Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
065/365455.af52a4.pdf
PDF · 103.93 KB
No categories available
6Cdo/162/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 162/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. arch. J. B.,
bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Ing. V. Č., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v B. proti povinnej Ing. E. S. S., bývajúcej v B. o vymoženie 787,36 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 37 Er 1773/2005,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2009 sp.zn.
20 CoE 31/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 25. júna 2009 sp.zn.
20 CoE 31/2009 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II (exekučný súd)
z 12. novembra 2008 č.k. 37 Er 1773/05-104, EX 179/05, ktorým bolo vyhovené námietkam
povinnej proti exekúcii. Pri rozhodovaní, rovnako ako exekučný súd, vychádzal z toho, že
splnenie povinnosti povinnou zaplatiť oprávnenému sumu 23 720,-- Sk (787,36 eur) uložené
exekučným titulom, bolo viazané na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneným vrátiť
povinnej osobné motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov mal síce za preukázané, že
oprávnený vyvinul „maximálne“ úsilie v záujme splnenia svojej povinnosti a že povinná mu
neposkytla „žiadnu“ súčinnosť, napriek tomu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojho tvrdenia, že splnil prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti spôsobom
upraveným v ustanoveniach § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Uviedol: „Oprávnený môže preukázať
zabezpečenie splnenia svojej vzájomnej povinnosti vyhlásením povinného. Ak odmieta
povinný súčinnosť, oprávnený môže uložiť predmet svojej povinnosti do notárskej úschovy.
Prípustným dôkazom je teda iba verejná listina. Ak oprávnený takúto verejnú listinu nemá
a nevie ju inak zabezpečiť, musí sa domáhať rozhodnutia súdu na základe určovacej žaloby
oprávneného voči povinnému, či došlo alebo nedošlo k splneniu. Ak by oprávnený nemal
procesný prostriedok na riešenie tejto situácie, došlo by k zmareniu exekúcie, čo však
nezodpovedá ochrane nárokov oprávneného. Tiež má oprávnený možnosť obrátiť sa na súd
so žalobou o určenie, že plnenie povinného nie je podmienené protiplnením. Bolo by totiž
v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa napriek nemožnosti zložiť predmet do úschovy,
vyžadovalo splnenie vzájomnej povinnosti oprávneným“.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal dovolanie. Navrhol
napadnuté rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť
exekučnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetné rozhodnutia súdov vykazujú
vadu v tom, že „sa opierajú o jedinú skutočnosť, a to, že oprávnený nesplnil svoju povinnosť
vrátiť vozidlo povinnej“, pritom sa nezaoberajú významnými skutočnosťami a dôkazmi
dostatočne preukazujúcimi, že „dostatočne preukázal a dokladoval snahu o splnenie svojej
povinnosti“ a k splneniu povinnosti nedošlo len z dôvodu, že povinná odmietla vozidlo
prevziať. Kým súdy považovali námietky povinnej za relevantné, konanie oprávneného
sledujúce splnenie záväzku „zjavne odmietali a spochybňovali“. V dovolaní potom podrobne
opísal svoj postup smerujúci k splneniu povinnosti vrátiť povinnej vozidlo a jej odmietavý
prístup k veci.
Povinná v dovolacom konaní procesný návrh nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník exekučného konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3
O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním, pretože dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je prípustné len
proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného,
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemožno prípustnosť jeho
dovolania vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Dovolací súd takéto vady konania, majúce za následok tzv. zmätočnosť
konania, nezistil.
Z dovolania oprávneného posudzovaného podľa jeho obsahu je zrejmé, že
spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy. Dovolací súd k tomu
uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením
dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
(viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho
konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva (§ 243a ods. 2 O.s.p.) a dovolaciemu
súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. V súvislosti s vyššie uvedeným treba ešte dodať, že pod spravodlivým súdnym
procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie
toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho
prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Z dovolania je tiež zrejmé, že oprávnený spochybňuje aj posúdenie zisteného
skutkového stavu súdmi a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, výsledkom
ktorej bol ich záver o nesplnení, prípadne nezabezpečení splnenia vzájomnej povinnosti vydať
povinnej motorové vozidlo v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Oprávnený teda namieta, že dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný
dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006,
sp.zn. 3 Cdo 174/2005 a sp.zn. 4 Cdo 165/2003).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová