Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f04/361132.24aea6.pdf
PDF · 106.98 KB
No categories available
5Obo/73/2010
Najvyšší súd 5Obo/73/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C.,
a. s. F., zast. J. N., advokátom so sídlom M., proti ţalovaným: 1/ V. J., obchodný názov D.P.,
2/ L. J., D., obaja zastúpení J. K., advokátkou so sídlom F., o zaplatenie príslušenstva
pohľadávky z úverovej zmluvy, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. marca
2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. marca 2010, č. k. Z-2-43 Cb 1/1996-205
ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe Krajský súd
v Bratislave rozsudkom z 13. januára 2006, č. k. Z-2-43 Cb 1/96-94 konanie do výšky
1 865 460,-- Sk zastavil a uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne
a nerozdielne 1 700 127,30 Sk a trovy konania vo výške 107 012,-- Sk s tým, ţe zaplatením
jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného.
Súd I. stupňa konanie o zaplatenie istiny 1 865 460,-- Sk zastavil, keďţe ţalovaná
v 1. rade počas konania vymáhanú čiastku zaplatila. V časti zaplatenia úroku vo výške
1 700 127,-- Sk súd ţalobe ţalobcu vyhovel, nakoľko ho povaţoval za oprávnený.
Na odvolanie ţalovaných, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 13. januára 2006, č. k. Z-2-43 Cb 1/96-94 v napadnutej časti priznaného
práva na úrok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe rozhodnutie súdu I. stupňa bolo
neúplné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho záver
o opodstatnenosti celého vymáhaného nároku voči ţalovaným je predčasný a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Úlohou prvostupňového súdu v novom konaní bude doplniť
dokazovanie ohľadne omeškania ţalovanej v 1/ rade so splácaním úveru vyplývajúceho
z úverovej zmluvy a následne záväzku ţalovaných vo výške nezaplateného príslušenstva
pohľadávky voči ţalobcovi.
Právny predchodca ţalobcu poskytol ţalovanej v 1/ rade na základe zmluvy o úvere
č. X. z 20. februára 1993 strednodobý úver na investičný rozvoj vo výške 2 mil. Sk. Na
zabezpečenie pohľadávky z úveru bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o zriadení
záloţného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. v k. ú. H.. Ţalovaná v 1. rade
v priebehu konania doplatila istinu vo výške 1 865 460,-- Sk vrátane poplatkov a náhrad
v zmysle čl. III bod 3 citovanej úverovej zmluvy.
Predmetom konania teda zostalo posúdenie oprávnenosti zaplatenia úrokov
z omeškania pre jednotlivé splátky od termínu ich splatnosti do zaplatenia, zmluvných úrokov
v súlade s úverovou zmluvou vrátane vyrubených úrokov z omeškania a trov konania.
Z podania ţalobcu zo 14. mája 1997 (č. l. X.) vyplýva, ţe ţalovaná v 1. rade zaplatila istinu
vo výške 1 865 000,-- Sk, preto v tejto časti berie ţalobu späť a ţiada súd o vydanie
platobného rozkazu na sumu 1 700 127,30 Sk (nezaplatené príslušenstvo pohľadávky)
a 74 618,-- Sk na náhradu trov konania.
Dňa 5. septembra 2002 došlo zo strany ţalobcu k odplatnému postúpeniu pohľadávok,
medzi ktorými je aj pohľadávka, ktorá je predmetom konania, na spoločnosť C., a. s., B., čo
súd prvého stupňa uznesením č. k. Z-2-43 Cb 1/96-79 z 11. marca 2005 pripustil. V zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávok – zostatok pohľadávky, o ktorej sa koná v tomto spore, je vo
výške 1 599 416,30. Súd prvého stupňa vyzval ţalobcu, aby jednoznačne a zrozumiteľne
špecifikoval výšku a mechanizmus výpočtu príslušenstva pohľadávky. Ţalobca na
pojednávaní dňa 23. marca 2009 sa vyjadril, ţe príslušenstvo pohľadávky z predmetnej
úverovej zmluvy predstavuje čiastku 53 383,89 Eur (1 608 243,-- Sk).
Ţalovaní namietali: nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, nedodrţanie ţalobcu
(pôvodného) ustanovenia čl. IV bod 4 úverovej zmluvy a výšku príslušenstva
a nepreskúmateľnosť mechanizmu výpočtu príslušenstva pohľadávky.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca v časti konania o oprávnenosti
príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy neuniesol dôkazné
bremeno, pretoţe neustálil jednoznačne výšku pohľadávky, percentuálnu sadzbu, počet dní
omeškania, mechanizmus výpočtu, a preto ţalobu zamietol.
O trovách konania súd I. stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, ako aj ţalovaní v zákonom stanovenej
lehote.
Ţalovaní odvolaním napadli rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania
a namietali, ţe prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1
O. s. p. Po rozhodnutí NS SR zostalo predmetom sporu uţ len príslušenstvo (úroky
z omeškania). Ţalovaní majú zato, ţe boli plne úspešní, keďţe v tejto časti bola ţaloba
zamietnutá. Navrhli, aby rozsudok súdu I. stupňa v časti trov konania bol zmenený a odvolací
súd ţalovaným priznal náhradu trov konania v celkovej sume 6 103,02 Eur.
Ţalobca podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu a navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:
V celom konaní sp. zn. Z-2-43 Cb 1/96 nebolo nikdy spochybnené poskytnutie úveru
vo výške 2 mil. Sk, ani skutočnosť, ţe na úhradu pohľadávky boli realizované iba platby
do výšky poskytnutej sumy úveru, bez zohľadnenia nároku veriteľa na „riadne“ úroky
v súlade s § 497 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a nároku na úroky
z omeškania podľa § 369 Obch. zák.
Ţalobca poukázal na rozhodnutie ÚS 135/04 (č. 87/2004) podľa ktorého všeobecný
súd nemôţe po opakovaných výzvach na doplnenie podania, ktoré účastník realizuje
listinnými dôkazmi a nie doplnením návrhu, konanie zastaviť. Tým sa dopúšťa porušenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odmieta spravodlivosť.
Ţalovaní v 1. rade dňa 17. apríla 1997 uhradila istinu vo výške 1 865 000,-- Sk, čím
nepochybne vyjadrila, ţe nárok ţalobcu nepopiera. Preto nie je zrejmé, prečo súd prvého
stupňa – z akého právneho dôvodu ţalobu zamietol v celom rozsahu.
Ţalovaní sa písomne k odvolaniu ţalobcu nevyjadrili, a ani ţalobca sa písomne
k odvolaniu ţalovaných nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania účastníkov konania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniu ţalobcu je treba vyhovieť.
Podľa ust. § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Občianske súdne konanie je jednou
zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa
na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O. s. p.). Je nesporné, ţe
ţalobca vyuţil svoje právo domáhať sa na súde ochrany svojho práva, ktoré bolo porušené,
ţalobou, keďţe dňa 2. januára 1996 bol súdu prvého stupňa doručená jeho ţaloba smerujúca
voči ţalovaným o zaplatenie 1 865 460,-- Sk s príslušenstvom. V konaní bolo preukázané, ţe
ţalovaná v 1. rade uzatvorila úverovú zmluvu č. X. dňa 2. decembra 1992 a dodatku
č. 1 k tejto zmluve dňa 20. januára 1993 s právnym predchodcom ţalobcu. Predmetom
ÚZ bolo poskytnutie úveru v sume 2 mil. Sk s lehotou splatnosti 20. septembra 1996
s dohodnutou úrokovou sadzbou.
Ţalovaná v 1. rade zaplatila dlţnú istinu ţalobcovi 17. apríla 1997, teda aţ po podaní
ţaloby. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná a nebola namietaná ani ţalovanými.
Ţalobcovi preto vzniklo právo na úroky, ako aj na zvýšenú úrokovú sadzbu (čl. IV
úverovej zmluvy) a úrok z omeškania.
Ţalobca, ktorý bol súdom vyzvaný na vyčíslenie príslušenstva, vyšpecifikoval
príslušenstvo pohľadávky písomným podaním z 10. februára 2009 (čl. X.) a na pojednávaní
konanom 23. marca 2010 vo výške 1 682 967,40 a 53 383,89 Eur (1 608 243,-- Sk).
Záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca v konaní o oprávnenosti príslušenstva
pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe
neustálil jednoznačne výšku pohľadávky, percentuálnu sadzbu, počet dní omeškania,
mechanizmus výpočtu, je právne nedôvodný. Podľa ust. § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je
povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe
pripojiť bez svojej viny.
Ţalobca k ţalobe došlej súdu 2. februára 1996 priloţil listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva v ţalobe a o ktoré opieral svoj nárok.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Teda súd má moţnosť (nie povinnosť) vykonať aj iné neţ navrhované dôkazy
účastníkmi konania, čo vyplýva z textu „Súd môţe“. Ďalší text uvedeného ustanovenia však
vyjadruje „nevyhnutnosť“ vykonania dôkazu pre rozhodnutie. Nasvedčuje tomuto, ţe ak
vykonanie iného ako účastníkmi konania, navrhnutého dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci, jeho nevykonanie a následné rozhodnutie súdu bez vykonania takéhoto dôkazu, bude
mať za následok porušenie citovaných ust. § 1 a § 3 O. s. p. t. j. ţe takýmto postupom nebude
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, čo môţe mať za následok
porušenie základných práv garantovaných ústavou, ako aj porušením práv na spravodlivé
súdne konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prvostupňový súd sa neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami O. s. p. a ani zásadou
materiálnej pravdy, keďţe v prejednávanej veci zostala sporná výška príslušenstva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2007, č. k. 1Obo 66/2006-118, v ktorom uloţil
súdu I. stupňa, aby doplnil dokazovanie ohľadne omeškania ţalovanej v 1. rade so splácaním
úveru vyplývajúci z úverovej zmluvy a následne záväzku ţalovaných vo výške nezaplateného
príslušenstva pohľadávky voči ţalobcovi. Výzvu na špecifikáciu príslušenstva pohľadávky
adresovanú ţalobcom za doplnenie dokazovania nemoţno povaţovať, ak je sporná výška
príslušenstva pohľadávky.
Odvolací súd je názoru, ţe na určenie výšky príslušenstva pohľadávky, sú potrebné
odborné znalosti, a preto by súd prvého stupňa mal ustanoviť na posúdenie tejto skutočnosti
znalecké dokazovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto na základe vyššie uvedeného napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom
smere doplnil dokazovanie a následne vo veci rozhodol a to i o trovách odvolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2010
JUDr. Darina L i č k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková