Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/42/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. T. S., a.s., so

sídlom P. X., Č., IČO: X., zastúpená advokátkou JUDr. M. P., so sídlom AK U., O. č. X.,

Č.proti odporcovi Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody 30, Čadca, IČO: 313971,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 33/2007/OPE zo dňa 17.

januára 2007, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 2.

júla 2010 č. k. – 21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 2. júla 2010 č. k. -21 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline podľa § 104 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o opravnom prostriedku, ktorým sa

navrhovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia odporcu č. V 33/2007/OPE zo dňa

17. januára 2007, ktorým odporca odvolal stav núdze v tepelnej energetike na území mesta

Čadca z plynovej kotolne v budove č. 1158 v Čadci k 18. januáru 2007.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosť o vyhlásenie stavu núdze

v tepelnej energetike zo 17. októbra 2006 je totožná z žiadosťou o vyhlásenie stavu núdze

v tepelnej energetike z 22. januára 2007, pričom v oboch žiadostiach išlo o totožný nárok

navrhovateľa a obe sa týkajú rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, čím bola daná

totožnosť vecí a že o žiadosti navrhovateľa z 22. januára 2007 bolo už právoplatne rozhodnuté

2

rozsudkom krajského súdu v Žiline a bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na totožnosť vecí, kde o jednej

(druhej v poradí) sa už právoplatne rozhodlo ide o res iudicata, a preto nemohol súd podľa

a za použitia v konaní pokračovať a konanie bez

meritórneho prejednania opravného prostriedku zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc, aby

odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a nezákonné. Podľa jeho názoru súd

napadnutým rozhodnutím nezabezpečil spravodlivú ochranu porušených práv a chránených

záujmov navrhovateľa garantovaných v a to tým, že v rozhodnutí ani okrajovo

neuviedol závažné pochybenia správneho orgánu, ktoré v konečnom dôsledku viedli

k zmareniu akýchkoľvek možností navrhovateľa reálne uplatniť svoje práva vzťahujúce sa na

existujúci stav núdze. Súd v rozhodnutí taktiež neuviedol žiadne skutkové zistenia k trojročnej

nečinnosti správneho orgánu, čo navrhovateľ považuje za závažný nedostatok rozhodnutia,

spočívajúci v jeho nenáležitom odôvodnení a nepreskúmateľnosti. Podľa jeho názoru súd mal

spájať následky zastavenia konania nielen s rozhodnutiami súdov, ale aj s nečinnosťou

správneho orgánu. Súd sa taktiež neriadil ust. , že pri preskúmaní rozhodnutia je

pre súd rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda k 17. januáru 2007,

pričom k odstráneniu poruchy došlo až v mesiaci september 2007 a teda súd mal rozhodnutie

odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd nesprávne použil argument,

že ide o totožné žiadosti, nakoľko predmetom opravného prostriedku nebola žiadosť

zo 17. októbra 2006, pričom podľa tretej hlavy piatej časti súd konanie zastaví,

ak správny orgán návrhu účastníka konania sám vyhovie. Nežiadal priznať náhradu trov

konania.

Žalovaný sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené dňa 30. júla 2010

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

3

Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie súdu o zastavení konania z dôvodu

existencie neodstrániteľnej prekážky konania podľa spočívajúcej

v existencii res judicata podľa .

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať

iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému

orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom

zachované.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívnych

i súdneho spisu vrátane pripojených spisov nemožno sa stotožniť s právnym názorom

krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že zo strany navrhovateľa

išlo o dve totožné žiadosti s dátumom 17. októbra 2006 a 22. januára 2007, ktorých

predmetom bol rovnaký predmet konania a to vyhlásenie stavu núdze v tepelnom

4

hospodárstve na území mesta Čadca vymedzené pre územie napájané z kotolne v budove

č. 1158 a rovnaký okruh účastníkov konania.

Je nepochybné, a vyplýva to aj z obsahu súdneho spisu a k nemu pripojených

administratívnych spisov, že navrhovateľ podal dve žiadosti o vyhlásenie stavu núdze

v tepelnom hospodárstve na území mesta Čadca vymedzené pre územie napájané

z kotolne v budove č. 1158 (ďalej len „vyhlásenie stavu núdze“), pričom o prvej žiadosti

zo 17.októbra 2006 bolo rozhodnuté odporcom tak, že tento vyhlásil stav núdze tak, ako

o to žiadal navrhovateľ a po proteste prokurátora odporca zrušil takto vyhlásený stav núdze

svojim rozhodnutím zo dňa 17. januára 2007. Žalobca následne voči tomuto rozhodnutiu

odporcu podal opravný prostriedok - odvolanie dňa 29. januára 2007 a zároveň dňa

22. januára 2007 požiadal opätovne o vyhlásenie stavu núdze, pričom o tejto rozhodol

odporca tak, že tomuto návrhu navrhovateľa nevyhovel. Následne toto rozhodnutie

o nevyhovení vyhlásenia stavu núdze, krajský súd zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie

konanie a následne opätovne rozhodol odporca tak, že nevyhlásil stav núdze. O tomto

rozhodnutí opätovne rozhodoval krajský súd, ktorý však rozhodnutie odporcu potvrdil a tento

rozsudok krajského súdu potvrdil aj odvolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky

v konaní č.k. zo dňa 20. októbra 2009.

Podľa názoru odvolacieho súdu však v danom prípade nie je pochybnosť o tom,

že v oboch konaniach nejde o totožnú vec, hoci sa na prvý pohľad krajskému súdu

takto javila. O prvej žiadosti zo 17. októbra 2006 bolo rozhodnuté tak, že sa návrhu na

vyhlásenie stavu núdze vyhovelo. Je však potrebné uviesť, že predmetom konania

je rozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa, ktorý podal voči rozhodnutiu odporcu

zo 17. januára 2007 a ktorým odporca zrušil vyhlásený stav núdze na základe podnetu

prokurátora. Teda zjavne ide o iné konanie, než ktoré bolo predmetom žiadosti navrhovateľa

zo 17. októbra 2006. Hoci v oboch prípadoch išlo o rovnakú žiadosť navrhovateľa

o vyhlásenie stavu núdze, pričom totožní boli nielen žiadatelia, ale aj predmet konania

a o tomto predmete konania už bolo správnym orgánom právoplatne rozhodnuté, dospel

odvolací súd k záveru, že nie je tu existencia prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá

bráni tomu, aby o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu zo 17. januára 2007

bolo rozhodnuté, keďže ide o iné rozhodnutie, než to ktoré bolo vydané na základe žiadosti

navrhovateľa zo 17. októbra 2006 (navrhovateľ totiž nepodal odvolanie voči rozhodnutiu

5

vydanému na základe jeho žiadosti zo 17. októbra 2006 o ktorej odporca rozhodol tak,

že dňom 18. októbra 2006 stav núdze v tepelnom hospodárstve vyhlásil, ale podal odvolanie

voči rozhodnutiu odporcu zo 17. januára 2007 o zrušení stavu núdze v tepelnom hospodárstve

na základe protestu prokurátora).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za dôvodné, ktoré mali

vplyv na posúdenie danej veci, a preto napadnuté uznesenie krajského súdu v Žiline zrušil

podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval,

keďže podľa o nich v novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská