Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/28/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

09. novembra 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

M. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného M. B. proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 24. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. októbra 2009, sp. zn. (po tom

ako bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, na základe

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2009, sp. zn. , ktorým bol

zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín z 13. mája 2008, sp. zn. ) bol obvinený

M. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca november 2005 sa na rôznych miestach v meste T.,

okrem iného v nákupnom stredisku K., pred kvetinárstvom na Š. a naposledy 17. júna 2007

pri nákupnom stredisku C. v T. opakovane, jednak verbálne prostredníctvom telefónu,

vyhrážal zabitím a tiež ublížením na zdraví D. P., trvale bytom T., H., od ktorej žiadal pod

vplyvom týchto vyhrážok vyplatenie sumy 200.000,- Sk, pričom keď túto osobne stretol na

horeuvedených miestach, násilím ju chytil za ruky, ktoré jej vykrúcal, ťahal ju za oblečenie

a neustále pri každom stretnutí od tejto požadoval vyplatenie horeuvedenej sumy, pričom tejto

uviedol, že ak tak neučiní, bude mať problémy ona, ako i jej rodina s vymáhačmi.

Okresný súd za to obvinenému M. B. uložil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

Podľa bola poškodená D. P., nar. X., trvale bytom T., H.

odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. B. v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 24. marca 2010, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného M. B. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 31. marca 2010 a neskôr

(po výzve predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010

podľa ) aj prostredníctvom svojho obhajcu 12. októbra 2010 dovolanie.

V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/,

písm. i/ , z ktorých prvý predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku podotýkajúc, že vytýkané pochybenie

nebolo napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Podľa názoru obvineného súdy

nevykonali dôkazy (znalecké posudky z odboru klinickej psychológie na vierohodnosť

výpovedí poškodenej, svedka R. P. a svedkyne A. H.; výsluch svedkov, a to príslušníkov

Mestskej polície Trenčín, pracovníkov realitnej kancelárie, kupujúceho a vlastníka určitého

rodinného domu; výpis z osobného účtu obvineného) a nevysporiadali sa s nedostatočnou

dôkaznou situáciou potrebnou k rozhodnutiu. Obvinený poukázal na to, že pri tejto absencii

dôkazov potom neobstojí právna kvalifikácia skutku podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a ani výška

uloženého trestu. Zároveň spochybnil výpoveď poškodenej, ktorá podľa neho uvádzala

nepravdivé skutočnosti, ktoré on sám vyvrátil predložením dôkazov (výpoveďou

zamestnávateľa, dohodou o skončení pracovného pomeru a pracovnými posudkami

zamestnávateľov). Ďalej obvinený vo svojom dovolaní uviedol, že neboli dodržané základné

zásady konania uvedené v , , V závere zdôraznil, že bola

porušená rovnosť strán, nakoľko od začiatku pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj

pred súdom žiadal vykonať zásadné dôkazy, ktoré mali preukázať či sa skutok stal tak ako ho

opisovala poškodená, resp. či sa skutok vôbec stal, avšak tieto návrhy boli opakovane

zamietnuté.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:

1/ podľa vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 24. marca 2010, sp. zn. bol porušený zákon v a v konaní,

ktoré mu predchádzalo, v § 189 ods. 1 Tr. zák. a to v neprospech obvineného,

2/ podľa zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 27. októbra 2009, sp. zn. , vo výroku

o treste,

3/ podľa prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a

4/ podľa , veta druhá výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo

podané dovolanie odložil alebo prerušil až do rozhodnutia.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín,

ktorý navrhol toto podľa zamietnuť, nakoľko dôvody dovolania nie sú

preukázané, resp. dovolanie odmietnuť (ak obvinený nebude spĺňať

podmienky na ustanovenie obhajcu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či sú dané také okolnosti, pre ktoré by nebolo vhodné uskutočniť výkon dovolaním

napadnutého rozhodnutia, pričom tieto nezistil a preto negatívne rozhodnutie o odložení alebo

prerušení výkonu rozhodnutia nevydal, prihliadnuc najmä na tú skutočnosť, že nejde o výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Následne dovolací súd skúmal, či podané dovolanie

spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je

prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako

súdu odvolacieho, ktorým bolo podľa odvolanie obvineného M. B. zamietnuté

ako nedôvodné. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa

Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená

aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v a

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným M. B. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je

zákonný dovolací dôvod podľa Podľa Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) je viazaný zisteným skutkovým

stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa § 371 ods. 1 písm. i/

môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (, ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len

toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvineného ktorými namieta, že súdy sa nedostatočne vysporiadali

s dôkaznou situáciou, že nie je preukázané či sa skutok vôbec stal (...“skutok sa nestal ako

tvrdí poškodená, jej matka a syn, za záhadných okolností sa s touto dôkaznou chudobou

stotožnil aj odvolací súd“..., ...“celý skutok bol vykonštruovaný poškodenou umelo“...),

sú všetko námietkami, ktorými obvinený popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Celý

obsah dovolania sa v maximálne možnej miere týka skutkových zistení, tzn. vykonaných

alebo nevykonaných dôkazov, hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazných prostriedkov

súdmi oboch stupňov.

A preto aj na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že s poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

Dovolateľ ďalej v súlade s ustanovením uviedol aj dôvod

dovolania podľa , tvrdiac, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. g/ je zrejmé, že obvinený tento dovolací dôvod založil na svojom názore

o nesprávnosti skutkových zistení prvostupňového a odvolacieho súdu argumentujúc tým,

že neboli vykonané ním navrhované dôkazy, v dôsledku čoho súdy mali vychádzať

z dôkazov, ktoré sám považoval za nedostatočné.

K tomu je potrebné uviesť, že dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný, nie je dôvodom,

ktorý by mohol byť identický s dovolacím dôvodom podľa

ako sa toho domáha vo svojom dovolaní obvinený. Tento dôvod predpokladá, že rozhodnutie

súdu je založené na dôkazoch, ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ale nie zákonným

spôsobom. Súd sám rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie

skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo

rozhodnúť. Preto tak, ako už bolo skôr poznamenané, nesúhlas obvineného s rozsahom

vykonaného dokazovania a jeho hodnotením, nemôže zakladať žiaden dovolací dôvod.

V tejto súvislosti dovolací súd tiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa

k všetkým vykonaným dôkazom podľa vety prvej

nepatrí nielen povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou) konania navrhnuté dôkazy,

ale ani právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním

navrhnutých dôkazov, príp. sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov ().

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

a , dovolací súd musel dovolanie obvineného M. B.

podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 09. novembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková