Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/283/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : MUDr. V. K.,

bývajúci v K., proti žalovanému : V. a.s., so sídlom v K., o určenie neplatnosti

odvolania z funkcie a určenie, že žalobca bol úspešný vo výberovom konaní, vedenej

na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 2009 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 2009 sp.zn.

v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvého stupňa 4.11.2005 domáhal určenia, že

odvolanie žalobcu z funkcie primára O. oddelenia V. ku dňu 31.5.2005 na základe listiny

žalovaného zo dňa 23.5.2005 je neplatné a pracovný pomer žalobcu vo funkcii primára O.

oddelenia V. trvá, eventuálne určenia, že oznámenie žalovaného žalobcovi listinou

označenou ako Výberové konanie – oznámenie zo dňa 2.8.2005 je neplatné a žalovaný je

povinný uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára O. oddelenia V.

Okresný súd Košice II rozsudkom z 16. apríla 2007 č.k. -207 žalobu

v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že

žalobca bol do funkcie primára O. oddelenia vymenovaný iba v súlade s ustanovením § 27

, teda účinného do 31.3.2002 a po účinnosti nového

medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k menovaniu žalobcu do funkcie

primára. Od 1.4.2002 žalobca pracoval v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy

a neprichádzalo u neho do úvahy odvolanie z funkcie, prípadne vzdanie sa funkcie.

Vzhľadom na uvedené, právny úkon zamestnávateľa označený ako odvolanie z funkcie nemá

2

právne účinky s týmto úkonom spojené, preto nie je potrebné vyslovovať neplatnosť takéhoto

úkonu. Žalobca pracoval v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy vo funkcii

ordinára pre klinickú onkológiu, následne došlo k uzatvoreniu dohôd o zmene obsahu

pracovnej zmluvy z 29.4.2005, kde bol od 1.5.2005 zmenený druh práce na primára a ďalšia

dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 23.5.2005, kde od 1.6.2005 bol zmenený druh

práce na ordinár pre klinickú onkológiu. Už pri podpise prvej dohody o zmene obsahu

pracovnej zmluvy došlo k podpisu takéhoto právneho úkonu za účinnosti príkazu riaditeľa

č. X., v zmysle ktorého na obsadenie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej

pôsobnosti štatutárneho orgánu, t.j. aj na funkciu primára oddelenia bolo potrebné obsadzovať

takúto funkciu na základe výberového konania na štvorročné funkčné obdobie, preto takáto

dohoda by bola absolútne neplatná, nakoľko by bola v rozpore s touto vnútornou normou.

Z uvedených dôvodov žalobu v časti o určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára

a určenia, že pracovný pomer vo funkcii primára trvá zamietol.

Ohľadne výberového konania uviedol, že predseda komisie jednoznačne stanovil podmienky

hodnotenia a oboznámil s nimi výberovú komisiu ako aj uchádzača, pričom sa pohyboval

v organizačnej norme v stanovenom rámci. Hoci v konaní došlo k určitým rozporom, keď

predseda výberovej komisie vo svojej výpovedi uviedol, že si presne nepamätá konkrétne

výsledky výberového konania, ktorého sa zúčastnil žalobca, teda jeho presné bodové

hodnotenie, ani presný minimálny počet bodov a maximálny počet bodov stanovený v danom

konkrétnom výberovom konaní, ktorú skutočnosť nevedel žalovaný doložiť žiadnym

listinným dôkazom – interným rozhodnutím o spôsobe bodovania v tom konkrétnom

výberovom konaní, uvedený rozpor nebolo potrebné odstraňovať ďalším dokazovaním. Súd

totiž vychádzal z úvahy, že i v prípade ak by bol žalobca vo výberovom konaní úspešný, teda

dosiahol by nadpolovičný počet bodov, mal zamestnávateľ v zmysle príslušných ustanovení

možnosť rozhodnúť sa, či uzavrie s uchádzačom pracovný pomer na funkciu, na ktorú bolo

konané výberové konanie. Zákon jednoznačne neurčuje povinnosť zamestnávateľa uzavrieť

s uchádzačom, ktorý bol v konaní úspešný pracovný pomer, stanovuje iba záväzok v prípade,

že sa zamestnávateľ rozhodne uzavrieť s niektorým z uchádzačov pracovný pomer,

t.j. povinnosť uzavrieť ho s uchádzačom, ktorý bol na výberovom konaní prvý v poradí

vo vyhodnotení výsledkov. Preto pokiaľ žalovaný využil takúto možnosť a neuzavrel

pracovný pomer s uchádzačom, nie je možné uložil mu povinnosť uzatvoriť s uchádzačom

pracovný pomer. Uvedené skutočnosti ho viedli k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. februára 2009 č.k.

-278 potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ohľadne návrhu na určenie

neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenie, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii

trvá. Vo zvyšnej zamietavej časti zmenil rozsudok tak, že určil, že žalobca splnil kritériá

výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára O. oddelenia

V.V.. Nepriznal účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že

v odvolacom konaní pripustil zmenu žaloby v prípade druhého, teda eventuálneho petitu

v znení „Určuje, že žalobca splnil kritériá výberového konania konaného dňa 29.7.2005

pre obsadenie funkcie primára O. oddelenia V.“. Pri rozhodovaní o primárnom nároku

žalobcu na určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára prihliadol na to, že dňa

15.12.2005 došlo k založeniu V. a.s. s tým, že táto spoločnosť je právnym nástupcom štátnej

príspevkovej organizácie V. Zo zmeny právnej formy žalovaného vyplýva aj zmena jeho

organizačnej štruktúry, okrem iného aj v tom, že v novovzniknutej akciovej spoločnosti už

neexistovali funkcie primárov a teda žalobca ani v prípade úspechu so svojím pôvodne

formovaným primárnym určovacím výrokom nemohol po tejto zmene vykonávať reálne

funkciu primára. Za takejto situácie mal odvolací súd za to, že chýba naliehavý právny

záujem na takomto určovacom nároku, keďže ani vyhovením takejto žalobe sa právne

postavenie žalobcu vo vzťahu k tejto funkcii nijako nezvýhodní. Z uvedených dôvodov

považoval zamietavý výrok v tejto časti za vecne správny a preto ho aj potvrdil. Ohľadne

eventuálneho výroku o určenie „že žalobca splnil kritériá výberového konania konaného dňa

29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára O. oddelenia“ uviedol, že skutkové závery uzavreté

súdom prvého stupňa v tejto otázke majú základ v ním vykonanom dokazovaní a takto

ustálených skutkových záverov sa odvolací súd nedotýka a nesprávnosť záverov súdu prvého

stupňa ohľadne tohto nároku spočíva na jeho nesprávnom právnom posúdení. Z obsahu

vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa prihlásil do

výberového konania na miesto primára O. oddelenia a keďže bol pozvaný na toto

výberové konanie je zrejmé, že vypisovateľ výberového konania mal za to, že tento splnil

podmienky pre účasť v ňom. Z výpovede svedka MUDr. I. A. ako predsedu výberovej

komisie na funkciu primárov u žalovaného zistil, že za úspešného uchádzača sa považoval

ten, kto dosiahol nadpolovičný počet hlasov maximálneho možného počtu. Obsah výpovede

predsedu výberovej komisie je v súlade s vyjadrením samotného žalovaného zo dňa

17.10.2006 (č.l. 169), ktorý taktiež potvrdil, že päť členov výberovej komisie malo

oprávnenie položiť uchádzačovi tri otázky a tieto vyhodnotiť počtom bodov maximálne tri za

každú odpoveď. Za tieto tri otázky mohol každý člen komisie udeliť uchádzačovi maximálne

9 bodov a z uvedeného vyplýva, že od všetkých členov komisie mohol každý uchádzač spolu

získať maximálny počet 45 bodov. Za takejto situácie treba za preukázanú skutočnosť

považovať aj tvrdenie svedka o tom, že úspešným uchádzačom sa stal ten, kto dosiahol

nadpolovičný počet bodov, teda 22,5 bodu. Za takejto situácie je nesporné, že pokiaľ žalobca

na výberovom konaní ako jediný uchádzač získal 29 bodov, teda počet bodov, ktorý presahuje

nadpolovičný počet, treba ho považovať za úspešného vo výberovom konaní. S poukazom

na výsledky dokazovania ako aj na vyjadrenie žalovaného považuje odvolací súd tvrdenie

právneho zástupcu žalovaného na odvolacom pojednávaní o tom, že na úspešnosť uchádzača

bolo potrebné získať minimálne 30 bodov za novú skutočnosť prednesenú až v štádiu

odvolacieho konania a preto s poukazom na ustanovenie , na ktorú už

nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť. Za nesprávny právny záver, ktorý mal za následok

aj nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje jeho záver o tom, že

aj v prípade, ak by bol žalobca vo výberovom konaní úspešný mal žalovaný ako jeho

zamestnávateľ možnosť rozhodnúť sa, či s ním uzavrie pracovný pomer na funkciu, na ktorú

bolo výberové konanie vypísané, alebo so žiadnym z uchádzačov pracovný pomer na túto

funkciu neuzavrie. Výsledky výberového konania sú z hľadiska obsadzovania konkrétnej

funkcie pre zamestnávateľa záväzné nielen čo do usporiadania poradia úspešnosti

uchádzačov, ale aj v prípade splnenia podmienok len jedným uchádzačom. Pri opačnom

výklade, ktorý zaujal súd prvého stupňa by samotné výberové konanie ako zákonom upravený

spôsob výberu uchádzačov na konkrétne pracovné miesta stratilo svoj význam. Odvolací súd

má za to, že v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa tým, že vo vzťahu

k žalobcovi tento nesprávne vyhodnotil výsledky výberového konania, došlo k jeho

poškodeniu, a preto jeho nárok ako poškodeného s poukazom na vyššie citované ustanovenia

považuje odvolací súd za dôvodný. Určovací výrok rozsudku v znení ako mu odvolací súd

vyhovel je totiž spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie.

Proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej, podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť odvodzoval

z ustanovenia a dôvodnosť z a

t.j., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní uviedol,

že v priebehu konania jednak na okresnom súde, ani na súde odvolacom nenamietal, že by

žalobca nesplnil podmienky účasti vo výberovom konaní. Avšak nad akúkoľvek pochybnosť

listinnými dôkazmi (najmä zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie predložená súdu

prvého stupňa ako dôkaz) preukázal, že žalobca nedosiahol stanovený počet bodov a teda

nebol v posudzovanom výberovom konaní úspešný. V tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil

tvrdenia zástupcu dovolateľa o tom, že na úspešnosť uchádzača bolo potrebné získať

minimálne 30 bodov za novú skutočnosť prednesenú až v štádiu odvolacieho konania,

na ktorú už nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť. Dovolateľ má za to, že celý čas bol

nesporný fakt, že žalobca získal 29 bodov. Zároveň dovolateľ počas konaní na oboch súdoch

tvrdil, že žalobca nedosiahol počet bodov potrebných na to, aby bol vyhodnotený ako úspešný

uchádzač. Bez ohľadu na to, akým spôsobom dovolateľ argumentoval – či tvrdením, že nebol

dosiahnutý potrebný počet bodov a predložením zápisnice, alebo tvrdením, že potrebný počet

bodov bol 30 a viac, má dovolateľ za to, že záver krajského súdu o tom, že žalobca bol

úspešným uchádzačom vo výberovom konaní je nesprávny. Má teda za to, že vonkoncom

v tejto súvislosti nejde o novú skutočnosť. Záver krajského súdu o nespornosti toho, že

žalobcu treba považovať za úspešného vo výberovom konaní, nie je a nemôže byť založený

na skutkovom stave zistenom krajským súdom. Svedok na pojednávaní okresného súdu

16.4.2007 potvrdil, že (strana 4 zápisnice) súčtom jednotlivých bodov nedosiahol potrebný

počet viac ako „50 % bodov celkového hodnotenia“. Okresný súd v odôvodnení jeho

rozsudku zo 16. apríla 2007 sp.zn. na str. 14 uviedol, že zistil rozpor

vo výpovedi svedka. Zároveň uzavrel, že uvedený rozpor nebolo potrebné odstraňovať ďalším

dokazovaním. Zástupca dovolateľa aj za účelom odstrániť zistený rozpor navrhol vypočuť

ako svedka ďalšieho člena komisie. Dovolateľ aj tu poukazoval na to, akokoľvek nepriamo,

na počet bodov získaných žalobcom vo výberovom konaní. Nejde teda o novú skutočnosť

neznámu súdu. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že splnil kritériá

výberového konania. Krajský súd na str. 8 napadnutého rozhodnutia uvádza, že naliehavý

právny záujem vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. Dovolateľ sa domnieva, že

odvolací súd nesprávne právne vyhodnotil existenciu či neexistenciu naliehavého právneho

záujmu v posudzovanej veci. Súčasťou minimálnych procesných záruk v občianskom súdnom

konaní je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť spravodlivého konania.

Dovolateľ sa domnieva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rezignovalo na toto

pravidlo – záruku. Obsahom práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka, aby sa jeho vec, ak

to zákon pripúšťa prejednala v dvojinštančnom konaní. Nedodržanie zásady dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania predstavuje porušenie ustanoveného postupu, ktorým sa každý

môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd. Dovolateľ sa domnieva, že pripustením zmeny žaloby v časti

na určenie neplatnosti odvolania na určenie splnenia kritéria výberového konania je natoľko

zásadnou zmenou, že jej pripustením bola porušená zásada dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania. Dovolateľ z pozície žalovaného nemal pri takejto zásadnej zmene možnosť

podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie, resp. zmenil napadnuté rozhodnutie a zamietol žalobu vo výroku, ktorým došlo

k určeniu, že žalobca splnil kritériá výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre

obsadenie funkcie primára O. oddelenia V.

Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dokazovania predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219) ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa,

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania výsluchom svedka

MUDr. I. A., vyjadrením žalovaného na č.l. 169, výsluch svedkov Ing. B. S., JUDr. R. G.,

MUDr. P. J. a prof. MUDr. J. K., CSc. – členov výberovej komisie) a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup

je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti

žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa

(okresný súd výpoveď svedka A. hodnotí ako rozporuplnú a nevierohodnú, keď tento tvrdil,

že existuje interný protokol, kde bol stanovený minimálny počet bodov, aby kandidát uspel –

dôkaz nebol vykonaný a tvrdí, že bola potrebná nadpolovičná väčšina, mal získať 29 bodov

zo 45, avšak nebol úspešný vo výberovom konaní a krajský súd bez toho, aby

zopakoval dokazovanie výsluchom svedka A. a dopočul ostatných členov výberovej komisie,

prehodnotil výpoveď svedka so záverom, že žalobca získal nadpolovičnú väčšinu bodov a bol

úspešný, pričom nevedno z čoho vychádzal pri určení úspešnosti uchádzača, z akých kritérií)

resp. aby vychádzal z dôkazu (vyjadrenie žalovaného na č.l. 169 – okresný súd ho bral

za nepreukázaný), ktorý nebol v konaní vôbec ako dôkaz vykonaný.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 27. novembra 2008,

11. decembra 2008 a 19. februára 2009, na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž

vyplýva, že odvolací súd na týchto pojednávaniach žiadne dokazovanie nevykonal.

Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a nevykonal ani výsluch svedka A.

a dôkaz vyjadrením žalovaného na č.l. 169, z ktorých záverov pri svojom rozhodovaní

vychádzal.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v jeho

zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová