Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-41-2009.pdf
PDF · 106.91 KB
No categories available
5Co/41/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: MUDr. Z. P., bytom N. Z., B. ul. XX,. zastúpená JUDr. Ing. M. P. CSc., bytom N. Z., B. ul. XX,. proti odporcovi: B. S., s.r.o., so sídlom v B., H. ul. X,. IČO: XXXXXXX,. zastúpený JUDr. P. B., advokátom so sídlom v B., K. nám. X,. o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2008 č. k. 9C 155/2006-258, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania sa napadnutý rozsudok m e n í takto:
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.198,08 eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. P. B., advokáta, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia strednotlakovej plynovej prípojky, zhotovenej podľa rozhodnutia mesta N. Z. č. 10116/2005-03-Št zo dňa 23.11.20005 z exekúcií v prospech oprávneného B. S., s.r.o. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 65.418,30 Sk s príslušenstvom, č. EX 150/2002, sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky 13Er 2130/02, v prospech oprávneného M. H., a.s. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 7.343.051,90 Sk s príslušenstvom, č. EX 147/2006, sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky 9Er 1244/01, v prospech oprávneného B. S., s.r.o. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 38.216,- Sk s príslušenstvom, č. EX 47/2005, sp. zn. Okresného súdu Bratislava IV 37Er 1432/2005. Návrh odôvodnila tým, že po zrušení BSM za trvania manželstva vybudovala do prevádzkarne jej manžela Ing. P. strednotlakovú plynovú prípojku, ktorá napriek tomu, že je jej vlastníctvo, bola zahrnutá do exekúcie vedenej voči Ing. P..
Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 16. októbra 2006 č. k. 9C 155/2006-35 tak, že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 8.894,50 Sk do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 30. mája 2007 č. k. 5Co 312/2006-50 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 26. novembra 2007 č. k. 9C 155/2006-207 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20. decembra 2007 č. k. 9C 155/2006-214
a návrh navrhovateľky opätovne zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 5.902,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 25. júna 2008 č. k. 5Co 42/2008, 5Co 43/2008-239 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu titulom náhrady trov konania sumu 52.229,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 55 ods. 1 Exekučného poriadku a na základe doplneného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa uznesením č. k. 9C 155/2006-240 zo dňa 12.8.2008 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil a navrhovateľku zaviazal povinnosťou zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 11.177,- Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Podanie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 23.10.2008 vyhodnotil ako právne irelevantné a neodôvodnené v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa námietky zaujatosti, nakoľko v súlade s ustanovením § 15a ods. 1, 2 OSP účastník má právo vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý vec prejednáva najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčene ide alebo do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Vo veci samej súd I. stupňa návrh zamietol, keď mal preukázané, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia veci z exekúcie a to strednotlakovej plynovej prípojky zhotovenej podľa Rozhodnutia Mesta N. Z. zo dňa 23.11.2005 v troch prebiehajúcich exekúciách, jednak na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13Er 2130/02, 9Er 1244/01 a na Okresnom súde Bratislava IV. sp. zn. 37Er 1432/2005, pričom ani v jednej z týchto exekučných vecí nešlo o strednotlakovú plynovú prípojku zhotovenú podľa Rozhodnutia Mesta N. Z. zo dňa 23.11.2005, ale išlo o plynovú prípojku, ktorá patrila do vlastníctva jej manžela Ing. M. P., CSc., zhotovenú v r. 1975 a vo všetkých exekučných konaniach na strane povinného vystupoval manžel navrhovateľky a išlo o vymoženie súm v prospech odporcu v 1. rade a čiastočne aj odporcu v 2. rade. V každej z týchto exekúcií sa exekútori rozhodli vymôcť pohľadávky oprávnených predajom nehnuteľností. Zo znaleckého posudku na predmet dražby, ktorý je uvedený v jednom z exekučných konaní, z ktorých navrhovateľka žiada vylúčiť plynovú prípojku je preukázané, že daná plynová prípojka bola postavená v r. 1975 a nie v r. 2005. Súd doplnil dokazovanie pripojením si rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 9C 4/2006, v ktorom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd vo svojom rozsudku zdôvodnil, že vo veci exekúcie vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13Er 2130/02 bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom exekúcie, nachádzajúca sa v kat. úz. N. Z., zapísaná v Správe katastra N. Z. na LV č. 6532, o vylúčenie ktorých v danej občiansko-právnej veci išlo, vydražená p. F. M. a jeho manželkou I. M. a právnym titulom ich nadobudnutia vlastníctva tejto nehnuteľnosti bolo uznesenie o príklepe č. k. 13Er 2130/02-240 zo dňa 23.2.2007, čím bolo preukázané, že v tejto exekučnej veci nešlo o plynovú prípojku, plynová prípojka nebola predmetom exekučných konaní, ktorých vylúčenia veci sa navrhovateľka domáhala. Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na znalecký posudok Ing. L. V., pretože plynová prípojka, ktorá bola ohodnotená cenou po znížení na sumu 1.724,50 Sk bola postavená v r. 1975, nešlo teda o plynovú prípojku, o ktorej vylúčenie ide a ktorá bola postavená až v r. 2005. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu, keď v podstate ani v jednom z exekučných konaní nebola predmetom plynová prípojka postavená v r. 2005 patriaca do vlastníctva navrhovateľky, ale iba v jednom z exekučných konaní išlo o plynovú prípojku, ale postavenú v r. 1975, patriacu do vlastníctva manžela navrhovateľky, ktorý ako povinný vystupoval v každom z exekučných konaní, v ktorých ide o vylúčenie veci z exekúcie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal trovy konania v celkovej výške 52.229,- Sk, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 16.136,40 Sk a z náhrady nákladov služobných ciest.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka, odôvodniac ho tým, že konajúca sudkyňa v inom konaní na Okresnom súde Nové Zámky predsedovi súdu oznámila, že vo veci sa cíti byť zaujatá, preto navrhla, aby predseda súdu pridelil vec inému sudcovi. Sudkyňa v tejto veci svoju zaujatosť predsedovi súdu neoznámila, aj keď dôvody vylúčenia sudcu pre jeho zaujatosť voči určitej osobe platia pre všetky konania, v ktorých táto osoba vystupuje ako účastník alebo zástupca. Z tohto dôvodu vo veci konal vylúčený sudca, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacím súdom. Zo strany účastníka konania ide o právo vzniesť námietku zaujatosti, pričom sudcovi zákon ukladá
povinnosť neodkladne oznámiť predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený. Konajúca sudkyňa túto povinnosť v konaní opomenula splniť napriek tomu, že o svojom vylúčení vedela. K veci ďalej uviedla, že predmetná plynová prípojka je drobná stavba a je súčasťou pozemku. Plynová prípojka vo vlastníctve navrhovateľky je postavená na pozemku parc. č. 6180/1, ktorý je vo vlastníctve povinného, preto platí, že predmetom exekúcií je aj strednotlaková plynová prípojka vo vlastníctve navrhovateľky, aj keď ju znalec do znaleckého posudku nezahrnul. Po prechode vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti v exekučnom konaní sp. zn. Er 2130/02 bola plynová prípojka odstránená. Nový majiteľ ju považoval za svoju a naložil s ňou podľa vlastnej vôle. Poukázala tiež na to, že účastníci konania neboli pred skončením dokazovania na pojednávaní, na ktorom bol vynesený napadnutý rozsudok poučení tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 120 ods. 4 OSP. Čo sa týka trov konania uviedol, že trovy konania sú 36.093,40 Sk a náhrada trov konania vo výške 16.135,60 Sk nemá oporu v odôvodnení, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Súd uložil navrhovateľke zaplatiť náhradu trov konania za všetky úkony právneho zástupcu odporcu, aj keď bola navrhovateľka do odvolania zo dňa 28.1.2008 úspešná, preto nie je na mieste, aby za túto časť konania znášala trovy. Opačný výklad by účastníka konania odrádzal od využitia opravného prostriedku, lebo v konečnom dôsledku by to pre neho znamenalo ďalšie zvýšenie nákladov na občianske súdne konanie v prípade, ak by aj po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie bol neúspešný. Navrhovateľka v žiadnom prípade nie je povinná znášať trovy za tú časť súdneho konania, ktoré vznikli nesprávnym postupom alebo rozhodnutím súdu. Súd tiež uložil navrhovateľke zaplatiť k náhrade trov konania aj DPH, pričom v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený právny predpis, ktorý súd na daný prípad aplikoval. Žiadny právny predpis pritom neustanovuje, že právnemu zástupcovi odporcu, ktorý je advokátom, patrí k odmene a náhrade trov konania aj DPH. Ak súd teda priznal právnemu zástupcovi odporcu popri jeho odmene a náhradách aj daň z pridanej hodnoty, postupoval spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone. Pri priznaní cestovného súd neuviedol právny predpis, ktorý vo veci aplikoval. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.
Odporca k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že advokát, ktorý spĺňa podmienky platenia DPH, musí túto nielen platiť, ale aj požadovať od svojich klientov. Podľa platnej judikatúry sa priznáva advokátom aj náhrada za použitie osobného motorového vozidla. Nepriznanie časti trov právneho zastúpenia z dôvodu, že odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil neznamená výhru navrhovateľky v spore. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a vychádzajúc z obsahu spisu a odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie vo výroku vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť a v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov podľa § 220 OSP zmeniť.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní ako jeden z dôvodov uvádzala, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Tento záver odvodzovala zo skutočnosti, že napriek tomu, že sudkyňa bola v iných konaniach pre zaujatosť vo vzťahu k splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky z rozhodovania veci vylúčená, v tejto veci námietku zaujatosti nevzniesla. Návrh v predmetnej veci podávala navrhovateľka MUDr. Z. P., pričom v čase podania návrhu zastúpená v konaní nebola. Navrhovateľka splnomocnila svojho manžela Ing. M. P. CSc. na zastupovanie v konaní až v priebehu konania, na základe splnomocnenia zo dňa 21.9.2006, pričom splnomocnený zástupca navrhovateľky v druhom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa ani vec prejednávajúcu sudkyňu nenamietal.
Nestrannosť sudcu je predovšetkým subjektívnou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý zahrňuje vzťah k predmetu konania, účastníkom konania a ich právnym zástupcom. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti sudcu by však v praxi ťažko našla uplatnenie vzhľadom k obtiažnej objektívnej preskúmateľnosti vnútorného rozpoloženia sudcu. Kategóriu nestrannosti je preto treba vnímať širšie, teda aj v rovine objektívnej. Za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi, ale aj to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má k veci určitý, avšak nezaujatý vzťah (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. ČR ÚS 167/94). Ak by konkrétny sudca bol z prejednania a rozhodovania veci vylúčený a napriek tomu vo veci rozhodoval, išlo by nesporne o vadu konania. Ak však o vylúčení sudcu z akéhokoľvek dôvodu rozhodované nebolo, nebráni to odvolaciemu súdu prijať záver, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a vyvodiť z toho zodpovedajúce dôsledky. Odvolací súd k vylúčeniu sudcu prihliadne z úradnej povinnosti a posudzuje ho bez ohľadu na to, či skutočne bolo o vylúčení rozhodnuté (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 153/96).
Vec prejednávajúca sudkyňa Mgr. B. sa vo veci zaujatá necítila, preto vec ani na rozhodnutie o námietke zaujatosti odvolaciemu súdu nepredkladala. Mgr. B. bola ako sudkyňa vylúčená z konania v inej veci, kde vystupoval splnomocnený zástupca navrhovateľky Ing. M. P. CSc. ako účastník konania, išlo teda o inú vec, iných účastníkov konania. To, že bola vec prejednávajúca sudkyňa vylúčená vo veci, kde bol Ing. M. P. CSc. účastníkom konania, neznamená automaticky jej vylúčenie aj v ostatných veciach, kde vystupuje ako splnomocnený zástupca účastníka konania. Sudkyňa sa cítila zaujatá len vo veci, kde na ňu Ing. P. CSc. podal trestné oznámenie. Na druhej strane vo veci, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C 4/2006, išlo o konanie tých istých účastníkov, navrhovateľka bola v tomto konaní tiež zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. M. P. CSc. a z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 178/2006 nevyplýva, že by navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca voči Mgr. B. namietali zaujatosť (navrhovateľka v tomto konaní dokonca výslovne uviedla, že námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni nevzniesla), že by boli o vylúčení sudkyne rozhodovali. Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dôvody pre vylúčenie sudkyne nevidel.
Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd prvého stupňa v konaní uvedeným spôsobom aj postupoval, na pojednávaní dňa 22.10.2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 OSP poučil a potom vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené, preto je táto námietka navrhovateľky uvedená v odvolaní nedôvodná.
Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje incidenčný spor, v ktorom si tretia osoba, odlišná od oprávneného a povinného v exekučnom konaní uplatňuje svoje právo na vec, ktorá je predmetom exekúcie. V prípade, ak súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie spíše hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec v domnení, že jej vlastníkom je povinný, pričom vlastnícke právo patrí inej osobe, môže sa dotknutá osoba brániť proti zaradeniu jej vlastníctva do exekúcie formou žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. Navrhovateľ v takomto konaní právny záujem na takomto určení nepreukazuje, avšak v konaní musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa domáha je predmetom exekúcie a navrhovateľ je vlastníkom takejto veci.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia strednotlakovej plynovej prípojky, zhotovenej podľa rozhodnutia mesta N. Z. č. 10116/2005-03-Št zo dňa 23.11.2005 z exekúcií v prospech oprávneného B. S., s.r.o. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 65.418,30 Sk s príslušenstvom, č. EX 150/2002, sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky 13Er 2130/02, v prospech oprávneného M. H., a.s. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 7.343.051,90 Sk s príslušenstvom, č. EX 147/2006, sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky 9Er 1244/01, v prospech oprávneného B. S., s.r.o. proti povinnému Ing. M. P., CSc., na vymoženie 38.216,- Sk s príslušenstvom, č. EX 47/2005, sp. zn. Okresného súdu Bratislava IV 37Er 1432/2005. V priebehu konania navrhovateľka vzala návrh voči M. H., a.s., pôvodne označenému ako odporca v 2. rade späť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12.8.2008 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 11.177,- Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetom konania, ako aj odvolacieho konania potom zostalo vylúčenie strednotlakovej plynovej prípojky z exekúcií v prospech oprávneného B. S., s.r.o..
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia veci z exekúcie a to strednotlakovej plynovej prípojky zhotovenej podľa Rozhodnutia Mesta N. Z. zo dňa 23.11.2005 v troch prebiehajúcich exekúciách, pričom ani v jednej z týchto exekučných vecí nešlo o strednotlakovú plynovú prípojku zhotovenú podľa Rozhodnutia Mesta N. Z. zo dňa 23.11.2005, ale išlo o plynovú prípojku, ktorá patrila do vlastníctva jej manžela Ing. M. P., CSc., zhotovenú v r. 1975. Túto skutočnosť považoval odvolací súd za preukázanú zo znaleckého posudku Ing. L. V., ktorý bol vypracovaný v exekučnom konaní EX 150/02, sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky 13Er 2130/02, podľa ktorého bola plynová prípojka postavená v r. 1975, pričom ide o plynovú prípojku DN 50mm. Navrhovateľka pritom v konaní listinnými dôkazmi preukazovala vlastnícke právo k prípojke DN 65, ktorá mala byť postavená v r. 2005, teda nejde o prípojku totožnú s tou, ktorá bola predmetom uvedených exekučných konaní. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec v súlade s vykonaným dokazovaním správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka okrem toho v odvolaní uviedla, že po prechode vlastníckeho práva v exekučnom konaní bola plynová prípojka z nehnuteľnosti odstránená, a keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a sama navrhovateľka tvrdí, že plynová prípojka, ktorej vylúčenia z exekúcie sa podaným návrhom domáhala už neexistuje, je to ďalší dôvod, pre ktorý bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdiť.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania podľa § 220 OSP zmenil a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.198,08 eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. P. B., advokáta, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov konania došlo z dôvodu, že súd prvého stupňa do trov konania odporcu zahrnul trovy právneho zastúpenia v sume 16.136,- Sk dvakrát, preto sa suma trov konania o túto sumu znížila a odporcovi bola priznaná náhrada trov konania v sume 36.093,40 Sk, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia 16.136,- Sk a cestovného 19.957,40 Sk (3.860,50 Sk + 3.949,60 Sk + 4.028,- Sk + 4.059,- Sk + 4.060,30 Sk), čo je po prepočte podľa § 2 ods. 2 Zák. č.
657/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike suma 1.198,08 eur. V ostatnom sa odvolací súd s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov konania stotožňuje a naň poukazuje. K námietkam navrhovateľky uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že právny zástupca odporcu si DPH účtoval v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty. Keďže právny zástupca odporcu v konaní osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd prvého stupňa mu správne priznal aj DPH. Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky má advokát popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak (§ 16 ods. 4 vyhlášky). Takýmto predpisom je Zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva. Náhradu cestovných výdavkov prizná s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy, čo v danom prípade odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa považoval použitie motorového vozidla. Záverom odvolací súd k námietke navrhovateľky, že aj ona bola úspešná v časti konania do jej odvolania zo dňa 28.11.2008 vrátane, preto nie je na mieste, aby za túto časť konania znášala trovy poznamenáva, že podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých, účelne vynaložených trov konania. Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je však plný konečný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý potvrdil, podľa zásady úspechu vo veci platí, že úspešným v konaní bol odporca, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania a navrhovateľke, ktorá v konaní úspešná nebola, bola uložená povinnosť mu ich nahradiť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania si v lehote podľa § 151 ods. 2 OSP nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.