Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/46/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci obvineného M. P.,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom

zasadnutí 23. novembra 2010 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 10. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa ( v znení neskorších predpisov)

dovolanie obvineného M. P. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 10. marca 2009, sp. zn. , bol obvinený

M. P. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 03. novembra 2007 asi o 24.00 hod. v čase mimo výkonu služby v P. na ulici H.

pred vstupom do baru S., po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol L. B. tak,

že túto päsťou udrel do oblasti pravého oka, následne najmenej 2 krát päsťou udrel P. V.

do oblasti hlavy, vzápätí fyzicky napadol aj B. U., ktorého taktiež udrel päsťou raz do oblasti

tváre, pričom v dôsledku hore uvedeného útoku L. B. utrpela zranenia a to pomliaždenie

mäkkých tkanív okolo pravého oka s okoloočnicovou krvnou podliatinou s dobou liečenia

a práceneschopnosťou v trvaní 6-tich dní, P. V. utrpel zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív

hlavy v čelovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždením mäkkých tkanív hlavy

v spánkovej oblasti a pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v jarmovej oblasti vpravo s dobou

liečenia najmenej 6 dní.

2

Za uvedený trestný čin bol obvinenému podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 250 eur s tým, že mu bol stanovený

náhradný trest odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu vo výmere

2 mesiace v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák.

Podľa súd obvineného súčasne zaviazal uhradiť poškodenému P. V.

škodu vo výške 186,82 eur.

Podľa súd poškodenú L. B. s nárokom na náhradu škody odkázal

na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. P. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2010, sp. zn. , zamietnuté

ako nedôvodné ( ).

V zmysle / rozsudok je právoplatný a vykonateľný,

ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 8. novembra 2010 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky predložené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. A. N.

Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/ , t.j. že zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

K uvedeným dôvodom dovolania obvinený uviedol, že ako vyplýva zo spisového

materiálu, tiež z napadnutého uznesenia, on a jeho obhajca už namietali porušenie práva

na obhajobu, a to tým spôsobom, že napriek vedomosti polície o tom, že sa skutku mal dopustiť

obvinený P. nebolo vo veci ihneď vznesené obvinenie, ale dňa 8. decembra 2007 bolo začaté

trestné stíhanie pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na § 159 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. a trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a až po vykonaní

3

niektorých výsluchoch svedkov a pribratí znalca poverený príslušník Policajného zboru

uznesením zo dňa 20. marca 2008 podľa vzniesol obvinenie obvinenému P.

Obvinený preto namietol, že až od momentu vznesenia obvinenia má totiž obvinený

všetky práva, ktoré mu umožňuje a ktoré nemá (nie je ešte obvinený) v prípade,

že je len začaté trestné stíhanie vo veci. Po začatí trestného stíhania tak, ako to je v posudzovanej

veci, poverený policajný orgán vo veci vykonal aj také úkony trestného konania, ktoré reálne

mohli byť vykonané až po vznesení obvinenia, pretože nešlo o úkony neodkladné,

resp. neopakovateľné.

V súvislosti s druhým uplatneným dôvodom dovolania ( )

obvinený podotkol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu je založené

na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, pretože výsluchy svedkov, znalca

pred súdom prvého stupňa boli vykonávané pri latentnej alebo konkrétnej konfrontácii

s ich výpoveďami po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia a nepochybne boli

týmito výpoveďami podstatne ovplyvnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dovolania obvinený M. P. navrhol, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil, aby zrušil aj predchádzajúce

rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a Okresnému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a ),

že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ).

Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením

tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne,

a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo

ustanoveniu

Na podklade ktoréhokoľvek dovolacieho dôvodu nemožno preskúmavať a hodnotiť

správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania

a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania

o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli

správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami

hmotného práva.

5

V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi je potrebné osobitne upozorniť

na ustanovenie , v zmysle ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a/

až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa

už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,

ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Dovolací súd však zistil, že vyššie uvedená podmienka v danom prípade splnená bola,

keďže tie isté námietky ako teraz v dovolaní, uplatňoval obvinený už v predchádzajúcom

odvolacom konaní.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení ,

treba hneď na úvod zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé

porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva

na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie

ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným

v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie

jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv

obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu zákonného

a spravodlivého rozhodnutia.

Súčasťou práva na obhajobu je nepochybne aj právo preštudovať spis po skončení

vyšetrovania a právo podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, zakotvené v

( v znení neskorších predpisov), resp. v Na výkon

tohto práva musia byť obvinený i jeho obhajca riadne upozornení. Dôležitosť preštudovania spisu

obvineným a jeho obhajcom vyplýva z povahy a významu prípravného konania a je ovplyvnená

aj vzťahom prípravného konania k hlavnému pojednávaniu v konaní pred súdom,

pričom ale nemožno opomenúť ten fakt, že ťažisko dokazovania je sústredené práve v konaní

pred súdom.

Toto právo obvinenému a jeho obhajcovi nebolo ukrátené.

6

Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený a jeho obhajca mali v prípravnom konaní

ako aj v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace

na jeho obhajobu, klásť svedkom otázky, mali možnosť podať sťažnosť voči uzneseniu o pribratí

znalca, taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky

na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené.

Zároveň treba podotknúť, že práve dôkazy vykonané po začatí trestného stíhania mali

za následok, že obvinenému bolo vznesené obvinenie len pre prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a nie aj pre trestné

činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 159 ods. 1

písm. f/ Tr. zák. ako bolo trestné stíhanie začaté.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, že obvineným vytýkané procesné pochybenie v prípravnom

konaní nie je spôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/

, a teda že v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie obvineného odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. novembra 2010

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová