Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a65/365566.480d8a.pdf
PDF · 118.5 KB
No categories available
2Cdo/69/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 69/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. P. K., bývajúceho
B., zastúpeného L., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ I. K. ml.., bývajúcemu v B., 2/ I. K..,
bývajúcemu v B. 3/ I. K. bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. R., advokátom v B., 4/ I. O.
bývajúcemu v K., 5/ Ing. O. B., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. R.R., advokátom V.V.B.
, 6/ A. K, bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. R. A., advokátom v B. o neúčinnosť
právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7 C 41/2008, o
dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej. Bystrici z 30. apríla 2009 sp. zn.
17 Co 62/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným 1/ aţ 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. novembra 2008 č. k. 7 C 41/2008 – 142
zamietol ţalobu v časti, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe:
kúpna zmluva z 8 .7. 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od odporcu 4/ do
výlučného vlastníctva nedokončenú stavbu rodinného domu na KN par. č. X.X. zast. plocha
vo výmere 395 m2, KN par. č. X.X. záhrada vo výmere 770 m2 a KN par. č.... záhrada
vo výmere 835 m2, vedených na LV č X, k.ú. B. je voči ţalobcovi právne neúčinná kúpna
zmluva zo 14. 4. 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovanej 5 , spoluvlastnícky podiel
½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty vo výmere 8075 m2
a KN-E par. č. X. trvalé trávnaté porasty vo výmere 1422 m2, vedených na LV č. X. je voči
navrhovateľovi právne neúčinná
kúpna zmluva zo dňa 20. 1. 2006, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovaného 6/
spoluvlastnícky podiel ½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty
vo výmere 7602 m2, ktorý je zapísaný na LV č. X., k.ú. D., je voči ţalobcovi právne neúčinná
a vo zvyšku ţalobu ( ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe právne úkony, ktorými ţalovaný
1/ nadobudol od ţalovaných 2/, 3/ finančné prostriedky v najmenej sume 4 445 400 Sk (
147 560 € ) sú voči ţalobcovi právne neúčinné ) vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, ţe
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
Uviedol, ţe uvedené právne úkony ( kúpne zmluvy ) nie sú právnymi úkonmi
dlţníkov ţalobcu. V konaní bolo preukázané, ţe dlţníkmi ţalobcu sú ţalovaní 2/, 3/. Pasívne
legitimovaným v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle § 42b ods. 2
Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ) ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlţníka prospech a ţalovaní 4/, 5/, a 6/ predmetné kúpne zmluvy, ktorých určenia neúčinnosti
sa ţalobca domáhal, neuzavreli.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla 2009 sp. zn. 17 Co 62/2009 na
odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotoţnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe procesný postup prvostupňového súdu
v konaní nevykazuje také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p.. Vo veci samej rozhodol správne, keď ţalobu o neúčinnosť
právnych úkonov podľa § 42a ods. 1 O.z. zamietol, pretoţe neboli naplnené podmienky, za
ktorých sa môţe veriteľ domáhať určenia, ţe dlţníkove právne úkony podľa § 42a ods. 2, 5
O.z. sú voči nemu právne neúčinné. Odporovateľnosť v zmysle § 42a O.z. prichádza do
úvahy len proti úkonom dlţníka veriteľa a v preskúmavanej veci dlţníkom veriteľa boli
ţalovaní 2/, a 3/ , ktorí neboli účastníkmi predmetných kúpnych zmlúv.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj okresného súdu ) podal dovolanie
ţalobca. Namietal ţe prvostupňový súd mu odňal moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/
O. s. p. ) tým, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol o opakovanej zmene
ţalobného petitu navrhnutej na záver pojednávania dňa 24. 11. 2008 , preto nebol vyčerpaný
celý predmet konania. Odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe
odôvodnenie jeho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, spočívajúce na
nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné.
Ţalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu trval na tom, ţe nie je pasívne legitimovaný
a ani predmetné súdne konanie nemá také vady, ktoré by spôsobili nesprávne rozhodnutie vo
veci a bolo by pre ne potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.
Ţalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po
zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1O. s. p. ).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.. V zmysle
§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 .
Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale
taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani
záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad
týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p.
prípustné.
So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou
uvedenou v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle
§ 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný.
A ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. moţno ním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p.
neprípustné. Existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p.
ţalobca netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd.
So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, ţe v prejednávanej veci mu
postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval ţalobca nesprávny procesný postup
súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol
o opakovanom návrhu na zmenu ţalobného petitu , ako aj to, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu nie je preskúmateľné.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa zmenou ţalobného petitu domáhal, aby súd
rozhodol ( v prípade právneho posúdenia veci ) tak, ţe určí, ţe ním označené právne úkony
sú neúčinné, alebo, ţe rozhodne tak, ţe tieto právne úkony sú neplatné. Súd prvého stupňa
zmenu ţalobného petitu nepripustil z dôvodu , ţe nezodpovedá eventuálnemu petitu.
Eventuálnym petitom môţe totiţ ţalobca ţiadať , aby bol ţalovaný zaviazaný na určité
plnenie a pre prípad , ţe nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je
teda taký, keď ţalobca poţaduje uloţenie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia
( primárny petit ) s tým, ţe pre prípad , ak tento prvý (primárny petit ) bude zamietnutý,
( napr. pre nemoţnosť plnenia ) súčasne poţaduje , aby bolo rozhodnuté o druhom
( eventuálnom ) petite. Príkladom eventuálneho petitu je , ak sa ţalobca domáha aby bolo
ţalovanému uloţené vydanie určitej veci a pre prípad jej neexistencie u ţalovaného, aby
zaplatil jej peňaţný ekvivalent. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva
v tom, ţe súd nemôţe vyhovieť obom ţalobným petitom a nemá ani moţnosť voľby medzi
nimi, pretoţe o eventuálnom petite rozhoduje aţ vtedy, ak primárny petit neprichádza do
úvahy. Občiansky súdny poriadok, ktorý vyţaduje , aby ţalobcov návrh bol vyjadrený úplne,
presne a určito, zohľadňuje súčasne , ţe pri podaní ţaloby t. j. na začiatku procesu
poznávania a posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú – ktorú
vec nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec , práve preto
pripúšťa procesnú moţnosť, aby ţalobca za konania zo súhlasom súdu zmenil ţalobu( § 95
ods. 1 O. s. p.) Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiţ jasné, o čom sa koná. To, čo je
predmetom konania však v ţiadnom prípade nemôţu určiť aţ výsledky dokazovania.
V rozpore s poţiadavkou presnosti a určitosti ţalobného petitu nie ani eventuálny petit, za
ktorý nemoţno povaţovať zmenený petit navrhnutý ţalobcom.
Z uvedeného vyplýva, ţe ustanovenie § 95 ods. O. s. p. dáva moţnosť ţalobcovi
zmeniť ţalobu ( len ) so súhlasom súdu pričom úvaha súdu o pripustení, či nepripustení
zmeny ţaloby je výsledkom jeho vnútorného presvedčenia a jeho myšlienkového postupu
,preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Ani
dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej vady
konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. , nemôţe prehodnocovať správnosť tejto úvahy
súdu, ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 94/2007 ).
K námietke ţalobcu, , ţe súd prvého stupňa nerozhodol o opakovanej zmene
ţalobného petitu treba uviesť, ţe ak uţ raz súd zmenu ţaloby nepripustil, ţalobca môţe tú
istú zmenu ţaloby uplatniť opätovne len vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých súd
o zmene ţaloby pôvodne rozhodol a keďţe súd v danej veci o rovnakom návrhu na zmenu
ţalobného petitu ţalobcu rozhodol ( nepripustil ju ) na tom istom pojednávaní ( bez zmeny
skutkovej a právnej situácie ) tým, ţe nerozhodol opätovne neodňal ţalobcovi moţnosť konať
pred súdom.
Ţalobca v odvolaní namieta, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom aj tým,
ţe mu súd odňal právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami, dovolací súd uvádza, ţe právo na
určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, ÚS 352/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08,
II. ÚS 220/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj
v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu
obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k
záveru, ţe právo ţalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje zhrnutie odvolacích
námietok ţalobcu a odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom
odôvodnil, na jeho odôvodnenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje.
Podrobnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa
je pritom zjavná. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia
súdu prvého stupňa stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové
zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa
po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden
celok. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v
potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie
dôvodnosti nároku uplatneného ţalobcom proti ţalovaným. Pritom rozsudok súdu prvého
stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci).
Uviedol, ktoré skutkové zistenia povaţoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých
dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na
skutkové a právne) argumenty ţalobcu pri svojom závere o opodstatnenosti jeho nároku.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky povaţovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda nie vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
(R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Vychádzajúc z uvedeného moţno uzavrieť, ţe v danej veci dovolanie ţalobcu nesmeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, keďţe nie je podané proti ţiadnemu
z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo
procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa ţalobcom
tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods.
5 O. s. p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným nepriznal dovolací súd náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý vo veci úspech nemali, nakoľko ţalovaným 1/ aţ
5/ v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli a ţalovaný 6/ si trovy neuplatnil (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta