Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/329/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MVDr. R. Š., bývajúceho

v D., zastúpeného JUDr. T. P., advokátom v B., proti ţalovanej U., a.s., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. R. H., advokátom v B., o zaplatenie 18 792,87 € (566 154,10 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. marca 2005 č.k. -89 uloţil

ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 566 154,10 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

273 179,60 Sk od 11.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 251 160,-- Sk od 11.2.2000 do zaplatenia,

zo sumy 41 814,50 Sk od 11.8.2000 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania

102 599,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol.

Uviedol, ţe ţalobca mal so ţalovanou, resp. jej právnou predchodkyňou uzavretú popri

pracovnej zmluve aj dohodu o pracovnej činnosti poisťovacieho agenta v zmysle § 237

účinného do 1. apríla 2002. Na základe tejto dohody ţalobca sprostredkoval

pre ţalovanú poistnú zmluvu č. X. s K., preto má nárok na províziu. Keďţe sa ţalovaná

dostala do omeškania, súd priznal ţalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonom

stanovenej výške, v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008

sp. zn. -143 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti – t.j. v časti,

2

v ktorej ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť

ţalovanej trovy konania v sume 94 143,-- Sk do 3 dní. Uviedol, ţe súd prvého stupňa pouţil

na zistený skutkový stav správny právny predpis, vyvodil však nesprávny právny záver.

Podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca

v komplexe úprav povinnosti ako predpoklad vzniku nároku na výplatu odmeny (provízie)

nesplnil, pretoţe len samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za sprostredkovanie

poistenia v zmysle uzavretej dohody. Pokiaľ súd prvého stupňa svoj právny záver

o dôvodnosti vzniku nároku vyvodil len od tej skutočnosti, ţe doviedol klienta, čo povaţoval

za sprostredkovanie, jeho záver nie je správny o to viac, ţe nárok na vyplatenie odmeny

(provízie) mu nemohol vzniknúť, pretoţe v danej veci v osobe K. nešlo o subjekt, s ktorým by

bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238

ods. 1 dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol zmeniť, t.j. vyhovieť ţalobe v plnom

rozsahu a priznať ţalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania

v prípade, ak nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom

posúdení správne zisteného skutkového stavu. Ak by dovolací súd dospel k záveru, ţe

nesprávne právne posúdenie súviselo s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ţalobca

navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe samotné odôvodnenie rozsudku

krajského súdu nie je správne a preskúmateľné. Rozhodnutie odôvodnil iba jednou vetou a to,

ţe okresný súd nesprávne vec posúdil, pretoţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno

povaţovať za sprostredkovanie poistenia v zmysle uzavretej dohody – krajský súd nevysvetlil

bliţšie svoj postoj. Nevysvetlil, prečo neguje ďalšiu činnosť ţalobcu preukázanú svedkami

a zúţil svoj názor na konštatovanie, ţe samotné sprostredkovanie nového poistného vzťahu

nestačí na províziu. Ţalovaná v súčinnosti so ţalobcom získala lukratívny poistný vzťah

s vysokým poistným plnením, no nie je ochotná zaplatiť províziu hľadaním formálnych

prekáţok. Tento postoj je v rozpore so zákonom a morálkou.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

3

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , a tieţ z dôvodu, ţe dovolateľ namietal existenciu

vady konania v zmysle , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle aţ e/,

dovolateľ nenamietal a tieto dovolacím súdom ani zistené neboli.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorého právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Vzhľadom na námietku dovolateľa, ţe rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne

odôvodnené, nie je preskúmateľné, zaoberal sa dovolací súd tým, či konanie pred odvolacím

súdom nie je postihnuté vadou v zmysle

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

V predmetnej veci sa ţalobca domáhal zaplatenia provízie titulom dohody o pracovnej

činnosti poisťovacieho agenta. Nárok na zaplatenie provízie mu vznikol za sprostredkovanie

poistnej zmluvy č. X. pre ţalovaného s K.. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd

uviedol, ţe sprostredkovanie poistnej zmluvy ţalobcom potvrdili v konaní vypočutí

svedkovia. Ďalej uviedol, ţe námietka ţalovaného, ţe K. nie je subjektom, pre ktorého mal

ţalobca agendu vykonávať (pretoţe nejde o podnikajúcu právnickú osobu), nie je dôvodná.

Súd mal za to, ţe podľa gramatického výkladu o podnikajúcu osobu musí ísť len v prípade

fyzickej osoby. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za

sprostredkovanie poistenia a ak okresný súd vo svojom rozhodnutí zaujal na základe

vykonaného dokazovania iný záver, tento nie je správny. Ďalej uviedol, ţe K. nie je

subjektom, s ktorým by bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody. Svoj postoj však

nijako bliţšie nezdôvodnil, uvedené len konštatoval. Nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď

dospel k opačnému záveru. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami,

ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157).

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj

účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci ().

V posudzovanom prípade dovolateľa to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý

proces totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi

na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej

(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

V súlade s , ktorý platí aj pre odvolacie konanie, musí odvolací súd

podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku svojho

rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj s poukazom na právne závery,

ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázanie správnosti

rozsudku, pričom odôvodnenie je súčasne prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri

vydávaní rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku. Preto musí byť rozhodnutie

preskúmateľné.

Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak

odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad,

z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval,

a prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav.

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu uvedeného v , ktorý viedol k dôvodnosti mimoriadneho

opravného prostriedku.

Na základe uvedeného je zrejmé, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

vadou v zmysle , pre ktorú je potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť.

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe konanie odvolacieho súdu je navyše postihnuté

inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako

dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Podľa (v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho

zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa (v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd je viazaný

skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými

v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa (v znení účinnom od 15.10.2008) ak má odvolací súd za to,

ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom

rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým

zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho zamietnutiu dospel iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je konštatované, ţe krajský súd zopakoval

a doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazom – dohodou o pracovnej činnosti

a vypočutím účastníkov konania. Krajský súd pre odlišný skutkový záver o dôvodnosti návrhu

na zaplatenie provízie nezopakoval dokazovanie (vyplývajúc zo zápisnice z pojednávania

zo 16. októbra 2008 pred krajským súdom) výsluchom svedkov MVDr. M. G., MVDr. A. K.

(vypočul len ţalobcu a vyjadrili sa aj právni zástupcovia účastníkov) ako aj ďalšími listinnými

dôkazmi, napriek tomu konštatoval, ţe k sprostredkovaniu nedošlo, resp. ţe nárok ţalobcu nie

je dôvodný. Je potrebné zdôrazniť, ţe okresný súd práve aj z výpovedí svedkov mal za

preukázané, ţe k sprostredkovaniu poistnej zmluvy došlo.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237

písm. f/ a navyše konanie trpí inou vadou ( ), Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na uvedené, vecnou správnosťou rozhodnutia sa dovolací súd nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová