Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4ad/362405.54b309.pdf
PDF · 172.91 KB
No categories available
3To/2/2009
N a j v y š š í s ú d 3 To 2/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
v trestnej veci obţalovaného R. B. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák., na verejnom zasadnutí 24. novembra 2010 v Bratislave prejednal odvolanie
obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 3. októbra 2008, sp. zn.
4T 18/2000, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaný R. B. podľa § 250 ods. 5
Tr. zák. (v znení zák. č. 183/1999 Z.z.) sa odsudzuje na trest odňatia slobody na 5 (päť)
rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu zaraďuje
do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom bol obţalovaný R. B. uznaný za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 183/1999 Z. z. na tom skutkovom
základe, ţe
ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným G.G. v období rokov
1997 a 1999 uzatváral prostredníctvom riaditeľov pobočiek tejto obchodnej spoločnosti B. K.,
R. J. a neskôr S. L., Ing. P. U.U. a R. K.K. s fyzickými osobami zmluvy o tichom
spoločenstve v zmysle ustanovenia § 672 a nasl. Obchodného zákonníka, bez moţnosti
vypovedania zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktorými preberal vklady od občanov
na dobu jedného roka a po splatnosti zmluvy o tichom spoločenstve sa zaviazal vrátiť tichým
spoločníkom vklad, ako aj vopred dohodnutý zisk z vkladu vo výške 40 % pred zdanením,
pričom takto získané finančné prostriedky nepouţil na vopred dohodnutý účel – podnikanie,
len v malom rozsahu z nich uskutočnil vyplácanie vkladov a zisku zo splatných zmlúv
a z veľkej časti ich pouţil iným presne nezisteným spôsobom; uţ v čase uzatvárania zmlúv
si bol zároveň vedomý, ţe podmienky splnenia záväzkov voči všetkým tichým spoločníkom
nebude môcť reálne dodrţať, pričom v čase od novembra 1998 aţ do jeho zadrţania
uţ nevyplácal vklady ani zisky splatných zmlúv o tichom spoločenstve, čím celkom 1 993
tichým spoločníkom (konkrétne mená uvedené vo výroku napadnutého rozsudku) spôsobil
celkovú škodu vo výške najmenej 282 219 186 Sk (dvestoosemdesiatdva miliónov
dvestodevätnásťtisíc jednostoosemdesiatšesť korún).
Uloţil mu za to podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť)
rokov, pre výkon ktorého, podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil ho do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţil mu aj trest zákazu obchodno-
podnikateľskej činnosti na 7 (sedem) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch
podaného odvolania poukazoval na skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. konkrétne na existenciu priameho alebo nepriameho úmyslu páchateľa
tento trestný čin spáchať. Má za to, ţe nebolo jeho cieľom obohatiť seba alebo iných tým,
ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým škodu na cudzom majetku. Poukazoval pritom
na výpovede svedkov Ing. J. Ţ., V. I., L. P. a Ing. V. T..
Doznal, ţe počas chodu spoločnosti G. niekedy síce precenil svoj obchodný úsudok,
ale nikdy nemal v úmysle uviesť tichých spoločníkov do omylu a na ich úkor sám seba
obohatiť. V nadväznosti na to namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s viacerými
výpoveďami svedkov, ktorí potvrdzovali jeho obhajobu.
Je toho názoru, ţe súd tieţ porušil jeho právo na obhajobu – zásadu ústnosti
a bezprostrednosti a tieţ ďalšie ustanovenia Trestného poriadku v súvislosti s výmenou dvoch
členov senátu, pričom s ohľadom na dĺţku trestného konania má za to, ţe dochádza
k porušovaniu ďalších zákonov, ide najmä o ústavu Slovenskej republiky a Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nestotoţňuje sa so znaleckým posudkom Ing. T. B.. Ten pri jeho vypracovávaní
vychádzal len z tých účtovných dokladov, ktoré mu boli poskytnuté. Keďţe však účtovníctvo
spoločnosti G. nebolo vedené v súlade s predpismi a nie všetky úkony v ňom boli zachytené,
znalec sa tak nemohol vyjadriť ku všetkým okolnostiam a zhodnotiť tak komplexne
fungovanie spoločnosti.
Uloţený trest povaţuje za neprimerane prísny a v rozpore s účelom trestu. Je toho
názoru, ţe v konkrétnom prípade boli splnené podmienky pre pouţitie § 40 ods. 1 Tr. zák.
a to preto, ţe od údajného spáchania skutku ku dňu podania odvolania uplynulo 10 rokov,
v mieste bydliska poţíva dobrú povesť a po celý ten čas vedie usporiadaný ţivot.
Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací
súd zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. rozsudok Krajského
súdu v Ţiline a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne,
aby napadnutý rozsudok podľa § 257 písm. b/ Tr. por. zrušil a trestné stíhanie zastavil, resp.
aby mu Najvyšší súd ako súd odvolací uloţil trest na dolnej hranici trestnej sadzby.
Na základe tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
(§ 252 Tr. por.) primárne konštatujúc, ţe odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.)
a ţe nebol zistený dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa
§ 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým mohol obţalovaný podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovaného
je čiastočne dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť,
ţe v predmetnej trestnej veci uţ v minulosti rozhodol uznesením zo dňa 23. septembra 2004,
sp. zn. 3 To 7/2004, ktorým na podklade odvolania obţalovaného zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu s právnym názorom, ktorým
bol krajský súd viazaný.
V tomto štádiu trestného konania preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Ţiline
je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného na obhajobu v rámci zásad ústnosti
a bezprostrednosti ústneho konania. Zodpovedá skutočnosti, ţe v priebehu trestného konania,
v štádiu po zrušení a vrátení veci krajskému súdu, došlo k zmene zloţení senátu, a to v osobe
sudcu JUDr. Daniela Hudáka, ktorý bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka
a prísediacej Daniely Bílkovej, ktorá sa vzdala funkcie prísediaceho sudcu.
Predseda Krajského súdu v Ţiline opatrením z 10. augusta 2006 v dôsledku
dočasného prerušenia funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka, určil namiesto tohto, sudcu
JUDr. Máriu Urbánovú.
Podľa § 264 ods. 3 Tr. por. súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zloţení senátu alebo ten istý samosudca; to neplatí,
ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.
Dočasné prerušenie funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka v dôsledku jeho menovania
do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Najvyšší súd
Slovenskej republiky povaţuje za závaţnú prekáţku.
Podľa § 219 ods. 2 Tr. por. pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní
oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo
zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané
znova; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu.
Obţalovaný R. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2006 vzal na
vedomie zmenu zostavenia senátu a súhlasil so zmenou v zloţení senátu namiesto prísediacej
Daniely Bílkovej - Mgr. P. Bričkovským.
Za takéhoto stavu potom všetky následne vykonávané procesné úkony boli
vykonávané v súlade so zákonom, pri rešpektovaní práva obţalovaného na obhajobu
a v rámci neho aj zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania.
Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. vykonal
krajský súd dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných
pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného R. B. bola podaná.
Krajský súd vypočul svedkov B. H., I. R., R. K., Ing. P. U., V. I., P. T., M. B., Ing. J. B.,
JUDr. J. S., Ing. V. G., V. M. a tieţ aj znalca T. B., a po doplnení dokazovania aj o tie listinné
dôkazy, ktoré tvoria obsah záznamu v zápisnici o hlavnom pojednávaní, nemoţno činiť záver
o úspešnej obhajobe obţalovaného R. B.. Krajský súd vykonané dôkazy pritom vyhodnotil
jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň
aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel
stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por.,
nemoţno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na obhajobné
vyjadrenia obţalovaného o tom, ţe činnosť v spoločnosti G. s.r.o. nebola nikdy zaloţená
na podvode alebo klamstve, pričom tieto preklenul úvahami, s ktorými sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţnil.
Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazov vo všetkých smeroch
správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní.
Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil krajský súd aj správny právny záver,
keď uznal obţalovaného R. B. vinným zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.
Preto o vine a právnom posúdení konania obţalovaného Najvyšší súd Slovenskej
republiky nemal pochybnosti.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému
uloţené Najvyšší súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne
a v súlade so zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1
a § 31 ods. 1 Tr. zák. uloţil obţalovanému neprimerane prísny trest odňatia slobody.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať
ho k tomu, aby viedol riadny ţivot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na moţnosť nápravy
a pomery páchateľa.
V preskúmavanej trestnej veci čiastkové skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie
boli dokončené zadrţaním obţalovaného, teda 27. septembra 1999. Prokurátor krajskej
prokuratúry podal obţalobu na krajský súd 22. novembra 2000. Vo veci bolo prvýkrát
rozhodnuté rozsudkom 11. decembra 2003 a po jeho zrušení opakovane aţ 3. októbra 2008,
teda po deviatich rokoch od spáchania skutku, eventuálne, súd s konečnou platnosťou
rozhodol aţ 24. novembra 2010, teda po jedenástich rokoch od spáchania skutku.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné
veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Prerokovanie veci v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských
právach, ktorý v článku 6 ods. 1 prvá veta stanovuje, ţe pri rozhodovaní o trestnom obvinení
je kaţdá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci
uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku
nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote i keď na druhej strane
treba uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný.
Bez ohľadu na uvedené, treba ale konštatovať, ţe obţalovaný R. B. po celú túto dobu nedostal
sa do rozporu so zákonom a odvtedy nebol odsúdený. Podľa odpisu z registra trestov
pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti má síce vykázané tri záznamy
o odsúdeniach, na tie sa však vzťahuje fikcia o neodsúdení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zváţení vyššie uvádzaných skutočností dospel
k záveru, ţe trest odňatia slobody uloţený súdom prvého stupňa v trvaní 11 (jedenásť) rokov
bol síce trestom uloţeným v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak vzhľadom
na dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania ţalovaného skutku, bol by pre obţalovaného
trestom neprimerane prísnym. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína,
ţe účel trestu je vymedzený v § 23 ods. 1 Tr. zák. tak, aby spolu so splnením účelu Trestného
zákona podľa § 1 ods. 1 a trestného konania podľa § 1 ods. 1 Tr. por., včasným odhalením
a postihom páchateľom zamedzil im páchať trestnú činnosť a ochránil tak pred páchateľmi
trestnej činnosti ostatných občanov.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to,
ţe v prípade obţalovaného R. B. účel trestu moţno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uloţil mu ho vo výmere 5 (piatich)
rokov zo zákona nepodmienečne, ktorý trest povaţuje za primeraný všetkým okolnostiam
prípadu, aj osobe obţalovaného a v konečnom dôsledku aj za spravodlivý. Účinnosť trestného
postihu totiţ nemoţno hodnotiť len s ohľadom na kvalifikovaný znak konkrétnej skutkovej
podstaty trestného činu, ale vţdy s ohľadom na to, či trestný postih v konkrétnom prípade
zodpovedá správnemu zhodnoteniu všetkých kritérií uvedených v ustanovení § 23 ods. 1, § 31
ods. 1 a § 3 ods. 4 Tr. zák. a podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takto
uloţený trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti, výrok ktorého o jeho uloţení
odvolací súd ponechal nedotknutý, povaţuje za zákonný a správny.
Zaradenie obţalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny má oporu v ustanovení § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. z dôvodu,
ţe obţalovaný bol odsúdený za trestný čin taxatívne uvedený v ustanovení § 62 ods. 1
Tr. zák.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10 3 To 2/2009
Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová