Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom v B.

proti povinnému M. V., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. M. S., advokátom, advokátska

kancelária so sídlom v B. o vymoženie 248,26 eur, vedenej na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 20. novembra 2009 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie povinného o d m i e t a .

Oprávnenej právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta uznesením z 25. mája 2009 č.k. -40 zamietol

námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľ. P. pod sp. zn. EX

8211/2007. Súd pri posudzovaní námietok povinného vychádzal z ustanovenia § 50 ods. 1

Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, ţe úspešne moţno namietať len tie skutočnosti,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik exekučného titulu alebo

bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný

však vo svojich námietkach neuviedol ţiadnu takúto skutočnosť.

Krajský súd v Trnave uznesením z 20. novembra 2009 sp. zn.

odvolanie povinného odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolanie smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, nakoľko podľa ustanovenia § 50 ods. 4

Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam

vyhovelo. V predmetnej veci nejde o takéto rozhodnutie a preto bolo odvolanie proti

napadnutému uzneseniu potrebné odmietnuť ako neprípustné.

2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný. Ţiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

z dôvodu podľa a rozhodol o trovách dovolacieho konania povinného.

Uviedol, ţe odvolací súd dospel k odmietnutiu odvolania nesprávnym právnym posúdením

ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Navrhoval aj zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. g/, lebo podľa jeho názoru je odvolanie v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného

poriadku prípustné proti kaţdému, aj zamietavému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté

o návrhu na zastavenie exekúcie. Odmietnutím odvolania, hoci k tomu neboli splnené

zákonné podmienky, mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

3

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie

povinného, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa § 239

ods. 1 a 2 preto prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , zaoberal

sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez

procesnej spôsobilosti, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania,

nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd

nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj

vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe odvolanie nie je prípustné (§ 218

ods. 1 písm. c/ ), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , veta prvá účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zásadne platí, ţe kaţdé rozhodnutie súdu

prvého stupňa moţno napadnúť odvolaním za predpokladu, ţe v konkrétnej veci zákon

podanie odvolania nevylučuje.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona (

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento osobitný

zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok

podľa osobitného zákona.

V prípade rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku

zásadne proti uzneseniu vydanému v tomto konaní odvolanie nie je prípustné. Takéto

uznesenie súdu prvého stupňa moţno odvolaním napadnúť len vtedy, ak je v Exekučnom

poriadku výslovne ustanovené, ţe sa odvolanie proti nemu pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu súdu prvého

stupňa, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii (nie proti uzneseniu, ktorým by

súd exekúciu zastavil). Exekučný poriadok ale nemá ustanovenie, v ktorom by sa výslovne

uvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu. Ustanovenie

§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku stanovuje prípustnosť dovolania len proti rozhodnutiu,

ktorým sa vyhovelo námietkam, o ktorý prípad v danej veci nejde. Záver odvolacieho súdu

o existencii zákonného dôvodu, pre ktorý nebolo moţné pristúpiť k vecnému preskúmaniu

odvolania podaného povinným, ale ho treba podľa odmietnuť, je

preto správny. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd odmietnutím odvolania povinnému

neodňal moţnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm. f/

tak, ako to tvrdil dovolateľ preto nemoţno vyvodiť.

Pokiaľ povinný v dovolaní namietal, ţe obsahom jeho podania zo 16. marca 2009 bol

i návrh na zastavenie exekúcie, treba uviesť, ţe konanie o zastavenie exekúcie je relatívne

samostatným sporovým konaním vedeným medzi oprávneným a povinným v rámci

exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody pre ktoré nemoţno

v exekúcií pokračovať. Rozhodovanie o námietkach proti exekúcii a o návrhu na zastavenie

exekúcie sú dvoma odlišnými, relatívne samostatnými konaniami v rámci exekučného

procesu. Nič preto nebráni tomu, aby exekučný súd rozhodol v ďalšom štádiu exekučného

konania aj o tomto návrhu povinného.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ ; dovolanie

v tejto veci ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Vzhľadom na to, ţe dovolanie povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa v spojení s

písm. c/ ako neprípustné odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd však oprávnenému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová