Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/156/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. W., bývajúci

v U., zastúpený JUDr. T. S., advokátom v K., proti ţalovaným : 1/ E. V., 2/ R. V., obaja

bývajúci v K., zastúpení JUDr. D. H., advokátkou v K., o zaplatenie 32 705,50 €, vedenej na

Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.januára 2010 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 25. marca 2009 č.k. -452

(v poradí tretím rozsudkom) zaviazal ţalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

ţalobcovi sumu 32 705,50 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 2.8.2006 do zaplatenia

v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uloţil ţalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne

uhradiť štátu trovy konania vo výške 196,51 € na účet Okresného súdu Košice II v lehote

troch dní od právoplatnosti rozsudku a uhradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 9 302,24 €

na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. T. S. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bola dňa 26. augusta

1991 uzavretá zmluva o vymedzení predmetu činnosti firmy, práv a povinností účastníkov,

vzťahových záleţitostí a finančných otázok v rámci ich spolupôsobenia v rámci firmy E..

Podľa uvedenej zmluvy (čl. 3 bod 2) finančné prostriedky na vznik firmy, jej činnosť a trvanie

poskytol J. W. (ţalobca) a účastníkom zmluvy bol finančný vklad J. W. známy. Uvedená

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná, nakoľko ţalobca nemohol

ako zahraničný účastník vytvoriť na území Československej federatívnej republiky „firmu“

bez súhlasu Ministerstva financií Československej federatívnej republiky, a preto aj všetky

2

úkony naväzujúce na túto zmluvu (dodatok č. 1 zo dňa 31.7.1992, č. 2 zo dňa 3.8.1992 a č. 3

zo dňa 27.9.1995) sú medzi účastníkmi právne nezáväzné, pretoţe vychádzajú z neplatnej

zmluvy. Nárok ţalobcu preto posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je

nesporné, ţe dňa 27.9.1995 v súvislosti s výstupom ţalobcu z firmy E. a jeho ţiadosti

o vyrovnanie a vyplatenie obchodného podielu účastníci konania uzavreli dodatok č. 3

k internej dohode účastníkov zo dňa 26.8.1991. Ţalovaní 1/, 2/ uznali písomne svoj záväzok

na vyrovnanie sa so ţalobcom, čo v dodatku č. 3 je uvedené v znení pod bodom 1, ţe

obchodný podiel pána J. W. k dnešnému dňu činí 985 286,-- Sk a túto sumu sa zaviazali

vyplatiť v peniazoch alebo v nehnuteľnostiach ku dňu 1.8.1996. Tento právny úkon

účastníkov konania je podľa názoru prvostupňového súdu uznaním dlhu v súvislosti so

ţiadosťou ţalobcu o vyrovnanie a vyplatenie obchodného podielu. Prvostupňový súd sa

nestotoţnil s právnym názorom ţalovaných v súvislosti s premlčaním uplatneného nároku.

Má za to, ţe ţalovaní uznali voči ţalobcovi dlh v sume 985 286,-- Sk dňa 27.9.1995, ktorý sa

zaviazali vyplatiť ku dňu 1.8.1996. Premlčacia doba v súlade s ustanovením

začala plynúť aţ dňa 2.8.1996, pričom ţalobný návrh bol Okresnému súdu Košice II doručený

28.8.1997, preto námietka ţalovaných, ţe sa jedná o premlčaný nárok je z pohľadu plynutia

lehôt nedôvodná. Vychádzajúc z dodatku č. 2 k internej dohode spoločníkov zo dňa

26.8.1991, vloţené investície ţalobcu do firmy E. činia 712 296,-- Sk. Ţalobcom uplatnený

nárok v sume 985 286,-- Sk teda predstavuje nielen vloţené investície ţalobcu v sume

712 296,-- Sk, ale zvyšok sumy (do celkovej sumy v čiastke 985 286,-- Sk) predstavuje

zhodnotenie, resp. výnos vloţených investícií.

Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. januára

2010 č.k. -481 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením z č.l. 469 zo dňa 13. mája 2009. Náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, zhodne

so súdom prvého stupňa, ţe investície, ktoré vkladal do tohto podniku ţalobca nepodliehali

právu o obchodnom podnikaní, ale sa na ne vzťahovali predpisy upravujúce investície

do cudzej veci a upravujúce bezdôvodné obohatenie. Účastníci však aj bez ohľadu

na neexistenciu platnej zmluvy fakticky v skutočnosti naďalej podnikali a ich podnikanie

trvalo aţ kým nedošlo k narušeniu vzájomných vzťahov, ktoré vyústili v roku 1995 k rozpadu

spoločnosti, ktorá aj keď nebola v súlade s právom, existovala. Dňa 27.9.1995 tzv. dodatkom

č. 3 vyporiadali svoje vzájomné vzťahy, pretoţe došlo k zániku spoločnej obchodnej činnosti.

Uvedená dohoda podľa obsahu je dohodou o spôsobe vyporiadania majetkového podielu

a je výrazom zhodnej vôle účastníkov právneho vzťahu a nie je uznaním dlhu ţalovanými.

Podľa tohto dodatku ţalovaní 1/, 2/ písomne uznali svoj záväzok na vyrovnanie sa

so ţalobcom, uznali výšku jeho obchodného podielu vo výške 985 286,-- Sk a zaviazali sa

vyplatiť mu túto sumu v peniazoch alebo vo forme nehnuteľností do 1.8.1996. Tento úkon

podľa odvolacieho súdu znamená, ţe týmto spôsobom odsúhlasili účastníci záväzok, ktorý

mali vo vzťahu k ţalobcovi z titulu ním investovaných vkladov a zisku zo spoločného

podnikania. 2.8.1996 preto začala plynúť objektívna trojročná lehota pre ţalobcu na podanie

ţaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, ţalobca podal ţalobu na súde 28.7.1997, teda

v objektívnej trojročnej aj subjektívnej dvojročnej lehote, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu

nároku ako správne rozhodol súd prvého stupňa. Výška plnenia medzi účastníkmi v čase

uzavretia dohody nebola sporná, preto sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa v tom, ţe

nárok ţalobcu je dôvodný aj s priznanými úrokmi z omeškania.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie

ţalovaní 1/, 2/, ktorého prípustnosť odvodzovali z ustanovenia

a dôvodnosť z ustanovenia , , Navrhli zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a rozsudok okresného súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je právne správne predovšetkým preto,

lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd rozhodol na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávne vyhodnotil dôkazy, v dôsledku čoho je

konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný a zmätočný.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu spočíva v tom, ţe je v rozpore s platným

právnym poriadkom, a to najmä , 2 SR a ustanovením

a samotné rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, zmätočné, predčasné, pretoţe

odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil. Za vecne nesprávny povaţujú aj právny

názor prvostupňového súdu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, najmä s vysloveným právnym názorom vo svojom

prvom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 19. apríla 2004. Totiţto v prvom rozhodnutí

odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, ţe uzavretie zmluvy, ktoré vykonali ţalobca

a ţalovaní je absolútne neplatné a preto sú neplatné aj všetky dodatky nadväzujúce na túto

zmluvu, kým v terajšom rozhodnutí odvolacieho súdu sa vychádza z predmetného dodatku

č. 3 zo dňa 27.9.1995 ako platného. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu si odporuje. V jednej časti konštatuje, ţe predmetom tohto konania je

vydanie bezdôvodného obohatenia a to ako investícia do cudzej veci, ktorú sa ţalovaní

zaviazali zaplatiť ţalobcovi v dodatku č. 3 zo dňa 27.9.1995, ktorá je súčasťou internej

dohody zo dňa 26.8.1991 a týmto dodatkom si vysporiadali svoje vzájomné vzťahy aj keď

podľa právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení zo dňa 19. apríla 2004

nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o utvorení spoločného podniku E., a preto aj všetky

právne úkony nadväzujúce na túto zmluvu akými je dodatok č. 3 zo dňa 27.9.1995, nemôţu

byť právne záväzné medzi účastníkmi, lebo vychádzali z neplatnej zmluvy. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený. Odňal tak

účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle , a preto je takéto

rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné.

Konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a spočíva v tom, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho

dôvodu vychádzajúceho zo skutočností, ktoré neboli nikdy ţalobcom ani ţalovanými tvrdené

a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi

konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa

z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal

takému účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle , a preto je

takéto rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné. Dôvod zmätočnosti podľa § 237 písm.f/

spočívajúci v zmene právneho názoru odvolacieho súdu na predmet sporu je dané

v prípade, ţe odvolací súd tak ako je to posudzované vo veci, pouţil na potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa nový právny názor, s ktorým ţalobca nebol na súde prvého stupňa vôbec

konfrontovaný a preto sa ani nemohol vyjadriť, navrhnúť dôkazy, prípadne uviesť na pravú

mieru aj iné relevantné skutkové okolnosti. Odvolací súd v napadnutom rozsudku vyslovil

jednoznačný právny názor, ţe dodatok č. 3 nie je uznaním dlhu ţalovanými, pričom súd

prvého stupňa mal za preukázané, ţe podpísaním dodatku č. 3 ţalovaní uznali dlh voči

ţalobcovi, a ţe predmetný dodatok č. 3 má náleţitosti uznania dlhu čo do základu nároku,

jeho výšky a termínu splatenia, tak ako to ustanovuje pre uznanie dlhu .

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá stavu, ktorý bol ţalobcom tvrdený,

5

a ktorý bol počas konania zistený. Ide o takú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a k takýmto vadám konania prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti.

Majú za to, ţe odvolací súd ustanovenia upravujúce

vykonávanie dôkazov v tomto prípade nerešpektoval a zamedzil ţalovaným konania uplatniť

svoje procesné práva priznané im týmto právnym predpisom. Preto je jeho postup nesprávny

a jeho rozhodnutie zmätočné a nesprávne a je preto daný dovolací dôvod aj podľa § 237

písm.f/

Konanie pred odvolacím súdom trpí aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou konania je totiţ nepreskúmateľnosť, zmätočnosť

rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil. Vada

konania, ktorej následkom je nesprávne rozhodnutie spočíva v tom, ţe odvolací súd v otázke

platnosti dodatku č. 3 nepreskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol viazaný názorom

vysloveným z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, najmä zrušujúcim uznesením

sp.zn. z 19. apríla 2004.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaných písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či ich

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Ţalovaní vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietali

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

1/ K odňatiu moţnosti ţalovaných pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť

tým, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu

vychádzajúceho zo skutočností, ktoré neboli nikdy ţalobcom ani ţalovanými tvrdené a ani

súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi

konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa

z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými. Odvolací

súd v napadnutom rozsudku vyslovil jednoznačne právny názor, ţe dodatok č. 3 nie je

uznaním dlhu ţalovanými, pričom súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe podpísaním

dodatku č. 3 ţalovaní uznali dlh voči ţalobcovi, a ţe predmetný dodatok č. 3 má náleţitosti

uznania dlhu čo do základu nároku, jeho výšky a termínu splatenia, tak ako to stanovuje pre

uznanie dlhu .

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe dňa 27.9.1995 v súvislosti

s výstupom ţalobcu z firmy E. a jeho ţiadosti o vyrovnanie a vyplatenie obchodného podielu

účastníci konania uzavreli dodatok č. 3 k internej dohode účastníkov zo dňa 26.8.1991.

Ţalovaní 1/, 2/ uznali písomne svoj záväzok na vyrovnanie so ţalobcom, čo v dodatku č. 3 je

uvedené v znení pod bodom 1, ţe obchodný podiel pána J. W. k dnešnému dňu činí 985 286,--

Sk a túto sumu sa zaviazali vyplatiť v peniazoch alebo v nehnuteľnostiach ku dňu 1.8.1996.

Ide o uznávací prejav ţalovaných v súvislosti so zloţením investícií ţalobcu do

podnikania. Vloţené investície ţalobcu do podnikania sú preukázané čo do doby vkladania

investícií od 3.7.1990 do 21.7.1993, nie je sporná ani výška vloţených investícií, čo je zrejmé

z dodatku č. 2 a 3 k internej dohode podpísanej účastníkmi konania. V otázke premlčania

prvostupňový súd uzavrel tým, ţe ţalovaní uznali voči ţalobcovi dlh v sume 985 286,-- Sk zo

dňa 27.9.1995, ktorý sa zaviazali vyplatiť ku dňu 1.8.1996, preto premlčacia doba v súlade

s ustanovením začala plynúť aţ dňa 2.8.1996. Ţalobný návrh bol Okresnému

súdu Košice II doručený 28.8.1997, teda v lehote.

Odvolací súd zaloţil svoj potvrdzujúci rozsudok na právnom názore súladnom

so súdom prvého stupňa keď uviedol, ţe dohoda zo dňa 27.9.1995 (dodatok č. 3) je dohodou

o spôsobe vyporiadania majetkového podielu a je výrazom zhodnej vôle účastníkov právneho

vzťahu, kde ţalovaní 1/, 2/ písomne uznali svoj záväzok na vyrovnanie sa so ţalobcom, uznali

výšku jeho obchodného podielu vo výške 985 286,-- Sk a zaviazali sa vyplatiť mu túto sumu

buď v peniazoch alebo vo forme nehnuteľností do 1.8.1996. Tento úkon podľa odvolacieho

súdu znamená, ţe týmto spôsobom odsúhlasili účastníci záväzok, ktorý mali vo vzťahu

k ţalobcovi z titulu ním investovaných vkladov a zisku zo spoločného podnikania.

Od 2.8.1996 preto začala plynúť objektívna trojročná lehota pre ţalobcu na podanie ţaloby

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ţalobca podal ţalobu na súde dňa 28.7.1997, teda

v objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej lehote. Preto nemohlo dôjsť k premlčaniu

nároku. Výška plnenia medzi účastníkmi v čase uzavretia dohody nebola sporná, preto sa

stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa v tom, ţe je nárok ţalobcu dôvodný.

Dovolací súd je toho názoru, ţe toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého zišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie prebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom neporušil

právo ţalovaných na spravodlivý proces, pretoţe svoje rozhodnutie nezaloţil na iných

právnych záveroch neţ súd prvého stupňa a teda neodňal ţalovaným právo namietať

správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Nebola znemoţnená ţalovaným

realizácia ich procesných práv a svojím postupom teda odvolací súd ţalovaným neodňal

moţnosť konať pred súdom v zmysle

2/ K odňatiu moţnosti ţalovaných pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť

tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, zmätočné, keď odvolací súd svoj

právny záver riadne neodôvodnil. Predmetná vada spočíva v tom, ţe odvolací súd v otázke

platnosti dodatku č. 3 nepreskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol viazaný názorom

vysloveným v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu najmä v zrušujúcom

uznesení sp.zn. z 19. apríla 2004.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veciach E.R.T.

c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada aj

so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa

o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj

9

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci

vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevidno, a tomu korešpondujú aj

dôvody, ţe by sa odvolací súd náleţite nevyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak

s odvolacími námietkami a jednak náleţite neodôvodnil svoje právne závery v predmetnej

veci (či uţ ohľadne tzv. dodatku č. 3 zo dňa 27.9.1995) ale i námietky premlčania ako aj

základu nároku daného bezdôvodným obohatením a investíciami do cudzej veci. Dovolací

súd teda dospel k záveru, ţe námietka ţalovaných o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu neobstojí, teda ţalovaným nebola odňatá moţnosť konať pred súdmi

v zmysle

Čo sa týka námietok ţalovaných ohľadne inej vady konania v zmysle ustanovenia

ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom

v zmysle ustanovenia , k týmto námietkam dovolací súd môţe

prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí

moţnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu,

dovolanie voči predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu však prípustné nie je.

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalovaných 1/, 2/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie

v súlade s ustanovením v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli ţalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová