Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8e0/361083.5b6a99.pdf
PDF · 177.69 KB
No categories available
2Cdo/295/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 295/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. Z.. P.,
bývajúcej v N.., zastúpenej JUDr. J. W., advokátom v N, proti odporcovi B. s.r.o., so sídlom v
B., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C
155/2006, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. marca 2009,
sp. zn. 5 Co 41/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. marca
2009 sp. zn. 5 Co 41/2009 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 22. októbra 2008
č. k. 9 C 155/2006 - 258 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 16. októbra 2006 č. k. 9 C 155/2006 – 35
zamietol návrh na vylúčenie veci z exekúcie a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania 8 894,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrh z procesného hľadiska nespĺňa
zákonom stanovené podmienky, pretože je nesprávne označený odporca a jeho sídlo
a navrhovateľka v konaní nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu ( predložením kolaudačného
rozhodnutia vydaného stavebným úradom na strednotlakovú plynovú prípojku , ktorej
vylúčenia z exekúcie sa domáhala ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. ods. 1
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky uznesením z 30. mája 2007 sp. zn.
5 Co 312/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že v návrhu navrhovateľka ako účastníkov konania na strane odporcu označila
spoločnosť B s.r.o. B., ako aj spoločnosť M. a.s. B. , s ktorou súd prvého stupňa ako s
účastníkom konania nekonal ( nedoručil mu návrh ), tým porušil nielen jeho práva, ale
nerešpektoval ani vôľu samotnej navrhovateľky ( neboli pochybnosti proti komu podala
návrh ) a neodstránil nezrovnalosti v označení sídla odporcov. Preto mu uložil doručiť návrh
všetkým účastníkom konania, proti ktorým návrh smeruje ( obom označeným odporcom )
a vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu. Tiež vec prejednávajúcej
sudkyni vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou.
Okresný súd Nové Zámky ( v poradí druhým ) rozsudkom z 26. novembra 2007 č. k.
9 C 155/2006 – 207 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 20. decembra 2007 ( čl. 214 )
zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1/
( B. s.r.o. ) 5 902 Sk a 14 655,70 Sk a odporcovi 2/ ( M a.s. ) 16 929,50 Sk k rukám
právnych zástupcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o nedostatku
aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie predmetného návrhu a nedostatku pasívnej
legitimácie odporcu 2/ , pretože predmetom ani jedného exekučného konania nebola
plynová prípojka postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky ( iba
v jednom exekučnom konaní bola predmetom plynová prípojka postavená v roku 1975,
patriaca však do vlastníctva povinného t.j. manžela navrhovateľky ). O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým rozhodnutím )
uznesením z 25. júna 2008 sp. zn. 5 Co 42/2008, 5 Co 43/2008 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu , že nerozhodol o späťvzatí návrhu
navrhovateľkou proti odporcovi 2/ ( M a.s. ) . Týmto postupom odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ).
Okresný súd Nové Zámky ( v poradí tretím ) rozsudkom z 22. októbra 2008 č. k.
9 C 155/2006 – 258 zamietol návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky
a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 52 229 Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku ( uznesením z 12. augusta 2008 č. k. 9C155/2006 – 240 konanie proti
odporcovi 2/ - M. a.s. B. - zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu trov
konania 11 177 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia ). Mal
za preukázané, že predmetom žiadneho z exekučných konaní nebola plynová prípojka
postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky , vylúčenia z exekúcie ktorej sa
v danom konaní domáhala. Skutočnosti uvedené v návrhu na odročenie pojednávania
a týkajúce sa zaujatosti sudkyne voči právnemu zástupcovi navrhovateľky považoval za
absolútne právne irelevantné , pretože vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi , ktorý vec
prejednáva, môže účastník len v lehote uvedenej v § 15a ods. 2 O.s.p. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí tretím ) rozsudkom z
18. marca 2009 sp. zn. 5 Co 41/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej
potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1 198,08 € k rukám jeho právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, podľa
ktorého predmetom žiadneho z exekučných vecí nebola strednotlaková plynová prípojka
vyhotovená v roku 2005 , vylúčenia z exekúcie ktorej sa navrhovateľka domáhala.
Konštatoval, že v predmetnej veci sa vec prejednávajúca sudkyňa ( Mgr. B. ) necítila byť
zaujatá , preto vec ani krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti nepredkladala.
Táto sudkyňa bola vylúčená z konania v inej veci, kde vystupoval splnomocnený zástupca
navrhovateľky ( JUDr. Ing. M. P., CSc.) ako účastník konania, išlo teda o inú vec, iných
účastníkov konania. Skutočnosť, že bola vec prejednávajúca sudkyňa vylúčená vo veci, kde
bol zástupca navrhovateľky účastníkom konania, neznamená automaticky jej vylúčenie aj
v ostatných veciach, kde vystupuje ako splnomocnený zástupca účastníka konania. Sudkyňa
sa cítila zaujatá len vo veci, v ktorej podal na ňu JUDr. Ing. M.P., CSc. trestné oznámenie.
Na druhej strane vo veci , vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 4/2006 (
konanie tých istých účastníkov ) , v ktorej bola navrhovateľka zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Ing. M.P., CSc. , z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu
nevyplýva, že by navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca voči tejto sudkyni
namietali zaujatosť ( navrhovateľka dokonca výslovne uviedla, že námietku zaujatosti voči
vec prejednávajúcej sudkyni nevzniesla), a že by o vylúčení sudkyne bolo rozhodované.
Preto nezistil dôvody na vylúčenie sudkyne ani v preskúmavanej veci. Rozhodnutie
o trovách konania zmenil z dôvodu opakovaného započítania trov právneho zastúpenia
v sume 16 136 Sk ( § 220 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 Os.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala
z ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. , pretože na prvom stupni rozhodoval vo veci vylúčený
sudca. Uviedla, že podmienky na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
uvedené v § 14 ods. 1 O.s.p. ( pre pomer sudcu k veci, k účastníkom konania a k ich
zástupcom ) sú alternatívne, t.j. na vylúčenie sudcu stačí ak je splnená čo i len jedna z nich.
Ak v danej veci konajúca sudkyňa v inom konaní vyslovila, že sa cíti byť zaujatá voči
jednému z účastníkov a predseda súdu následne vec prikázal inému sudcovi, potom táto
zaujatosť pretrváva a platí voči tejto konkrétnej osobe bez ohľadu na to, o aké konanie ide
a v akom procesnom postavení táto osoba vystupuje. Sudkyňa konajúca vo veci na prvom
stupni vyslovila svoju zaujatosť pre jej pomer k osobe JUDr. Ing. M.P., CSc. prvýkrát dňa
3. 3. 2003 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 Er 1244/2001
a druhýkrát dňa 30. 6. 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 E 401/2004, v oboch prípadoch
z rovnakého dôvodu, podania trestného oznámenia JUDr.. Ing. M.P., CSc. V danom konaní
však mala byť už nezaujatá voči osobe JUDr. Ing. M.P., CSc., aby neskôr , v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.9 C 243/2006 ( začatého 15. 11. 2006 ),
sa voči nemu opäť cítila byť zaujatá. Jedným z dôvodov zaujatosti sudkyne v tomto konaní
bolo podanie trestného oznámenia. Podľa jej názoru ak sudca raz vysloví, že sa voči určitej
osobe cíti byť zaujatý, potom tento jeho pomer zostáva zachovaný aj v ďalších iných
konaniach bez ohľadu na to, či dotknutá osoba v nich vystupuje ako účastník konania alebo
ako zástupca účastníka , a nemôže tento svoj pomer meniť raz na negatívny, potom pozitívny
a naopak, podľa svojej ľubovôle. V súlade s § 14 ods. 1 O.s.p. odlišnosť konania alebo
procesného postavenia osoby je pre nezaujatosť sudcu pre jeho pomer k osobe právne
bezvýznamná. Aspoň pochybnosti o nezaujatosti sudkyne prvého stupňa stačia k tomu, aby
bola podľa § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Namietala tiež
nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu , že to, čo patrí do exekúcie , je otázkou právnou
a nie skutkovou ( rozhoduje o nej súd a nie súdny znalec ). Zdôraznila skutočnosť uvedenú
v odvolaní, že plynová prípojka bola odstránená po prechode vlastníctva a nie, že
neexistovala v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa ( o tejto skutočnosti nebolo
vykonané žiadne dokazovanie ). Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách
konania ( malo byť aplikované ustanovenie § 150 O.s.p. ).
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O.s.p.) , skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236
a nasl. O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru , že dovolanie je
dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom, ktorý má na mysli
ustanovenie § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok ,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1. O.s.p. ) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písmenách a/ až g/ O.s.p. ( t.j. či v danej veci nejde
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom ,
či konania súdom nesprávne obsadeným ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až f/
O.s.p. navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci rozhodoval na súde prvého stupňa vylúčený sudca ( § 237 písm. g/ O.s.p.).
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí, pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods.1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1 O.s.p. Na
opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o ich nadriadený súd
rozhodol, v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Účelom citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna
úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je
ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého
vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom ( pozitívnom či negatívnom ) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov
konania ( ktorý by bol založený na pomere , vykazujúcom znaky vzťahu vedeného pod 2/ .
O tom, či je sudca vylúčený , rozhodne nadriadený súd v senáte , ak bolo rozhodnuté, že
sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému
senátu ( § 16 ods. 1, 2 O.s.p. ).
Ak nadriadený súd rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že konkrétny
sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a tento sudca aj napriek tomu vo
veci rozhodoval, išlo nesporne o vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p.
Tento priamy a ďalej nespochybniteľný dôsledok je prirodzeným prejavom evidentnej väzby
tohto ustanovenia k § 16 ods. 1 O.s.p. a je posilnený aj tým, že zákon pre tento prípad - pod
sankciou ďalšej vady konania – ukladá postupovať podľa ustanovenia § 16 ods. 2 O.s.p.
Neexistencia žiadneho rozhodnutia (alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného
súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ) , nebráni
však dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm.
g/ Os.p. samostatne posudzovať otázku, či v konaní vystupoval sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci , prípadne aj inak než bola v konaní posúdená súdom
nižšieho stupňa ( porovnaj R 59/1997 ).
V preskúmavanej veci potom nebolo žiadnej procesnej prekážky, ktorá by bránila
otázku vylúčenia sudkyne vec prejednávajúcej v prvom stupni posúdiť bez ohľadu na to, že
ju prejudiciálne vyriešil už nadriadený ( súčasne inštančný ) súd súdu procesnému
( v odôvodnení svojho rozhodnutia ) , najmä keď okolnosti prípadu a vyjadrenia samotnej
sudkyne budili dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti . V opačnom prípade by sa nikdy
nemusela odstrániť prekážka pre skutočné uplatnenie ústavnej zásady rovnosti účastníkov
konania ( čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 O.s.p. , ), ak by v konaní konala
a rozhodovala sudkyňa, ktorá je vo veci zaujatá.
Krajský súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že sa vec prejednávajúca
sudkyňa v danej veci zaujatá byť necítila. Toto jeho konštatovanie je ale v rozpore
s vyjadrením samotnej sudkyne vyplývajúcim z obsahu spisu. Vo vyjadrení zákonnej sudkyne
k vznesenej námietke zaujatosti zástupcu navrhovateľky z 11. 9. 2007 ( čl. 91 ) Mgr. V.B.
uviedla : V predmetnej veci sa necítim byť zaujatá, pretože účastníkom konania je
navrhovateľka označená MUDr. Z.P. , manželka zástupcu , voči ktorému sa cítim byť zaujatá
, teda nie priamo účastník je ten, voči ktorému sa cítim byť zaujatá a preto mám za to, že
vznesená námietka zaujatosti zástupcu navrhovateľky je nedôvodná, inak účastníkov konania
nepoznám, nemám k veci žiadny pomer, vec som prejednala a rozhodla podľa svojho
najlepšieho svedomia a vedomia, svojho rozhodnutia sa v plnom rozsahu pridržiavam, keď
povinnosť vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou v odvolaní ( proti
rozsudku zo 16. 10. 2006 ) vyplývala sudkyni z odôvodnenia uznesenia nadriadeného
krajského súdu z 30. mája 2007 ( ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo 16. 10. 2006
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie ). Je nepochybné, že zástupcom navrhovateľky
v danej veci bol ( do jej právoplatného skončenia ) na základe splnomocnenia z 21. 9. 2006 (
čl. 20 ) JUDr. Ing M.P., CSc. ( manžel navrhovateľky ), voči osobe ktorého ( ako zástupcovi
účastníka ) sa sudkyňa cítila byť zaujatá nielen v danej veci, ale ( ako vyplýva z obsahu
spisu aj v inej veci vedenej pod sp. zn. 9 C 243/ 2006 ), pridelenej opatrením predsedu
súdu z 23. 3. 2007 z dôvodu jej vylúčenia na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi
v súlade s § 15 ods. 1 O. s. p. ( čl.266 spisu ).
Pokiaľ sudkyňa Mgr. V. B. nezaujatosť v danej veci odôvodnila zaujatosťou len voči
zástupcovi účastníka konania ( navrhovateľky ), keď voči samotnému účastníkovi konania (
navrhovateľke ) sa zaujatá byť necítila , treba uviesť, že zákonná konštrukcia upravuje
v citovanom ustanovení § 14 O.s.p. splnenie tu uvedených predpokladov na vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci alternatívne, na vylúčenie stačí existencia čo i len
jedného vzťahu uvedenom v tomto ustanovení a to vzťahu sudcu k veci, alebo
k účastníkom konania alebo k zástupcom účastníkov. V porovnaní s účastníkmi konania,
ktorí majú z dôvodov v tomto ustanovení uvedených právo uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi , ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ( § 15 a O.s.p. ), sudca má povinnosť
oznámiť skutočnosti ( predsedovi súdu ) , pre ktoré je vylúčený ( § 15 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak bola sudkyňa v inej veci
vylúčená z prejednávania a rozhodovania pre jej vzťah k zástupcovi navrhovateľky, mala
byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania aj v predmetnej pre vzťah k tomu istému
zástupcovi navrhovateľky , voči ktorému napokon svoju zaujatosť aj ( v danej veci )
deklarovala.
Dovolací súd preto dospel k záveru, že vo veci na súde prvého stupňa konala
a rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací súd ( vychádzajúc
z iného právneho záveru ). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu
konania v zmysle § 237 písm. g/ O. s.p. rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 243b O.s.p. ), pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. novembra 2010
Za správnosť: JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
Hrčková Marta predsedníčka senátu