Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/69/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. P. K., bývajúceho

B., zastúpeného L., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ I. K. ml.., bývajúcemu v B., 2/ I. K..,

bývajúcemu v B. 3/ I. K. bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. R., advokátom v B., 4/ I. O.

bývajúcemu v K., 5/ Ing. O. B., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. R.R., advokátom V.V.B.

, 6/ A. K, bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. R. A., advokátom v B. o neúčinnosť

právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o

dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej. Bystrici z 30. apríla 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. novembra 2008 č. k. – 142

zamietol ţalobu v časti, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe:

kúpna zmluva z 8 .7. 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od odporcu 4/ do

výlučného vlastníctva nedokončenú stavbu rodinného domu na KN par. č. X.X. zast. plocha

vo výmere 395 m2, KN par. č. X.X. záhrada vo výmere 770 m2 a KN par. č.... záhrada

vo výmere 835 m2, vedených na LV č X, k.ú. B. je voči ţalobcovi právne neúčinná kúpna

zmluva zo 14. 4. 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovanej 5 , spoluvlastnícky podiel

½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty vo výmere 8075 m2

a KN-E par. č. X. trvalé trávnaté porasty vo výmere 1422 m2, vedených na LV č. X. je voči

navrhovateľovi právne neúčinná

kúpna zmluva zo dňa 20. 1. 2006, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovaného 6/

spoluvlastnícky podiel ½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty

vo výmere 7602 m2, ktorý je zapísaný na LV č. X., k.ú. D., je voči ţalobcovi právne neúčinná

a vo zvyšku ţalobu ( ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe právne úkony, ktorými ţalovaný

1/ nadobudol od ţalovaných 2/, 3/ finančné prostriedky v najmenej sume 4 445 400 Sk (

147 560 € ) sú voči ţalobcovi právne neúčinné ) vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, ţe

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

Uviedol, ţe uvedené právne úkony ( kúpne zmluvy ) nie sú právnymi úkonmi

dlţníkov ţalobcu. V konaní bolo preukázané, ţe dlţníkmi ţalobcu sú ţalovaní 2/, 3/. Pasívne

legitimovaným v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle § 42b ods. 2

( ďalej len O. z. ) ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlţníka prospech a ţalovaní 4/, 5/, a 6/ predmetné kúpne zmluvy, ktorých určenia neúčinnosti

sa ţalobca domáhal, neuzavreli.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla 2009 sp. zn. na

odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe procesný postup prvostupňového súdu

v konaní nevykazuje také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle . Vo veci samej rozhodol správne, keď ţalobu o neúčinnosť

právnych úkonov podľa § 42a ods. 1 O.z. zamietol, pretoţe neboli naplnené podmienky, za

ktorých sa môţe veriteľ domáhať určenia, ţe dlţníkove právne úkony podľa § 42a ods. 2, 5

O.z. sú voči nemu právne neúčinné. Odporovateľnosť v zmysle § 42a O.z. prichádza do

úvahy len proti úkonom dlţníka veriteľa a v preskúmavanej veci dlţníkom veriteľa boli

ţalovaní 2/, a 3/ , ktorí neboli účastníkmi predmetných kúpnych zmlúv.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj okresného súdu ) podal dovolanie

ţalobca. Namietal ţe prvostupňový súd mu odňal moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/

) tým, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol o opakovanej zmene

ţalobného petitu navrhnutej na záver pojednávania dňa 24. 11. 2008 , preto nebol vyčerpaný

celý predmet konania. Odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe

odôvodnenie jeho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, spočívajúce na

nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné.

Ţalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu trval na tom, ţe nie je pasívne legitimovaný

a ani predmetné súdne konanie nemá také vady, ktoré by spôsobili nesprávne rozhodnutie vo

veci a bolo by pre ne potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

Ţalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 .

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa

prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou

uvedenou v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný.

A ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v moţno ním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

neprípustné. Existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

ţalobca netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, ţe v prejednávanej veci mu

postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval ţalobca nesprávny procesný postup

súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol

o opakovanom návrhu na zmenu ţalobného petitu , ako aj to, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je preskúmateľné.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa zmenou ţalobného petitu domáhal, aby súd

rozhodol ( v prípade právneho posúdenia veci ) tak, ţe určí, ţe ním označené právne úkony

sú neúčinné, alebo, ţe rozhodne tak, ţe tieto právne úkony sú neplatné. Súd prvého stupňa

zmenu ţalobného petitu nepripustil z dôvodu , ţe nezodpovedá eventuálnemu petitu.

Eventuálnym petitom môţe totiţ ţalobca ţiadať , aby bol ţalovaný zaviazaný na určité

plnenie a pre prípad , ţe nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je

teda taký, keď ţalobca poţaduje uloţenie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia

( primárny petit ) s tým, ţe pre prípad , ak tento prvý (primárny petit ) bude zamietnutý,

( napr. pre nemoţnosť plnenia ) súčasne poţaduje , aby bolo rozhodnuté o druhom

( eventuálnom ) petite. Príkladom eventuálneho petitu je , ak sa ţalobca domáha aby bolo

ţalovanému uloţené vydanie určitej veci a pre prípad jej neexistencie u ţalovaného, aby

zaplatil jej peňaţný ekvivalent. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva

v tom, ţe súd nemôţe vyhovieť obom ţalobným petitom a nemá ani moţnosť voľby medzi

nimi, pretoţe o eventuálnom petite rozhoduje aţ vtedy, ak primárny petit neprichádza do

úvahy. , ktorý vyţaduje , aby ţalobcov návrh bol vyjadrený úplne,

presne a určito, zohľadňuje súčasne , ţe pri podaní ţaloby t. j. na začiatku procesu

poznávania a posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú – ktorú

vec nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec , práve preto

pripúšťa procesnú moţnosť, aby ţalobca za konania zo súhlasom súdu zmenil ţalobu( § 95

ods. 1 ) Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiţ jasné, o čom sa koná. To, čo je

predmetom konania však v ţiadnom prípade nemôţu určiť aţ výsledky dokazovania.

V rozpore s poţiadavkou presnosti a určitosti ţalobného petitu nie ani eventuálny petit, za

ktorý nemoţno povaţovať zmenený petit navrhnutý ţalobcom.

Z uvedeného vyplýva, ţe ustanovenie ods. dáva moţnosť ţalobcovi

zmeniť ţalobu ( len ) so súhlasom súdu pričom úvaha súdu o pripustení, či nepripustení

zmeny ţaloby je výsledkom jeho vnútorného presvedčenia a jeho myšlienkového postupu

,preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Ani

dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej vady

konania v zmysle , nemôţe prehodnocovať správnosť tejto úvahy

súdu, ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

K námietke ţalobcu, , ţe súd prvého stupňa nerozhodol o opakovanej zmene

ţalobného petitu treba uviesť, ţe ak uţ raz súd zmenu ţaloby nepripustil, ţalobca môţe tú

istú zmenu ţaloby uplatniť opätovne len vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých súd

o zmene ţaloby pôvodne rozhodol a keďţe súd v danej veci o rovnakom návrhu na zmenu

ţalobného petitu ţalobcu rozhodol ( nepripustil ju ) na tom istom pojednávaní ( bez zmeny

skutkovej a právnej situácie ) tým, ţe nerozhodol opätovne neodňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom.

Ţalobca v odvolaní namieta, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom aj tým,

ţe mu súd odňal právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami, dovolací súd uvádza, ţe právo na

určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (, , , ,

). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ,

podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (). Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu

obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k

záveru, ţe právo ţalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje zhrnutie odvolacích

námietok ţalobcu a odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový

stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom

odôvodnil, na jeho odôvodnenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje.

Podrobnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa

je pritom zjavná. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia

súdu prvého stupňa stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové

zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa

po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden

celok. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v

potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie

dôvodnosti nároku uplatneného ţalobcom proti ţalovaným. Pritom rozsudok súdu prvého

stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci).

Uviedol, ktoré skutkové zistenia povaţoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých

dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na

skutkové a právne) argumenty ţalobcu pri svojom závere o opodstatnenosti jeho nároku.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky povaţovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle , teda nie vady konania v zmysle

(R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Vychádzajúc z uvedeného moţno uzavrieť, ţe v danej veci dovolanie ţalobcu nesmeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, keďţe nie je podané proti ţiadnemu

z rozhodnutí uvedených v aţ 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo

procesné vady konania v zmysle aţ e/ a a nepreukázala sa ţalobcom

tvrdená existencia procesnej vady v zmysle Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie ţalobcu podľa v spojení s ods.

5 odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý vo veci úspech nemali, nakoľko ţalovaným 1/ aţ

5/ v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli a ţalovaný 6/ si trovy neuplatnil (§ 243b ods. 5

v spojení s a a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta