Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/164/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R. P., nar. X., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. E. G. H., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej P. P., a.s., so sídlom

v B., zastúpenej P.P., advokátska kancelária, spol. s r.o., JUDr. P. P., advokát, so sídlom v P.,

o ochranu osobnosti, vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 5. marca 2009 č.k. -75 zamietol ţalobu

a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 1 717,22 eur na

účet právneho zástupcu ţalovanej so splatnosťou do troch dní. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením a záverom, ţe ţalovaná pouţitím uţ skôr

vyhotovenej fotografickej podobizne nahej postavy ţalobcu formou ilustračnej fotografie

k článku „Exhibicionista sa v sobotu ukájal v električke, v nedeľu na internáte“ v denníku Korzár

12.12.2006, neprimeraným spôsobom a v rozpore s oprávnenými záujmami ţalobcu zasiahla do

jeho osobnostných práv, avšak dôsledkom uvedeného konania ţalovanej nebolo zníţenie

2

dôstojnosti a váţnosti ţalobcu v spoločnosti v značnej miere. Vychádzal z toho, ţe i napriek

úprave tejto fotografie zatmavením tváre a pohlavia ţalobcu, ho identifikovali osoby mu blízke,

matka a priateľka, a na základe znalostí fotografických snímok ţalobcu vyhotovených na

futbalovom štadióne, uverejnených v denníku Korzár 7.8.2006 a i v iných médiách, ho

identifikovali osoby z jeho blízkeho okolia, kamarát a priamy nadriadený. Vyslovil názor, ţe

i keď uverejnená upravená fotografická podobizeň ţalobcu nemala súvislosť s článkom, v ktorom

sa popisovala sexuálna deviácia iného občana, nadpis tohto článku mohol na prvý pohľad

v čitateľovi vyvolať dojem, ţe tento článok sa priamo dotýka ţalobcu. Povaţujúc preukázanou

vzájomnú súvislosť spravodajstva zo 7.8.2006 a článku z 12.12.2006, nepovaţoval intenzitu

následkov uverejnenia fotografie ţalobcu 12.12.2006 (posmešky zo strany priateľov, ironické

poznámky, označovanie za „úchyláka“) a trvanie (do konca decembra 2006) objektívne

spôsobilým privodiť ujmu ţalobcovi na jeho osobnostných právach v značnej miere. Ţalovanej

prisúdenú náhradu trov konania odôvodnil ustanovením a úspešnosťou tejto

účastníčky v konaní. Výšku trov odôvodnil náhradou trov právneho zastúpenia v zmysle

vyhlášky č.

O odvolaní ţalobcu Krajský súd v Košiciach (odvolací) rozsudkom z 29. októbra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219

potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 269,69 eur do troch dní na účet jej právneho zástupcu. Stotoţnil sa so skutkovými

zisteniami a právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa. Správnym

povaţoval záver súdu prvého stupňa, ţe k zásahu do osobnostných práv ţalobcu neprimeraným

spôsobom a v rozpore s jeho oprávnenými záujmami došlo, avšak uvedený zásah nespôsobil

zníţenie dôstojnosti a váţnosti ţalobcu v spoločnosti v značnej miere. O náhrade trov konania

rozhodol v zmysle podľa zohľadniac úspech ţalovanej

v odvolacom konaní. Výšku prisúdenej náhrady trov odvolacieho konania odôvodnil náhradou

trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol jeho zrušenie

3

a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2

písm. a/ a c/ , pretoţe rozhodnutím súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ namietal, ţe

odvolací súd nereagoval na jeho argumenty uplatnené v odvolaní a nezdôvodnil odklon od

judikatúry súdov v obdobných prípadoch, čím porušil zásadu predvídateľnosti rozhodovania

súdov a princíp právnej istoty. V dôsledku toho je podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho

súdu nepreskúmateľným a zmätočným, čím prišlo k porušeniu princípov práva na spravodlivý

proces v zmysle . Namietal, ţe záver o tom, ţe v jeho

osobnom a pracovnom ţivote sa neodrazila ţiadna ujma, nevyplýva z vykonaného dokazovania

a skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je

v súlade s , pretoţe súd vyhodnotil vykonané dôkazy nesprávne a v logickom rozpore

s poznatkami získanými z prednesov svedkov a jeho osoby. Podľa dovolateľa odvolací súd

porušil aj svojim rozhodnutím o práve na náhradu trov

konania. K namietanému porušeniu podľa dovolateľa prišlo nesprávnou aplikáciou vyhlášky

č. , pretoţe odvolací súd nesprávne povaţoval hodnotou veci hodnotu peňaţnej

náhrady nemajetkovej ujmy, i napriek tomu, ţe toto právo je hodnotou, pri ktorej je pojmovo

vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch, pretoţe peňaţná satisfakcia len zmierňuje ujmu na

osobnostnom práve.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť z dôvodu

správnych rozhodnutí súdov prvostupňového i odvolacieho. Výslovne uviedla, ţe náhradu trov

dovolacieho konania neţiada prisúdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal predovšetkým

prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle

a nasledujúcich moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

4

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238

ods. 1 aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

5

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny

názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu,

ktorá je z hľadiska ustanovenia významná, ide len v tom prípade, ak išlo

o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa tento postup súdu prejavil v priebehu konania,

t.j. v činnosti, ktorá vydaniu konečného súdneho rozhodnutia predchádzala. Postupom súdu

„v priebehu konania“ preto nie je vlastný rozhodovací akt, ktorý má za úlohu priebeh konania

zhodnotiť.

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí závaţnou procesnou

vadou uvedenou v ustanovení z dôvodu, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť

konať pred súdom tým, ţe neodôvodnil (riadne) svoje potvrdzujúce meritórne rozhodnutie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

6

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnenom

v Zbierke ),

vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe rozhodnutie

súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa

môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Z citovaných článkov a dohovoru však nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom

sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať

za základný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ).

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť spôsobom uvedeným v je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich

Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa

náleţitosti uvedené v , vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, ţe sa stáva

nepreskúmateľným. Otázku nemajetkovej ujmy v peniazoch pri práve na ochranu osobnosti

upravuje v ustanoveniach a . Podľa ustanovenia

pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä

preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Úvaha súdu o tom, či

bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá týmto zákonným poţiadavkám.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby na ochranu osobnosti

v zmysle V uvedenom prípade sa musel preto v odôvodnení vysporiadať so

všetkými otázkami a námietkami (uvedenými v odvolaní) majúcimi podstatný vplyv na

rozhodnutie o veci, pokiaľ nevyuţil moţnosť poskytnutú mu

v ustanovení § 219 ods. 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal

priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa

ţalobca odvolaním domáhal a čím v odvolacom konaní argumentoval a uviedol právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne vysvetlil

v akých skutkových zisteniach vidí dôvod nesplnenia podmienok predpokladaných ustanovením

. Uviedol, ţe neprimeraný zásah v rozpore s oprávnenými

záujmami ţalobcu do jeho osobnostného práva vzhľadom ku svojej intenzite a trvaniu, nemal za

následok zníţenie dôstojnosti a váţnosti v spoločnosti ţalobcu v značnej miere. Prijaté právne

závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne vysvetlil. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k vyššie uvedeným

skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s , a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu.

Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať nesprávnym právnym

posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe odňatie moţnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ); zhodne je ale zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie

veci súdmi niţších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného

oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia dovolateľa

o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či

nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len

z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na

rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in

fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Nedostatočnosť skutkových zistení a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov môţu

mať (v prípade ich opodstatnenosti) dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak ani

skutočnosť, ţe by súdy z takýchto skutkových zistení (prípadne) vychádzali, nezakladá

prípustnosť dovolania ţalobcu podľa tohto ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené moţno preto dospieť k záveru, ţe v danom prípade prípustnosť

dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a dovolací súd nezistil ani existenciu

ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte pod písmenami a/ aţ g/ § 237

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Keďţe ţalobca napadol dovolaním rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, k tej časti

dovolania, ktorou je napadnutý aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, je

potrebné uviesť, ţe dovolanie smerujúce proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia. Charakter uznesenia nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí a je do rozsudku pojaté ( ). Prípustnosť dovolania je

potrebné posudzovať podľa (porovnaj ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 51/2006).

Ustanovenia a vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa ustanovenia

ods. 1 a ods. 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení,

poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu

dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením. Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu (výroku) odvolacieho súdu, proti

10

ktorému je dovolanie uvedeným ustanovením expressis verbis (výslovne) vylúčené.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Dovolateľ nenamietal, ţe

by v danom konaní došlo k niektorej z týchto vád a existencia vady tejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku

o práve na náhradu trov konania, preto nemoţno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

Námietka dovolateľa, ţe rozsudok v napadnutom výroku, ktorým odvolací súd prisúdil

náhradu trov konania úspešnej ţalovanej v nesprávnej (vyššej) výške, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) - chybnej aplikácii ustanovenia

a 2 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, nezakladá prípustnosť dovolania.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

veci ( ) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nemôţe zaloţiť. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia. I keby tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

11

napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladajú ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny

predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O takýto prípad ale v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

prieskumu.

Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania podmienok

prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti

napadnutého rozsudku (výroku o trovách konania), ktorú nesprávnosť dovolaním ţalobca

namietal.

Keďţe v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo

veci samej nie je podľa prípustné a vo veci trov konania dovolanie z ustanovení

nevyplýva, a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších

stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalobcu podľa v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,

odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti tak, ako to namietal ţalobca

v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na ich náhradu ( ,

a ).

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková