Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obţalovaného R. B. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák., na verejnom zasadnutí 24. novembra 2010 v Bratislave prejednal odvolanie

obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 3. októbra 2008, sp. zn.

, a rozhodol

t a k t o :

Podľa , v znení neskorších predpisov

zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu.

2

Na základe obţalovaný R. B. podľa

Tr. zák. (v znení ) sa odsudzuje na trest odňatia slobody na 5 (päť)

rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu zaraďuje

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obţalovaný R. B. uznaný za vinného z trestného činu

podvodu podľa , Tr. na tom skutkovom

základe, ţe

ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným G.G. v období rokov

1997 a 1999 uzatváral prostredníctvom riaditeľov pobočiek tejto obchodnej spoločnosti B. K.,

R. J. a neskôr S. L., Ing. P. U.U. a R. K.K. s fyzickými osobami zmluvy o tichom

spoločenstve v zmysle ustanovenia a nasl. , bez moţnosti

vypovedania zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktorými preberal vklady od občanov

na dobu jedného roka a po splatnosti zmluvy o tichom spoločenstve sa zaviazal vrátiť tichým

spoločníkom vklad, ako aj vopred dohodnutý zisk z vkladu vo výške 40 % pred zdanením,

pričom takto získané finančné prostriedky nepouţil na vopred dohodnutý účel – podnikanie,

len v malom rozsahu z nich uskutočnil vyplácanie vkladov a zisku zo splatných zmlúv

a z veľkej časti ich pouţil iným presne nezisteným spôsobom; uţ v čase uzatvárania zmlúv

si bol zároveň vedomý, ţe podmienky splnenia záväzkov voči všetkým tichým spoločníkom

nebude môcť reálne dodrţať, pričom v čase od novembra 1998 aţ do jeho zadrţania

uţ nevyplácal vklady ani zisky splatných zmlúv o tichom spoločenstve, čím celkom 1 993

tichým spoločníkom (konkrétne mená uvedené vo výroku napadnutého rozsudku) spôsobil

3

celkovú škodu vo výške najmenej 282 219 186 Sk (dvestoosemdesiatdva miliónov

dvestodevätnásťtisíc jednostoosemdesiatšesť korún).

Uloţil mu za to podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť)

rokov, pre výkon ktorého, podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil ho do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţil mu aj trest zákazu obchodno-

podnikateľskej činnosti na 7 (sedem) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch

podaného odvolania poukazoval na skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 5 Tr. zák. konkrétne na existenciu priameho alebo nepriameho úmyslu páchateľa

tento trestný čin spáchať. Má za to, ţe nebolo jeho cieľom obohatiť seba alebo iných tým,

ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým škodu na cudzom majetku. Poukazoval pritom

na výpovede svedkov Ing. J. Ţ., V. I., L. P. a Ing. V. T..

Doznal, ţe počas chodu spoločnosti G. niekedy síce precenil svoj obchodný úsudok,

ale nikdy nemal v úmysle uviesť tichých spoločníkov do omylu a na ich úkor sám seba

obohatiť. V nadväznosti na to namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s viacerými

výpoveďami svedkov, ktorí potvrdzovali jeho obhajobu.

Je toho názoru, ţe súd tieţ porušil jeho právo na obhajobu – zásadu ústnosti

a bezprostrednosti a tieţ ďalšie ustanovenia v súvislosti s výmenou dvoch

členov senátu, pričom s ohľadom na dĺţku trestného konania má za to, ţe dochádza

k porušovaniu ďalších zákonov, ide najmä o a Dohovor

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4

Nestotoţňuje sa so znaleckým posudkom Ing. T. B.. Ten pri jeho vypracovávaní

vychádzal len z tých účtovných dokladov, ktoré mu boli poskytnuté. Keďţe však účtovníctvo

spoločnosti G. nebolo vedené v súlade s predpismi a nie všetky úkony v ňom boli zachytené,

znalec sa tak nemohol vyjadriť ku všetkým okolnostiam a zhodnotiť tak komplexne

fungovanie spoločnosti.

Uloţený trest povaţuje za neprimerane prísny a v rozpore s účelom trestu. Je toho

názoru, ţe v konkrétnom prípade boli splnené podmienky pre pouţitie § 40 ods. 1 Tr. zák.

a to preto, ţe od údajného spáchania skutku ku dňu podania odvolania uplynulo 10 rokov,

v mieste bydliska poţíva dobrú povesť a po celý ten čas vedie usporiadaný ţivot.

Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací

súd zrušil podľa , , , rozsudok Krajského

súdu v Ţiline a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne,

aby napadnutý rozsudok podľa zrušil a trestné stíhanie zastavil, resp.

aby mu Najvyšší súd ako súd odvolací uloţil trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Na základe tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

( ) primárne konštatujúc, ţe odvolanie je prípustné ( )

a ţe nebol zistený dôvod na rozhodnutie podľa , , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,

proti ktorým mohol obţalovaný podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré

napadnutému rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovaného

je čiastočne dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť,

ţe v predmetnej trestnej veci uţ v minulosti rozhodol uznesením zo dňa 23. septembra 2004,

sp. zn. , ktorým na podklade odvolania obţalovaného zrušil napadnutý rozsudok

5

a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu s právnym názorom, ktorým

bol krajský súd viazaný.

V tomto štádiu trestného konania preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Ţiline

je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo

k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu

veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného na obhajobu v rámci zásad ústnosti

a bezprostrednosti ústneho konania. Zodpovedá skutočnosti, ţe v priebehu trestného konania,

v štádiu po zrušení a vrátení veci krajskému súdu, došlo k zmene zloţení senátu, a to v osobe

sudcu JUDr. Daniela Hudáka, ktorý bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka

a prísediacej Daniely Bílkovej, ktorá sa vzdala funkcie prísediaceho sudcu.

Predseda Krajského súdu v Ţiline opatrením z 10. augusta 2006 v dôsledku

dočasného prerušenia funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka, určil namiesto tohto, sudcu

JUDr. Máriu Urbánovú.

Podľa súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zloţení senátu alebo ten istý samosudca; to neplatí,

ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.

Dočasné prerušenie funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka v dôsledku jeho menovania

do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Najvyšší súd

Slovenskej republiky povaţuje za závaţnú prekáţku.

Podľa pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní

oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo

6

zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané

znova; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu.

Obţalovaný R. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2006 vzal na

vedomie zmenu zostavenia senátu a súhlasil so zmenou v zloţení senátu namiesto prísediacej

Daniely Bílkovej - Mgr. P. Bričkovským.

Za takéhoto stavu potom všetky následne vykonávané procesné úkony boli

vykonávané v súlade so zákonom, pri rešpektovaní práva obţalovaného na obhajobu

a v rámci neho aj zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal

krajský súd dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných

pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného R. B. bola podaná.

Krajský súd vypočul svedkov B. H., I. R., R. K., Ing. P. U., V. I., P. T., M. B., Ing. J. B.,

JUDr. J. S., Ing. V. G., V. M. a tieţ aj znalca T. B., a po doplnení dokazovania aj o tie listinné

dôkazy, ktoré tvoria obsah záznamu v zápisnici o hlavnom pojednávaní, nemoţno činiť záver

o úspešnej obhajobe obţalovaného R. B.. Krajský súd vykonané dôkazy pritom vyhodnotil

jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň

aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel

stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení ,

nemoţno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na obhajobné

vyjadrenia obţalovaného o tom, ţe činnosť v spoločnosti G. s.r.o. nebola nikdy zaloţená

na podvode alebo klamstve, pričom tieto preklenul úvahami, s ktorými sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţnil.

7

Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazov vo všetkých smeroch

správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní.

Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil krajský súd aj správny právny záver,

keď uznal obţalovaného R. B. vinným zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu

podľa , Tr.

Preto o vine a právnom posúdení konania obţalovaného Najvyšší súd Slovenskej

republiky nemal pochybnosti.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému

uloţené Najvyšší súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne

a v súlade so zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1

a § 31 ods. 1 Tr. zák. uloţil obţalovanému neprimerane prísny trest odňatia slobody.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi

trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať

ho k tomu, aby viedol riadny ţivot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov

spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na moţnosť nápravy

a pomery páchateľa.

8

V preskúmavanej trestnej veci čiastkové skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie

boli dokončené zadrţaním obţalovaného, teda 27. septembra 1999. Prokurátor krajskej

prokuratúry podal obţalobu na krajský súd 22. novembra 2000. Vo veci bolo prvýkrát

rozhodnuté rozsudkom 11. decembra 2003 a po jeho zrušení opakovane aţ 3. októbra 2008,

teda po deviatich rokoch od spáchania skutku, eventuálne, súd s konečnou platnosťou

rozhodol aţ 24. novembra 2010, teda po jedenástich rokoch od spáchania skutku.

Podľa orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné

veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené

.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta , kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Prerokovanie veci v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských

právach, ktorý v článku 6 ods. 1 prvá veta stanovuje, ţe pri rozhodovaní o trestnom obvinení

je kaţdá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci

uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku

nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote i keď na druhej strane

treba uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný.

Bez ohľadu na uvedené, treba ale konštatovať, ţe obţalovaný R. B. po celú túto dobu nedostal

sa do rozporu so zákonom a odvtedy nebol odsúdený. Podľa odpisu z registra trestov

pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti má síce vykázané tri záznamy

o odsúdeniach, na tie sa však vzťahuje fikcia o neodsúdení.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zváţení vyššie uvádzaných skutočností dospel

k záveru, ţe trest odňatia slobody uloţený súdom prvého stupňa v trvaní 11 (jedenásť) rokov

bol síce trestom uloţeným v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak vzhľadom

na dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania ţalovaného skutku, bol by pre obţalovaného

trestom neprimerane prísnym. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína,

ţe účel trestu je vymedzený v § 23 ods. 1 Tr. zák. tak, aby spolu so splnením účelu Trestného

zákona podľa a trestného konania podľa , včasným odhalením

a postihom páchateľom zamedzil im páchať trestnú činnosť a ochránil tak pred páchateľmi

trestnej činnosti ostatných občanov.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to,

ţe v prípade obţalovaného R. B. účel trestu moţno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody

na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uloţil mu ho vo výmere 5 (piatich)

rokov zo zákona nepodmienečne, ktorý trest povaţuje za primeraný všetkým okolnostiam

prípadu, aj osobe obţalovaného a v konečnom dôsledku aj za spravodlivý. Účinnosť trestného

postihu totiţ nemoţno hodnotiť len s ohľadom na kvalifikovaný znak konkrétnej skutkovej

podstaty trestného činu, ale vţdy s ohľadom na to, či trestný postih v konkrétnom prípade

zodpovedá správnemu zhodnoteniu všetkých kritérií uvedených v ustanovení § 23 ods. 1, § 31

ods. 1 a § 3 ods. 4 Tr. zák. a podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takto

uloţený trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti, výrok ktorého o jeho uloţení

odvolací súd ponechal nedotknutý, povaţuje za zákonný a správny.

Zaradenie obţalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny má oporu v ustanovení § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. z dôvodu,

ţe obţalovaný bol odsúdený za trestný čin taxatívne uvedený v ustanovení § 62 ods. 1

Tr. zák.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je to

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10

Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. novembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová