Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/73/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C.,

a. s. F., zast. J. N., advokátom so sídlom M., proti ţalovaným: 1/ V. J., obchodný názov D.P.,

2/ L. J., D., obaja zastúpení J. K., advokátkou so sídlom F., o zaplatenie príslušenstva

pohľadávky z úverovej zmluvy, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. marca

2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. marca 2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205

ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 13. januára 2006, č. k. Z-2-43 Cb 1/96-94 konanie do výšky

1 865 460,-- Sk zastavil a uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne

a nerozdielne 1 700 127,30 Sk a trovy konania vo výške 107 012,-- Sk s tým, ţe zaplatením

jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného.

Súd I. stupňa konanie o zaplatenie istiny 1 865 460,-- Sk zastavil, keďţe ţalovaná

v 1. rade počas konania vymáhanú čiastku zaplatila. V časti zaplatenia úroku vo výške

1 700 127,-- Sk súd ţalobe ţalobcu vyhovel, nakoľko ho povaţoval za oprávnený.

Na odvolanie ţalovaných, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského

súdu v Bratislave z 13. januára 2006, č. k. Z-2-43 Cb 1/96-94 v napadnutej časti priznaného

práva na úrok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe rozhodnutie súdu I. stupňa bolo

neúplné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho záver

o opodstatnenosti celého vymáhaného nároku voči ţalovaným je predčasný a nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. Úlohou prvostupňového súdu v novom konaní bude doplniť

dokazovanie ohľadne omeškania ţalovanej v 1/ rade so splácaním úveru vyplývajúceho

z úverovej zmluvy a následne záväzku ţalovaných vo výške nezaplateného príslušenstva

pohľadávky voči ţalobcovi.

Právny predchodca ţalobcu poskytol ţalovanej v 1/ rade na základe zmluvy o úvere

č. X. z 20. februára 1993 strednodobý úver na investičný rozvoj vo výške 2 mil. Sk. Na

zabezpečenie pohľadávky z úveru bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o zriadení

záloţného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. v k. ú. H.. Ţalovaná v 1. rade

v priebehu konania doplatila istinu vo výške 1 865 460,-- Sk vrátane poplatkov a náhrad

v zmysle čl. III bod 3 citovanej úverovej zmluvy.

Predmetom konania teda zostalo posúdenie oprávnenosti zaplatenia úrokov

z omeškania pre jednotlivé splátky od termínu ich splatnosti do zaplatenia, zmluvných úrokov

v súlade s úverovou zmluvou vrátane vyrubených úrokov z omeškania a trov konania.

Z podania ţalobcu zo 14. mája 1997 (č. l. X.) vyplýva, ţe ţalovaná v 1. rade zaplatila istinu

vo výške 1 865 000,-- Sk, preto v tejto časti berie ţalobu späť a ţiada súd o vydanie

platobného rozkazu na sumu 1 700 127,30 Sk (nezaplatené príslušenstvo pohľadávky)

a 74 618,-- Sk na náhradu trov konania.

Dňa 5. septembra 2002 došlo zo strany ţalobcu k odplatnému postúpeniu pohľadávok,

medzi ktorými je aj pohľadávka, ktorá je predmetom konania, na spoločnosť C., a. s., B., čo

súd prvého stupňa uznesením č. k. Z-2-43 Cb 1/96-79 z 11. marca 2005 pripustil. V zmysle

Zmluvy o postúpení pohľadávok – zostatok pohľadávky, o ktorej sa koná v tomto spore, je vo

výške 1 599 416,30. Súd prvého stupňa vyzval ţalobcu, aby jednoznačne a zrozumiteľne

špecifikoval výšku a mechanizmus výpočtu príslušenstva pohľadávky. Ţalobca na

pojednávaní dňa 23. marca 2009 sa vyjadril, ţe príslušenstvo pohľadávky z predmetnej

úverovej zmluvy predstavuje čiastku 53 383,89 Eur (1 608 243,-- Sk).

Ţalovaní namietali: nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, nedodrţanie ţalobcu

(pôvodného) ustanovenia čl. IV bod 4 úverovej zmluvy a výšku príslušenstva

a nepreskúmateľnosť mechanizmu výpočtu príslušenstva pohľadávky.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca v časti konania o oprávnenosti

príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy neuniesol dôkazné

bremeno, pretoţe neustálil jednoznačne výšku pohľadávky, percentuálnu sadzbu, počet dní

omeškania, mechanizmus výpočtu, a preto ţalobu zamietol.

O trovách konania súd I. stupňa rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, ako aj ţalovaní v zákonom stanovenej

lehote.

Ţalovaní odvolaním napadli rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania

a namietali, ţe prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1

Po rozhodnutí NS SR zostalo predmetom sporu uţ len príslušenstvo (úroky

z omeškania). Ţalovaní majú zato, ţe boli plne úspešní, keďţe v tejto časti bola ţaloba

zamietnutá. Navrhli, aby rozsudok súdu I. stupňa v časti trov konania bol zmenený a odvolací

súd ţalovaným priznal náhradu trov konania v celkovej sume 6 103,02 Eur.

Ţalobca podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu a navrhol, aby odvolací

súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto

dôvodov:

V celom konaní sp. zn. Z-2-43 Cb 1/96 nebolo nikdy spochybnené poskytnutie úveru

vo výške 2 mil. Sk, ani skutočnosť, ţe na úhradu pohľadávky boli realizované iba platby

do výšky poskytnutej sumy úveru, bez zohľadnenia nároku veriteľa na „riadne“ úroky

v súlade s v znení neskorších predpisov a nároku na úroky

z omeškania podľa § 369 Obch. zák.

Ţalobca poukázal na rozhodnutie ÚS 135/04 (č. 87/2004) podľa ktorého všeobecný

súd nemôţe po opakovaných výzvach na doplnenie podania, ktoré účastník realizuje

listinnými dôkazmi a nie doplnením návrhu, konanie zastaviť. Tým sa dopúšťa porušenia

a odmieta spravodlivosť.

Ţalovaní v 1. rade dňa 17. apríla 1997 uhradila istinu vo výške 1 865 000,-- Sk, čím

nepochybne vyjadrila, ţe nárok ţalobcu nepopiera. Preto nie je zrejmé, prečo súd prvého

stupňa – z akého právneho dôvodu ţalobu zamietol v celom rozsahu.

Ţalovaní sa písomne k odvolaniu ţalobcu nevyjadrili, a ani ţalobca sa písomne

k odvolaniu ţalovaných nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania účastníkov konania podľa ust. bez nariadenia pojednávania

v súlade s ust. a dospel k názoru, ţe odvolaniu ţalobcu je treba vyhovieť.

Podľa ust. upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Občianske súdne konanie je jednou

zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa

na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené ( ). Je nesporné, ţe

ţalobca vyuţil svoje právo domáhať sa na súde ochrany svojho práva, ktoré bolo porušené,

ţalobou, keďţe dňa 2. januára 1996 bol súdu prvého stupňa doručená jeho ţaloba smerujúca

voči ţalovaným o zaplatenie 1 865 460,-- Sk s príslušenstvom. V konaní bolo preukázané, ţe

ţalovaná v 1. rade uzatvorila úverovú zmluvu č. X. dňa 2. decembra 1992 a dodatku

č. 1 k tejto zmluve dňa 20. januára 1993 s právnym predchodcom ţalobcu. Predmetom

ÚZ bolo poskytnutie úveru v sume 2 mil. Sk s lehotou splatnosti 20. septembra 1996

s dohodnutou úrokovou sadzbou.

Ţalovaná v 1. rade zaplatila dlţnú istinu ţalobcovi 17. apríla 1997, teda aţ po podaní

ţaloby. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná a nebola namietaná ani ţalovanými.

Ţalobcovi preto vzniklo právo na úroky, ako aj na zvýšenú úrokovú sadzbu (čl. IV

úverovej zmluvy) a úrok z omeškania.

Ţalobca, ktorý bol súdom vyzvaný na vyčíslenie príslušenstva, vyšpecifikoval

príslušenstvo pohľadávky písomným podaním z 10. februára 2009 (čl. X.) a na pojednávaní

konanom 23. marca 2010 vo výške 1 682 967,40 a 53 383,89 Eur (1 608 243,-- Sk).

Záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca v konaní o oprávnenosti príslušenstva

pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe

neustálil jednoznačne výšku pohľadávky, percentuálnu sadzbu, počet dní omeškania,

mechanizmus výpočtu, je právne nedôvodný. Podľa ust. navrhovateľ je

povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe

pripojiť bez svojej viny.

Ţalobca k ţalobe došlej súdu 2. februára 1996 priloţil listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva v ţalobe a o ktoré opieral svoj nárok.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Teda súd má moţnosť (nie povinnosť) vykonať aj iné neţ navrhované dôkazy

účastníkmi konania, čo vyplýva z textu „Súd môţe“. Ďalší text uvedeného ustanovenia však

vyjadruje „nevyhnutnosť“ vykonania dôkazu pre rozhodnutie. Nasvedčuje tomuto, ţe ak

vykonanie iného ako účastníkmi konania, navrhnutého dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci, jeho nevykonanie a následné rozhodnutie súdu bez vykonania takéhoto dôkazu, bude

mať za následok porušenie citovaných ust. a t. j. ţe takýmto postupom nebude

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, čo môţe mať za následok

porušenie základných práv garantovaných , ako aj porušením práv na spravodlivé

súdne konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prvostupňový súd sa neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami a ani zásadou

materiálnej pravdy, keďţe v prejednávanej veci zostala sporná výška príslušenstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2007, č. k. -118, v ktorom uloţil

súdu I. stupňa, aby doplnil dokazovanie ohľadne omeškania ţalovanej v 1. rade so splácaním

úveru vyplývajúci z úverovej zmluvy a následne záväzku ţalovaných vo výške nezaplateného

príslušenstva pohľadávky voči ţalobcovi. Výzvu na špecifikáciu príslušenstva pohľadávky

adresovanú ţalobcom za doplnenie dokazovania nemoţno povaţovať, ak je sporná výška

príslušenstva pohľadávky.

Odvolací súd je názoru, ţe na určenie výšky príslušenstva pohľadávky, sú potrebné

odborné znalosti, a preto by súd prvého stupňa mal ustanoviť na posúdenie tejto skutočnosti

znalecké dokazovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto na základe vyššie uvedeného napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa zrušil podľa ust. a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom

smere doplnil dokazovanie a následne vo veci rozhodol a to i o trovách odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2010

JUDr. Darina L i č k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková