Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
11e/365602.824ce8.pdf
PDF · 114.84 KB
No categories available
2Cdo/329/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 329/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MVDr. R. Š., bývajúceho
v D., zastúpeného JUDr. T. P., advokátom v B., proti ţalovanej U., a.s., so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. R. H., advokátom v B., o zaplatenie 18 792,87 € (566 154,10 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 Ct 14/2002,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008 sp. zn.
3 Co 185/2005, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008 sp. zn.
3 Co 185/2005 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. marca 2005 č.k. 12 Ct 14/2002-89 uloţil
ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 566 154,10 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
273 179,60 Sk od 11.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 251 160,-- Sk od 11.2.2000 do zaplatenia,
zo sumy 41 814,50 Sk od 11.8.2000 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania
102 599,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol.
Uviedol, ţe ţalobca mal so ţalovanou, resp. jej právnou predchodkyňou uzavretú popri
pracovnej zmluve aj dohodu o pracovnej činnosti poisťovacieho agenta v zmysle § 237
Zákonníka práce účinného do 1. apríla 2002. Na základe tejto dohody ţalobca sprostredkoval
pre ţalovanú poistnú zmluvu č. X. s K., preto má nárok na províziu. Keďţe sa ţalovaná
dostala do omeškania, súd priznal ţalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonom
stanovenej výške, v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania ţalobu zamietol.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008
sp. zn. 3 Co 185/2005-143 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti – t.j. v časti,
v ktorej ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť
ţalovanej trovy konania v sume 94 143,-- Sk do 3 dní. Uviedol, ţe súd prvého stupňa pouţil
na zistený skutkový stav správny právny predpis, vyvodil však nesprávny právny záver.
Podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca
v komplexe úprav povinnosti ako predpoklad vzniku nároku na výplatu odmeny (provízie)
nesplnil, pretoţe len samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za sprostredkovanie
poistenia v zmysle uzavretej dohody. Pokiaľ súd prvého stupňa svoj právny záver
o dôvodnosti vzniku nároku vyvodil len od tej skutočnosti, ţe doviedol klienta, čo povaţoval
za sprostredkovanie, jeho záver nie je správny o to viac, ţe nárok na vyplatenie odmeny
(provízie) mu nemohol vzniknúť, pretoţe v danej veci v osobe K. nešlo o subjekt, s ktorým by
bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238
ods. 1 O.s.p. dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol zmeniť, t.j. vyhovieť ţalobe v plnom
rozsahu a priznať ţalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
v prípade, ak nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom
posúdení správne zisteného skutkového stavu. Ak by dovolací súd dospel k záveru, ţe
nesprávne právne posúdenie súviselo s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ţalobca
navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe samotné odôvodnenie rozsudku
krajského súdu nie je správne a preskúmateľné. Rozhodnutie odôvodnil iba jednou vetou a to,
ţe okresný súd nesprávne vec posúdil, pretoţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno
povaţovať za sprostredkovanie poistenia v zmysle uzavretej dohody – krajský súd nevysvetlil
bliţšie svoj postoj. Nevysvetlil, prečo neguje ďalšiu činnosť ţalobcu preukázanú svedkami
a zúţil svoj názor na konštatovanie, ţe samotné sprostredkovanie nového poistného vzťahu
nestačí na províziu. Ţalovaná v súčinnosti so ţalobcom získala lukratívny poistný vzťah
s vysokým poistným plnením, no nie je ochotná zaplatiť províziu hľadaním formálnych
prekáţok. Tento postoj je v rozpore so zákonom a morálkou.
Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť
a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., a tieţ z dôvodu, ţe dovolateľ namietal existenciu
vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom
ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p.
dovolateľ nenamietal a tieto dovolacím súdom ani zistené neboli.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorého právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Vzhľadom na námietku dovolateľa, ţe rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne
odôvodnené, nie je preskúmateľné, zaoberal sa dovolací súd tým, či konanie pred odvolacím
súdom nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
V predmetnej veci sa ţalobca domáhal zaplatenia provízie titulom dohody o pracovnej
činnosti poisťovacieho agenta. Nárok na zaplatenie provízie mu vznikol za sprostredkovanie
poistnej zmluvy č. X. pre ţalovaného s K.. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd
uviedol, ţe sprostredkovanie poistnej zmluvy ţalobcom potvrdili v konaní vypočutí
svedkovia. Ďalej uviedol, ţe námietka ţalovaného, ţe K. nie je subjektom, pre ktorého mal
ţalobca agendu vykonávať (pretoţe nejde o podnikajúcu právnickú osobu), nie je dôvodná.
Súd mal za to, ţe podľa gramatického výkladu o podnikajúcu osobu musí ísť len v prípade
fyzickej osoby. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za
sprostredkovanie poistenia a ak okresný súd vo svojom rozhodnutí zaujal na základe
vykonaného dokazovania iný záver, tento nie je správny. Ďalej uviedol, ţe K. nie je
subjektom, s ktorým by bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody. Svoj postoj však
nijako bliţšie nezdôvodnil, uvedené len konštatoval. Nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď
dospel k opačnému záveru. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami,
ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157).
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj
účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007).
V posudzovanom prípade dovolateľa to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý
proces totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi
na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej
(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).
V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý platí aj pre odvolacie konanie, musí odvolací súd
podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku svojho
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázanie správnosti
rozsudku, pričom odôvodnenie je súčasne prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku. Preto musí byť rozhodnutie
preskúmateľné.
Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak
odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval,
a prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav.
Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu
základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý viedol k dôvodnosti mimoriadneho
opravného prostriedku.
Na základe uvedeného je zrejmé, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú je potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe konanie odvolacieho súdu je navyše postihnuté
inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako
dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými
v odsekoch 2 aţ 7.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) ak má odvolací súd za to,
ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom
rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým
zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho zamietnutiu dospel iba
na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je konštatované, ţe krajský súd zopakoval
a doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazom – dohodou o pracovnej činnosti
a vypočutím účastníkov konania. Krajský súd pre odlišný skutkový záver o dôvodnosti návrhu
na zaplatenie provízie nezopakoval dokazovanie (vyplývajúc zo zápisnice z pojednávania
zo 16. októbra 2008 pred krajským súdom) výsluchom svedkov MVDr. M. G., MVDr. A. K.
(vypočul len ţalobcu a vyjadrili sa aj právni zástupcovia účastníkov) ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi, napriek tomu konštatoval, ţe k sprostredkovaniu nedošlo, resp. ţe nárok ţalobcu nie
je dôvodný. Je potrebné zdôrazniť, ţe okresný súd práve aj z výpovedí svedkov mal za
preukázané, ţe k sprostredkovaniu poistnej zmluvy došlo.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. a navyše konanie trpí inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené, vecnou správnosťou rozhodnutia sa dovolací súd nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová