Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/162/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. arch. J. B.,

bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Ing. V. Č., advokátom Advokátskej

kancelárie so sídlom v B. proti povinnej Ing. E. S. S., bývajúcej v B. o vymoženie 787,36 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2009 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 25. júna 2009 sp.zn.

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II (exekučný súd)

z 12. novembra 2008 č.k. -104, EX 179/05, ktorým bolo vyhovené námietkam

povinnej proti exekúcii. Pri rozhodovaní, rovnako ako exekučný súd, vychádzal z toho, že

splnenie povinnosti povinnou zaplatiť oprávnenému sumu 23 720,-- Sk (787,36 eur) uložené

exekučným titulom, bolo viazané na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneným vrátiť

povinnej osobné motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov mal síce za preukázané, že

oprávnený vyvinul „maximálne“ úsilie v záujme splnenia svojej povinnosti a že povinná mu

neposkytla „žiadnu“ súčinnosť, napriek tomu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

svojho tvrdenia, že splnil prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti spôsobom

upraveným v ustanoveniach a o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Uviedol: „Oprávnený môže preukázať

zabezpečenie splnenia svojej vzájomnej povinnosti vyhlásením povinného. Ak odmieta

povinný súčinnosť, oprávnený môže uložiť predmet svojej povinnosti do notárskej úschovy.

Prípustným dôkazom je teda iba verejná listina. Ak oprávnený takúto verejnú listinu nemá

2

a nevie ju inak zabezpečiť, musí sa domáhať rozhodnutia súdu na základe určovacej žaloby

oprávneného voči povinnému, či došlo alebo nedošlo k splneniu. Ak by oprávnený nemal

procesný prostriedok na riešenie tejto situácie, došlo by k zmareniu exekúcie, čo však

nezodpovedá ochrane nárokov oprávneného. Tiež má oprávnený možnosť obrátiť sa na súd

so žalobou o určenie, že plnenie povinného nie je podmienené protiplnením. Bolo by totiž

v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa napriek nemožnosti zložiť predmet do úschovy,

vyžadovalo splnenie vzájomnej povinnosti oprávneným“.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal dovolanie. Navrhol

napadnuté rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť

exekučnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetné rozhodnutia súdov vykazujú

vadu v tom, že „sa opierajú o jedinú skutočnosť, a to, že oprávnený nesplnil svoju povinnosť

vrátiť vozidlo povinnej“, pritom sa nezaoberajú významnými skutočnosťami a dôkazmi

dostatočne preukazujúcimi, že „dostatočne preukázal a dokladoval snahu o splnenie svojej

povinnosti“ a k splneniu povinnosti nedošlo len z dôvodu, že povinná odmietla vozidlo

prevziať. Kým súdy považovali námietky povinnej za relevantné, konanie oprávneného

sledujúce splnenie záväzku „zjavne odmietali a spochybňovali“. V dovolaní potom podrobne

opísal svoj postup smerujúci k splneniu povinnosti vrátiť povinnej vozidlo a jej odmietavý

prístup k veci.

Povinná v dovolacom konaní procesný návrh nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník exekučného konania ( ), skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3

), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním, pretože dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je prípustné len

proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1

)

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

3

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného,

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemožno prípustnosť jeho

dovolania vyvodiť z ustanovení a

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Dovolací súd takéto vady konania, majúce za následok tzv. zmätočnosť

konania, nezistil.

Z dovolania oprávneného posudzovaného podľa jeho obsahu je zrejmé, že

spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy. Dovolací súd k tomu

uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením

dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa

(viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho

konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ) a dovolaciemu

súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne

vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

V súvislosti s vyššie uvedeným treba ešte dodať, že pod spravodlivým súdnym

procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie

toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Z dovolania je tiež zrejmé, že oprávnený spochybňuje aj posúdenie zisteného

skutkového stavu súdmi a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, výsledkom

ktorej bol ich záver o nesplnení, prípadne nezabezpečení splnenia vzájomnej povinnosti vydať

povinnej motorové vozidlo v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený teda namieta, že dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ,

sp.zn. a sp.zn. ).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová