Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/165/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň : 1/ A. T., bývajúca v K.

a 2/ Ing. J. W., bývajúca X., v dovolanom konaní zastúpené JUDr. J. K., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v K., proti ţalovanému : F. T., bývajúci v K., v dovolacom

konaní zastúpený JUDr. P. S., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K.,

o vypratanie nehnuteľností a iné, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25.marca

2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyniam 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 24. apríla 2009 č.k.

-120 uloţil ţalovanému povinnosť vypratať do 60 dní nehnuteľnosti, rodinný

dom spolu s priľahlými pozemkami, bliţšie označené vo výroku rozsudku. Vzájomnú ţalobu

ţalovaného o určenie, ţe má právo doţivotného bezplatného uţívania predmetných

nehnuteľností, zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyniam, na účet ich

zástupcu, náhradu trov konania a v konaní o vzájomnej ţalobe ţalovanému náhradu trov

konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe

ţalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností; tieto nadobudli ešte

ako maloleté v roku 1987 kúpou schválenou súdom. Medzi účastníkmi bolo sporné, či

ţalovaný má nejaký právny dôvod uţívania predmetných nehnuteľností, a ak áno, akým

spôsobom a v akom rozsahu. Vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi

„nikdy a ţiadnou formou“ nedošlo k uzavretiu dohody o spôsobe a rozsahu uţívania

2

predmetných nehnuteľností, resp. o ich prenechaní do uţívania ţalovanému a o výške odplaty

za ich uţívania. Ţalovaný uţíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a proti vôli

ţalobkýň a takýmto konaním protiprávne zasahuje do ich vlastníckeho práva a bráni im

v uţívaní nehnuteľností. Ţalovanému nesvedčí k predmetným nehnuteľnostiam ţiadne právo;

nenadobudol ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vychádzal pritom z toho, ţe

vydrţacia doba na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, práva

doţivotného uţívania nehnuteľnosti ţalovaným, mohla začať plynúť aţ dňom, kedy

ţalobkyne opustili spoločnú domácnosť, t.j. v roku 1998. Desaťročná vydrţacia doba ale

neuplynula, keďţe ţalobkyne svojimi úkonmi urobenými uţ v roku 2005, ktorými sa

domáhali na ţalovanom platenia nájomného, a potom podaním ţaloby v predmetnej právnej

veci dňa 2. októbra 2007, prerušili jej plynutie.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom z 25. marca 2010 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyniam, na účet ich zástupcu, náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd sa

stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2

v znení neskorších predpisov sa

obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti. K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa

dodal, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe medzi účastníkmi

„nikdy a ţiadnou formou“ nedošlo k uzavretiu zmluvy o spôsobe a rozsahu uţívania

a prenechaní nehnuteľností do uţívania, resp. o výške odplaty za ich uţívanie. Podľa

odvolacieho súdu bolo preukázané, ţe ţalovaný uţíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu

a proti vôli ţalobkýň. Ţalovaný svojím konaním zasahuje do vlastníckeho práva ţalobkýň.

Povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe k vydrţaniu medzi rodinnými príslušníkmi nemohlo

dôjsť a ţe ţalobkyne naostatok svojimi úkonmi prerušili plynutie vydrţacej doby. Poukázal

na veľmi zlé vzťahy účastníkov a na to, ţe ţalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov

ţalobkyne bil. Dodal, ţe i spôsob odchodu ţalobkýň a ich matky svedčí o tom, ako sa

ţalovaný voči nim správal a aký vzťah k nim vlastne mal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému

súdu Košice I na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením tvrdiac, ţe rozhodnutiami

súdov niţších stupňom mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného

3

spočíva uvedená procesná vada v tom, ţe rozsudky súdov nevyhovujú kritériám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide

o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť. Uviedol, ţe odvolací súd v predmetnej

právnej veci nenáleţite postupoval podľa ustanovenia Podľa ţalovaného

uvedené ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu len to, ţe nemusí v odôvodnení svojho

potvrdzujúceho rozhodnutia opakovať podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa; nezbavuje ho ale povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami účastníka v jeho

odvolaní. Vytýka odvolaciemu súdu i súdu prvého stupňa, ţe sa v dôvodoch svojich

rozhodnutí riadne nevyporiadali so skutočnosťou, ţe hoci tu nebol formálny právny úkon

účastníkov upravujúci uţívanie nehnuteľnosti, bolo preukázané, ţe „došlo k rozhodnutiu

o vlastníctve dvoch nehnuteľností, pričom koniec uţívania jednej nehnuteľnosti bol

podmienený moţnosťou uţívať nehnuteľnosť inú“. Súdy niţších stupňov tvrdenia a právnu

argumentáciu účastníkov, ktoré mohli mať v prejednávanej právnej veci právnu relevanciu

pri posúdení otázky dohody o uţívaní nehnuteľností, nevyhodnotili a s rozpornými tvrdeniami

účastníkov o tom sa nijak nevyporiadali. Odvolací súd sa rovnako nevyporiadal s jeho

námietkou, ţe výkon práva ţalobkyňami je v rozpore s dobrými mravmi a s jeho tvrdením,

o vydrţaní práva z vecného bremena zodpovedajúceho doţivotnému uţívaniu predmetných

nehnuteľností. Nedostatky v odôvodnení má i rozhodnutie súdu prvého stupňa. Napr. nie je

v ňom uvedené, akými úvahami sa súd riadil pri prijatí záveru, ţe začiatkom plynutia doby

na vydrţanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je deň, kedy ţalované opustili

spoločnú domácnosť a nie je uvedené ani to, prečo nie je pre posúdenie veci relevantná doba

plynúca od plnoletosti ţalobkýň. Z týchto dôvodov má ţalovaný za to, ţe rozhodnutia súdov

niţších stupňov nie sú spôsobilé prieskumu. V konaní tak nemal moţnosť efektívne vyuţiť

svoje procesné práva argumentovať proti záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd potvrdil

nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby sa relevantným spôsobom

vyporiadal s jeho tvrdeniami.

Ţalobkyne navrhli dovolanie ţalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

vzhľadom na povahu veci nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je teda

prípustné len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho

súdu.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu ( v znení do 28. februára 2010).

V danom prípade dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných ustanoveniach.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu uvedených vád konania dovolací súd

nezistil.

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudky súdov niţších stupňov nevyhovujú poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä

pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou

riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003: "Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého: "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní". Podľa dovolacieho súdu nemoţno naostatok opomenúť, ţe

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený

okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové

ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí

súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním

vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe

podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania

o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne

stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa

sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu

sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môţe zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy,

ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude

6

verejnosťou vítane (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele). Ustanovením § 219

ods. 2 je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým,

ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to

po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito

závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť

dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore

so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery

odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene

musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov

práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozhodnutie má 21 strán) uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane

vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, ţe ţalovanému nesvedčí ţiadny právny dôvod

uţívania sporných nehnuteľností a ţe ţalovaný nenadobudol ani právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Dostatočne vysvetlil, prečo mal za to, ţe vydrţacia doba na nadobudnutie

práva začala plynúť dňom, kedy ţalobkyne opustili spoločnú domácnosť, a nie vtedy, ako to

tvrdil ţalovaný, a aké skutočnosti ho viedli k záveru, ţe vydrţacia doba sa nedovŕšila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého

stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalovaného.

Pokiaľ ţalovaný spochybňuje záver súdu o tom, ţe tu nebola dohoda účastníkov

o uţívaní sporných nehnuteľností, v skutočnosti spochybňuje správnosť toho, ako súdy

vyhodnotili jednotlivé dôkazy. Dovolací súd k tomu uvádza, ţe v prípade nesprávnosti

hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom

nevykonáva ( ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy

vykonané v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá

procesnú vadu konania v zmysle V súvislosti s vyššie uvedeným treba

ešte dodať, ţe pod spravodlivým súdnym procesom sa v ţiadnom prípade nechápe právo

účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil

právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Podľa dovolacieho súdu nebol vadný ani postup odvolacieho súdu, ktorý, majúc za to,

ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je správne, sa s ním stotoţnil a v odôvodnení

svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Ţalovaný v odvolaní neuviedol také pre posúdenie veci významné skutočnosti,

s ktorými by sa uţ nevyporiadal súd prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

súdu prvého stupňa odvolací súd navyše poukázal na to, ţe z výsledkov vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe medzi účastníkmi „nikdy a ţiadnou formou“ nedošlo

k uzavretiu zmluvy o spôsobe a rozsahu uţívania a prenechaní nehnuteľností do uţívania,

resp. o výške odplaty za ich uţívanie a ţe bolo preukázané, ţe ţalovaný uţíva nehnuteľnosti

bez právneho dôvodu a proti vôli ţalobkýň. Povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe k vydrţaniu

medzi rodinnými príslušníkmi nemohlo dôjsť a ţe ţalobkyne naostatok svojimi úkonmi

prerušili plynutie vydrţacej doby. Poukázal na veľmi zlé vzťahy účastníkov a na to, ţe

ţalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov ţalobkyne bil a dodal, ţe i spôsob odchodu

ţalobkýň a ich matky svedčí o tom, ako sa ţalovaný voči nim správal a aký vzťah k nim, ako

k dcéram, vlastne mal. Práve s prihliadnutím na ostatne uvedené závery súdu, negatívne

hodnotiace konanie ţalovaného, nie je moţné súhlasiť s námietkou ţalovaného, ţe odvolací

súd sa nijak nevyporiadal s tým, či výkon práva ţalobkyňami nie je v rozpore s dobrými

mravmi. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd práve takýmto hodnotením konania

ţalovaného vyjadril (argumentum e contrario) záver, ţe výkon práv ţalobkyňami nie je

v rozpore s dobrými mravmi.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

Dovolací súd nepriznal náhradu trov konania ţalobkyniam, nakoľko ich trovy

vzhľadom na neprípustnosť dovolania v danej veci nepovaţoval za trovy potrebné na účelné

bránenie práva ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová