Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4fe/391996.9e12b8.pdf
PDF · 99.34 KB
No categories available
3ECdo/124/2013
Najvyšší súd 3 ECdo 124/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. V. A.,
bývajúceho v K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. M. C., s.r.o., so sídlom v Ţ.,
IČO: X., proti povinným 1/ R. J., bývajúcemu v N., 2/ Ing. I. J., bývajúcemu v N.,
zastúpeným JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v Ţ., o vymoženie 36 250 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 18 Er 3370/2010, o dovolaní
povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2013 sp. zn. 8 CoE 2/2013,
takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2013 sp. zn. 8 CoE 2/2013
z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor, ktorý bol exekučným súdom 8. septembra 2010 poverený, aby
vykonal exekúciu [§ 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“)] na podklade vykonateľného rozhodnutia Rozhodcovského súdu v Košiciach
z 3. júna 2010 sp. zn. RRS 2010/03, upovedomil účastníkov o začatí exekúcie.
Podaním zo 14. marca 2011 povinní 1/ a 2/ poţiadali o odklad exekúcie (§ 56 ods. 1
Exekučného poriadku) a navrhli, aby exekúcia bola podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.) zastavená, lebo
rozhodcovský rozsudok ich v danom prípade zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené
(v ňom uvedená výška úroku z omeškania 18,25 % sa prieči zákonu).
Okresný súd Ţilina uznesením z 8. augusta 2012 č.k. 18 Er 3370/2010-37 návrh
povinných na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, ţe došlo k vymoţeniu istiny
a exekúcia sa ďalej vedie uţ len pre trovy exekúcie. V zmysle § 61 Exekučného poriadku
je navrátenie do predošlého stavu nemoţné, preto v danej procesnej situácii uţ neprichádza
do úvahy rozhodovanie o neprípustnosti exekúcie. Poznamenal, ţe o návrhu na odklad
exekúcie nerozhodol preto, lebo tento návrh je uţ neaktuálny.
Toto uznesenie napadli povinní 1/ a 2/ odvolaním, v ktorom uviedli, ţe svojím
návrhom sa nedomáhali vyslovenia neprípustnosti exekúcie, ale jej zastavenia v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.
Oprávnený označil podané odvolanie za nedôvodné. Súdny exekútor sa stotoţnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. januára 2013 sp. zn. 8 CoE 2/2013 odvolanie
odmietol. Poukázal na to, ţe podľa § 202 ods. 2 O.s.p. je v exekučnom konaní odvolanie
prípustné len v prípadoch výslovne uvedených; v ustanoveniach § 57 a 58 Exekučného
poriadku sa ale neuvádza, ţe by uznesenie o zastavení exekúcie bolo moţné napadnúť
odvolaním. So zreteľom na to dospel k záveru, ţe odvolanie povinných je v danom prípade
procesne neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali povinní dovolanie. Podľa
ich názoru im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo
odvolací súd odmietol ich odvolanie ako procesne neprípustné, i keď tento ich opravný
prostriedok bol prípustný. Odvolaním napadli uznesenie súdu o návrhu, ktorým sa domáhali
zastavenia exekúcie nie podľa Exekučného poriadku, ale podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z. V zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. platí, ţe rozhodnutie vydané
podľa § 45 ods. 1 a 2 tohto zákona moţno napadnúť opravným prostriedkom.
Oprávnený v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nesúhlasí s týmto opravným
prostriedkom povinných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnými
napadnuté uznesenie ale nemá znaky ţiadneho z uznesení, ktoré sú uvedené v týchto
ustanoveniach. Prípustnosť ich dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
So zreteľom na to by dovolanie povinných mohlo byť procesne prípustné, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Vady konania
v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní
ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania povinných preto z týchto ustanovení nemoţno
vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkanú nesprávnosť sa dovolací súd
osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľom bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny
postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. O prípad odňatia moţnosti odvolateľa
pred súdom konať ide tieţ vtedy, keď odvolací súd odmietne odvolanie, i keď neboli dané
procesné predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994, resp. rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 54/2010 a 3 Cdo 249/2011).
V danom prípade odvolací súd odmietol odvolanie ako procesne neprípustné (§ 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) s odôvodnením, ţe v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie moţno
v exekučnom konaní podať iba vtedy, ak je to v Exekučnom poriadku výslovne uvedené,
pričom ustanovenia § 57 a 58 Exekučného poriadku takúto moţnosť neupravujú.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd si dostatočne neuvedomil tú skutočnosť, ţe v danom
prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a ţe odvolanie povinných
smerovalo proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý ich návrh podaný v zmysle § 45 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Išlo o návrh, ktorým sa podľa tohto ustanovenia domáhali
zastavenia exekúcie preto, lebo rozhodcovský rozsudok ich – podľa nimi zastávaného názoru
– zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Povinní teda opodstatnene poukazujú
na to, ţe ak exekučný súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z., je v zmysle § 45 ods. 3 tohto zákona odvolanie proti jeho
rozhodnutiu prípustné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe v preskúmavanej veci odvolací súd odmietol
odvolanie povinných, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady. Takým postupom
odvolacieho súdu bola povinným odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dovolací súd poznamenáva, ţe v dovolacom konaní pristúpil iba k riešeniu otázky,
či odvolanie povinných bolo alebo nebolo prípustné; nezaoberal sa teda opodstatnenosťou
odvolania povinných. Vzhľadom na to, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. apríla 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková