predchodcovi. Samozrejme medzi pokutami uloţenými predchodcovi a nástupníckej
spoločnosti môţu byť rozdiely vyplývajúce z moţných rozdielnych výsledkov pri aplikácií
10% - ného stropu, či násobkov pre prevenciu v čase vydania rozhodnutia. Správanie
podnikateľa počas správneho konania (ktoré je jemu špecifické) môţe mať takisto vplyv
na konečnú výšku pokuty. Ďalej je moţné aplikovať priťaţujúce okolnosti
(napr. poskytovanie nepravdivých údajov), či poľahčujúce okolnosti (napr. spolupráca
pri vyšetrovaní). Avšak fakt, ţe nástupníckej spoločnosti je uloţená pokuta len za porušenie
jej predchodcu, samo osebe poľahčujúcou okolnosťou byť nemôţe.
Otázka prisúdenia plnej zodpovednosti nástupníckym spoločnostiam vrátane pokút má
preto veľký význam a dôleţitosť pri efektívnom uplatňovaní európskeho súťaţného práva.
Medzi nálezom zodpovednosti za porušenie a uloţením pokuty existuje nerozlučiteľné
prepojenie. Ak by zmena v totoţnosti alebo štruktúre umoţnila podnikateľovi vyhnúť sa
zodpovednosti a/ alebo pokute, i jej časti, znamenalo by to narušenie efektívneho uplatnenia
európskych súťaţných noriem. Mohlo by sa to stať pre podnikateľov jednoduchým návodom,
ako sa vyhnúť zodpovednosti a plateniu pokút cez reštrukturalizáciu. Je potrebné zdôrazniť,
ţe uţ samotné zníţenie pokuty by mohlo viesť k takýmto následkom, keďţe by mohlo
nabádať podnikateľov na predaj alebo reštrukturalizáciu. Nová spoločnosť by tak bola
v lepšej pozícii ako jej predchodca. Preto akékoľvek zníţenie pokuty uloţenej podnikateľovi
na základe toho, ţe k porušeniu ZFEU došlo v dôsledku konania jeho predchodcu, by bolo
v rozpore s inštitútom ekonomického nástupníctva podľa európskeho práva a európskej
judikatúry.
Podľa názoru Komisie sa v prejednávanej veci urobil rozdiel medzi represívnou
a preventívnou funkciou pokuty. Navyše, sústreďujúc sa na represívnu funkciu pokuty
v prípade ekonomického nástupníctva, kde je nástupnícka spoločnosť bratá na zodpovednosť
za konanie svojho predchodcu, sa vysiela podnikateľom veľmi zlý signál, keďţe ich to môţe
13
nabádať k zmenám totoţnosti cez reštrukturalizácie, predaje alebo cez iné právne,
či organizačné zmeny s cieľom vyhnúť sa plateniu časti pokuty.
Čo sa týka úlohy, ktorú pokuty majú v súťaţnom práve, Súdny dvor vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach jednotne ustanovil, ţe pokuty ukladané za porušenie článkov
101 a 102 ZFEU sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne konanie podnikateľov (represívna
zloţka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna zloţka) nielen na takéto konkrétne
porušujúce podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti, aby nedošlo k porušovaniu
európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Cieľom pokút je teda nielen trest, ale aj
prevencia. Odstrašovanie je vlastne súčasťou posúdenia závaţnosti porušenia, keďţe toto sa
musí posudzovať aj s ohľadom na odstrašujúci účinok pokút. Preto nie je moţné rozdeliť tieto
dve funkcie pokút.
Komisia podala vysvetlenie dvojitej funkcie pokút vo svojich Usmerneniach k metóde
stanovovania pokút uloţených podľa článku 23 ods. 2 písm. a/ nariadenia č. 1/2003,
kde zdôrazňuje, ţe pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok „nielen s cieľom
sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok), ale aj s cieľom odradiť
ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré je v rozpore s článkami 81
a 82 zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok)“.
Za účelom zabezpečenia účinnosti pokuty za porušenie európskeho súťaţného práva je
nevyhnutné, aby sa rešpektovali obidve funkcie pokút, Inými slovami, efektívnosť pokuty
uloţenej za porušenie súťaţného práva by bola zníţená, keby bola jej dvojitá úloha narušená
tým, ţe by sa sústreďovalo iba na jej represívna funkciu (špecifický odstrašujúci účinok).
Berúc do úvahy, ţe pokuta má viacero účelov skutočnosť, ţe nástupnícka spoločnosť je
pokutovaná za konanie svojho predchodcu pri aplikovaní ekonomického nástupníctva,
nemôţe podľa Komisie odôvodniť výnimku z judikatúry Súdneho dvora.
V nedávnom rozsudku v prípade holandských daní (rozsudok ESD z 11.6.2009 vo veci
C- 429/09, Inspecteur van de Belastingdienst v. X BV) Súdny dvor zdôraznil nezrušiteľné
prepojenie medzi pokutami a aplikáciou článkov 101 a 102 ZFEU a stanovil, ţe „účinnosť
sankcii uložených súťažnými orgánmi členských štátov alebo Spoločenstva na základe článku
83 ods. 2 písm. a/ ES je teda podmienkou koherentného uplatňovania článkov 81 a 82 ES“.
Súdny dvor tak odmietol rozdelenie princípu zákazu protisúťaţného správania stanovených
14
v článkoch 101 a 102 ZFEU na jednej strane a pokút, ktoré sa ukladajú pri porušení týchto
ustanovení na strane druhej. Podľa názoru Súdneho dvora by takéto rozdelenie znemoţnilo
akúkoľvek efektívnosť vymáhania práva súťaţnými orgánmi. Tento názor sa jasne vzťahuje
na všetky prípady, v ktorých sa aplikujú ustanovenia článkov 101 a 102 ZFEU bez ohľadu
na to, či ide o Komisiu alebo vnútroštátne súťaţne organy.
V.
Argumentácia odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP ) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
ţalovaného (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP) a po nariadenom pojednávania
dňa 26. októbra 2010 dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Vo veci preto rozhodol tak,
ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolací súd v medziach dôvodov podaného odvolania preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd z takto
vymedzeného rozsahu a dôvodov správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe uznal deliktuálnu zodpovednosť
ţalobcu za konanie konkretizované ţalovaným v napadnutom rozhodnutí č. 2006/DZ/R/2/144
z 22.12.2006 predstavujúce porušenie čl. 82 Zmluvy o zaloţení ES a § 8 ods. 6 zákona
15
č. 136/2001 Z. z. K tomuto záveru dospel súd potom, čo mal za preukázané, ţe ţalovaný
v konaní správne vymedzil relevantný trh, posúdil dominantné postavenie ţalobcu resp. jeho
predchodcu na ňom a tieţ správne ustálil začiatok doby porušovania súťaţných pravidiel. Súd
sa stotoţnil so záverom ţalovaného o ekonomickom a právnom nástupníctve a prechode
deliktuálnej zodpovednosti na ţalobcu po zániku právnickej osoby Ţ., a.s. a zdôvodnil prečo
nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené v ţalobe za dôvodné.
Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný pre posúdenie
prechodu deliktuálnej zodpovednosti správne aplikoval „test ekonomickej kontinuity“ ktorý,
i keď vo svojich dôsledkoch predstavuje odklon od doterajšej praxe posudzovania deliktuálnej
zodpovednosti nástupcu (neumoţňujúcej v prípadoch zmeny v organizácii, štruktúre, názvu
právnickej osoby a pod. prechod zodpovednosti za protiprávne konanie zaniknutého právneho
predchodcu), má svoju oporu v nedávnych prípadoch ukladania pokút právnym nástupcom
v konaniach pred komunitárnymi orgánmi.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok vo veci „Suiker Unie“ (40/73,
Cooperative Vereniging „Suiker Unie UA“ and others v. Commission, [1975]ECR-1663), kde
ESD zohľadnil skutočnosť, ţe novovzniknutý subjekt prevzal všetky práva a záväzky
predchádzajúcich štyroch druţstiev, ţe tento novovzniknutý subjekt sa „ekonomicky
prekrýval“ s pôvodnými delikventami, mal rovnaké sídlo a obchodne(súťaţne) vystupoval
na trhu zhodne ako predchádzajúci koordinačný orgán pôvodných štyroch druţstiev, poukázal
na „zreteľnú identitu hlavných rysov aktivít nového subjektu a jeho predchodcov“ a dospel
k záveru, ţe nový subjekt je plne deliktuálne zodpovedný za protisúťaţné konanie
koordinačného orgánu pôvodných štyroch druţstiev.
Obdobne Súd prvého stupňa vo veci „Enichem Anic“ (T-6/89, Enichem Anic SpA
v. Commission, [1991] ECR II-01623) konštatoval, ţe ak zanikne osoba zodpovedná
za prevádzku podniku, v súvislosti s ktorého prevádzkou bol spáchaný protisúťaţný delikt,
v období medzi porušením práv a okamţikom, kedy sa má prejaviť povinnosť niesť za toto
porušenie zodpovednosť, je potrebné identifikovať kombináciu „fyzických a ľudských
prvkov“, ktoré prispeli k porušeniu práva a na základe toho potom určiť subjekt deliktuálne
zodpovedný, aby sa tak zabránilo tomu, aby sa z dôvodu zániku subjektu pôvodne
zodpovedného za protiprávnosťv dobe, keď k nej došlo, vyhol súťaţiteľ zodpovednosti.
16
Aj v prípade „NMH Stahlwerke“ (T-134/94, NMH Stahlwerke,GmbH v. Commission,
[1991] ECR II-01623) Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe „...za istých podmienok môţe
byť porušenie podmienok súťaţe prisúdené ekonomickému nástupcovi zodpovednej
právnickej osoby, aby tak okrem iného z dôvodu zmien právnej formy dotknutých podnikov,
nebola ohrozená účinnosť týchto pravidiel....“
S ohľadom na uvedený trend súd prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť,
ţe ţalobca je nepochybne ekonomickým nástupcom zaniknutej Ţ., a.s., keďţe prebral
materiálne aj ľudské zdroje a pokračuje v tejto oblasti v rovnakých ekonomických aktivitách
ako vykonávala zaniknutá Ţ., a.s.. a i napriek tomu, ţe zákon výslovne neupravuje situáciu
prechodu deliktuálnej zodpovednosti pri zániku právnickej osoby, ţalovaný správne
vychádzal z rozhodovacej praxe komunitárnych orgánov tak, aby bol naplnený účel ochrany
hospodárskej súťaţe.
Z ustálenej judikatúry teda moţno vyvodiť, ţe protisúťaţné správanie jednej
spoločnosti môţe byt' pripísané inej, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť
pokračuje v aktivitách predchádzajúcej spoločnosti - subjektu, ktorý sa dopustil porušenia,
t. j. existuje kontinuita ekonomických činností a druhá, ţe pôvodný subjekt zanikol. Cieľom je
zabezpečiť, aby správanie, ktoré by malo byt' potrestané, nezostalo nepotrestané a neboli
zmarené ciele ochrany súťaţe z dôvodu určitých zmien z podnikateľov. V prvom rade je teda
sankcionovaný vţdy porušovateľ a v prípade jeho zániku jeho nástupca, ktorý prevzal jeho
materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania a ktorý pokračuje v jeho ekonomickej aktivite.
Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa ustálil, ţe ţalobcovi bola za vytýkané
porušenie súťaţného práva uloţená pokuta dôvodne (i keď podľa jeho názoru v neprimeranej
výške).
Je potrebné zdôrazniť, ţe proti tomuto rozsudku ţalobca odvolanie nepodal, teda svoju
zodpovednosť za protisúťaţné konanie uznal a so sankciou uloţenou súdom v stanovenej
výške bol uzrozumený. Za daných okolností odvolací súd vychádzajúc z ústavne uznávanej
premisy „nech si kaţdý stráţi svoje práva“, jeho dodatočné námietky obsiahnuté v replikách
(zo 4.3.2009, 15.1.2010, 28.4.2010, 3.8.2010) k odvolaniu ţalovaného resp. k jeho ďalším
podaniam (všeobecne spochybňujúce záver súdu o ustálení jeho zodpovednosti za vytýkané
konanie, poukazujúce na likvidačný charakter pôvodne uloţenej pokuty vzhľadom na zlú
17
ekonomickú a finančnú situáciu, nerešpektovanie novej metodiky výpočtu v zmysle
Metodického pokynu (PMÚ) na ukladanie pokút účinného od 2.1. 2008, nerešpektovanie
Usmernenia (Európskej komisie) k metóde stanovovania pokút uloţených podľa čl. 23
ods. 2 písm. a/ Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 publikovaného v Úradnom vestníku EÚ
1.9.2006) v odvolacom konaní iniciovanom ţalovaným uţ nemohol povaţovať za relevantný
opravný prostriedok spôsobilý tak rozšíriť rozsah preskúmavania napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa nad rámec vymedzený ţalovaným v odvolaní.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo teda najmä posúdenie dôvodnosti
postupu súdu prvého stupňa, ktorým zníţil pokutu pôvodne uloţenú ţalovaným.
Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný pri ukladaní pokuty
vychádzal z ust. § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z. z. zákona o ochrane hospodárskej súťaţe
ukladajúce mu povinnosť zohľadniť závaţnosť protiprávneho konania, dĺţku protiprávneho
konania ako aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom,
odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo
iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo
neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi. Je potrebné pripomenúť, ţe uvedené kritériá
zodpovedajú kritériám stanoveným v čl. 23 ods. 2 a 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ktoré
obsaţným spôsobom rozvádza judikatúra ESD, ktorá okrem iného konkretizuje, ţe závaţnosť
porušenia sa zisťuje v závislosti na rade faktorov, ako sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho
kontext a odradzujúci účinok pokút.
Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozhodnutia je dostatočným spôsobom
zrejmé ako ţalovaný vyhodnotil povahu protisúťaţného konania, posúdil jeho skutočný dopad
na trh aj v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu a prečo ho zaradil
do kategórie závaţných porušení. Ţalovaný taktieţ konkretizoval skutočnosti a vysvetlil
dôvody, pre ktoré posúdil konanie ţalobcu z hľadiska faktoru dĺţky trvania porušovania ako
strednodobé porušovanie a dostatočne zdôvodnil prečo nepovaţoval spoluprácu ţalobcu
s úradom počas správneho konania (znamenajúcu povinnosť poskytovať súčinnosť v zmysle
§ 40 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe) za okolnosť, ktorá by mala mať vplyv na výšku
pokuty. Z jeho rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe pri ustálení výšky uloţenej pokuty vychádzal
v súlade s § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe z obratu ţalobcu
18
za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, t. j. rok 2005 a pokutu uloţil na spodnej hranici
10% moţného rozpätia.
Za daných okolností spochybnenie rozhodnutia ţalovaného v časti o uloţení pokuty
súdom prvého stupňa poukazom na nedostatočný rozsah odôvodnenia resp. absentujúcu
podstatnú náleţitosť (obrat ţalobcu), z ktorého ţalovaný vychádzal povaţoval odvolací súd
za nedôvodné a nepresvedčivé.
Súd prvého stupňa, napriek tomu, ţe svoj postup správne odôvodňoval odkazom
na ust. § 250j ods. 5 OSP sám ţiadne dokazovanie na odstránenie nedostatkov, ktoré
rozhodnutiu vytýkal (neuvedenie výšky obratu) nevykonal i keď podklady s uvedenými
údajmi (poskytnuté samotným ţalobcom, ktorý ich ani nespochybňoval - podľa § 120 ods. 3
OSP súd si môţe osvojiť skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov) tvorili
obsah spisu (v zalepenej obálke č. 11 označenej ako „obchodné tajomstvo“), čo mu však
nebránilo, aby bez vedomosti o tejto skutočnosti sám rozhodol o (podľa jeho názoru)
primeranej výške sankcie, pričom však sám neuviedol z čoho pri ustálení takejto výšky
vychádzal, podľa akej metodiky postupoval, aké kritériá v zmysle uvedených v Nariadení
1/2003 vzal do úvahy, hoci v tomto prípade rozhodoval v pozícii správneho orgánu pre ktorý
sú ustanovenia čl. 23 (pokuty) Nariadenia 1/2003 záväzné. Súd (ale ani ţalobca v ţalobe)
nevytýkal správnemu orgánu nesprávnosť metodiky výpočtu sankcie, nezohľadnenie
stanovených kritérií pre ustálenie výšky sankcie alebo prekročenie Nariadením (ako aj
zákonom č. 136/2001 Z.z.) stanoveného maximálneho limitu 10% (celkového obratu
v predchádzajúcom obchodnom roku), t. j porušenie zákona, ale vytýkajúc mu neprimeranosť
a likvidačný charakter pokuty, sám na základe rovnakých skutkových okolností ustálil výšku
sankcie podľa vlastného uváţenie, čím podľa názoru odvolacieho súdu si osvojil právomoc
správneho orgánu spôsobom, ktorý mu neprináleţí.
V konaní sa nepreukázalo, ţe by ţalovaný prekročil hranicu 10% (v skutočnosti výška
uloţenej sankcie neprekročila ani polovicu tohto limitu), preto konštatovanie súdu prvého
stupňa o jej neprimeranosti je nepodloţené a nepresvedčivé, a vzhľadom na skutočnosť,
ţe uvedené kritérium vyjadrujúce pomer finančnej sankcie k obratu delikventa je zakotvené
v platnej právnej úprave, záväznej i pre súdy, i spochybňujúce zásadu proporcionality.
19
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,
ţe ani „Súdny dvor nemôţe pri skúmaní platnosti sekundárneho aktu nahrádzať právomoc
voľnej úvahy inštitúcie Únie, či je prijaté opatrenie viac alebo menej primerané sledovanému
cieľu, pokiaľ sa nepreukáţe, ţe toto opatrenie, bolo zjavne nevhodné na realizáciu
sledovaného cieľa“ (Veľká Británia p. Rade, (C 150 94, 19.11.1998, Zb. s. 1-7235, bod 91;
Nemecko p. Rade, C-280/93). (Rovnaký záver moţno vyvodiť z rozhodnutia vo veci
Unitymark, C-535/03 „V oblastiach, v ktorých inštitúcie Únie disponujú širokou mierou
voľnej úvahy z dôvodu politickej zodpovednosti, ktorú im pridelila zmluva, môţe Súdny dvor
zrušiť prijaté opatrenie z dôvodu jeho rozporu so zásadou proporcionality iba v prípade, ak je
prijaté opatrenie zjavne nevhodné alebo neprimerané na dosiahnutie cieľa sledovaného
dotknutou inštitúciou.“).
V predmetnej veci sa nepreukázalo ani prípadné porušenie zásady ochrany
legitímneho očakávania, keďţe postup ţalovaného, ktorý vychádzal zo zásad vyplývajúcich
z Nariadenia 1/2003 čl. 23 ods. 2 a 3 a pri ustálení výšky sankcie neprekročil maximálny limit
10% moţno označiť za súladný s touto zásadou a ani nerešpektovanie zásady rovnakého
zaobchádzania pri stanovení pokút.
Je nepochybné, ţe uloţenie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci
ţalovaného a to, či bude pokuta uloţená v maximálnej alebo inej výške závisí od jeho
uváţenia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade
s komunitárnym právom.
Treba zdôrazniť, ţe napriek tomu, ţe správne uváţenie je v zásade preskúmateľné
súdom, pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).
Úlohou súdu v právnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP teda nie je
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom
(R 60/2000 druhá veta), pričom súd iba skúma, či toto uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký
20
úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom (R 52/2003). Pokiaľ sú tieto
predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné
závery (R 39/94 NSS).
V súvislosti s námietkami ţalobcu odvolací súd neprihliadol na námietku smerujúcu
k spochybneniu metódy výpočtu výšky sankcie ţalovaným z dôvodu nerešpektovania
metodiky vyplývajúcej z Usmernenia Európskej komisie k metóde stanovenia pokút
uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/ Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 publikovaného
v Úradnom vestníku EÚ 1.9.2006, najmä pre nerešpektovanie zohľadnenia relevantného
obratu (dosiahnutého z predaja tovarov a sluţieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie
súťaţe priamo alebo nepriamo dotýka) pri stanovení výšky pokuty.
Nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe ide o Usmernenia (akt legislatívnej činnosti
Európskej komisie), obsahujúce detailne uvedené zásady, ktorými sa sama Komisia zaväzuje
riadiť sa pri stanovovaní výšky pokút uloţených za porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy (bod 8/
odkazuje na nasledujúce časti s detailne uvedenými zásadami, ktorými sa Komisia bude
riadiť pri stanovovaní výšky pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/ nariadenia
č. 1/2003) a pre národné súťaţné orgány nemajú záväzný, ale len inšpiratívny charakter,
čo sa premietlo do prijatia národného Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút
v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ
(publikovaného 1.2.2008 ) a napríklad aj Zásad postupu Úradu pri stanovovaní výšky pokút
vydaných Úradom pre ochranu hospodárskej súťaţe (Českej republiky – viď Zákon o ochraně
hospodářské soutěţe, Komentář, C.H.Beck 2006, str. 385).
Tieţ samotné Nariadenie č. 1/2003 (bod 8) predpokladá pre hospodársku súťaţ prijatie
a uplatňovanie vlastných (prípadne) prísnejších vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré
zakazujú alebo sankcionujú jednostranné konanie podnikov a v čl. 5 priznáva orgánom
hospodárskej súťaţe členských štátov právomoc okrem iného ukladať pokuty, pravidelné
penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva. Obdobne Oznámenie Komisie
o spolupráci v rámci Európskej súťaţnej siete (2004/C 101/03, bod 2) uznáva povinnosť
členských štátov vytvoriť v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva systém
sankcií stanovujúci sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce od porušovania práva
Spoločenstva.
21
Vzhľadom na uvedené, nebol dôvod vytýkať ţalovanému postup vychádzajúci
z platnej národnej zákonnej úpravy (rešpektujúcej kritériá stanovené v čl. 23 ods. 2 a 3
Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003) a navyše v súvislosti s faktorom obratu odvolací súd
odkazuje na rozsudok (vo veci Dansk Rørindustri A/S a spol. v. Komisia Európskych
spoločenstiev, C-189/02 P z 28.6.2005 ), kde ESD konštatoval, ţe za účelom stanovenia
pokuty je moţné prihliadnuť ako k celkovému obratu podniku, ktorý predstavuje údaj hoci
pribliţný a nedokonalý o jeho veľkosti a hospodárskej sile, tak i k časti tohto obratu, ktorý sa
dosiahol tovarom, ktorý je predmetom porušenia a ktorý môţe poskytnúť údaj o jeho rozsahu.
Okrem toho z toho plynie, ţe ani jednému ani druhému z týchto obratov nemoţno prikladať
príliš veľký význam v porovnaní s inými posudzovanými faktormi. Preto ani túto námietku
nebolo moţné povaţovať za spôsobilú spochybniť správnosť (zákonnosť) postupu ţalovaného
v predmetnej veci.
Odvolací súd povaţoval zdôvodnenie nezohľadnenia stratovej finančnej situácie
ţalobcu ţalovaným za rešpektujúce postoj ESD k tejto problematike (Dansk Rørindustri A/S
a spol. v. Komisia Európskych spoločenstiev, C- 189/02 P z 28.6.2005), v zmysle ktorého
Komisia nie je pri stanovení výšky pokuty povinná zohľadniť stratovú finančnú situáciu
podniku, pretoţe uznanie takejto povinnosti by znamenalo poskytnutie neodôvodnenej
súťaţnej výhody podnikom najmenej prispôsobeným trhovým podmienkam, preto
na námietku ţalobcu v tomto smere neprihliadol.
Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci
nedôvodne oddeľoval represívnu a preventívnu funkciu pokuty a neprimerane akcentoval
jej represívnu zloţku. Z rozhodnutí ESD (vec 41/49, ACF Chemiefarma NV v. Commission,
[1970] ECR 661, bod 173, spojené veci 100 až 103/80, SA Musique Diffusion francaise and
others v. Commission, [1983] ECR 1825, body 105 a 106, vec C-289/04 P Showa Denko
v Commission, [2006] ECR I-5859, bod 16) moţno vyvodiť, ţe pokuty ukladané za porušenie
čl. 81 a 82 ZES (v súčasnosti 101 a 102 ZFEU) sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne
konanie podnikateľov (represívna zloţka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna
zloţka) nielen na takéto konkrétne porušujúce podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti,
aby nedochádzalo k porušovaniu európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Cieľom pokút
je teda nielen trest, ale aj prevencia. Odstrašovanie je vlastne súčasťou posúdenia závaţnosti
porušenia, keďţe toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na odstrašujúci účinok pokút. Preto
nie je moţné rozdeliť tieto dve funkcie pokút.
22
Obdobné stanovisko k otázke dvojitej funkcie pokút zaujala Európska komisia
v Usmerneniach k metóde stanovenia pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/
Nariadenia č. 1/2003, kde zdôraznila, ţe pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok
„nielen s cieľom sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok),
ale aj s cieľom odradiť ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré je
v rozpore s čl. 81 a 82 Zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok)“.
Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty je preto nevyhnutné za účelom zabezpečenia
účinnosti pokút za porušenie európskeho súťaţného práva a akcentovanie iba jej represívnej
zloţky by nepochybne zníţilo jej efektívnosť. Berúc do úvahy, ţe pokuta má viac funkcií,
skutočnosť, ţe nástupnícka spoločnosť je pokutovaná za konanie svojho predchodcu
pri aplikovaní inštitútu ekonomického nástupníctva, nemôţe odôvodniť odklon od judikatúry
ESD.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalovaného proti
rozsudku súdu prvého stupňa v časti o výške uloţenej pokuty bolo dôvodné a pretoţe neboli
splnené predpoklady na potvrdenie tohto rozsudku a ani na jeho zrušenie (§ 221 OSP),
odvolací súd ho preto zmenil (§ 220 OSP) tak, ţe ţalobu zamietol (§ 250j ods. 1 OSP).
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol
úspešný a ţalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová