Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/29/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. B., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. D. C., advokátom, so sídlom v Ţ., proti ţalovanej Slovenskej republike -

Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. októbra 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. októbra 2008 č.k. -344 zamietol

ţalobu o zaplatenie 167 045000,-- Sk (5 544 878,10 Eur) a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanej náhradu trov konania vo výške 47,80 eur do troch dní. Vychádzal zo zistenia, ţe

ţalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky úspešnosti ţaloby o náhradu škody

zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu v zmysle § 4 ods. 1

a 2 , pretoţe nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia Daňového úradu

Trenčín zo 6.2.1998 č. o určení záloţného práva, ktorým mu mala byť

spôsobená škoda, nakoľko nepreukázal jeho zrušenie alebo zmenu pre nezákonnosť k tomu

príslušným orgánom. Dospel tieţ k záveru, ţe v zmysle § 22 ods. 1 aţ 3 citovaného zákona je

dôvodne uplatnená aj námietka premlčania a to do výšky nároku nad 10 000 000,-- Sk, keďţe

ţalobca rozšíril ţalobu nad túto výšku aţ 14.4.2008. Zároveň dodal, ţe ţalobca poţiadal

o predbeţné prerokovanie nároku príslušný správny orgán len v rozsahu 10 000 000,-- Sk,

v dôsledku čoho nesplnil podmienku stanovenú zákonom, určenú k tomu, aby mohlo o tejto časti

nároku prebehnúť občianskoprávne konanie. Nevykonanie dôkazov výsluchom svedkom

navrhnutých ţalobcom na preukázanie záujmu o kúpu jeho nehnuteľností v období, keď na nich

viazlo záloţné právo, odôvodnil nadbytočnosťou. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením a úspešnosťou ţalovanej v konaní.

Krajský súd v Trenčíne ako (odvolací) súd na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 21. októbra

2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil

z dôvodu vecnej správnosti a ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotoţnil sa

so skutkovými zisteniami a právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvého

stupňa, dospejúc k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa o nesplnení základnej podmienky

vzniku nároku ţalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,

pretoţe ţalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, ktorým mu mala byť spôsobená škoda,

nakoľko nepreukázal jeho zrušenie alebo zmenu pre nezákonnosť k tomu príslušným orgánom.

Vychádzal z toho, ţe rozhodnutie zrušil ten istý orgán, a to správca dane ktorý ho vydal,

z dôvodu uhradenia zabezpečenej pohľadávky. Vyslovil názor, ţe premlčaním a výškou škody sa

súd prvého stupňa zaoberal nadbytočne, pretoţe ak ţalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol,

nezačala plynúť ani premlčacia doba, a nadbytočným bolo zaoberať sa jeho výškou. Procesné

pochybenie súdu prvého stupňa namietané ţalobcom, spočívajúce v nevykonaní dokazovania

listinnými dôkazmi, ktorým postupom odňal súd prvého stupňa ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom, odstránil odvolací súd na odvolacom pojednávaní. Vyslovil, ţe ďalšie pochybenia

namietané ţalobcom nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa (pripustenie

zmeny návrhu aţ na poslednom pojednávaní po záverečnej reči právneho zástupcu ţalobcu

a nepoučenie účastníkov v zmysle ). Rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania odôvodnil v súlade s podľa a úspešnosťou

ţalovanej, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe jej ţiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol jeho zrušenie

a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo

k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( aţ c/ ). Podľa dovolateľa odvolací súd mal rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť, pretoţe súd prvého stupňa svojim postupom pred vyhlásením rozsudku mu odňal

moţnosť konať pred súdom tým, ţe nepripustil záverečné reči a o zmene návrhu rozhodol aţ

po záverečných prejavoch účastníkov konania aţ 13.8.2009 na poslednom pojednávaní.

Nevykonanie dôkazov listinami súdom prvého stupňa nebolo odstránené ani odvolacím súdom,

pretoţe odvolací súd oboznámil len listinné dôkazy týkajúce sa Daňového úradu Trenčín.

Uvedenú vadu aj sám právne kvalifikoval v zmysle inou vadou

konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ namietal tieţ nesprávne

právne posúdenie odvolacím súdom a zároveň zmätočnosť a nedostatok dôvodov rozsudku

odvolacieho súdu.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie z dôvodu jeho

neprípustnosti odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal predovšetkým

prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle

a nasledujúcich moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238

ods. 1 aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva

pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny

názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu,

ktorá je z hľadiska ust. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup

nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi).

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí závaţnou procesnou

vadou uvedenou v ustanovení z dôvodu, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť

konať pred súdom tým, ţe neodôvodnil (zmätočne a nedostatočne) svoje potvrdzujúce meritórne

rozhodnutie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnenom

v Zbierke )

vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe rozhodnutie

súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa

môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Z citovaných článkov a dohovoru však nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom

sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať

za základný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ).

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť spôsobom uvedeným v je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich

Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa

náleţitosti uvedené v , vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, ţe sa stáva

nepreskúmateľným. Otázku náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu

upravuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom v ustanoveniach § 1 aţ § 4. Podľa ustanovenia § 4

ods. 1 nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola

škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd

rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa odseku 2 ako výnimku z ustanovenia odseku 1

moţno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným

bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku

(§ 3) zrušené alebo zmenené. Úvaha súdu o tom, či bolo nezákonné rozhodnutie orgánu štátu

zrušené alebo zmenené, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci

a nezákonnosť rozhodnutia nemôţe súd skúmať v predmetnom konaní ako prejudiciálnu otázku,

pretoţe aţ právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo

poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená.

Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá týmto zákonným poţiadavkám. Odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby na náhradu škody v zmysle § 219

V uvedenom prípade sa musel preto v odôvodnení vysporiadať so všetkými otázkami

a námietkami (uvedenými v odvolaní) majúcimi podstatný vplyv na rozhodnutie o veci, pretoţe

vzhľadom k zákonnej povinnosti zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 213 ods. 4

), nemohol vyuţiť moţnosť poskytnutú mu v ustanovení

§ 219 ods. 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh

konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa ţalobca

odvolaním domáhal a čím v odvolacom konaní argumentoval a uviedol právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne vysvetlil

v akých skutkových zisteniach vidí dôvod nesplnenia základnej podmienky predpokladanej

ustanovením Uviedol, ţe vzhľadom k neexistencii nezákonného

rozhodnutia orgánu štátu, ţalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody. Prijaté právne závery

(dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru,

ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s , a ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv ţalobcu.

Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať nesprávnym právnym

posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe odňatie moţnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ); zhodne je ale zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie

veci súdmi niţších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného

oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia dovolateľa

o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237

Dovolací súd sa zameral na posúdenie opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu bola súdom odňatá moţnosť pred ním konať z dôvodu porušenia zásady

dvojinštančnosti súdneho konania odvolacím súdom, ktorú videl v nevykonaní dokazovania

listinnými dôkazmi súdom prvého stupňa, ktorú vadu odstránil odvolací súd len v obmedzenom

rozsahu (len vykonaním listinným dôkazov Daňového úradu v Trenčíne). Ako uţ bolo uvedené

vyššie, odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia takých

jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O takýto postup ide tieţ v prípade, ţe odvolací súd potvrdí

rozhodnutie súdu prvého stupňa bez rešpektovania zásad stanovených v ustanovení

Preto sa dovolací súd zameral na posúdenie pravdivosti tvrdenia ţalobcu, ţe odvolací súd

vychádzal pri svojom rozhodnutí z iného skutkového stavu, neţ aký zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 ustanovenia

Podľa (v znení účinnom v čase rozhodovania

odvolacieho súdu v súlade s prechodným ustanovením k úpravám účinným od 15. októbra 2008

, pretoţe odvolací súd rozhodol o veci 21.10.2009) odvolací súd je viazaný

skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2

aţ 7. V zmysle odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších

dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich

účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a. Preto pokiaľ súd prvého stupňa

nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorý postup namietal aj dovolateľ v odvolaní,

správne postupoval odvolací súd, ktorý na pojednávaní o odvolaní konanom 21. októbra 2009

(č.l. 456) doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré uţ v predchádzajúcom konaní navrhol

dôkazom ţalobca a tvorili relevantný podklad rozhodnutia odvolacieho súdu. Moţno preto

vzhľadom k uvedenému uzavrieť, ţe pokiaľ odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými

dôkazmi podstatnými pre rozhodnutie o veci, postupoval správne a k odňatiu moţnosti konať

pred súdom nedošlo.

Dovolateľ namietal, ţe mu súd prvého stupňa odoprel právo na záver pojednávania zhrnúť

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, ktorým postupom mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom

uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je ako uţ bolo

konštatované vyššie, vadou konania v zmysle zakladajúcou prípustnosť

dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a aj dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. a/ , na ktorú vadu musí dovolací súd vţdy prihliadnuť. I keď ustanovenie

predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil, musí, ak podľa jeho

názoru je uţ predmet vyčerpaný, účastníkovi dať moţnosť predniesť na záver pojednávania svoje

návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo účastníka

a ak mu ho súd odoprie, odníme mu moţnosť konať pred súdom a realizovať tie procesné práva,

ktoré účastníkovi za účelom ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov priznáva. Zo spisu o danej veci vyplýva, ţe ţalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu záverečnú reč pred súdom prvého stupňa predniesol na pojednávaní konanom dňa

13.10.1008 (č.l.335), a záverom mu súd prvého stupňa umoţnil vyjadriť sa k veci aj po vyhlásení

uznesenia o pripustení zmeny ţaloby. Rovnako záverom sa vyjadrila aj ţalovaná. Moţno preto

konštatovať, ţe ţalobcovi nebolo odňaté právo konať pred súdom neumoţnením záverečnej reči,

pretoţe svoje záverečné vyjadrenie o veci predniesol.

Vzhľadom na uvedené moţno preto dospieť k záveru, ţe v danom prípade prípustnosť

dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a dovolací súd nezistil ani existenciu

ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte pod písmenami a/ aţ g/ § 237

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Dovolateľ tvrdil, ţe súd prvého stupňa si nesplnil svoju zákonnú poučovaciu povinnosť

v súlade s ustanovením V rámci dokazovania sa vytvára skutkový podklad

pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov, ţe všetky

dôkazy musia predloţiť alebo označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a tieţ, ţe

na dôkazy označené a predloţené neskôr nebude prihliadnuté. Ak nebol účastník konania riadne

poučený v zmysle ustanovenia , môţe skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa, uplatniť v odvolaní iba za podmienok taxatívne

určených v aţ d/ Takéto (pred súdom prvého stupňa neuplatnené)

skutočnosti alebo dôkazy sú pri odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, ţe súd prvého stupňa účastníkom poučenie

v zmysle dal. Súdna zásielka, ktorou okrem predvolania na pojednávanie, súd

prvého stupňa doručoval ţalobcovi aj poučenie v zmysle , mu bola doručená

12.3.2008 (č.l. 40). Nepoučenie účastníka podľa citovaného ustanovenia by malo za následok, ţe

skutočnosti, tvrdené účastníkom aţ v odvolaní, by mohli byť prípustným odvolacím dôvodom,

len ak by vykazovali znaky uvedené v a Pokiaľ by odvolací súd

v súlade s ako prípustný odvolací dôvod vzal na zreteľ skutočnosti

uvedené účastníkom aţ v odvolaní, nedopustil by sa inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). O uvedený prípad však v danej veci

nejde, preto námietka dovolateľa je v tomto smere bez právnej relevancie.

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí závaţnou procesnou

vadou uvedenou v ustanovení z dôvodu, ţe súd prvého stupňa rozhodol

o ním navrhovanej zmene petitu ţaloby podľa aţ po záverečných rečiach účastníkov

konania. O zmenu ţaloby ide pritom vtedy, ak sa domáha ţalobca niečoho iného neţ v pôvodnej

ţalobe, alebo ak poţaduje na základe rovnakého skutkového základu viac, neţ poţadoval

v pôvodnej ţalobe, alebo ak poţaduje ţalobca síce rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého

rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), neţ aký uviedol

v pôvodnej ţalobe. V konaní o danej veci v návrhu na začatie konania ţalobca si uplatnil právo

na zaplatenie istiny 10 000 000,-- Sk s príslušenstvom - úrokom z omeškania a na pojednávaní

konanom 26.6.2008 (č.l. 225) navrhol zmenu petitu ţaloby tak, ţe svoj finančný nárok rozšíril

na 167 045 000,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 21.3.2005 do zaplatenia. Navrhovanú

zmenu ţaloby súd prvého stupňa pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní 13.10.2008

(č.l. 335). V danom prípade došlo k zmene ţaloby rozšírením na základe rovnakého skutkového

základu. O tomto skutkovom základe, bez ohľadu na výšku poţadovaného plnenia, konal súd

prvého stupňa počas celého konania. Z dokazovania napokon vyplynulo, ţe skutkový základ

nebol daným. O pripustení zmeny návrhu musí súd v zmysle rozhodnúť. Pokiaľ by

tak procesne nepostupoval (nerozhodol) a pokračoval by v konaní, zaťaţil by tým konanie

vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iná vada § 241 ods. 2

písm. b/ ). K týmto vadám prihliada dovolací súd len v prípade prípustného dovolania

z úradnej povinnosti, o ktorý prípad v danej veci nejde.

Keďţe v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti tak, ako

to namietal ţalobca v podanom dovolaní.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli

dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím

konaním ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová