Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/89/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Juraja Valáška na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2023 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci obvinenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C. E., trvale bytom C. D. C. E., F. G. XXXX/X, ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 1.8.2023 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Samosudca Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 1.8.2023 podľa s poukazom na zastavil trestné stíhanie proti obvinenej A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v období od 25.05.2022 doposiaľ (s výnimkou dní 10.11.2022, 08.12.2022, 15.12.2022, 23.02.2023, 09.03.2023,11.03.2023 a 22.04.2023) v Novom Meste nad Váhom každú párnu sobotu v čase od 09.30 hod. do 17.30 hod. a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. nerešpektovala uznesenie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. -27 zo dňa 23.05.2022, ktorým súd nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. zo dňa 14.01.2022 s právoplatnosťou dňa 19.02.2022, ktorým bola maloletá C. H. zverená do osobnej starostlivosti matky a súčasne rozhodol, že otec I. H. je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou každú párnu sobotu v čase 09.30 hod. a do 17.30 hod. a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky, ktorá dcéru na stretnutie vždy riadne pripraví, pričom A. B. maloletú na stretnutia nepripravuje a zavádza otca maloletej v tom, že dcéra sa s ním odmieta stretnúť v určenom čase,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že po preskúmaní obžaloby a spisového materiálu dospel k záveru, že sú dané zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania obvineného podľa , s použitím Uviedol, že pre právne kvalifikovanie stíhaného skutku ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, nakoľko nebola naplnená jeho objektívna stránka. Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ maril výkon rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí (takým rozhodnutím je aj rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda aj napr. rozhodnutie o úprave styku rodičov s maloletými deťmi) po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu tohto rozhodnutia súdu. Súd prvého stupňa sa pri preskúmavaní obžaloby oboznámil s obsahom vyšetrovacej časti spisového materiálu, z ktorého obsahu

však nezistil, že by orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) zabezpečili dôkaz preukazujúci, že proti obvinenej boli použité opatrenia v občianskom súdnom konaní. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -27 zo dňa 23.05.2022, hoci aj nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 25.08.2022, nie je opatrením v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu tohto rozhodnutia súdu v zmysle § 349 Tr. zák., ale ide o rozhodnutie, ktoré predchádza týmto opatreniam. Súd prvého stupňa sa pri preskúmavaní obžaloby oboznámil aj s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , z obsahu ktorého vyplynulo, že v súvislosti s výkonom rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa C. H. neboli zo strany príslušného súdu od podania návrhu I. H., otcom maloletej, do nariadenia výkonu rozhodnutia a ani súčasne alebo následne po vydaní uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -27 zo dňa 23.05.2022 vykonané žiadne opatrenia podľa až , teda neboli vykonané žiadne opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, teda neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu podľa Tr. zákona.

Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech obvinenej. V jej písomných dôvodoch poukázala na to, že zo zabezpečených podkladov a výpovedí je zrejmé, že otec dieťaťa vykonáva maximálnu možnú snahu o realizáciu styku s dieťaťom, čomu však obvinená svojim odmietavým postojom nepriamo bráni. Zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj zo strany Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom bola obvinená opakovane upozornená na potrebu riadnej prípravy maloletej na odovzdanie otcovi dieťaťa, čo však obvinená ignoruje. Vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. sa vyžaduje, aby zo strany oprávneného rodiča, ktorému bolo neopodstatnene a neodôvodnene odopreté stretnutie s maloletým dieťaťom, bolo podané na príslušnom súde prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodoval, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa , čo poškodený urobil. V rámci vykonaného vyšetrovania boli do vyšetrovacieho spisu zabezpečené rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 14.01.2022, právoplatný dňa 19.02.2022, ktorým bol okrem iného upravený styk otca I. H. s dieťaťom – maloletou dcérou C. H., uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -27 zo dňa 23.05.2022, ktorým súd nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 14.01.2022 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -95 zo dňa 27.04.2023. V kontexte záverov uvádzaných samosudcom poukázala aj na potrebu odlišovania vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti za konanie podľa prvej aliney Tr. zák. a za konanie podľa druhej aliney predmetného ustanovenia. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. nie je potrebné, aby oprávnená osoba z neodkladného opatrenia po tom, čo nebolo neodkladné opatrenie povinnou osobou rešpektované, podala návrh na výkon tohto rozhodnutia, a následne aby ani takýto faktický výkon rozhodnutia nebol úspešný tak, ako to uvádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2010. V opačnom prípade, ak by bolo potrebné najskôr, aby oprávnená osoba z neodkladného opatrenia po tom, čo povinná osoba takéto neodkladné opatrenie nerešpektuje a povinnosť z neho vyplývajúcu nesplní, musela najskôr podať návrh na výkon tohto rozhodnutia a čakala, až je výkon rozhodnutia nariadený, pričom navyše by musela ďalej čakať aj na to, či bude nariadený výkon rozhodnutia úspešný alebo nie, popiera charakter neodkladného opatrenia vyjadrený v ustanovení , ktorým je bezodkladná úprava pomerov, ktorú nemožno dosiahnuť inými opatreniami, a na úpravu ktorých nie je možné počkať až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedla, že je zrejmé, že rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti súdu o maloletých, medzi ktoré patrí aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností, styku s maloletými, či vecí maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, v ktorých je možné podľa nariadiť neodkladné opatrenie, sú špecifické vzhľadom na ich charakter a citlivosť, nakoľko sa nimi rozhoduje najmä s prihliadnutím na záujem dieťaťa a nie na záujem strán. Ďalej uviedla, že práve v tejto súvislosti je však potrebné, aby ak už civilný súd pristúpi k tomu, že neodkladné opatrenie vydá, bolo toto rešpektované aj vzhľadom na jeho okamžitú vykonateľnosť a v prípade, že k tomu nedôjde, nastúpila trestná zodpovednosť osoby, ktorá neodkladné opatrenie nerešpektuje. V tomto je základný rozdiel medzi klasickým úradným či súdnym rozhodnutím a neodkladným opatrením. Poukázala tiež na to, že ak by zákonodarca mienil vyžadovať na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. spočívajúcom v neplnení neodkladného opatrenia vydaného v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rovnaké skutočnosti ako v prípade ostatných rozhodnutí predpokladaných v tomto ustanovení, vôbec by nemusel samostatne uvádzať alineu druhú, ktorá je všeobecnejšia. Zákonodarca práve alineou druhou zvýraznil osobitnú potrebu rešpektovania neodkladných opatrení vydaných vo veciach ohrozených osôb

násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Podstatnou skutočnosťou tak je, že podľa súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže, ale nemusí vykonať úkony a oprávnenia ( – ) smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému plneniu povinností. Záverom opätovne poukázala na vyššie uvedené skutočnosti a opakovane uviedla, že keď v prípade podľa prvej aliney Tr. zák. sa na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty daného prečinu vyžaduje bezvýsledné použitie opatrení v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, tak v prípade aliney druhej Tr. zák. na trestnosť takého konania postačuje úmyselné konanie páchateľa pri nerešpektovaní neodkladného opatrenia, teda bezvýsledné použitie opatrení v civilnom procese sa nevyžaduje. Pre posúdenie trestnoprávnej relevantnosti konania páchateľa v prípade trestného činu podľa Tr. zák. je potrebné dokazovaním v trestnom konaní zistiť, či existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, resp. také neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých (napr. vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu). Ku zmareniu výkonu rozhodnutia dôjde vtedy, ak povinný neumožní styk dieťaťa s oprávneným, napr. aj nepripravením dieťaťa na styk, alebo nepodloženými tvrdeniami o chorobe dieťaťa. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd podľa zrušil napadnuté uznesenie a aby súdu prvého stupňa uložil znovu vo veci konať a rozhodnúť.

Obvinená v písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátorky uviedla, že nesúhlasí so vznesením obvinenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. voči jej osobe. Tvrdenia otca maloletej, že dieťa nie je pripravené, absolútne popiera. Robí všetko pre to, aby sa realizoval styk na maximum, ale otec maloletej svojím správaním vytvoril u dcéry odpor a absolútny nezáujem sa s ním stretávať. Ďalej uviedla, že dcére nijako nebráni, aby s otcom išla, avšak ona sama nechce a nútiť ju sa obvinenej nezdá správne. Ak sa styk nerealizoval, nebolo to zo zištného rozhodnutia, ale z dôvodu choroby, školských povinností, alebo na základe želania takmer 11 - ročného dieťaťa, ktoré sa nechce so svojim otcom stretávať pod hrozbou nátlaku a vyhrážok. Nepriaznivý vplyv stretávania sa otca s maloletou a jej následný zdravotný stav a správanie podľa nej dokazujú, že nejde o bezdôvodné marenie vykonateľného rozhodnutia, pričom žiada, aby sa prihliadalo na zdravotné ťažkosti, ktoré prítomnosť otca spôsobuje dcére, ako aj na správanie a názor C.. Poukázala na to, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je správne ani po právnej stránke, nakoľko trestné právo má slúžiť ako prostriedok ultima ratio, teda úplne posledná možnosť a prednosť majú práve prostriedky civilného práva. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je upravený v osobitných predpisoch, kde je daná postupnosť krokov od menej intenzívnych až po intenzívnejšie. V prípade, že je nariadený výkon rozhodnutia a povinný rodič z nejakého dôvodu tento výkon neumožňuje, tak je následne vyzvaný, aby sa rozhodnutiu podrobil. V prípade, ak tak neurobí, tak mu môžu byť ukladané pokuty, prípadne mu môže byť dieťa aj odňaté. Ďalším prostriedkom civilného práva je aj nariadenie pojednávania. Tiež poukázala na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., tzv. materiálny korektív. Má za to, že túto podmienku spĺňa, nakoľko rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia nepovažuje za správne, a aj z toho dôvodu využila svoje právo a podala voči nemu odvolanie. S poukazom na princíp ultima ratio a na materiálny korektív preto považuje vznesenie obvinenia za nedôvodné a navrhuje, aby bolo trestné stíhanie zastavené. Konanie o výkon rozhodnutia stále prebieha, nie je ukončené.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou osobou ( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ), na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, keď podľa s použitím zastavil trestné stíhanie proti obvinenej A. B. vedené pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., pričom zistené okolnosti prípadu odôvodňujú záver o správnosti takéhoto postupu súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského súdu, nielen podaná obžaloba na obvinenú nebola podaná dôvodne, ale dôvodne jej nebolo vznesené ani obvinenie, pretože skutok nie je trestným činom.

Podstatou sťažnostnej argumentácie prokurátorky bolo poukazovanie na „odlišný prístup“ v rámci trestnoprávnej zodpovednosti v prípade výkonu rozhodnutia neodkladných opatrení týkajúcich sa maloletých detí.

Tu však krajský súd musí hneď úvodom konštatovať, že pozornosti prokurátorky zjavne „uniklo“, že v uznesení o vznesení obvinenia ani v podanej obžalobe sa nekladie obvinenej za vinu, že by mala mariť výkon neodkladného opatrenia(!), ale výkon „bežného“ rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. zo dňa 14.01.2022 týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jej sťažnostná argumentácia sa tak vôbec netýka prejednávanej veci.

Podľa § 349 Tr. zák. kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Krajský súd dôsledne posudzujúc všetky rozhodujúce okolnosti prípadu dospel potom k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, pričom poukazuje najmä na to, že absentovaním čo i len jednej zo základných znakov skutkovej podstaty (objekt, objektívna stránka, subjekt subjektívna stránka) trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. nemôže dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom výkone súdnych rozhodnutí alebo súdom schválených dohôd, týkajúcich sa výchovy maloletých detí, alebo na výkone neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Objektívna stránka pri tomto trestnom čine môže spočívať buď v marení výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, ak súčasne platí, že opatrenia v civilnom procese smerujúce k ich výkonu neboli úspešné, alebo môže spočívať v marení výkonu neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie a subjektom môže byť iba trestne zodpovedná fyzická osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť, spravidla vo forme rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci.

Z obsahu spisového materiálu mal krajský súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. bolo vydané meritórne rozhodnutie (rozsudok sp. zn. zo dňa 14.01.2022, právoplatný 19.02.2022), ktorým bola maloletá C. H. zverená do osobnej starostlivosti matky A. B. a súčasne bolo rozhodnuté, že otec I. H. je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou každú párnu sobotu v čase od 09.30 hod. do 18.30 hod. a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky, ktorá dcéru na stretnutie vždy riadne pripraví. Zároveň mal krajský súd z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. za preukázané aj vydanie uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 23.05.2022, ktorým tamojší súd nariadil výkon vyššie citovaného rozsudku tak, že povinná (matka - obvinená) je povinná mal. C. na styk s oprávneným riadne pripraviť, a to každú párnu sobotu v čase od 09:30 hodiny do 18:30 hodiny a každý štvrtok v čase od 15:00 hodiny do 17:30 hodiny s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky.

V prvom rade má krajský súd za potrebné uviesť (a zopakovať), že z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci došlo k úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletej C. rozhodnutím vo veci samej, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 14.01.2022, teda nie neodkladným opatrením, tak ako to popisuje v odôvodnení svojej sťažnosti prokurátorka. Argumentácia prokurátorky, založená len na tvrdení naplnenia objektívnej stránky stíhaného prečinu v druhej alinei ustanovenia § 349 Tr. zák. sa na prejednávaný prípad teda nevzťahuje.

Z tohto dôvodu krajský súd preskúmaval naplnenie základných znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa prvej alinei § 349 Tr. zák. (prvej samostatnej skutkovej podstaty), ktorá sa na prejednávaný prípad už vzťahuje. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd má za to, že v rámci objektívnej stránky nebolo preukázané, že proti obvinenej boli bezvýsledne použité opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-381/VYS-NM-2022, z ktorého dokonca jednoznačne vyplýva, že vyšetrovateľka v priebehu prípravného konania dvakrát (č. l. 114 a 115 vyšetrovacieho spisu) zisťovala na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, či boli vo vzťahu k obvinenej použité opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu – rozsudku č. k. -54 zo dňa 14.01.2022, okrem už vydaného uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia

zo dňa 23.05.2022 (informovala sa najmä, či boli uložené pokuty, zastavená výplata prídavku na dieťa prípadne či bola povinnej zaslaná výzva na dobrovoľné plnenie rozhodnutia, resp. iné), pričom odpoveď z Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom bola negatívna(!) I napriek tejto negatívnej odpovedi však obvinenej bolo obvinenie vznesené a bola na ňu podaná obžaloba.

Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa len „prízvukuje,“ že za opatrenie smerujúce k výkonu rozhodnutia nemožno považovať uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 23.05.2022), ktoré je samo o sebe rozhodnutím, ktoré musí predchádzať následným opatreniam (v zmysle až 383 ) smerujúcim k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletého dieťaťa.

Rovnako ani krajský súd nezistil žiadne opatrenia v zmysle vyššie uvedeného, ktoré by boli použité vo vzťahu k obvinenej do času vznesenia obvinenia, resp. takéto neboli použité ani do času rozhodnutia súdu prvého stupňa. Krajský súd však zdôrazňuje, že pre možnosť vznesenia obvinenia v tejto konkrétnej veci bolo nevyhnutné, aby sa predtým bezvýsledne použili všetky opatrenia smerujúce k výkonu rozhodnutia. Tento výklad vyplýva z ustanovenia § 349 Tr. zák., ktoré v zásade hovorí o množnom čísle („opatrenia“), pričom však treba prihliadať aj k princípu „ultima ratio“ v trestnom práve. Trestnoprávna zodpovednosť preto môže nastúpiť až po tom, ako sú využité všetky možnosti civilného práva.

Krajský súd preto uzatvára, že nakoľko v súvislosti s výkonom rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa neboli zo strany civilného súdu po nariadení výkonu rozhodnutia vykonané žiadne ďalšie opatrenia podľa až 383 smerujúce k výkonu rozhodnutia do dňa vydania uznesenia o vznesení obvinenia, nemohlo dôjsť ani k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa prvej alinei Tr. zák., ktorá pre naplnenie vyžaduje, aby samotnému mareniu výkonu tohto rozhodnutia predchádzali neúspešne použité opatrenia v civilnom procese smerujúce k ich výkonu. Absenciou objektívnej stránky skutkovej podstaty teda nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, a teda skutok nemôže byť trestným činom.

Vzhľadom na uvedené je krajský súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď trestné stíhanie obvinenej podľa s poukazom na zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie veci.

Keďže krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť prokurátorky za dôvodnú, preto ju podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.