Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/16/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.

a. s., F.N., IČO: X., zastúpený: JUDr. Ing. Ľ.N., PhD., advokát, M.B. proti žalovanému: 1/

V.J.-P.,

D.N., žalovanému 2/ L.J.,

D.N., obaja zastúpení: JUDr. G.K., advokátka, F.N., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky

z úverovej zmluvy,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2011,

č. k. Z-2-43Cb 1/1996-263, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 7. decembra 2011, č. k. Z-2-43Cb 1/1996-263 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanému trovy konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca - S., a. s. si

voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil zaplatenie istiny 1 865 460 Sk s príslušenstvom a strpenie

výkonu záložného práva na základe úverovej zmluvy

z 2. decembra 1992, č. X..

Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom z 13. januára 2006 tak, že konanie

v časti istiny 1 865 460 Sk zastavil a žalovaného 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne 1 700 127,30 Sk a náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/

Najvyšší súd SR uznesením z 29. novembra 2007, sp. zn. rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s tým, aby dokazovanie doplnil ohľadom

omeškania žalovaného 1/ so splácaním úveru z úverovej zmluvy a doplnil dokazovanie

aj výsluchom žalovaných. Súd prvého stupňa rozhodol opätovne, rozsudkom z 23. marca

2010, tak, že žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu a žalovaných Najvyšší súd SR uznesením z 29. novembra 2010,

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie

s tým, aby sa zaoberal výškou príslušenstva pohľadávky aj prostredníctvom znaleckého

dokazovania. Súd prvého stupňa v novom konaní zistil, že predmetom konania je zaplatenie

príslušenstva pohľadávky. Uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení rozporovali

uplatnenú výšku úrokov 19% ročne, podľa nich je dohoda v tejto časti nejasná a neurčitá.

Žalovaní 1/ a 2/ ďalej namietali, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej

zmluvy v zmysle čl. IV. bod 4 a že voči dlžníkom nenastali účinky postúpenia pohľadávky,

preto ani žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný v tomto spore. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli

námietku premlčania nároku, pokiaľ by chcel žalobca preukázať postúpenie pohľadávky.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pri postúpení pohľadávky neboli pohľadávky žalobcu

žiadnym spôsobom vyšpecifikované. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, vznikla

na základe úverovej zmluvy č. X. a žiadny iný úverový vzťah medzi účastníkmi neexistoval.

Oznámenie o postúpení pohľadávky musí spĺňať základné náležitosti právneho úkonu, teda

určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť. Podľa názoru súdu, v oznámení o postúpení pohľadávky

absentuje jasná identifikácia postupovanej pohľadávky, minimálne označenie zmluvného

vzťahu, z ktorého vychádza, aby nedošlo k pochybnostiam, o akú pohľadávku ide. Žalovaní

1/ a 2/ tvrdia, že medzi nimi a postupcom úverová zmluva č. X. neexistovala. Označenie

postupovanej pohľadávky len číslom úverovej zmluvy nie je totožné s číslom úverovej

zmluvy, ktorú žalovaní 1/ a 2/ s postupcom uzavierali a sumou, ktorá nie je inak

špecifikovaná. Po celý čas konania bolo uvádzané číslo úverového vzťahu X.

ako identifikačný údaj právneho úkonu. Postupca pri postupovaní pohľadávky nepostupoval

v súlade s a s tým, že žalovaným doručené oznámenie

o postúpení pohľadávky nespĺňa obligatórne náležitosti tak, aby toto postúpenie bolo možné

považovať za relevantné. Preto na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohla

nastať právna skutočnosť, na základe ktorej by mali žalovaní plniť novému veriteľovi.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že voči dlžníkom nenastali účinky postúpenia

pohľadávky, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore. Súčasne je pohľadávka

uplatnená žalobcom premlčaná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

(ďalej len „“) a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal

náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením.

Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Svoje

odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/

a f/ ).

Žalobca je toho názoru, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti

účastníka konať pred súdom a súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu. Žalobca podaním zo 6. mája 2011 špecifikoval žalované príslušenstvo pohľadávky.

Súd sa navrhovaným dôkazom v priebehu konania a ani pri rozhodovaní vôbec nezaoberal,

a to napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR ako súd odvolací, dvakrát odporučil súdu prvého

stupňa vykonať doplnenie dokazovania ohľadom omeškania žalovaného 1/ a špecifikovanie

žalovaného príslušenstva. Nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu súd uplatnený nárok

v celom rozsahu zamietol. Podľa žalobcu v predmetnom konaní došlo k procesnej vade,

zakladajúcej podľa prípustnosť dovolania. Žalobca ďalej poukázal

na a uviedol, že napadnutý rozsudok neobsahuje zákonom vyžadované

náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. V odôvodnení úplne absentuje, ako súd vec právne

posúdil, súd sa mal v dôvodoch vysporiadať so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobcom

a svoj myšlienkový postup dostatočne vysvetliť. V odôvodnení mal stručne a jasne uviesť,

ktoré z tvrdených skutočností mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,

prečo na niektoré skutočnosti, resp. dôkazy neprihliadol, nevykonal. V tejto časti je

rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Súd sa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia obmedzil jedine na citáciu podania žalovaných z 15. septembra 2009. Podľa

žalobcu je postup súdu nesprávny a v rozpore so zákonom, ak sa v odôvodnení rozhodnutia

obmedzí iba na okopírovanie podania žalovaných, a to vezme bez ďalšieho za svoje.

Súd dospel k záveru, že voči dlžníkom nenastali účinky postúpenia pohľadávky, pretože

oznámenie o postúpení pohľadávky nespĺňa obligatórne náležitosti, a preto žalobca nie je

aktívne legitimovaný v spore. Žalobca poukázal na .

Uviedol, že v danom prípade dlžníci záväzok neplnili a ani nemali záujem plniť, uvedené

potvrdzuje aj žalovaná 1/ pri výsluchu, kde uviedla, že právneho predchodcu žalobcu viackrát

žiadala o odpustenie úrokov. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkom zaslal pôvodný

veriteľ, pričom toto oznámenie prevzali a postúpenie pohľadávky nespochybňovali. Obsah

ani formu oznámenia o postúpení pohľadávky zákon neupravuje, preto stačí, ak sa postúpenie

pohľadávky dlžníkom oznámi, a to hoci aj ústne. V danom prípade došlo jednak

aj k oznámeniu o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom a jednak k preukázaniu

postúpenia pohľadávky novým veriteľom. O postúpení pohľadávky sa teda dlžníci dozvedeli,

a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, najneskôr na najbližšom pojednávaní. K postúpeniu

pohľadávky došlo po začatí súdneho konania. Na vstup do konania treba predložiť doklady

preukazujúce prevod pohľadávky. K prevodu pohľadávky môže dôjsť len na základe

existujúcej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca predložil súdu platnú a účinnú

zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej rozhodol o zmene účastníka konania.

Voči predmetnému uzneseniu, ktorým súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného

žalobcu vstúpil súčasný žalobca, žalovaní 1/ a 2/ ani nepodali odvolanie. Podľa žalobcu, on je

aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR, v zmysle ktorých nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia treba považovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v zmysle Žalobca má za to, že súd prvého stupňa

pri rozhodovaní nezohľadnil zaužívanú judikatúru a úplne ignoroval usmernenie Najvyššieho

súdu SR, pričom svoj myšlienkový postup v odôvodnení vôbec nevysvetlil, čo napadnutý

rozsudok robí nepreskúmateľným, zmätočným a nepresvedčivým. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel alebo, aby ho zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1/

na základe zmluvy o úvere č. X. z 20. februára 1993 strednodobý úver

na investičný rozvoj - kúpa nehnuteľnosti vo výške 2 000 000 Sk. Na zabezpečenie

pohľadávky z úveru bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. X., nachádzajúcim sa v katastrálnom území H.. Žalovaný v priebehu

konania doplatil istinu vo výške 1 865 460 Sk. V konaní zostala sporná výška úrokov

z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky žalobca vyšpecifikoval podaním

z 10. februára 2009 a na pojednávaní konanom 23. marca 2010 vo výške 1 682 967,40 Sk.

Súd prvého stupňa uznesením z 11. marca (č. l. 79), právoplatným 19. apríla 2005,

rozhodol o zmene účastníka konania tak, že pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil

pôvodný žalobca S., a. s. a aby na jeho miesto vstúpil súčasný žalobca.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že voči dlžníkom nenastali účinky

postúpenia pohľadávky, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa nie je odôvodnený v súlade s ust. . Z uvedeného

ustanovenia je zrejmé, že súd má jasne a stručne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvého stupňa v uvedenom

rozhodnutí iba citoval podanie žalovaných, resp. sa s ním stotožnil, bez toho, aby vykonal

akékoľvek dokazovanie týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu. V napadnutom rozhodnutí

súd prvého stupňa nereagoval na žiadne argumenty žalobcu a rovnako v odôvodnení

absentuje právne posúdenie veci. Súd taktiež bližšie neuviedol, z akých skutočností

vychádzal, keď uviedol, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a ani otázku premlčania nároku

právne nezdôvodnil. Aj keď žalovaní 1/ a 2/ namietli premlčanie, súd prvého stupňa mal

uviesť, z akého ustanovenia zákona pri posúdení námietky premlčania vychádzal a akými

právnymi úvahami sa riadil.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

, v zmysle ktorého súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa

a práva podľa Dohovoru je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Európsky súd

pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý súdny proces

zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil

v súlade s ust. s požiadavkou preskúmateľnosti, čím odňal účastníkom

možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa pri svojom opätovnom rozhodovaní

nepostupoval v súlade s ust. tým, že nerešpektoval právny názor odvolacieho

súdu v tejto veci, pričom skutkový stav sa nezmenil. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom

rozhodnutí z 29. novembra 2007, sp. zn. uviedol, že úlohou súdu prvého

stupňa bude, aby doplnil dokazovanie ohľadom omeškania žalovaného 1/ so splácaním úveru,

vyplývajúci z úverovej zmluvy a následne záväzku žalovaných vo výške nezaplateného

príslušenstva pohľadávky voči žalobcovi, prípadne doplnil dokazovanie aj výsluchom

žalovaných. Podobne aj v ďalšom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na svoje predchádzajúce

rozhodnutie a bol toho názoru, že na určenie výšky príslušenstva pohľadávky sú potrebné

odborné znalosti, a preto by súd prvého stupňa mal ustanoviť na posúdenie tejto skutočnosti

znalecké dokazovanie.

Predmetom konania je posúdenie výšky a oprávnenosti príslušenstva pohľadávky,

preto je súd prvého stupňa aj s ohľadom na uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu povinný

posúdiť všetky predložené dôkazy, vyhodnotiť ich, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie

a vec právne posúdiť.

Aj keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu absencie odôvodnenia

nepreskúmateľné, považoval odvolací súd za potrebné vyriešiť otázku aktívnej legitimácie

žalobcu v tomto konaní.

Odvolací súd je toho názoru, že pohľadávka, ktorej príslušenstvo je predmetom tohto

konania, bola postúpená z pôvodného žalobcu S., a. s. na súčasného žalobcu C., a. s., platnou

a účinnou Zmluvou o postúpení pohľadávok

z 5. septembra 2002 (Notárska zápisnica N 236/2002, Nz 228/2002). Súd prvého stupňa

uznesením z 11. marca 2003 (č. l. 79), právoplatným 19. apríla 2005, rozhodol o zmene

účastníka konania, čím mal preukázané, že nastala právna skutočnosť (postúpenie

pohľadávky), uvedená v Sporným zostáva otázka, či žalovaným 1/ a 2/ bolo

oznámené postúpenie pohľadávky v zmysle , resp. či sa žalovaní 1/ a /

riadne dozvedeli o postúpení pohľadávky. Žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že oznámenie

o postúpení pohľadávok, ktoré im bolo doručené, je neplatné, pretože je v ňom nepresne

označená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Odvolací súd je toho názoru, že aj

keď je pohľadávka v uvedenom oznámení nepresne označená (X.), neznamená to ešte, že

predmetné oznámenie ako jednostranný právny úkon je neplatné. Žalovaní 1/ a 2/ nemali

s pôvodným žalobcom žiaden iný úverový vzťah, k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu

tohto konania. Žalovaní si boli vedomí, o akú pohľadávku ide a samotné nepresné označenie

alebo prečísľovanie nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Naviac, žalovaní 1/ a 2/

sa o postúpení pohľadávky dozvedeli najneskôr 24. marca 2005, kedy im bolo doručené

uznesenie o zmene účastníkov konania. Túto skutočnosť nenamietali, voči predmetnému

uzneseniu nepodali odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaní 1/ a 2/ sa o postúpení

pohľadávky riadne dozvedeli a postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.

Preto námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná.

Vzhľadom na uvedené vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa vyhodnotí účastníkmi predložené dôkazy,

posúdi zákonným spôsobom vykonané dôkazy (listinné dôkazy, svedecké výpovede), doplní

dokazovanie ohľadom výšky a oprávnenosti príslušenstva pohľadávky žalobcu, prípadne

vykonaná ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov. Nové rozhodnutie súd prvého

stupňa náležite odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania

v zmysle

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová