Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/213/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky V právnej veci žalobcu R. Š., bývajúceho V D.,

zastúpeného JUDr. T. P., advokátom V B., proti žalovanej U., so sídlom V B., zastúpenej

JUDr. R. H., advokátom V B., o zaplatenie 18 792,87 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu V Bratislave zo 14. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania V sume

433,62 € do rúk jej právneho zástupcu JUDr. R. H. do troch dní.

O d ô V o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. marca 2005 č. k. -89 (prvým

V poradí) uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 566 154,10 Sk (18 792,87 €) so 17,6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 273 179,60 Sk od 11.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 251 160 Sk

od 11.2.2000 do zaplatenia, zo sumy 41 814,50 Sk od 11.8.2000 do zaplatenia, nahradiť mu

trovy konania 102 599 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Uviedol, že žalobca mal so žalovanou, resp. jej právnou predchodkyňou, uzavretú

popri pracovnej zmluve aj dohodu o pracovnej činnosti poisťovacieho agenta V zmysle § 237

účinného do 1. apríla 2002. Na základe tejto dohody žalobca sprostredkoval

pre žalovanú poistnú zmluvu č. X. s K., preto má nárok na províziu. Keďže sa žalovaná

dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonom

stanovenej výške, v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008

sp. zn. (prvým v poradí) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

t. j. v časti, v ktorej žalobe vyhovel, zmenil tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 94 143 Sk do 3 dní. Uviedol, že súd

prvého stupňa použil na zistený skutkový stav správny právny predpis, vyvodil však

nesprávny právny záver. Podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca v komplexe úprav povinností predpoklad vzniku nároku na výplatu

odmeny (provízie) nesplnil, pretože len samotné „dovedenie“ klienta nemožno považovať

za sprostredkovanie poistenia v zmysle uzavretej dohody. Pokiaľ súd prvého stupňa svoj

právny záver o dôvodnosti vzniku nároku vyvodil len od tej skutočnosti, že doviedol klienta,

čo považoval za sprostredkovanie, jeho záver nie je správny o to viac, že nárok na vyplatenie

odmeny (provízie) mu nemohol vzniknúť, pretože v danej veci v osobe K. nešlo o subjekt,

s ktorým by bol žalobca oprávnený vykonávať predmet dohody.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok

odvolacieho súdu uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn. zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolací súd z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj

právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie

(zopakovanie alebo doplnenie). Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred odvolacím súdom

vyplynulo, že krajský súd nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie, ani nezopakoval zákonným

spôsobom dôkazy vykonané súdom prvého stupňa výsluchom svedkov M. G., A. K. (vypočul

len žalobcu a vyjadrili sa aj právni zástupcovia účastníkov). V tejto súvislosti mal dovolací

súd za to, že odvolací súd si nezadovážil rovnocenný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov, a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ

predčasné a dovolaciemu súdu neprislúchalo v danom štádiu konania oprávnenie na ich

hodnotenie. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

odôvodnení uviedol, že žalobcovi by v zmysle čl. III. v spojení s čl. IV dohody o pracovnej

činnosti poisťovacieho agenta z 1.3.1999 vznikol nárok na vyplatenie provízie iba v prípade

splnenia týchto podmienok : 1/ došlo k uzavretiu poistnej zmluvy s treťou osobou, 2/ táto

tretia osoba zaplatila poistné, 3/ zamestnanec doručil podpísaný návrh poistnej zmluvy

do sídla právnej predchodkyne žalovanej do 5 dní od podpísania návrhu zmluvy zákazníkom,

4/ potvrdenie správneho vyplnenia poistnej zmluvy právnou predchodkyňou žalovanej. Súd

prvého stupňa dôsledne nezisťoval, či žalobcovi vznikol nárok na províziu, najmä nezisťoval,

či žalobca doručil podpísaný návrh poistnej zmluvy uzavretej s K. právnej predchodkyni

žalovanej do 5 dní od podpísania zmluvy a či právna predchodkyňa žalovanej potvrdila

správne vyplnenie poistnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo

preukázané, že by žalobca sám ako poisťovací agent na základe dohody o pracovnej činnosti

vykonal všetky činnosti súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy s K. vrátane vypracovania

návrhu poistnej zmluvy. Odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a v časti trov konania a v

tomto rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. júna 2012 č. k. -249 (druhým

V poradí) žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám

JUDr. R. H. trovy konania vo výške 5 645,63 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd

prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u právnej predchodkyne

žalovanej (X. poisťovňa) od 1.5.1998 do 31.3.2001 ako odborný referent v oblasti poistenia

poľnohospodárstva, kde išlo o poistenie zvierat, plodín a majetku. Súčasne na základe dohody

o pracovnej činnosti poisťovacieho agenta z 1.3.1999 vykonával pre právnu predchodkyňu

žalovanej činnosť poisťovacieho agenta. V dohode o pracovnej činnosti bolo dojednané, že

žalobca bude vykonávať poradenskú činnosť, sprostredkovanie a činnosť smerujúcu

k uzatváraniu poistných zmlúv pre podnikajúce fyzické osoby v oblastiach, na ktoré bola

osoba vyškolená. V zmysle čl. III. tejto dohody mal žalobca nárok na odmenu vo forme

provízie v prípade, ak došlo k uzavretiu poistnej zmluvy s treťou osobou a táto uhradila

stanovenú výšku poistného s tým, že nárok na províziu vzniká len zo skutočne zaplateného

poistného, ktoré bolo pripísané na účet poisťovne. Podmienky poskytovania provízií

upravoval Sadzobník provízií pre poisťovacích agentov Podľa tohto sadzobníka výška

provízie pri poistení majetku zo zmluvy s dĺžkou trvania 5 rokov a viac predstavuje 40 %

z ročného prijatého poistného. Právna predchodkyňa žalovanej uzavrela dňa 31.5.1999 s K.

poistnú zmluvu č. X.. Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú súkromným veterinárnym lekárom pri vykonávaní veterinárnej činnosti. Začiatok

poistenia bol dohodnutý 15.6.1999 a koniec 30.6.2004. Poistné bolo dohodnuté vo výške

1 255 800 Sk. Dňa 31.5.1999 uzavrela právna predchodkyňa žalovanej s K. aj zmluvu

o reklame. Jej predmetom bolo uverejnenie farebnej reklamy právnej predchodkyne žalovanej

na celej ploche zadnej strany obalu pripravovanej knihy „Vademecum veterinárneho lekára“

alebo v inej podobnej publikácii, ktorú K. vydá v priebehu rokov 1999-2000. Právna

predchodkyňa žalovanej sa zaviazala poskytnúť K. odplatu vo výške 483 000 Sk za obdobie

od 15.6.1999 do 30.6.2000. Svedok M. G., ktorý bol predsedom komory v rokoch 1992 až

2000, vypovedal, že K. bola pôvodne poistená v poisťovni Otčina, a.s. Vo februári – marci

1999 sa náhodne stretol so žalobcom, ktorý mu navrhol prestup K. do právnej predchodkyne

žalovanej. Ďalších rokovaní o poistnej zmluve sa zúčastňoval A. K., ktorý mal v komore na

starosti poistné udalosti. Svedok K. vypovedal, že skôr ako ho oslovil žalobca, sa stretol

s prezidentom komory G. Následne sa stretli všetci traja, rokovali o uzavretí poistnej zmluvy

a pripravili rámcovú zmluvu. Na jej príprave sa podieľali aj iní zamestnanci právnej

predchodkyne žalovanej. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného vyslovil záver, že

žaloba nie je dôvodná. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý odvolací súd

vyslovil v zrušujúcom uznesení zo 14. novembra 2011 č.k. -192. Vznik nároku

na províziu vyžaduje splnenie 4 podmienok. Keďže žalobca nesplnil podmienky uvedené pod

bodmi 3/ a 4/, nárok na vyplatenie provízie mu nevznikol. Z výpovede svedkyne J. K. –

vedúcej oddelenia správy obchodu žalovanej vyplynulo, že poistná zmluva uzavretá

s komorou bola špeciálnou zmluvou, do ktorej zasahovali členovia predstavenstva právnej

predchodkyne žalovanej, ktorí mohli rozhodnúť o nepriznaní provízie, čo aj urobili. Sám

žalobca potvrdil, že podpísania predmetnej poistnej zmluvy s komorou sa nezúčastnil.

S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa podľa zásady úspešnosti.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. januára 2013 sp. zn.

(druhým V poradí) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanej k rukám JUDr. R. H. trovy odvolacieho konania v sume 433,40 €

do 3 dní. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že síce sa žalobca zaslúžil o získanie K.

ako klienta právnej zástupkyne žalovanej, žiadne ďalšie kroky však v súvislosti s touto

poistnou zmluvou nevykonal, najmä nepodpísal návrh poistnej zmluvy s uvedením svojho

produkčného čísla a teda ani správnosť vyplnenia poistnej zmluvy právna predchodkyňa

žalovanej nemohla potvrdiť. Sám žalobca uviedol, že poistnú zmluvu vypracovali

zamestnanci ústredia právnej predchodkyne žalovanej. Z výpovede svedkyne J. K.

vyplynulo, že išlo o dôležitú poistnú zmluvu a jej uzatvárania sa aktívne zúčastňovali aj

členovia predstavenstva právnej predchodkyne žalovanej. Odvolací súd ďalej uviedol, že

žalobca svoj nárok na vyplatenie provízie vyvodzoval iba z toho, že klienta – K. „priniesol“

právnej predchodkyni žalovanej. Žalobcovi však iba na tomto základe nárok na províziu

nevznikol, čo je zrejmé z čl. III. V spojení s čl. IV bodu 2 dohody o pracovnej činnosti

poisťovacieho agenta z 1.3.1999. V súvislosti so zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28.10.2010 sp. zn. odvolací súd uviedol, že najvyšší

súd týmto uznesením zrušil prvý rozsudok odvolacieho súdu zo 16.10.2008 sp. zn.

výlučne z dôvodu, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa,

bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie. O trovách odvolacieho konania

odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a priznal ich

náhradu úspešnej žalovanej.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na

dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť a vyhovieť návrhu, alternatívne aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého

stupňa na nové konanie. Mal za to, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval

právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení z 28.10.2010 sp. zn.

a to i napriek tomu, že právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní je

záväzný ( ). Ďalej uviedol, že všetky právne úkony by mali byť podľa

uzatvárané a tým aj vykladané v súlade so zákonom, ale aj s dobrými

mravmi. Poznamenal, že pre daný prípad boli formálne podmienky nesplniteľné, nereálne

a ako také by mohli byť v tomto prípade oddelené ako neuplatniteľné.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla dovolanie ako neprípustné

odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším

odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších

stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd –

na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať

dokazovanie (viď veta druhá ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v

ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Dovolanie preto ani podľa prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal prípustnosť dovolania

podľa Dovolateľ prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

vyvodzoval z toho, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v

tejto veci vyslovil vo svojom rozhodnutí z 28. októbra 2010 sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie ani tejto podmienky prípustnosti

dovolania namietanú dovolateľom, pretože sa nejedná ani o rozsudok, v ktorom by sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v namietanom rozhodnutí, vydanom

v dovolacom konaní na základe dovolania žalobcu konštatoval, že odvolací súd pre odlišný

skutkový záver o dôvodnosti návrhu na zaplatenie provízie nezopakoval dokazovanie

(vyplývajúc zo zápisnice z pojednávania zo 16. októbra 2008 pred krajským súdom)

výsluchom svedkov M. G., A. K. (vypočul len žalobcu a vyjadrili sa aj právni zástupcovia

účastníkov) ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a napriek tomu konštatoval, že

k sprostredkovaniu nedošlo, resp. že nárok žalobcu nie je dôvodný. Na základe vyššie

uvedeného dovolací súd poznamenal, že odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný

procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto označil jeho

skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ za predčasné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané V konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z procesných vád vymenovaných v až g/ v zmysle

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Žalobca v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcu odmietol

podľa V spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania ( v spojení s

) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta

za právnu službu, ktorú poskytol žalovanej vypracovaním vyjadrenia z 28. marca 2013

k dovolaniu žalobcu [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vychádzajúc

zo základu 18 792,87 €, kde jeden úkon právnej služby určil činí 353,54 €, k tomu režijný

paušál 7,81 € a DPH 20 %, predstavuje spolu sumu 433,62 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Viera Petríková, V .r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová