Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/24/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému Ing. I. V., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 349 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2010 v Bratislave

dovolanie obvineného Ing. I. V., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. P. F. proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010, sp. zn. , a podľa § 386 ods. 1,

ods. 2 a rozhodol

t a k t o :

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010, sp. zn.

, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu ,

bol porušený zákon

v ustanovení Tr. v znení neskorších predpisov, v neprospech

obvineného Ing. I. V.

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

2

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zo 16. mája 2008,

sp. zn. , v odsudzujúcej časti, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu v Prievidzi sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 16. mája 2008, sp. zn. , bol

obvinený Ing. I. V. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa Tr. na tom skutkovom základe, že :

po tom, čo 2. novembra 2004 obžalovaný odviedol maloletú dcéru S., nar. X.,

z miesta trvalého bydliska bývalej družky E. B. z L., okres P., na neznáme miesto

a na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. z 21. decembra 2004,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. januára 2005 bol povinný maloletú S. odovzdať

do starostlivosti matky E. B., maloletú napriek opatreniam súdu súvisiacim s výkonom

rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi vo veci sp. zn. z 24. júna 2005,

ktorým bolo nariadené odňať maloletú S. obžalovanému a odovzdať ju do starostlivosti

a opatery matke E. B. nerešpektoval, s maloletou sa zdržiaval na rôznych miestach v zahraničí

až do 3. januára 2006, kedy bol zadržaný príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Prievidzi.

Za to mu bol podľa Tr. zák., , Tr. ,

v znení , uložený trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Tým istým rozsudkom bol menovaný obvinený podľa

oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin vydierania

podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

Proti uvedenému rozsudku v jeho odsudzujúcej časti podal obvinený Ing. I. V.

odvolanie s odôvodnením, že skutok, pre ktorý bol uznaný za vinného, nie je trestným činom.

3

O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. januára 2010,

sp. zn. tak, že podľa odvolanie obvineného ako nedôvodné

zamietol.

Obvinený Ing. I. V. podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. F. dovolanie

proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, v spojitosti s uvedeným rozsudkom

Okresného súdu Prievidza, v časti výroku o vine a treste za skutok uvedený v bode 2/

obžaloby. Ide o vyššie opísaný skutok v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa kvalifikovaný

ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr.

Dovolanie sa opiera o dôvod uvedený v

Obvinený v dovolaní uviedol, že je presvedčený o tom, že napadnuté rozhodnutie,

ako aj rozhodnutie okresného súdu, je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku, lebo jeho konaním neboli naplnené zákonné znaky žiadneho trestného činu.

V dovolaní sa poukazuje na sled relevantných rozhodnutí v občianskom súdnom

konaní, keď najprv uznesením z 10. novembra 2004, sp. zn. -116, Okresný súd

Prievidza zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia o odovzdaní maloletej S. V.

do starostlivosti matky E. B., následne bolo toto uznesenie zmenené uznesením Krajského

súdu v Trenčíne z 21. decembra 2004, sp. zn. -133 tak, že otec dieťaťa

je povinný odovzdať maloleté dieťa S. V. do starostlivosti matky E. B. a na základe

tohto právoplatného rozhodnutia – predbežného opatrenia, bol uznesením Okresného súdu

Prievidza z 24. júna 2005, sp. zn. , nariadený výkon rozhodnutia odňatím

maloletej otcovi a jej odovzdaním do opatery matke, lebo otec odmietal vydať maloletú.

Obvinený argumentoval tým, že v čase spáchania skutku bol platný a účinný Trestný

a obvinenie mu bolo vznesené pre trestný čin podľa

Tr. , v znení neskorších predpisov, pričom za vinu sa mu kládlo

nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia o predbežnom opatrení a nie meritórneho

rozhodnutia vo veci.

Obvinený poukázal na to, že odsúdený bol nie za trestný čin podľa § 171 ods. 3

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ale za trestný čin podľa § 349 Tr. zák.

č. , pričom tento trestný čin je trvácim trestným činom a tie sa posudzujú ako

4

činy spáchané za účinnosti nového zákona, ak sa časť konania, to znamená jednotlivé útoky,

resp. udržovanie protiprávneho stavu, odohrali za účinnosti nového zákona, pokiaľ konanie

bolo trestným aj podľa dovtedajšieho práva, t.j. aj podľa

Ďalej obvinený upriamil pozornosť na znenie ustanovenia § 171 ods. 3 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 a uviedol, že vyšetrovateľ, pokiaľ mu vzniesol obvinenie

za tento trestný čin, si neuvedomil, že na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty

tohto trestného činu sa vyžadovalo, aby páchateľ po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne

použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia, obligatórne

maril len:

a/ rozhodnutie súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí

a to meritórne rozhodnutie alebo

b/ predbežné opatrenie uložené v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb

ohrozených násilím.

To znamená, že nie predbežného opatrenia o výchove maloletých detí, ako tomu bolo

v danom konkrétnom prípade.

Trestného konania sa nemohol dopustiť, pretože do dňa vydania uznesenia o vznesení

obvinenia príslušný súd v tejto veci právoplatne nerozhodol o výchove maloletej,

neexistovalo meritórne rozhodnutie vo veci, ale bolo vydané len uznesenie o predbežnom

opatrení, ktorého nerešpektovanie nemožno považovať za spáchanie trestného činu

podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje len na predbežné opatrenie

uložené v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím, čo nebol jeho

prípad.

V ďalšej časti dovolania obvinený argumentoval tým, že síce prokurátor podal na neho

obžalobu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., z ktorého

ustanovenia už vyplýva aj trestná zodpovednosť za marenie predbežného opatrenia vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, ide však o trváci trestný čin a tú časť konania páchateľa,

ktorej sa dopustil pred zmenou , je možné posúdiť, spolu s časťou konania

po tejto zmene, ako jediný trváci čin iba vtedy, ak bola časť konania spáchaná za účasti

skoršieho vôbec trestná. Poukazoval na tú časť právnej teórie, podľa ktorej

trvacie trestné činy, trestné činy pokračovacie a hromadné sa posudzujú ako činy spáchané

5

za účinnosti nového zákona, ak sa časť konania odohrala za účinnosti nového zákona,

pokiaľ konanie bolo trestným činom aj podľa doterajšieho práva.

Dovolanie sa zaoberá aj vývojovými štádiami trestného činu, kedy je trestný čin

dokonaný, od ktorého stavu treba odlišovať ukončenie trestnej činnosti, pričom pri trvácom

trestnom čine je tento ukončený až odstránením protiprávneho stavu a konštatuje sa v ňom,

že v danom prípade bol skutok dokonaný vyvolaním protiprávneho stavu pred účinnosťou

2005 Z. z., teda za účinnosti ,

ktorý však vo svojom ustanovení § 171 ods. 3 nezakladal trestnú zodpovednosť za takéto

konanie.

Za účinnosti nového zákonného ustanovenia podľa nového

č. bol podľa obvineného, skutok tzv. „ukončený“, čo ale nie je presný termín,

nakoľko neboli splnené podmienky na začatie trestného stíhania a s tým súvisiaceho

vznesenia obvinenia, pretože skutok, ktorý sa stal, nebol v čase jeho spáchania

(vyvolania protiprávneho stavu) trestným činom a tým nebol naplnený základný predpoklad

ani na začatie trestného stíhania.

Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa , v spojitosti s zrušil napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne z 26. januára 2010, sp. zn. a súčasne aj rozsudok Okresného

súdu Prievidza zo 16. mája 2008, sp. zn. a prikázal mu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní podaného dovolania zistil,

že dovolanie obvineného je prípustné ( ), že bolo podané oprávnenou

osobou ( ), že bolo podané včas, v zákonnej lehote (,

ods. 2 ), že bolo podané za splnenia podmienok dovolania ( a

ods. 1 ). Zároveň v zmysle zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené

v návrhu a určil na prerokovanie dovolania termín verejného zasadnutia.

Na verejnom zasadnutí konanom o tomto dovolaní zástupca generálneho prokurátora

navrhol dovolaniu vyhovieť z dôvodov v ňom uvedených.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného dovolania v zmysle

ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého

uznesenia ako i predchádzajúce konanie v tej časti, ktoré predchádzalo napadnutému

rozhodnutiu a zistil, že ako napadnutým rozhodnutím, tak i v konaní, ktoré mu predchádzalo,

bol porušený zákon, z dôvodu , v ustanovení Tr. zák.

č. v neprospech obvineného Ing. I. V.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa Tr. , účinného od 1. januára 2006, prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne

použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo

súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo

dohody alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní

na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa Tr. , v znení neskorších zmien a doplnkov,

skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa tohto

ustanovenia, s príslušnou sankciou bola vymedzená tak, že kto po tom, čo sa proti nemu

bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia

súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého

rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého

v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím, potresce sa odňatím

slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

Už z porovnania týchto dvoch skutkových podstát je zrejmé, že ochrana sankciami

trestného práva sa podľa nového (č. ) poskytuje nielen

proti mareniu výkonu predbežného opatrenia na ochranu osôb ohrozených násilím,

ale aj pokiaľ ide o výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní

vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Zároveň treba podotknúť, že v predchádzajúcom

sa skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa odseku 3

Tr. , účinným od 1. septembra 2002,

aj o marenie výkonu predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní

na ochranu osôb ohrozených násilím.

Až nový 05 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2006, zaviedol

v § 349 do fakticky totožnej skutkovej podstaty, aká platila podľa § 171 ods. 3 Tr. zák.

č. účinného do 31. decembra 2005, aj marenie výkonu predbežného opatrenia

uloženého v občianskom súdnom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Na základe jazykového, logického, ako aj systematického a historického výkladu,

podľa toho ako sa postupne menila táto skutková podstata uvedeného trestného činu, možno

vyvodiť záver, že prvá veta odseku 3 Tr. v znení neskorších

predpisov, ako aj prvá veta Tr. , v znení neskorších

predpisov, pokiaľ sa v nich uvádza výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej

dohody o výchove maloletých detí, majú na mysli len definitívne, meritórne rozhodnutie

súdu, s konečnou platnosťou upravujúce otázky týkajúce sa výchovy maloletých detí

a nie aj dočasné predbežné opatrenie súdu v občianskom súdnom konaní.

Keby tomu tak nebolo a keby sa pôvodným znením ustanovenia § 171 ods. 3 Tr. zák.,

účinného do 31. decembra 2005, malo na mysli akékoľvek rozhodnutie súdu v občianskom

súdnom konaní týkajúce sa výchovy maloletých detí, teda aj prechodného charakteru, akým je

aj predbežné opatrenie, trvajúce dočasne, do definitívneho, meritórneho rozhodnutia,

potom by zákonodarca vôbec nemusel v novom zákone osobitne uvádzať v skutkovej vete

§ 349 Tr. zák. marenie výkonu predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu

o maloleté deti, ale také konanie by bolo postihnuteľné, za splnenia ďalších podmienok,

už na základe prvej vety tohto ustanovenia.

Z podobných dôvodov by to bolo možné i podľa prvej vety § 171 ods. 3 Tr. zák.,

účinného do 31. decembra 2005, avšak zákonodarca postupne rozšíril trestnú zodpovednosť

aj za marenie výkonu predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní

na ochranu osôb ohrozených násilím a takými osobami, okrem iných, môžu byť aj maloleté

deti.

8

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že také konanie, aké je v predmetnom prípade

popísané v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, v jeho bode 1/, by bolo trestným

v zmysle § 349 Tr. zák., účinného od 1. januára 2006, len keby sa celý skutkový dej odohral

po 1. januári 2006.

Bez toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal správnosť a úplnosť

zisteného skutkového stavu alebo ho nejako menil, čo mu ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

nedovoľuje, už zo samotnej skutkovej vety je zrejmé, že obvinený nerešpektoval

predbežné opatrenie Krajského súdu v Trenčíne, ktoré nadobudlo právoplatnosť

27. januára 2005 a v dôsledku toho bolo pristúpené k nariadeniu výkonu predbežného

opatrenia uznesením Okresného súdu Prievidza z 24. júna 2005, sp. zn. ,

odňatím maloletej S. V. Až potom, čo bolo bezvýsledné toto opatrenie v občianskom súdnom

konaní, by nastupovala trestná zodpovednosť, pokiaľ by také konanie bolo v tom čase vôbec

trestným, teda pokiaľ by bolo obsiahnuté už v skutkovej podstate trestného činu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005.

Keďže to ale trestné nebolo, nemožno ani uvažovať o vyvolaní a udržiavaní protiprávneho

stavu už v roku 2005 z pohľadu trestnoprávneho pri trvácom trestnom čine marenia výkonu

úradného rozhodnutia, lebo o taký do 31. decembra 2005 nešlo.

Obvinenie by bolo možné vzniesť a obžalobu podať len za predpokladu,

že v časovom úseku od 1. januára 2006 do 3. januára 2006, by obvinený naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu podľa § 349 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, od vyvolania

a udržiavania stavu odporujúcemu zneniu citovaného ustanovenia, následne po tom, čo práve

v tomto krátkom časovom úseku sa voči nemu robili úkony smerujúce k výkonu predbežného

opatrenia a obvinený úmyselne, aj pod hrozbou už existujúcej trestnej sankcie za novú

skutkovú podstatu prečinu podľa § 349 Tr. zák., by na výzvu splnenia toho, čo pre neho

vyplývalo z predbežného opatrenia, nereagoval a konal by tak, aby nariadený výkon tohto

predbežného opatrenia zmaril. To, že obvinený kontinuálne zotrvával v zahraničí s maloletou

dcérou po dobu troch dní aj po 1. januári 2006, keď jeho predchádzajúce konanie

do 31. decembra 2005 trestným nebolo, samo osebe nepostačuje na záver, že pojal úmysel

takým spôsobom mariť výkon predbežného opatrenia súdu.

Zdôrazniť treba, že najprv by museli byť po 1. januári 2006 bezvýsledne použité

mimotrestné opatrenia, občianskoprávneho charakteru, v občianskom súdnom konaní

smerujúce k výkonu predbežného opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie smerujúce

9

k zmareniu výkonu takého predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti,

by bolo možné posúdiť ako prečin podľa § 349 Tr. zák., účinného od 1. januára 2006.

Zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa toto nevyplýva a ani obvinenie

a obžaloba takto neboli postavené, preto konanie obvineného Ing. I. V. nebolo možné posúdiť

tak, ako bol žalovaný v bode 2/ obžaloby.

Obvinený namietal právnu kvalifikáciu skutku už v odvolaní, ale krajský súd mu

nevyhovel a zamietol jeho odvolanie. Toto rozhodnutie i rozhodnutie súdu prvého stupňa

sú z hľadiska právnej kvalifikácie skutku chybné a došlo tak, ako napadnutým uznesením

krajského súdu tak aj rozsudkom súdu prvého stupňa, k porušeniu zákona v neprospech

obvineného.

Z uvedených dôvodov, po vyslovení porušenia zákona, Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil obidve citované rozhodnutia, pričom rozhodnutie okresného súdu len v tej

časti, ktorou bol obvinený uznaný za vinného a vo výroku o treste a zrušil aj všetky ďalšie

rozhodnutia, na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému

súdu Prievidza, aby vec v potrebnom rozsahu, to znamená v rozsahu nevyhnutných úkonov

na hlavnom pojednávaní, znovu prerokoval a rozhodol, pričom tento súd je v zmysle § 391

ods. 1 viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. novembra 2010

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová