Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/295/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. Z.. P.,

bývajúcej v N.., zastúpenej JUDr. J. W., advokátom v N, proti odporcovi B. s.r.o., so sídlom v

B., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C

155/2006, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. marca 2009,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. marca

2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 22. októbra 2008

č. k. - 258 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 16. októbra 2006 č. k. – 35

zamietol návrh na vylúčenie veci z exekúcie a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania 8 894,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrh z procesného hľadiska nespĺňa

zákonom stanovené podmienky, pretože je nesprávne označený odporca a jeho sídlo

a navrhovateľka v konaní nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu ( predložením kolaudačného

rozhodnutia vydaného stavebným úradom na strednotlakovú plynovú prípojku , ktorej

vylúčenia z exekúcie sa domáhala ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. ods. 1

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky uznesením z 30. mája 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že v návrhu navrhovateľka ako účastníkov konania na strane odporcu označila

spoločnosť B s.r.o. B., ako aj spoločnosť M. a.s. B. , s ktorou súd prvého stupňa ako s

účastníkom konania nekonal ( nedoručil mu návrh ), tým porušil nielen jeho práva, ale

nerešpektoval ani vôľu samotnej navrhovateľky ( neboli pochybnosti proti komu podala

návrh ) a neodstránil nezrovnalosti v označení sídla odporcov. Preto mu uložil doručiť návrh

všetkým účastníkom konania, proti ktorým návrh smeruje ( obom označeným odporcom )

a vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu. Tiež vec prejednávajúcej

sudkyni vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou.

Okresný súd Nové Zámky ( v poradí druhým ) rozsudkom z 26. novembra 2007 č. k.

– 207 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 20. decembra 2007 ( čl. 214 )

zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1/

( B. s.r.o. ) 5 902 Sk a 14 655,70 Sk a odporcovi 2/ ( M a.s. ) 16 929,50 Sk k rukám

právnych zástupcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o nedostatku

aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie predmetného návrhu a nedostatku pasívnej

legitimácie odporcu 2/ , pretože predmetom ani jedného exekučného konania nebola

plynová prípojka postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky ( iba

v jednom exekučnom konaní bola predmetom plynová prípojka postavená v roku 1975,

patriaca však do vlastníctva povinného t.j. manžela navrhovateľky ). O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým rozhodnutím )

uznesením z 25. júna 2008 sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu , že nerozhodol o späťvzatí návrhu

navrhovateľkou proti odporcovi 2/ ( M a.s. ) . Týmto postupom odňal účastníkom konania

možnosť konať pred súdom ( ).

Okresný súd Nové Zámky ( v poradí tretím ) rozsudkom z 22. októbra 2008 č. k.

– 258 zamietol návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky

a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 52 229 Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku ( uznesením z 12. augusta 2008 č. k. – 240 konanie proti

odporcovi 2/ - M. a.s. B. - zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu trov

konania 11 177 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia ). Mal

za preukázané, že predmetom žiadneho z exekučných konaní nebola plynová prípojka

postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky , vylúčenia z exekúcie ktorej sa

v danom konaní domáhala. Skutočnosti uvedené v návrhu na odročenie pojednávania

a týkajúce sa zaujatosti sudkyne voči právnemu zástupcovi navrhovateľky považoval za

absolútne právne irelevantné , pretože vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi , ktorý vec

prejednáva, môže účastník len v lehote uvedenej v O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí tretím ) rozsudkom z

18. marca 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej

potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľke uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1 198,08 € k rukám jeho právneho zástupcu do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, podľa

ktorého predmetom žiadneho z exekučných vecí nebola strednotlaková plynová prípojka

vyhotovená v roku 2005 , vylúčenia z exekúcie ktorej sa navrhovateľka domáhala.

Konštatoval, že v predmetnej veci sa vec prejednávajúca sudkyňa ( Mgr. B. ) necítila byť

zaujatá , preto vec ani krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti nepredkladala.

Táto sudkyňa bola vylúčená z konania v inej veci, kde vystupoval splnomocnený zástupca

navrhovateľky ( JUDr. Ing. M. P., CSc.) ako účastník konania, išlo teda o inú vec, iných

účastníkov konania. Skutočnosť, že bola vec prejednávajúca sudkyňa vylúčená vo veci, kde

bol zástupca navrhovateľky účastníkom konania, neznamená automaticky jej vylúčenie aj

v ostatných veciach, kde vystupuje ako splnomocnený zástupca účastníka konania. Sudkyňa

sa cítila zaujatá len vo veci, v ktorej podal na ňu JUDr. Ing. M.P., CSc. trestné oznámenie.

Na druhej strane vo veci , vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. (

konanie tých istých účastníkov ) , v ktorej bola navrhovateľka zastúpená splnomocneným

zástupcom JUDr. Ing. M.P., CSc. , z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu

nevyplýva, že by navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca voči tejto sudkyni

namietali zaujatosť ( navrhovateľka dokonca výslovne uviedla, že námietku zaujatosti voči

vec prejednávajúcej sudkyni nevzniesla), a že by o vylúčení sudkyne bolo rozhodované.

Preto nezistil dôvody na vylúčenie sudkyne ani v preskúmavanej veci. Rozhodnutie

o trovách konania zmenil z dôvodu opakovaného započítania trov právneho zastúpenia

v sume 16 136 Sk ( v spojení s ). O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s Os.p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala

z ustanovenia , pretože na prvom stupni rozhodoval vo veci vylúčený

sudca. Uviedla, že podmienky na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

uvedené v ( pre pomer sudcu k veci, k účastníkom konania a k ich

zástupcom ) sú alternatívne, t.j. na vylúčenie sudcu stačí ak je splnená čo i len jedna z nich.

Ak v danej veci konajúca sudkyňa v inom konaní vyslovila, že sa cíti byť zaujatá voči

jednému z účastníkov a predseda súdu následne vec prikázal inému sudcovi, potom táto

zaujatosť pretrváva a platí voči tejto konkrétnej osobe bez ohľadu na to, o aké konanie ide

a v akom procesnom postavení táto osoba vystupuje. Sudkyňa konajúca vo veci na prvom

stupni vyslovila svoju zaujatosť pre jej pomer k osobe JUDr. Ing. M.P., CSc. prvýkrát dňa

3. 3. 2003 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.

a druhýkrát dňa 30. 6. 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. , v oboch prípadoch

z rovnakého dôvodu, podania trestného oznámenia JUDr.. Ing. M.P., CSc. V danom konaní

však mala byť už nezaujatá voči osobe JUDr. Ing. M.P., CSc., aby neskôr , v konaní

vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.9 C 243/2006 ( začatého 15. 11. 2006 ),

sa voči nemu opäť cítila byť zaujatá. Jedným z dôvodov zaujatosti sudkyne v tomto konaní

bolo podanie trestného oznámenia. Podľa jej názoru ak sudca raz vysloví, že sa voči určitej

osobe cíti byť zaujatý, potom tento jeho pomer zostáva zachovaný aj v ďalších iných

konaniach bez ohľadu na to, či dotknutá osoba v nich vystupuje ako účastník konania alebo

ako zástupca účastníka , a nemôže tento svoj pomer meniť raz na negatívny, potom pozitívny

a naopak, podľa svojej ľubovôle. V súlade s odlišnosť konania alebo

procesného postavenia osoby je pre nezaujatosť sudcu pre jeho pomer k osobe právne

bezvýznamná. Aspoň pochybnosti o nezaujatosti sudkyne prvého stupňa stačia k tomu, aby

bola podľa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Namietala tiež

nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu , že to, čo patrí do exekúcie , je otázkou právnou

a nie skutkovou ( rozhoduje o nej súd a nie súdny znalec ). Zdôraznila skutočnosť uvedenú

v odvolaní, že plynová prípojka bola odstránená po prechode vlastníctva a nie, že

neexistovala v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa ( o tejto skutočnosti nebolo

vykonané žiadne dokazovanie ). Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách

konania ( malo byť aplikované ustanovenie ).

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) , skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru , že dovolanie je

dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom, ktorý má na mysli

ustanovenie a pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok ,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky

podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je podľa až 3 prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( . ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ ( t.j. či v danej veci nejde

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom ,

či konania súdom nesprávne obsadeným ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až f/

navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci rozhodoval na súde prvého stupňa vylúčený sudca ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí, pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods.1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v Na

opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o ich nadriadený súd

rozhodol, v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna

úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je

ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého

vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo

rýdzo osobnom ( pozitívnom či negatívnom ) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov

konania ( ktorý by bol založený na pomere , vykazujúcom znaky vzťahu vedeného pod 2/ .

O tom, či je sudca vylúčený , rozhodne nadriadený súd v senáte , ak bolo rozhodnuté, že

sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému

senátu ( , ).

Ak nadriadený súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že konkrétny

sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a tento sudca aj napriek tomu vo

veci rozhodoval, išlo nesporne o vadu konania v zmysle ustanovenia

Tento priamy a ďalej nespochybniteľný dôsledok je prirodzeným prejavom evidentnej väzby

tohto ustanovenia k a je posilnený aj tým, že zákon pre tento prípad - pod

sankciou ďalšej vady konania – ukladá postupovať podľa ustanovenia

Neexistencia žiadneho rozhodnutia (alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ) , nebráni

však dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm.

g/ Os.p. samostatne posudzovať otázku, či v konaní vystupoval sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci , prípadne aj inak než bola v konaní posúdená súdom

nižšieho stupňa ( porovnaj R 59/1997 ).

V preskúmavanej veci potom nebolo žiadnej procesnej prekážky, ktorá by bránila

otázku vylúčenia sudkyne vec prejednávajúcej v prvom stupni posúdiť bez ohľadu na to, že

ju prejudiciálne vyriešil už nadriadený ( súčasne inštančný ) súd súdu procesnému

( v odôvodnení svojho rozhodnutia ) , najmä keď okolnosti prípadu a vyjadrenia samotnej

sudkyne budili dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti . V opačnom prípade by sa nikdy

nemusela odstrániť prekážka pre skutočné uplatnenie ústavnej zásady rovnosti účastníkov

konania ( a , ), ak by v konaní konala

a rozhodovala sudkyňa, ktorá je vo veci zaujatá.

Krajský súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že sa vec prejednávajúca

sudkyňa v danej veci zaujatá byť necítila. Toto jeho konštatovanie je ale v rozpore

s vyjadrením samotnej sudkyne vyplývajúcim z obsahu spisu. Vo vyjadrení zákonnej sudkyne

k vznesenej námietke zaujatosti zástupcu navrhovateľky z 11. 9. 2007 ( čl. 91 ) Mgr. V.B.

uviedla : V predmetnej veci sa necítim byť zaujatá, pretože účastníkom konania je

navrhovateľka označená MUDr. Z.P. , manželka zástupcu , voči ktorému sa cítim byť zaujatá

, teda nie priamo účastník je ten, voči ktorému sa cítim byť zaujatá a preto mám za to, že

vznesená námietka zaujatosti zástupcu navrhovateľky je nedôvodná, inak účastníkov konania

nepoznám, nemám k veci žiadny pomer, vec som prejednala a rozhodla podľa svojho

najlepšieho svedomia a vedomia, svojho rozhodnutia sa v plnom rozsahu pridržiavam, keď

povinnosť vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou v odvolaní ( proti

rozsudku zo 16. 10. 2006 ) vyplývala sudkyni z odôvodnenia uznesenia nadriadeného

krajského súdu z 30. mája 2007 ( ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo 16. 10. 2006

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie ). Je nepochybné, že zástupcom navrhovateľky

v danej veci bol ( do jej právoplatného skončenia ) na základe splnomocnenia z 21. 9. 2006 (

čl. 20 ) JUDr. Ing M.P., CSc. ( manžel navrhovateľky ), voči osobe ktorého ( ako zástupcovi

účastníka ) sa sudkyňa cítila byť zaujatá nielen v danej veci, ale ( ako vyplýva z obsahu

spisu aj v inej veci vedenej pod sp. zn. ), pridelenej opatrením predsedu

súdu z 23. 3. 2007 z dôvodu jej vylúčenia na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi

v súlade s ( spisu ).

Pokiaľ sudkyňa Mgr. V. B. nezaujatosť v danej veci odôvodnila zaujatosťou len voči

zástupcovi účastníka konania ( navrhovateľky ), keď voči samotnému účastníkovi konania (

navrhovateľke ) sa zaujatá byť necítila , treba uviesť, že zákonná konštrukcia upravuje

v citovanom ustanovení splnenie tu uvedených predpokladov na vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci alternatívne, na vylúčenie stačí existencia čo i len

jedného vzťahu uvedenom v tomto ustanovení a to vzťahu sudcu k veci, alebo

k účastníkom konania alebo k zástupcom účastníkov. V porovnaní s účastníkmi konania,

ktorí majú z dôvodov v tomto ustanovení uvedených právo uplatniť námietku zaujatosti

voči sudcovi , ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ( a ), sudca má povinnosť

oznámiť skutočnosti ( predsedovi súdu ) , pre ktoré je vylúčený ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak bola sudkyňa v inej veci

vylúčená z prejednávania a rozhodovania pre jej vzťah k zástupcovi navrhovateľky, mala

byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania aj v predmetnej pre vzťah k tomu istému

zástupcovi navrhovateľky , voči ktorému napokon svoju zaujatosť aj ( v danej veci )

deklarovala.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že vo veci na súde prvého stupňa konala

a rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací súd ( vychádzajúc

z iného právneho záveru ). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu

konania v zmysle rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ), pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2010

Za správnosť: JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

Hrčková Marta predsedníčka senátu