Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/104/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu J.. T. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XX, X. zastúpeného Mgr. T. X., U. U. XX, X. proti žalovanému T. K. Ú. G..Y.., N. XX, X., Z.: XX XXX XXX právne zastúpenému advokátom JUDr. Radoslavom Gregom, advokátom, so sídlom Hlavná 20, Košice v konaní o určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania takto

rozhodol:

U r č u j e, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. K.u v X..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.11.2005 domáhal určenia, že odvolanie žalobcu z funkcie primára ORL oddelenia T. K. Ú. T. X. ku dňu 31.5.2005 na základe listiny žalovaného zo dňa 23.5.2005 je neplatné a pracovný pomer žalobcu vo funkcii primára ORL oddelenia T. K. Ú. v X. trvá, eventuálne určenia, že oznámenie žalovaného žalobcovi listinou označenou ako výberové konanie - oznámenie zo dňa 2.8.2005 je neplatné a žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára ORL oddelenia T. K. Ú. T. X. .Žalobu odôvodnil tým, že listinou fakultnej nemocnice S.. R. X. zo dňa 6.4.1999 bol vymenovaný do funkcie primára ORL oddelenia bez určenia doby skončenia funkčného obdobia, čiže na dobu neurčitú.

Listinou fakultnej nemocnice S.. R. X., zo dňa 25.3.2002 mu bolo oznámené, že jeho pracovný pomer vzniknutý vymenovaním sa považuje za pracovný pomer založený zmluvou. Neskôr listinou žalovaného zo dňa 23.5.2005 bol odvolaný z funkcie primára ORL oddelenia dňom 31.5.2005 a zároveň bol poverený zastupovaním tejto funkcie do doby jej obsadenia výberovým konaním. Podľa názoru žalobcu nie je zrejmé na základe čoho bol z funkcie odvolaný, keďže zákon neupravuje možnosť odvolania z menovanej funkcie, a takúto možnosť neupravuje ani , preto odvolanie považuje za neplatné a mal za to, že jeho pracovný pomer vo funkcii primára ORL trvá aj naďalej.

K druhej časti eventuálneho petitu v odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že listinou žalovaného zo dňa 15.7.2005 bol pozvaný na výberové konanie na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia na deň 29.7.2005, ktorého sa aj zúčastnil, a ktoré výberové konanie sa uskutočnilo na základe o výkone práce vo verejnom záujme a interného predpisu žalovaného (organizačnej normy č. 1/2004 zo dňa 31.12.2003).

Listinou žalovaného zo dňa 2.8.2005 mu bolo oznámené, že na základe výsledkov výberového konania nebol doporučený výberovou komisiou na uvedenú funkciu nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov na jej obsadenie.

Žalobca v žalobe uvádza, že vychádzajúc zo a z organizačnej normy č. 1/2004 má za to, že splnil všetky podmienky výberového konania a mala s ním byť uzatvorená pracovná zmluva na predmetnú funkciu. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť uvádza, že listina, ktorou mu bol oznámený výsledok výberového konania sa svojím obsahom (eventuálne účelom) prieči zákonu, prípadne ho obchádza, keďže sa odvoláva na nedosiahnutie potrebného počtu bodov na obsadenie predmetnej funkcie bez opory v zákone, nakoľko kritériom výberu a zhodnotenia výsledkov výberového konania nie je žiaden potrebný počet bodov a to ani podľa a ani podľa organizačnej normy. Keďže zákon nevylučuje, aby sa výberového konania zúčastnil jediný kandidát, tak ako to bolo v jeho prípade a zákon ani norma nestanovuje žiaden minimálny počet bodov potrebný pre úspešnosť kandidáta má žalobca za to, že keďže dosiahol nejaký počet bodov, nie je možné povedať, že nesplnil podmienky konania tým, že nezískal potrebný počet bodov.

Ďalej vo svojich dôvodoch uviedol, že výberová komisia nemá oprávnenie doporučovať alebo nedoporučovať uchádzača na obsadenie funkcie, ona iba na základe § 5 ods. Z.z určí poradie uchádzačov a v prípade, že žiaden uchádzač nevyhovie stanoveným podmienkam, komisia žiadneho nevyberie, (zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie).

Poukázal aj na skutočnosť, že výberová komisia porušila § 5 ods. 7 zákona, keď si nesplnila svoju povinnosť písomne mu oznámiť výsledok výberového konania do 10 dní od jeho skončenia, pretože podľa jeho názoru mu výsledok výberového konania neoznámila doposiaľ, nakoľko oznámenie žalovaného zo dňa 2.8.2005 nemožno považovať za splnenie si tejto povinnosti, keďže takéto oznámenie bolo urobené prostredníctvom riaditeľa T. nie priamo výberovou komisiou.

Žalovaný vo svojich písomných podaniach doručených súdu 9.12.2005 a 12.2.2007 uviedol, že predchádzajúci zamestnávateľ žalobcu, teda fakultná nemocnica S.. R. listom z 25.3.2002 žalobcovi oznámil, že jeho pracovný pomer vzniknutý vymenovaním sa považuje za pracovný pomer založený pracovnou zmluvou v zmysle ust. . Pracovný pomer žalobcu nebol založený vymenovaním nakoľko v priebehu pracovného pomeru bol žalobca menovaný do funkcie v rámci pracovného pomeru. Dňa 23.5.2005 došlo zo strany žalovaného k odvolaniu žalobcu z funkcie primára oddelenia ORL. Zmenou pracovnej zmluvy s účinnosťou k 1.6.2005 došlo k zmene druhu práce z „primár na ordinár pre klinickú onkológiu". K zmene pracovnej pozície, teda došlo v dôsledku dvojstranného právneho úkonu s výslovným súhlasom žalobcu v súlade s ust. .

Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím riaditeľa žalovaného, ako štatutárneho orgánu, došlo k výberu pracovných pozícií - vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktoré mali byť obsadzované na základe výberového konania, teda plošne sa to týkalo všetkých osôb na vedúcich pozíciách. Došlo k odvolávaniu týchto vedúcich zamestnancov vrátane žalobcu a následne bolo vykonané výberové konanie.

Poukázal na niektoré ustanovenia , v zmysle ktorého o poradí uchádzačov je možné uvažovať iba za predpokladu, že je na dané miesto prihlásených viac uchádzačov. Výberová komisia postupovala v súlade s ustanoveniami internej normy, keď predseda komisie vopred oboznámil členov komisie s bodovacím systémom a s týmito okolnosťami bol vopred a zrozumiteľne oboznámený aj žalobca. Päť členov výberovej komisie malo oprávnenie položiť uchádzačovi 3 otázky a tieto vyhodnotiť počtom bodov, max. 3 za každú odpoveď. Maximálny počet bodov, ktorý mohol uchádzač získať bol teda 45 bodov. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okresný súd Košice II o uvedenom návrhu rozhodol rozsudkom č.k. -207 zo dňa 16.4.2007 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Potom ako žalobca podal voči uvedenému rozsudku odvolanie, Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -278 zo dňa 19.2.2009 potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ohľadne nároku na určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenia, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii trvá. Vo zvyšnej zamietavej časti zmenil rozsudok tak, že určil, že žalobca splnil kritéria výberového konania

konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. K. Ú. T. X.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Košiciach na pojednávaní konanom dňa 19.2.2009 vyhlásil verejne uznesenie, ktorým nepripustil zmenu petitu návrhu v časti ohľadne neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenia trvania pracovného pomeru a pripustil zmenu návrhu vo zvyšnej časti tak, že súd určuje, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. onkologického ústavu (čl. 276 spisu) na základe prednesu žalobcu na uvedenom pojednávaní, ktorý navrhol pripustiť zmenu petitu v jeho prvej časti ohľadne neplatnosti určenia odvolania z funkcie a určenia, že jeho pracovný pomer v tejto funkcie trvá do vykonania transformácie a žiadosti pripustiť zmenu alternatívneho petitu tak, aby súd alternatívne určil, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. K. Ú. v X.. V prípade eventuálneho petitu mal odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre pripustenie zmeny žaloby, keďže táto bola vyvolaná skutočnosťou, ku ktorej došlo v priebehu konania, keď zanikol pôvodný žalovaný T. K. Ú. a to jeho transformáciou na T.O. K. Ú. G..Y.. v dôsledku čoho zanikli aj funkcie primárov a úprava žaloby reagovala na túto objektívnu skutočnosť, pričom výsledky doterajšieho konania podľa názoru odvolacieho súdu mohli byť podkladom aj pre rozhodnutie o zmenenej žalobe.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri rozhodovaní o primárnom nároku žalobcu na určenie neplatnosti jeho odvolania z funkcie primára považoval odvolací súd zamietavý výrok prvostupňového súdu v tejto časti za vecne správny, (pričom krajský súd vychádzal z názoru, že vybavenie tomuto nároku bráni nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, v zmysle ) a preto ho potvrdil. Vzhľadom na zamietnutie primárneho nároku bol daný dôvod aj pre posúdenie správnosti eventuálneho výroku v znení upravenom počas odvolacieho konania, kde odvolací súd mal za to, že , že skutkové závery uzavreté súdom prvého stupňa v tejto otázke majú základ v ním vykonanom dokazovaní, avšak prvostupňový súd dospel k nesprávnym záverom na základe jeho nesprávneho právneho posúdenia tohto nároku.

Podľa názoru krajského súdu z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, a medzi účastníkmi to nebolo ani sporné, že každý uchádzač mohol získať maximálny počet 45 bodov. Za takejto situácie je treba za preukázanú skutočnosť považovať aj tvrdenie svedka (MUDr. G.) o tom, že úspešným uchádzačom sa stal ten, kto dosiahol nadpolovičný počet bodov, teda 22,5 bodu (45:2). Svedok toto konštatovanie uviedol bez akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k všetkým výberovým konaniam, ktorých sa zúčastnil. Nepamätal si iba presné počty bodov získané jednotlivými uchádzačmi.

Za takejto situácie odvolací súd považoval za nesporné, že pokiaľ žalobca na výberovom konaní ako jediný uchádzač získal 29 bodov, teda počet bodov, ktorý presahuje nadpolovičný počet, treba ho považovať za úspešného vo výberovom konaní. S poukazom na výsledky dokazovania, ako aj vyjadrenie žalovaného považoval odvolací súd tvrdenie právneho zástupcu žalovaného na odvolacom pojednávaní o tom, že na úspešnosť uchádzača bolo potrebné získať minimálne 30 bodov za novú skutočnosť prednesenú až v štádiu odvolacieho konania, a preto s poukazom na ust. , o ktorom boli účastníci pred ukončením dokazovania pred súdom prvého stupňa poučení, na ktorú už nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvého stupňa sa nezmienil o takto uvádzanom kritériu pre úspešnosť uchádzača a to dosiahnutie počtu 30 bodov.

Odvolací súd ďalej poukázal na ust. o výkone práce vo verejnom záujme v zmysle, ktorého uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a s poukazom na toto zákonné ustanovenie mal odvolací súd za to, že v dôsledku porušenia povinností zamestnávateľa tým, že vo vzťahu k žalobcovi tento nesprávne vyhodnotil výsledky výberového konania došlo k jeho poškodeniu a preto jeho nárok ako poškodeného s poukazom na citované ustanovenie, odvolací súd považoval za dôvodný.

Krajský súd v Košiciach bol toho názoru, že určovací výrok rozsudku v znení ako mu vyhovel je spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie, a preto v tejto časti zamietavý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a upravenému nároku žalobcu vyhovel. Odvolací súd poukázal na to, že keďže upravený nárok žalobcu je určovacím výrokom v zmysle citovaného

Z.z., nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia obdobne ako v prípade nárokov na ochranu osobnosti.

Potom, ako podal žalovaný proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa dovolanie, Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 30.11.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -328 zo dňa 17.2.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že oznámenie žalovaného žalobcovi listinu označenú ako výberové konania - oznámenie zo dňa 2.8.2005 je neplatné a že žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára ORL oddelenia T. onkologického ústavu v X., ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že po vrátení veci odvolací súd, vyhodnotiac štádium konania dospel k záveru, že výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.2.2009 sp. zn. -278, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu v zamietavom výrobku ohľadne návrhu na určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenia, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii trvá, nebol dotknutý uznesením dovolacieho súdu a teda v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd preto po zrušení zmeňujúceho výroku z rozsudku opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v tomto rozsahu, v znení zmeneného petitu žaloby v odvolacom konaní o určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania, konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. K. Ú.Y. T. X., podľa , . bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto časti založil svoje závery na nesprávnom právnom názore a v dôsledku toho nevyhodnotil vykonané dokazovanie ohľadne priebehu a výsledkoch výberového konania tak, aby odstránil ním konštatované existujúce rozpory.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ v dôsledku svojho nesprávneho právneho názoru v tejto časti žalobu zamietol bez toho, aby vyhodnotil dôkazy vykonané v tejto spornej otázke, predovšetkým s poukazom na to, že sám konštatoval, že medzi záverom výberovej komisie o neúspešnosti žalobcu a obsahom svedeckej výpovede predsedu výberovej komisie, podľa ktorej žalobca dosiahol 29 bodov z celkového možného počtu 45 bodov, čo je pre úspešnosť požadovaný nadpolovičný počet bodov je logicky rozpor. Bez odstránenia tohto rozporu sú totiž závery súdu prvého stupňa o nedôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti predčasné. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto zamietavej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že po vrátení veci bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť ním vykonané dôkazy ohľadne priebehu výberového konania, vyporiadať sa s možnými rozpormi vyplývajúcimi z jednotlivých dôkazov v tejto otázke, prípadne dokazovanie v tomto smere doplniť a po jeho komplexnom vyhodnotení svoje závery v novom rozhodnutí presvedčivo zdôvodniť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov MUDr. G., Ing. Y., MUDr. H., MUDr. X., MUDr. U. a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pracoval u právneho predchodcu žalovaného od roku 1986, kedy uzatvoril pracovnú zmluvu na funkciu sekundárneho lekára na oddelení otorinolaringológie a následne bol vymenovaný do funkcie primára.

Naposledy bol vymenovaný do funkcie primára ORL oddelenia fakultnej nemocnice S.. R. X. dňa 6.4.1999 ku dňu 15.4.1999.

Po vzniku T. K. Ú. v roku 2002 naďalej pracoval vo funkcii primára ORL oddelenia.

Listom zo dňa 25.3.2002 oznámil zamestnávateľ žalobcovi, že v súlade s ust. s účinnosťou od 1.4.2002 sa jeho pracovný pomer vzniknutím vymenovaním považuje za pracovný pomer založený pracovnou zmluvou.

Z príkazu riaditeľa č. XX/XXXX vyplýva, že v zmysle ust. riaditeľ T. K. Ú. T. X. vydal príkaz, v zmysle ktorého na obsadenie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu na funkcie zástupcovia prednostov kliniky, primári oddelení, námestník riaditeľa pre ošetrovateľstvo a ekonomický námestník, bude vykonané výberové konanie a tieto funkcie budú obsadzované na štvorročné funkčné obdobia, ak riaditeľ VOÚ nerozhodne inak.

Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2005, ktorú podpísal za zamestnávateľa riaditeľ T. X. J.. G. U., O.. a zamestnanec MUDr. T. X. došlo k zmene druhu práce na primár odo dňa 15.11.1954 u uvedeného zamestnanca.

Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 23.5.2005 došlo medzi zamestnávateľom a zamestnancom k zmene obsahu pracovnej zmluvy od 1.6.2005 na druh práce ordinár pre klinickú onkológiu na ORL oddelení.

Listom zo dňa 23.5.2005 zamestnávateľ odvolal v súlade s ust. žalobcu z funkcie primára ORL oddelenia dňom 31.5.2005 a zároveň ho poveril zastupovaním funkcie primára ORL oddelenia do doby obsadenia uvedenej funkcie výberovým konaním.

Dňa 14.6.2005 a 16.6.2005 bolo v tlači uverejnené oznámenie v zmysle ktorého riaditeľ T. K. Ú. X. vypisuje konkurz na obsadenie funkcie primár otorinolaringologického oddelenia, kde ako kvalifikačné predpoklady boli stanovené vysokoškolské vzdelanie - lekárska fakulta, atestácia II. stupňa, prípadne nadstavba v príslušnom odbore, atestácia z klinickej onkológie vítaná, prax 10 rokov v odbore. Ďalšie požiadavky predpoklady pre riadiacu prácu, komunikatívnosť, morálna bezúhonnosť, znalosť cudzieho jazyka vítaná, odpis registra trestov.

Na základe prihlášky žalobcu a v zmysle zásad výberového konania na obsadenie vedúcich funkcií vo T. X. N. T. X. pozval žalobcu na výberové konanie na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.7.2005 o 10:00 hod.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 uviedol, že po T. T. K. Ú.Y., keď aj naďalej pracoval vo funkcii primára ORL oddelenia došlo k viacerým problémom na danom oddelení, ktoré súviseli jednak s tým, že sa oddelenie presťahovalo do iných nevhodných priestorov, v dôsledku čoho žalobca ako primár stále žiadal vedenie o riešenie situácie, čo vedenie často odmietalo realizovať a zároveň došlo k okliešteniu činnosti oddelenia v rozpore so štatútom, v dôsledku čoho sa zvyšovala stratovosť ORL oddelenia. K ďalším konfliktom medzi žalobcom a vedením, resp. riaditeľom T. K. Ú. dochádzalo aj v dôsledku situácie, keď vedenie nemocnice pristúpilo k prepúšťaniu niektorých zamestnancov - špecialistov. Ďalej vo svojej účastníckej výpovedi žalobca uviedol, že vo funkcii primára pracoval až do 31.5.2005, kedy boli plošne odvolaní všetci primári jednotlivých oddelení a bol poverený zastupovaním funkcie primára.

Po odvolaní z funkcie primára sa z tlače dozvedel, že bude vykonané výberové konanie na túto funkciu, preto si podal prihlášku a zúčastnil sa výberového konania. Nemal žiadne bližšie informácie o pravidlách výberového konania, bol iba oboznámený s organizačnou normou č. 1/2004, ktorá upravuje priebeh výberových konaní.

Ďalej uviedol, že on splnil podmienky účasti na výberovom konaní, ktoré boli uvedené v tlači a zároveň spĺňal aj niektoré ďalšie podmienky, nakoľko má atestáciu z klinickej onkológie a ovláda jazyky.

K priebehu samotného výberového konania uviedol, že mu najprv bola predstavená komisia, následne dostal od každého člena komisie 3 otázky, na ktoré odpovedal, po čom sa k jeho odpovediam niektorí členovia komisie vyjadrili. Predtým ako začal odpovedať na otázky, nebol informovaný o spôsobe hodnotenia, teda aký presný bodovací systém má výberová komisia, ani o tom, aký minimálny počet bodov bol stanovený na to, aby bol vo výberovom konaní úspešný. O výsledku výberového konania sa prvý krát dozvedel z listu, ktorý mu bol doručený a ktorého neplatnosť namieta.

Žalobca na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že určite svojim podpisom nepotvrdil tú skutočnosť, že bol na začiatku výberového konania oboznámený s výberovými kritériami, resp. s bodovým hodnotením, avšak v súčasnosti si pre časový odstup presne nepamätá jednotlivé skutočnosti a poukázal na obsah svojej predchádzajúcej výpovede uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 (čl. 164 a nasl. spisu). Čo sa týka výsledkov výberového konania uviedol, že na konci výberového konania nebol oboznámený s tým, aký výsledok dosiahol, teda aký počet bodov dostal - výberová komisia ho vôbec ani následne s takýmto výsledkom neoboznámila. Prvýkrát sa o výsledku dozvedel až z písomného oznámenia zo dňa 2.8.2005 tak, ako ho pripojil aj k žalobnému návrhu, teda list mu nebol doporučený výberovou komisiou, ale oznámenie mu doručoval riaditeľ Doc. J.. G. U. O...

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, ktoré uviedol v písomných podaniach a na otázku, či bolo stanovené minimálne bodové ohodnotenie, ktoré by mal účastník výberového konania dosiahnuť, ak áno v akej výške neuviedol odpoveď, ale navrhol na tieto otázky počuť svedka - predsedu výberovej komisie (MUDr. G.).

Následne v písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.2.2007 žalovaný uviedol k predmetnému výberovému konania, že predseda výberovej komisie oboznámil uchádzačov zrozumiteľne a jasne so spôsobom vyhodnotenia výsledkov výberového konania (systém hodnotenia, počet otázok a ich bodové ohodnotenie). Päť členov výberovej komisie malo oprávnenie položiť uchádzačovi 3 otázky a tieto vyhodnotiť počtom bodov maximálne 3 za každú odpoveď (3 otázky - možný počet bodov udelený jedným členom komisie 0 až 9). Maximálny počet bodov bol takto kreovaný vzorcom 5 (počet členov komisie) x 9 (maximálny počet bodov eventuálne pridelený jedným členom komisie) = 45 bodov.

V písomnom podaní doručenom súdu 22.2.2007 žalovaný pre ilustráciu poukázal na jeden z bodovacích lístkov s tým, že každý z členov komisie vyhotovil identický záznam a opakovane poukázal na skutočnosť, že predseda výberovej komisie oboznámil uchádzačov zrozumiteľne a jasne zo spôsobom vyhodnotenia výsledkov výberového konania. Kritéria a priebeh výberu boli podané verbálne priamo pri vstupnom pohovore s uchádzačom - žalobcom. Priebeh výberu v zápise nie je bližšie opísaný, nakoľko bol prihlásený a na výberovom konaní sa zúčastnil len jeden uchádzač. Zápis zároveň obsahuje informáciu o počte získaných bodov kritérium výberu.

Potom ako bol vypočutý svedok MUDr. G. sa k jeho výpovedi právny zástupca žalovaného vyjadril v tom zmysle, že svedok jednoznačne potvrdil, že žalobca bol na začiatku výberového konania oboznámený s jeho priebehom a kritériami a zároveň potvrdil, že pre úspešnosť uchádzača bolo potrebné dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny bodov. Právny zást. žalovaného zároveň poukázal na to, že svedok si presný počet bodov, ktorý mohol uchádzač ako maximálny počet bodov dosiahnuť nepamätal, rovnako ako počet bodov, ktoré bolo potrebné dosiahnuť pre úspešnosť, a preto právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť ako svedka ďalšieho člena komisie Z.. Y., ktorá by mohla potvrdiť skutočnosť, uvádzanú J.. G., že tieto body stanovené v internom doklade - písomnom pokyne od zamestnávateľa.

Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2009 pred senátom Krajského súdu v Košiciach právny zástupca žalovaného uviedol, že je pravdou, že počas konania pred súdom prvého stupňa nebolo zo strany svedka MUDr. G. celkom jasne uvedené, aký minimálny počet bodov bolo potrebné dosiahnuť pri výberovom konaní na splnenie podmienok uchádzača, vzhľadom k tomu, že jeho výpoveď bola čiastočne zmätočná a neurčitá a právny zást. na pojednávaní, na ktorom bol tento svedok vypočutý vo svojom následnom stanovisku iba konretizoval výpoveď tohto svedka z hľadiska toho, že bol potrebný minimálne nadpolovičný počet bodov. On (právny zástupca žalovaného) ako člen komisie si bol vedomý toho, že tento údaj je nepresný, keďže podľa jeho názoru bolo potrebné dosiahnuť počet bodov 30, a práve z toho dôvodu navrhoval doplnenie dokazovania výpoveďou ďalšej členky komisie Ing. Y., ktorá vypočutá nebola.

Z výpovede svedka MUDr. Z. G. vyplynulo, že bol predsedom výberovej komisie pri štyroch výberových konaniach na funkcie primárov jednotlivých oddelení, teda aj komisie vo výberovom konaní na funkciu primára ORL oddelenia. Vo svojej výpovedi svedok uviedol, že priebeh všetkých výberových konaní bol rovnaký, pripravovaný a riadený zhodne personálnym oddelením ústavu. Komisia bola vo všetkých prípadoch 5 členná, pričom v tomto konkrétnom prípade ju tvoril on ako predseda, nezávislý odborník R.. X., zástupca odborov R. H. a ďalší dvaja pracovníci žalovanej organizácie a to p. Z.. Y. G. H.. E.. Svedok uviedol, že priebeh všetkých konaní bol obdobný, pričom najprv bola komisia oboznámená s kritériami výberu. Neskôr, keď sa dostavil predvolaný záujemca, po privítaní mu bola predstavená komisia a následne bol oboznámený s podmienkami a celým procesom výberového konania. Potom ako kandidát predniesol svoju predstavu práce, každý člen komisie mu položil niekoľko otázok, pričom 3 otázky boli bodovo ohodnotené. Svedok si presne nepamätal rozpätie a presný počet bodov, ktoré mohol účastník dosiahnuť za každú jednu otázku, avšak uviedol, že pre úspešnosť výberového konania musel záujemca získať nadpolovičnú väčšinu bodov. Uchádzač bol vždy na začiatku oboznámený so spôsobom hodnotenia, teda s bodovým rozpätím počtom bodov za každú jednu otázku, maximálnym počtom bodov, ktoré môže dosiahnuť a rovnako minimálnym počtom bodov požadovaným pre úspešnosť konania. Zo všetkých výberových konaní bol potom vyhotovený zápis, ktorý vyhotovovala v tomto prípade Z.. Y. a následne ho všetci členovia komisie podpísali.

Ďalej uviedol, že výsledné hodnotenie komisie bolo výsledkom jednotlivých dielčich hodnotení jednotlivých členov komisie, keďže každý člen komisie hodnotil záujemcu určitým počtom bodov, tieto body sa spočítali a záver komisie vychádzal práve z celkového dosiahnutého počtu bodov, ktoré záujemca pri výberovom konaní dosiahol, pričom kritériami výberu boli jednak kritériá osobnostné, managérske a odborné. Po ukončení výberového konania boli všetky podklady odovzdané personálnemu oddeleniu a svedok si nepamätal, akým spôsobom a kto doručoval oznámenie o výsledku výberového konania žalobcovi. Svedok si nepamätal maximálny počet bodov, ktorý mohol žalobca dosiahnuť vo výberovom konaní, nepamätal si ani aký počet bodov dosiahol. Vedel iba uviesť, že nebol vo výberovom konaní úspešný, pretože nedosiahol potrebný počet bodov, teda viac ako 50% celkového bodového hodnotenia.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.2.2013 sa svedok MUDr. G. vyjadril k určitému rozporu, ktorý vznikol v rámci jeho predchádzajúcej výpovede, keď uviedol, že žalobca nebol vo výberovom konaní úspešný z toho dôvodu, že nedosiahol potrebný nadpolovičný počet bodov, ktorý bol potrebný na to, aby bol úspešný, pričom však z bodovacích lístkov a zápisnice vyplýva, že žalobca dosiahol počet bodov 29, ktorý počet bodov spĺňa požiadavku nad polovičnej väčšiny bodov. Uviedol, že sa pri svoje výpovedi prvej výpovedi pomýlil, keď tvrdil, že minimálny počet bodov, ktorý musí uchádzač dosiahnuť, aby bol úspešný, bola nadpolovičná väčšina, teda viac ako jedna polovica, keďže vtedy podcenil prípravu, nepozrel si jednotlivé listinné podklady a zrejme si to dobre nepamätal. Teraz pred týmto pojednávaním si dobre pozrel jednotlivé podklady, a jednoznačne uviedol, že minimálny počet bodov, ktorý musel uchádzač dosiahnuť v tomto konkrétnom konaní, a rovnako aj v ďalších 5 výberových konaniach, ktoré sa v tom čase v danej organizácii uskutočnili, bol počet bodov viac ako 2/3 maximálneho možného počtu. Uvedený počet bodov žalobca v tomto výberovom konaní nedosiahol a preto nebol úspešný.

Zo zápisnice zo zasadania výberovej komisie na primára ORL oddelenia zo dňa 29.7.2005 vyplýva, že o 10:00 hod. začalo výberové konanie na primára ORL oddelenia, kde 5 členná komisia overila všetky priložené doklady a potvrdila fakt, že kandidát splnil všetky podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že MUDr. T. X. odpovedal na 3 otázky od každého člena výberovej komisie a pri vyhodnotení odpovedí získal 29 bodov. Menovaný na základe pohovoru nebol výberovou komisiou navrhovaný do funkcie primára ORL oddelenia.

Z predložených bodovacích lístkov vyplýva, že MUDr. X. za odpovede na otázky členov komisie získal od jedného člena komisie 9 bodov (3+3+3), od druhého člena komisie 6 bodov (2+2+2), od tretieho člena komisie 6 bodov (2+1+3), od štvrtého člena komisie 1 bod (1+0+0) a od piateho člena komisie získal 7 bodov (3+2+2).

Listom zo dňa 2.8.2005 riaditeľ T. X. D.. J.. G. U., CSc. oznámil žalobcovi, že na základe výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia nebol doporučený výberovou komisiou na uvedenú funkciu, nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov na jej obsadenie. Zároveň ho poveril dňom 2.8.2005 zastupovaním funkcie primára ORL oddelenia do ďalšieho výberového konania.

Svedok J.. R. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol k priebehu konkrétneho výberového konania, ktoré sa malo konať dňa 29.7.2005, pre obsadenie funkcie primára ORL odd. T.. K. Ú. T. X., že došlo k uplynutiu dlhšieho časového obdobia, on bol účastníkom viacerých výberových konaní, či už ako kandidát alebo ako člen výberovej komisie a teda v súčasnosti si už nepamätá všetky konkrétne skutočnosti týkajúce sa tohto konkrétneho výberového konania. Vie sa však vyjadriť vo všeobecnosti k prebiehajúcim výberovým konaniam, kde poukázal na to, že všetky mali iba odporúčací charakter, aby sa riaditeľ mohol pre menovanie alebo nemenovanie konkrétneho vedúceho pracovníka rozhodnúť. Uviedol, že si už nepamätá konkrétne kritéria pre toto konkrétne výberové konanie, avšak vo všeobecnosti by mohol uviesť, že sa očakávalo, že najprv uchádzač predostrie svoju predstavu o chode pracoviska, o personálnych otázkach, celkovom managemente, styku s poisťovňou atď. a následne potom členovia komisie kládli otázky. Tento konkrétny prípad si však nepamätal, ani konkrétne osoby ani otázky. Rovnako sa nevedel vyjadriť k spôsobu hodnotenia, iba vo všeobecnosti uviedol, že väčšinou hlasovanie v rámci výberového konania prebiehalo tajne, a spôsobom áno - nie, teda či jednotlivý členovia komisie tohto uchádzača odporúčajú alebo neodporúčaju a pokiaľ bolo viac uchádzačov, ktorého odporúčajú a ktorého nie. Tento konkrétny prípad si však nepamätal.

Svedkyňa Ing. U. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedla ku konkrétnemu výberovému konaniu, konanému dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL odd. T.. K. Ú. T. X., ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, že v tom čase prebiehali v organizácii 4 výberové konania, nakoľko boli 4 takéto funkcie primárov a ona sa zúčastnila ako členka výberovej komisie, všetkých týchto výberových konaní. Výberové konania prebiehali rovnako na základe vyhlásenia v tlači, bola stanovená komisia a pravidlá, ktoré platili rovnako pre všetky výberové konania, avšak ona si tieto konkrétne pravidlá už nepamätá, pripravovalo ich personálne oddelenie. Nepamätala si, či tieto pravidlá boli vypracované v písomnej forme alebo nie, avšak vo všetkých prípadoch výberové konanie prebiehalo tak, že vždy na úvod predseda komisie, ktorý bol určený oboznámil členov komisie aj účastníkov výberového konania s tým, ako bude výberové konanie prebiehať a aký bude spôsob hodnotenia. Poukázala na to, že pre veľký časový odstup si už nepamätá konkrétne pravidlá, ale chcela pre prirovnanie uviesť, že približne 2-3 mesiace pred týmto konkrétnym výberovým konaním sa konalo aj výberové konanie, ktorého sa ako záujemca zúčastňovala aj ona sama a ani tieto konkrétne pravidlá pre jej výberové konanie si už v súčasnosti nepamätá. Ďalej priebeh výberového konania bol taký, že najprv záujemca odprezentoval svoju prácu, následne mu členovia komisie kládli otázky, potom stanovili bodové ohodnotenie tohto uchádzača, ale presne si nepamätala aké bolo bodové rozpätie. Uviedla, že sa kládli vždy 3 otázky, a že sa spisoval záznam, teda zapisovali sa otázky, ktoré členovia komisie položili účastníkovi a taktiež sa zapísali body, ktoré mu pridelili.

Svedok J.. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.2.2013 uviedol, že si určité konkrétnosti už nepamätá, uviedol, že k tomuto výberovému konaniu došlo vtedy, keď došlo k určitej fúzii dvoch fakultných nemocníc a z fakultnej nemocnice S.. R. bolo vyčlenené ORL oddelenie, z ktorého potom vznikol T.. K. Ú. ako samostatný subjekt. Poukázal na to, že on v tom čase pôsobil na fakulte, a teda bol pracovníkom školstva, preto v období, ktoré predchádzalo tomuto konkrétnemu konkurzu sa zúčastňoval viacerých konkurzov, na miesta prednostov jednotlivých oddelení, vo fakultnej nemocnici, avšak nikdy predtým sa nezúčastňoval konkurzov na funkciu primárov. Tento subjekt bol nový, preto on v prípade tohto konkrétneho konkurzu prišiel prvýkrát do styku s týmto subjektom (teda T.. K. Ú.), keď ho zavolali ako člena do výberovej komisie na výber primára ORL oddelenia. Čo sa týka všeobecných zásad výberových konaní, svedok si už nespomínal, nevedel sa vyjadriť k žiadnym všeobecným zásadám, ktoré by mali platiť, v tomto subjekte. Pri tomto konkrétnom výberovom konaní si pamätal iba na osobu p. G. (ktorý sa tiež tohto výberového konania zúčastnil, nevedel však ani uviesť, v akej funkcii, teda či bol rovnako ako svedok členom komisie, alebo či mal inú funkciu). K priebehu výberového konania si taktiež podrobnosti nepamätal, nevedel sa vyjadriť, či najprv bol uchádzač oboznámený s ďalším priebehom výberového konania, so spôsobom hodnotenia a podobne. Spomenul, si, že sa dávali nejaké

otázky, pravdepodobne aj on dával nejakú otázku, avšak na viac vecí si nespomínal. Nevedel sa vôbec vyjadriť ani k tomu, aký bol spôsob hodnotenia, či to bolo bodovanie, ak áno, tak by to bolo prvýkrát, keď sa s takýmto spôsobom hodnotenia stretol, pretože v predchádzajúcich konkurzoch, ktorých sa svedok zúčastnil (na miesta prednostov), bol spôsob taký, že sa stanovovalo poradie uchádzačov, resp. sa vyjadrovalo, či jediný uchádzač vyhovel alebo nevyhovel. V žiadnom prípade nevedel uviesť, aký bol max. počet bodov, ktoré mohol uchádzač dosiahnuť (v prípade, ak bol spôsob hodnotenia spôsobom bodovania) a rovnako nevedel uviesť, či bol stanovený nejaký minimálny počet bodov, ktorý musel uchádzač dosiahnuť preto, aby bol úspešný.

Z výpovede J.. G. U. O.. vyplynulo, že v období, kedy došlo k predmetnému výberovému konaniu pracoval vo funkcii riaditeľa T. K. Ú. a v tom čase sa nejednalo o akciovú spoločnosť, ale príspevkovú organizáciu. V danom období (v roku 2005) bolo vypísaných viacero výberových konaní, kde podľa vyjadrenia svedka boli stanovené jasné podmienky pre každého a to konkrétne podmienky za akých môže podať prihlášku a taktiež podmienky za splnenia ktorých môže vo výberovom konaní uspieť. Vo všetkých výberových konaniach na rôzne funkcie, boli tieto podmienky rovnaké a v jednotlivých prípadoch bol vždy stanovený konkrétny tím, výberová komisia, ktorá realizované jednotlivé výberové konania a následne podala hodnotenia, spísala záver, ktorý bol predložený jemu. Následne sa on na základe takéhoto písomne spracovaného záveru rozhodol a vydal rozhodnutie. Konkrétne pri výberovom konaní, ktorého sa zúčastnil žalobca, ktorý sa prihlásil na základe vyhlásenia výberového konania v dennej tlači, a to na funkciu primára ORL oddelenia, svedok uviedol, že žalobca bol oboznámený s podmienkami výberového konania, keďže boli pre všetky výberové konania rovnaké a po absolvovaní výberového konania mu komisia oznámila výsledky. Keďže on sa s výsledkami výberového konania stotožnil, na základe tohto výberového konania vydal rozhodnutie. Svedok ďalej uviedol, že podľa výsledkov výberového konania žalobca nedosiahol dostatočný počet bodov, a preto následne bol poverený vedením oddelenia až do času, kedy sa uskutoční nové výberové konanie. Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového úseku od obdobia, kedy sa toto výberové konanie konalo, nepamätá si už, či podmienky výberového konania boli určené a vypracované písomnou, avšak uviedol, že jednoznačne bola písomne vyhotovená listina, u ktorej však nevedel uviesť formu, teda či sa jednalo o jeho písomné rozhodnutie alebo internú smernicu. Uviedol, že takéto písomné vypracovanie určite obsahovalo aj počet bodov, ktoré musí uchádzač dosiahnuť, nevedel však jednoznačne uviesť, aký bol tento minimálny počet bodov, ktorý mal uchádzať dosiahnuť, resp. akým spôsobom bol stanovený počet bodov, svedok si iba spomínal, že sa niečo hovorilo o 30 bodoch, no nevedel jednoznačne potvrdiť, že toto je minimálna hranica, ktorú musel uchádzať dosiahnuť. Pamätal si tú skutočnosť, že každý z členov komisie mal udeliť uchádzačovi určitý počet bodov, ktoré sa spočítali a tvorili celkový počet bodov, ktoré uchádzač dosiahol. Svedok ešte na otázku doplnil, že on nebol osobne prítomný na tomto konkrétnom výberovom konaní, a preto sa nevedel presne vyjadriť k tomuto konaniu, uvádzal iba všeobecné informácie týkajúce sa všetkých výberových konaní, ktoré mali prebiehať rovnako na základe rovnakých pravidiel a teda mali mať rovnaký priebeh, kde podľa jeho názoru na začiatku výberového konania, výberová komisia mala účastníka vždy oboznámiť s podmienkami výberového konania.

Z organizačnej normy č. X/XXXX vydanej T.O. K. Ú. X. označenej ako „Zásady výberového konania na obsadenie vedúcich funkcií vo T. X.“ s platnosťou a účinnosťou od 1.1.2004 vyplýva, že tieto zásady sa vzťahujú na výber uchádzačov do vedúcich funkcií v zmysle § 5 zákona o výkone vo verejnom záujme a v zmysle čl. 2 výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači, alebo všeobecne príslušných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej 3 týždne pred jeho začatím, pričom oznámenie o vyhlásení výberového konania musí obsahovať nasledovné údaje:

a/ názov a sídlo zamestnávateľa

b/ názov funkcie, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním

c/ neodpustiteľné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie

d/ iné kritéria a požiadavky na uchádzačov v súvislosti s výberovým konaním

e/ význam predpokladov, kritérií a požiadaviek pri výberovom konaní pre určenie víťaza výberového konania

f/ zoznam požadovaných dokladov

g/ termín (14 dní od zverejnenia) a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

Z uvedenej organizačnej normy ďalej vyplýva, že výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje zamestnávateľ, pričom členov výberovej komisie vymenúva riaditeľ T. X. a má najmenej 3 členov.

V zmysle článku 3, bod 4-9 pred uskutočnením výberového konania predseda komisie oboznámi členov komisie s obsahom prihlášok uchádzačov, so spôsobom riadených pohovorov uchádzačmi s kritériami výberu uchádzačov a so spôsobom vyhodnotenia uchádzačov. Aby bol zabezpečený jednotný prístup ku všetkým uchádzačom, systém hodnotenia je bodovací, v rozpätí od - do. Každý člen výberovej komisie položí každému uchádzačovi rovnaké otázky, ako aj rovnaký počet.

Po posúdení uchádzačov formou bodovacieho systému, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe dosiahnutého počtu bodov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie, zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.

Komisia zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi.

Výberové konanie vedie predseda komisie, ktorého menuje riaditeľ T. X.. Na výberovom konaní sa zúčastňuje tajomník, ktorého určí zamestnávateľ a ktorý zabezpečuje administratívne náležitosti spojené s priebehom výberového konania bez hlasovacieho, resp. hodnotiaceho práva.

O priebehu a výsledku výberového konania komisia vyhotoví zápis, ktorého obsahom je:

a/ miesto a dátum konania

b/ mená a podpisy prítomných členov výberovej komisie

c/ mená prítomných uchádzačov

c/ kritéria a priebeh výberu

Súčasťou zápisu z výberových konania je hodnotenie uchádzačov členmi komisie, prihlášky uchádzačov do výberového konania a ostatné materiály z priebehu výberového konania.

Podľa čl. 4 bod 1,2,3 citovanej organizačnej normy výberová komisia písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do 10 dní od jeho skončenia. Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiaden uchádzač nevyhovuje, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z predloženej zápisnice zo zasadania výberovej komisie zo dňa 9.8.2005 na zástupcu prednostu pre N. K. vyplýva, že prvého z týchto výberových konaní sa zúčastnili dvaja kandidáti, pričom po vyhodnotení odpovedí prvý z nich získal 41 bodov, druhý 33 bodov, preto komisia konštatovala, že obaja kandidáti získali viac ako dvojtretinový počet bodov, následne bolo určené poradie kandidátov na základe hodnotenia členov výberovej komisie.

Z predloženej zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 28.7.2005 na primára E. K. vyplýva, že výberového konania sa zúčastnil jeden kandidát, ktorý dosiahol pri vyhodnotení odpovedí 41 bodov, na základe čoho komisia konštatovala, že menovaný je komisiou navrhovaný do funkcie primára.

Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 27. júla 2005 na zástupcu prednostu pre X. K. vyplýva, že tohto výberového konania sa zúčastnil jeden kandidát, odpovedal na 3 otázky od každého člena komisie a získal 43 bodov. Tento uchádzač bol komisiou navrhnutý do funkcie.

Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie na ekonomického námestníka T. X. konaného dňa 6.9.2005 o 11,00 hod. vyplýva, že Ing. U.. Y. ako kandidátka odpovedala na 3 otázky od každého člena výberovej komisie (5 člennej) a získala 40 bodov. Menovaná bola výberovou komisiou navrhovaná do funkcie ekonomického námestníka.

Podľa ust. o výkone práce vo verejnom záujme, miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v , a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis 12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.

Podľa ust. § 5 ods. 6 citovaného zákona, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.

Podľa ust. § 5 ods. 10 citovaného zákona, uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Predmetom konania po vrátení veci prvostupňovému súdu ostal nárok žalobcu na určenie, že splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005, pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. T. X., nakoľko rozsudok prvostupňového súdu v zamietavom výroku ohľadne návrhu na určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenie, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii trvá nadobudol právoplatnosť (keďže Krajský súd v Košiciach v tejto časti rozsudok potvrdil a voči tomuto výroku nebolo podané dovolanie). Predmetom tohto konania by ostal iba pôvodný návrh na určenie, že oznámenie žalovaného žalobcovi listinou označenou ako výberové konanie - oznámenie zo dňa 2.8.2005 je neplatné a že žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára ORL oddelenia T. T. X., v ktorej časti však Krajský súd v Košiciach pripustil zmenu žaloby v súlade s ust. , a predmetom konania sa tak stalo určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. T. X..

Po vrátení veci prvostupňový súd preto zameral dokazovanie na zistenie (doplnenie) skutočností relevantných na rozhodnutie o takomto nároku v znení zmeneného petitu žaloby.

Pretože sa jedná o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ust. , súd ako prvé skúmal, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Súd má za to, že v prípade porušenia povinnosti zamestnávateľa tým, že vo vzťahu k účastníkovi výberového konania nesprávne vyhodnotil výsledky výberového konania, spôsobil by tak poškodenie uchádzača a s poukazom na ust. (v zmysle ktorého uchádzač ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch), nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia (obdobne ako v prípade nárokov na ochranu osobnosti, resp. určenie neplatnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach, podľa ktorého určovací výrok rozsudku v znení ako bola pripustená zmena petitu je spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie, pričom súd prvého stupňa je týmto jeho názorom viazaný.

Následne súd v súlade so stanoviskom Krajského súdu v Košiciach po doplnení dokazovania vyhodnotil vykonané dôkazy ohľadne priebehu výberového konania, najmä vo vzťahu k spornej otázke týkajúcej sa podmienok výberového konania, počtu bodov, ktoré účastník je povinný dosiahnuť, aby mohol byť v tomto výberovom konaní úspešný, t.j. zameral dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných pre rozhodnutie o predmete tohto konania. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca, ktorý sa zúčastnil konkrétneho výberového konania na funkciu primára ORL oddelenia získal dvadsaťdeväť bodov z celkového počtu bodov štyridsaťpäť, v ktorej časti medzi účastníkmi konania neexistoval rozpor, keďže zo stanovísk žalobcu aj žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že maximálny počet bodov, ktorý mohol účastník dosiahnuť bolo 45 bodov (za tri otázky mohol každý člen komisie udeliť uchádzačovi max. 9 bodov, pričom komisia bola 5-členná, t.j. ) a taktiež rozpor medzi účastníkmi nebol ani v otázke týkajúcej sa počtu bodov, ktoré dosiahol žalobca t.j. 29 bodov tak, ako to vyplynulo aj z predložených listinných dôkazov (zo zápisnice zo zasadania výberovej komisie a predložených bodovacích lístkov, z tohto konkrétneho výberového konania).

Spornou medzi účastníkmi konania ostávala iba otázka stanovenia minimálneho počtu bodov, ktoré by uchádzač musel dosiahnúť, aby mohol byť v tomto konkrétnom výberovom konaní úspešný, kde súd poukazuje na tú skutočnosť, že okrem svedka MUDr. G., ktorý vo svojej prvej svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že pre úspešnosť výberového konania musel záujemca získať nadpolovičnú väčšinu bodov (aj keď maximálny počet bodov si nepamätal) sa žiadnym iným spôsobom nepodarilo preukázať, či vôbec bola stanovená takáto minimálna hranica, ani to v akej výške bola stanovená. Tento svedok aj vo vzťahu konkrétne k žalobcovi nevedel vo svojej prvej výpovedi uviesť, aký počet bodov dosiahol, vedel však uviesť, že nebol vo výberovom konaní úspešný, pretože nedosiahol viac ako 50% celkového bodového ohodnotenia. Ostatní svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach nevedeli jednoznačne uviesť, aká bola výška alebo spôsob výpočtu minimálneho počtu bodov, ktoré by mal účastník dosiahnúť, aby bol úspešný, preto sa súd mohol opierať iba o vyjadrenie svedka MUDr. G.. Súd sa pokúsil v súlade s pokynom Krajského súdu v Košiciach doplniť výpoveď svedka a odstrániť tak rozpor, ktorý vznikol v rámci jeho predchádzajúcej výpovede, keď svedok uvádzal, že žalobca nebol vo výberovom konaní úspešný z dôvodu, že nedosiahol nadpolovičný počet bodov, avšak z bodovacieho lístka a zápisnice vyplýva, že žalobca dosiahol počet bodov 29, čo je viac ako jedna polovica z maximálne počtu bodov (45). Svedok tento rozpor vysvetlil tým, že pred prvým pojednávaním sa dostatočným spôsobom nepripravil, nenaštudoval si jednotlivé listinné dôkazy, a zrejme si veci dobre nepamätal, pričom na druhom pojednávaní si už pozrel podklady a na ich základe uviedol, že minimálny počet bodov, ktorý musel uchádzač dosiahnuť v tomto konkrétnom konaní, bol počet bodov viac ako dve tretiny z celkového možného počtu. Súd však takémuto tvrdeniu svedka neuveril, pretože v tomto konaní žalovaní ani svedok súdu nepredložili žiadne listinné dôkazy, z ktorých by takéto tvrdenie o potrebe dosiahnuť dve tretiny maximálneho počtu bodov, vyplývalo, a teda súd neuveril tvrdeniu svedka, že jeho druhé vyjadrenie o potrebe dosiahnuť takýto počet bodov, presahujúcich dve tretiny max. počtu bodov pre úspešnosť je správne, pretože svedok tiež nemohol zo žiadnej listiny takúto skutočnosť vyčítať. Naopak súd za dôveryhodnejšiu a správnejšiu považoval výpoveď svedka na prvom pojednávaní a teda bol toho názoru, že pre úspešnosť bolo potrebné, aby uchádzač dosiahol 50% z celkového bodového ohodnotenia, pričom nevedel koľko bodov žalobca dosiahol. Súd preto za hranicu minimálneho počtu bodov považoval 22,5 (50% zo 45 bodov).

Tak ako je to vyššie uvedené, ani zo žiadnych iných listinných dôkazov nevyplynula žalovaným v odvolaní uvádzaná skutočnosť, že bolo potrebné dosiahnuť počet bodov prevyšujúcich dve tretiny max. počtu bodov, a aj keď svedkovia Z.. Y. G. J. U. uvádzali, že bol vypracovaný dokument - listina alebo interný predpis, ktorý by obsahoval konkrétne podmienky všetkých výberových konaní, súd takémuto ich tvrdeniu síce uveril, avšak uvádza, že samotná existencia takejto listiny, neosvedčuje tvrdenie potreby dosiahnuť až dvojtretinovú hodnotu počtu bodov, osvedčuje iba existenciu takejto listiny a písomné vypracovanie podmienok.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy, súd dospel k záveru, že v tomto konaní na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca, ktorý sa zúčastnil výberového konania na funkciu primára ORL oddelenia, kde dosiahol počet bodov 29 z celkového možného počtu 45 bodov, bol v tomto konaní úspešný, keďže dosiahol požadovaný nadpolovičný počet bodov, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca ani žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd nikomu z účastníkov náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).