Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obţalovanému M. F. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku inej nenáleţitej

výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné na

verejnom zasadnutí 30. novembra 2010 v Bratislave o odvolaniach obţalovaných M. F., A. S.

a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry proti rozsudku bývalého Špeciálneho súdu z 10.

júla 2009, sp. zn. PK – takto

rozhodol:

I. Podľa , , sa napadnutý rozsudok zrušuje

vo výroku o vine v bode 3/ u obţalovaného M. F. a vo výroku o treste u tohto obţalovaného.

Na základe sa obţalovanému M. F. ukladá podľa

§ 160a ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

sa obţalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obţalovanému

zároveň ukladá peňažný trest vo výmere 331, 94 eur.

2

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 pre prípad, ţe by výkon

peňaţného trestu bol úmyselne zmarený sa obţalovanému ustanovuje náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu u obţalovaného M. F. znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa sa odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

a obţalovaného A. S. zamietajú.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom samosudca bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku rozhodol

na hlavnom pojednávaní konanom 10. júla 2009 tak, ţe:

obžalovaný M. F.

1. dňa 19.05.2005 asi o 17.00 hod., pri výjazde na diaľnicu Dl v smere na B. od B. ako

starší inšpektor 00 PZ S., OR PZ B.. počas výkonu hliadkovej sluţby vodičke osobného

motorového vozidla zn. S. I., TEČ S., R. B., za jazdu v protismere uloţil za priestupok proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona č. 3

o priestupkoch v platnom znení blokovú pokutu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur), avšak

v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 citovaného zákona na pokutových blokoch nevyznačil

údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uloţená,

peniaze si ponechal pre vlastnú potrebu na úkor príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky.

2. dňa 22.05.2005 asi o 01.00 hod. v katastrálnom území obce B., ako starší inšpektor

OR PZ B.. počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej skúške u vodiča osobného

motorového vozidla Peugeot 205, TEČ S., J. H. ţiadal 2 000 Sk a následne prijal od tohto

sumu 2.200,- Sk (73,03 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore

s ustanovením , ,

o priestupkoch v platnom znení, priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore

3

s ustanovením o premávke na pozemných

komunikáciách v platnom znení nezadrţal vodičovi vodičský preukaz.

3. dňa 27.12.2004 asi o 00.30 hod. v priestoroch OO PZ S., bez pokynu príslušného

OČTK išiel do garáţe, kde z vozidla v tom čase na OO PZ predvedenej podozrivej osoby

odcudzil mobilný telefón značky S. C. IMEI X. v hodnote 8.390,- Sk (278,50 eur) a retiazku

zo ţltého kovu, nezistenej hodnoty, nestotoţneného majiteľa.

obžalovaný A. S.

4. dňa 25.11.2004 asi o 22.30 hod. v katastrálnom území obce B., ako inšpektor OO

PZ S., OR PZ B., počas výkonu hliadkovej sluţby, po pozitívnej dychovej skúške u vodiča

osobného motorového vozidla zn. Š.Š., TEČ T., D. S., prijal od tohto sumu 2.000,- Sk (66,39

eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore s ustanovením § 58 ods. 3 písm.

a), 4 písm. c), o o priestupkoch v platnom znení,

priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b)

o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení

nezadrţal vodičovi vodičský preukaz.

5. dňa 22.01.2005 asi o 04.05 hod. na diaľnici Dl v smere z B. na T.,

asi 3 km za odbočku na S., počas výkonu hliadkovej sluţby od vodiča motorového vozidla zn.

I., TEČ B., M. M. prijal sumu 1.000,- Sk (33,19 eur) za to, ţe ho nepostihne za vjazd do

zákazu vjazdu a v rozpore s ustanovením ,

o priestupkoch v platnom mení, priestupok podľa § 22 citovaného zákona ďalej nevybavoval,

6. dňa 10.03.2005 asi o 21.05 hod. v katastrálnom území obce B.,

ako inšpektor OO PZ S., OR PZ B., počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej

skúške u vodiča osobného motorového vozidla zn. T. C., TEČ S., J. N. prijal od tohto sumu

4.000,- Sk (132,78 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore

s ustanovením , ,

o priestupkoch v platnom znení priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore

s ustanovením o premávke na pozemných

komunikáciách v platnom znení, nezadrţal vodičovi vodičský preukaz,

t e d a

4

obžalovaný M. F.

v bode 1

v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom

odporujúcim zákonu,

v bode 2

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba ţiadal a prijal úplatok

a spáchal taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ, v úmysle zadováţiť sebe

neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,

v bode 3

prisvojil si cudziu vec tým, ţe sa jej zmocnil a spôsobil tak Š. nie nepatrnú,

obž. A. S.

v bodoch 4,5 a 6

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal

taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený

prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,

čím spáchali

obž. M. F.

v bode 1 a 2

pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, v bode 1 podľa § 158

ods. 1 písm. a) účinného do 31.12.2005 a v bode 2 podľa ods. l

písm. c) účinného do 31.12.2005,

v bode 2

trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005,

v bode 3

trestný čin krádeţe podľa účinného do 31.12.2005,

5

obž. A. S.

v bodoch 4,5 a 6

pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a

ods. 1, ods. 2 účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu

s pokračovacím trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. c) účinného do 31.12.2005.

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný M. F.:

Podľa účinného do 31.12.2005, s pouţitím

účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

7 (sedem) rokov.

Podľa účinného do 31.12.2005 sa pre výkon

trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest

vo výmere 10.000,- Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).

Podľa účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon

peňaţného trestu bol úmyselne zmarený obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Obžalovaný A. S.

Podľa účinného do 31.12.2005, s pouţitím

účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3(troch) rokov

Podľa účinného do 31.12.2005 sa pre výkon

trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

6

Podľa účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest

o výmere 10.000,-Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).

Podľa účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon

peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa sa zhabáva jeden kus bankovky

nominálnej hodnoty 1.000,- Sk č. P42130369.

II.

Obžalovaný M. F. – nar. X. v B., trvalé bytom S., ul. S. X., samostatne zárobkovo činná

osoba.

Obžalovaný A. S. – nar. X. v B., trvalé bytom N. D. D. pri D., ul. T., samostatne zárobkovo

činná osoba.

sa podľa oslobodzujú spod skutku obţaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII zo dňa

2. októbra 2008 pre spolupáchateľstvo k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej

výhody podľa §, a ods. 1, účinného do 31.12.2005

v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa

účinného do 31.12.2005, pretoţe nie je trestným

činom, a ktorý skutok mali spáchať tak,

že

dňa 17.8.2005 v čase o 23.10 h v S. na ul. D. pri kontrole v cestnej premávke

vykonávali kontrolu vodiča A. Š., nar. X., trvalé bytom Ţ., ul. P., ktorý viedol osobné

motorové vozidlo zn. Š. F., ev. č. B. a uviedol im, ţe poţil alkoholické nápoje a po výzve

podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu dychovou skúškou, a po vykonaní tejto

skúšky, vyţiadali a následne prijali úplatok 4.000,-Sk ako úplatok za nesplnenie si povinností,

pretoţe ďalej nepokračovali v objasňovaní priestupku, pričom ich povinnosťou bolo v zmysle

7

v znení neskorších predpisov objasniť priestupok a v zmysle

, , o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov, zadrţať vodičský preukaz, vydať o jeho zadrţaní potvrdenie

a bezodkladne ho odovzdať príslušnému dopravnému inšpektorátu.

Proti prvostupňovému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry písomným podaním zo 17. júla 2009 v neprospech oboch

obţalovaných v rozsahu výroku o oslobodení menovaných spod obţaloby ohľadom skutku

v jej bode 7 (časť II. výroku rozsudku).

V následnom doplňujúcom podaní dôvodí a navrhuje nasledovné:

„Obidvaja obţalovaní boli v čase spáchania skutku policajtmi, ktorí vykonávali svoju

sluţobnú činnosť. Z uvedeného dôvodu mali postavenie verejných činiteľov. Okrem skutku

č. 7/ uvedeného v obţalobe, kaţdý z nich bol obţalovaný z ďalších troch skutkov, z ktorých

ich usvedčoval iný agent a za tieto skutky boli v tomto trestnom konaní špeciálnym súdom

uznaní vinnými. Navyše agent (A. H.) vypovedal, ţe obţalovaní psychologicky pôsobili na

vodičov, ktorých kontrolovali tak, aby navodili situáciu, ktorou sa domáhali ponúknutia

úplatku, a to súčasným vypisovaním tlačiva – správa o objasnení priestupku v cestnej

premávke, a súčasne vedením rozhovoru s vodičom namiesto ukončenia kontroly zákonným

spôsobom.

Podľa agent môţe provokovať ak ide o korupciu

verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe páchateľ by spáchal taký trestný

čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný. Práve všetky okolnosti uvedené

v predchádzajúcom odseku spĺňajú všetky zákonné znaky na provokáciu agenta v zmysle

, a preto sa nestotoţňujem s názorom, ţe by agent konal

v rozpore so zákonom.

Navyše argumentácia súdu, ţe išlo o provokáciu nie je úplne na mieste, pretoţe agent

sa pohyboval na verejne prístupnom mieste s beţným vozidlom, samotné jeho vyjadrenia,

ţe poţil alkoholické nápoje a nereagovanie na vykonanie dychovej skúšky (ktorú nakoniec

vykonal, čo vyplýva predovšetkým z výsluchu agenta a zvukového záznamu), technický stav

vozidla, nezapnutie bezpečnostných pásov, nie sú provokáciou. Obţalovaní, ako policajti,

mali reagovať štandardným spôsobom, čo aj sčasti urobili (správa o objasnení priestupku

v cestnej premávke), avšak ďalej postupovali nelogicky, viedli zbytočný rozhovor s agentom

8

namiesto toho, aby doriešili situáciu, keď uţ vypisovali správu o objasnení priestupku

v cestnej premávke, nevytlačili výsledok dychovej skúšky a nakoniec zobrali úplatok

a nechali agenta odísť bez potrestania, akoby k ničomu nedošlo. Obţalovaní konali tak,

ţe navodili situáciu na ponúknutie úplatku, pričom opäť poukazujem na dokazovanie

vo vzťahu ku skutkom č. 1/ aţ 6/.

Súhlasím s tvrdením súdu, ţe vykonávanie procesných úkonov políciou

pri zadokumentovaní peňazí, ktoré boli odovzdané agentom ako úplatok, bolo nelogické,

avšak dokazovanie v tejto časti sa venovalo len činnosti, ktorá nastala po odovzdaní peňazí

ako úplatku a z dokazovania vyplýva, ţe peniaze boli odovzdané (výsluch agenta Š.

a zvukový záznam).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Najvyšší súd SR

podľa , , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku, ktorým oslobodil obţalovaných M. F. a A. S., pretoţe sa súd nevysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre porušenie ustanovenia Trestného

zákona, a preto, ţe je uloţený trest neprimeraný.

Navrhujem rozhodnúť o uloţení trestov tak, ako uviedol prokurátor v záverečnej reči

na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2009.

Keďţe obidvaja obţalovaní hneď po vyhlásení rozsudku dňa 10. júla 2009 podali

odvolanie, tak pokiaľ tieto odvolania neboli vzaté späť, navrhujem ich podľa § 319 Trestného

poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“

Odvolanie podal taktieţ obţalovaný M. F. ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku

(teda v zákonnej lehote) proti výroku o vine v odsudzujúcej časti. V následnom písomnom

podaní prostredníctvom obhajcu uvádza:

„K bodu 1/ rozsudku:

vo vzťahu k svedkyni R. B. prokurátor úradu Špeciálnej prokuratúry zastavil trestné

stíhanie uznesením pod sp. zn. VII 2/Gv_55/06 zo dňa 20.6.2006 z dôvodu,

ţe sa nestal skutok. Čiţe ak sa nestal skutok potom nemôţe byť stíhaný ani obţalovaný M. F..

9

Obţalovaný M. F. skutky pod bodom II. III. popiera, podľa jeho vyjadrenia týchto sa

nedopustil (vyplýva to z jeho reakcie na výpovede svedkov) a ţiadnym spôsobom nebolo

preukázané v jednak v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní, ţe uvedených

skutkov sa dopustil.

S poukazom na vyššie skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (správne malo byť bývalého

Špeciálneho súdu), sp. zn. PK – , zo dňa 10. júla 2009 a tomuto prikázal aby vo veci

znovu konal a rozhodol.“

V dodatočne predloţenom podaní obţalovaný výslovne namieta aj nepreukázanie

skutku v bode 1/ výroku napadnutého rozsudku.

Súčasne uvádza, ţe ako príslušník Policajného zboru bol personálnym rozkazom

zo dňa 30. augusta 2009 dočasne pozbavený výkonu štátnej sluţby, nakoľko bol podozrivý

z porušovania sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a následne došlo k ukončeniu

jeho sluţobného pomeru.

Obţalovaný má za to, ţe jeho opakované odsúdenie by bolo porušením zákazu

dvojitého postihu v zmysle Čl. 4 Protokolu 7 k Dohode o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Odvolanie podal aj obţalovaný A. S. ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku (teda

v zákonnej lehote), a to proti výroku o vine v odsudzujúcej časti aj proti výroku o treste.

V následnom písomnom podaní prostredníctvom obhajcu uvádza:

„Skutky, ktoré sa mi kladú za vinu som nespáchal a cítim sa nevinný.

V trestnom konaní bol pouţitý svedok – agent A. H., ktorý bol agentom na základe

príkazu sudcu Krajského súdu v Bratislava v zmysle § 88 písm. b/ ods. 1 aţ 5 Trestného

poriadku účinného do 31.12.2005. Súd uviedol, ţe svedkovi uveril v celom rozsahu napriek

určitým nezrovnalostiam pri popise jednotlivých skutkov.

10

K Skutkom č. 4/, 5/ a 6/ Svedok – agent vypovedal rozporne, jeho výpoveď

nekorešpondovala s výpoveďou v prípravnom konaní. Pri výpovedi pouţíval poznámky,

pričom na doplňujúce otázky odpovedal, ţe si nepamätá. Svedok sa pri svojom výsluchu

nepamätal na základné skutočnosti a ani na časové okolnosti. Bez pouţitia poznámok

by nedokázal reagovať, objasniť a konkretizovať skutok. Svedok bol ovplyvnený

aj poznámkami napísanými strojom, ktoré nepísal sám, ako i výpiskami údajov

z dokumentov, ktorých pôvod nedokázal objasniť.

K skutku č. 4/ Navyše zo záznamu zo sluţby od 19.30 dňa 25.11.2004 do 07.30 hod

dňa 26.11.2004, ktorý písomný dokument vypracoval svedok – agent, vyplýva, ţe v čase

spáchania skutku (t.j. asi o 22.30) mala hliadka od 22.15 h. preverovať výtrţností v S. bistro

S.. Súd sa nevysporiadal s tým, ako je moţné, ţe v tomto čase mali byť podľa vyjadrenia

svedka – agenta v katastrálnom území B.. Poukazujem na to, ţe záznam zo sluţby

vypracovával svedok H. sám. Nemal dôvod uvádzať inú obec (riešenie priestupku) ako tú,

ktorý uviedol pri svojej výpovedi.

K skutku č. 6/ Podľa záznamu zo sluţby, ktorá sa mala konať od 19.30 h. dňa

10.03.2005 do 07.30 h. dňa 11.03.2005 a ktorý dokument sa nachádza v súdnom spise, v čase

spáchania skutku (t.j. asi o 21.05 hod dňa 10.03.2005) mali členovia hliadky pracovať

na pridelených písomnostiach a zároveň byť v iných obciach ako obec B.,

kde sa mal stať skutok. Svedok H. nemal dôvod neuviesť do záznamu, ţe sa nachádzali

aj v obci B.. Poukazujem na to, ţe predmetný záznam zo sluţby vypracoval a podpísal sám

svedok H.. Súd sa taktieţ s touto skutočnosťou nevysporiadal.

Súd ma odsúdil na základe tvrdenia jediného svedka, ktorý vypovedal rozporne,

v jeho výpovediach sú váţne nezrovnalosti. Neexistuje ţiadny iný dôkaz, ktorý

by potvrdzoval, ţe som sa mal dopustiť skutkov, ktoré sa mi kladú za vinu. Rozhodnutie

o uznaní mojej viny a následnom uloţení trestu pokladám za nesprávne a nezákonné.

Rovnako nesúhlasím s ostatnými výrokmi v rozsudku, ktoré súvisia výrokmi o mojej vine.

Mám za to, ţe hodnovernosť svedka je spochybnená a nie moţné z nej vychádzať.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby súd rozsudok Špeciálneho súdu zo dňa

10. júla 2009, sp. zn. , zrušil a oslobodil ma spod obţaloby v zmysle § 322

ods. 3 a alebo b/ .“

11

Podaním z 22. novembra 2010 obţalovaný doplnil odvolanie. Uvádza v ňom,

ţe sa k spáchaniu skutkov kladených mu za vinu v plnom rozsahu priznáva a svoje konanie

ľutuje. Odvolanie podáva teda len proti výroku o treste (čím fakticky obmedzuje svoje

priznanie sa len na skutky, z ktorých bol súdom prvého stupňa uznaný vinným).

Upozorňuje na časovú vzdialenosť od spáchania predmetných činov a uvádza, ţe bol

uţ raz potrestaný tým, ţe po jednaniach so svojimi nadriadenými musel odísť z radov

Policajného zboru, a to po predchádzajúcom polročnom pozbavení výkonu sluţby, spojenom

s zníţením platu.

V súčasnosti podniká na základe ţivnosti. Je otcom dcéry, narodenej v roku 2004

a 25. septembra 2010 uzavrel manţelstvo, na dôkaz čoho predkladá príslušné doklady.

Doloţil tieţ prehľad o odmenách a trestoch z doby sluţby v Policajnom zbore, z ktorého

vyplýva časté porušovanie sluţobných povinností.

Najvyšší súd ako odvolací súd podľa , keďţe nezistil dôvod

na zamietnutie odvolania alebo zrušenie rozsudku podľa alebo 3 ,

preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1

Chybu z naposledy uvedenej kategórie (t.j. pouţiteľnú pre podanie dovolanie) zistil

odvolací súd v jednom prípade, a to vo vzťahu ku skutku v bode 3/ výroku rozsudku

(ako je uvedené ďalej).

Závery preskúmania napadnutého rozsudku sú nasledovné:

Odvolanie obţalovaného M. F.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/, odvolateľ namieta, ţe ak sa podľa dotknutého uznesenia

prokurátora skutok z 19. mája 2006 nestal, nemôţe byť zaň stíhaný ani on.

K tomu je potrebné uviesť, ţe súd v prejednávanej trestnej veci proti obţalovanému F.

nepreskúmava meritórne rozhodnutia vydané v iných konaniach, z hľadiska rozhodovania

12

o vine však nimi zároveň nie je bezprostredne ani sprostredkovane viazaný

( ).

Rozhodnutie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 20. júna 2006 sa týka skutku,

ktorý by bol (pri dokázaní vzájomnej korupčnej aktivity) ţalovateľný spoločne

pre poskytovateľa i prijímateľa úplatku, eventuálne návodcu a priameho páchateľa trestného

činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa (ak by k návodu došlo). Ide o tú istú udalosť,

ktorá tvorí podstatu skutku, ţalovaného v oboch veciach.

Skutok je však v kaţdej z nich formulovaný vţdy z hľadiska konania tej – ktorej

obvinenej osoby a len na ňu sa vzťahujú účinky právoplatného rozhodnutia o vine vo vzťahu

k tomuto skutku. To platí aj pokiaľ ide o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci (§ 9 ods. 1

písm. e/ ), a to rovnako ako pre samostatne vedené konania, tak aj pre prípad, ak by

obaja obvinení boli stíhaný spoločne, či uţ ako spolupáchatelia, vo vzťahu účastníka

k páchateľovi, alebo ako páchatelia, ktorých konanie na seba navzájom nadväzuje

(aj z hľadiska aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekáţka

„rei iudicatae“ sa viaţe vţdy na osobu obvineného pre ten istý skutok, z tohto dôvodu

uvedenú prekáţku môţe vytvoriť len právoplatný rozsudok súdu alebo právoplatné

rozhodnutie o zastavení trestného stíhania určitej konkrétnej osoby).

Zastavenie trestného stíhania proti R. B. teda nijako nebráni odsúdeniu obţalovaného F.

a hodnotenie dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom v kaţdej z oboch

dotknutých vecí je autonómne, riadiace sa kritériami

Z hľadiska vyššie uvedených okolností však moţno konštatovať, ţe medzi oboma

rozhodnutiami je podľa ich skutkových výrokov aj odôvodnení obsahová zhoda, týkajúca

sa priebehu konania zainteresovaných osôb tak, ţe R. B. síce poskytla sumu 1000 Sk, ale

v domnení, ţe ide o F. jej udelenú pokutu. Tomu malo z dôvodu nedostatku subjektívnej

stránky pri trestnom čine podplácania zodpovedať zastavenie trestného stíhania z dôvodu

podľa (nie a/) Ako však uţ bolo uvedené, súd predmetné

rozhodnutie prokurátora revidovať nemôţe a v konečnom dôsledku jeho právne účinky (z

hľadiska negatívneho rozhodnutia o vine R. B.) zodpovedajú výsledku trestného stíhania

obţalovaného F., t.j. popisu a právnej kvalifikácii skutku v bode 1/.

13

Pokiaľ ide o skutky v bode 2/ a 3/(a v súvislosti s doplneným odvolaním aj v bode 1),

odvolateľ všeobecne namieta, ţe mu ich spáchanie nebolo dokázané.

Je však dostatočne usvedčený vykonanými dôkazmi tak, ako to odôvodňuje rozsudok

súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ ide o zvukové záznamy, ktoré pochybnosť o konaní

obţalovaného vylučujú a dostatočne preukazujú i jeho celkový prístup k výkonu policajnej

sluţby.

To platí aj o skutku v bode 1/, a to aj bez pouţitia záznamového zariadenia. Podľa

údajov agenta tu totiţ bola stotoţnená skutočne na mieste a v čase činu prítomná vodička,

čo jeho (agentovu) vierohodnosť potvrdzuje.

Ako uţ bolo uvedené a ako vyplýva z popisu skutku vo výroku rozsudku,

pri sumarizácii skutkových zistení bola rešpektovaná zásada „in dubio pro reo“ a skutok

v bode 1/ bol vymedzený tak, ţe sa neuplatnila prísnejšia z oboch pouţiteľných právnych

kvalifikácii, a to ako trestného činu prijímania úplatku.

Pokiaľ ide o námietku uplatnenú v doplnenom odôvodnení odvolania zameranú

na porušenie zákazu dvojitého postihu, táto tieţ nie je dôvodná.

Predovšetkým podľa oznámenie Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, ktorým najvyšší

súd dokazovanie doplnil, obţalovaný ukončil sluţobný pomer dňom 31. augusta 2006,

a to uvoľnením na vlastnú ţiadosť podľa v znení

neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŢP.

Dočasné pozastavenie výkonu štátnej sluţby podľa § 46 tohto zákona je len dočasným

zabezpečovacím opatrením, ktoré samo-osebe nemá povahu sankcie. V prípade trestného

stíhania je štandardným riešením, obdobným z hľadiska tohto inštitútu aj u iných zamestnaní

v štátnej sluţbe a v širšom rozsahu v štátnych orgánoch (napr. sudcovia a prokurátori).

Ako vyplýva zo sluţobného hodnotenia obţ. F., toto dočasné pozastavenie trvalo

od 30. augusta 2005 do 28. februára 2006, kedy bolo ukončené a následne bol menovaný

uvoľnený so sluţby tak, ako je uvedené vyššie.

14

Aj keby však ku prepusteniu alebo ku postihu v rámci disciplinárnej právomoci

u príslušníka PZ v súvislosti s predmetom jeho trestného stíhania (skutkom) došlo, platí

nasledovné:

Zásada ne bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý

skutok, je podľa vyjadrená aj v ustanovení ,

podľa ktorého trestné stíhanie nemoţno začať a ak uţ bolo začaté, nemoţno v ňom

pokračovať a musí byť zastavené ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto

smere treba vychádzať z a 154 c a Protokolu č. 7

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nikoho nemoţno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho

istého štátu za trestný čin, za ktorý uţ bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom

podľa zákona a tohto štátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť,

ţe jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu

k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy

kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované

ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky

súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, ţe zákaz ne bis in idem je obmedzený na trestné

konanie, keďţe z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totoţnosť skutku

a nie totoţnosť právnej kvalifikácie.

Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

má však zásadný význam povaha daného činu, pretoţe tento článok nepochybne dopadá

na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu

za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závaţne činy,

kvalifikované našim právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne

ako disciplinárne delikty.

Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd moţno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné

správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závaţné činy, teda priestupky,

15

prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu

povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu

(či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma

adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska

účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).

Nie je porušením zákazu dvojitého postihu za ten istý čin (ne bis in idem) v zmysle

čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď obvinený

ako príslušník policajného zboru bol jednak postihnutý v disciplinárnom konaní za to,

ţe si ako člen hliadky počas kontroly v cestnej premávke svedomito neplnil úlohy, ktoré mu

boli uloţené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených

a jednak pre ten istý skutok v trestnom konaní odsúdený za prečin zneuţívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za to, ţe v úmysle zadováţiť sebe

majetkový prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keďţe

v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska

adresáta normy o delikt osoby so zvláštnym statusom, týkajúci sa partikulárneho záujmu,

teda v tomto prípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Uvedené platí bez ohľadu na formu postupu, ktorým bola dotknutej osobe sankcia

uloţená podľa (výkon disciplinárnej právomoci, alebo rozhodnutie

o prepustení) a bez ohľadu na zaradenie postihu pod hmotnoprávny titul podľa tohto zákona

(disciplinárne opatrenie podľa § 53 alebo prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. e/). Vţdy ide

o sankčné ustanovenie, jeho pouţitie však nezakladá postih v trestnej veci z hľadiska

aplikácie Dohovoru.

Navyše, odsúdenie za úmyselný trestný čin vyvoláva právnu nemoţnosť ďalšej sluţby

v Policajnom zbore, ktorej výrazom je prepustenie policajta zo štátne sluţby podľa § 192

ods. 1 písm. f/ vyššie uvedeného zákona. Ak bol tento postup pouţitý uţ predbeţne

na základe § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zák. (z dôvodu, resp. pod titulom porušenia sluţobných

povinností), nie je predmetom tohto konania jeho preskúmavanie. Je však vylúčené

hodnotenie odsúdenia a prepustenia zo štátnej sluţby príslušníka PZ ako dvojitého trestného

postihu, keďţe by k tomuto prepusteniu po právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin

(čo je dovŕšené týmto rozsudkom) aj tak (ako ku sekundárnemu právnemu následku spáchania

16

tohto činu) došlo (rovnako ako ku strate bezúhonnosti z hľadiska moţnosti stať s policajtom

v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov PZ). Takto je tomu

opäť i v právnom reţime ďalších povolaní súvisiacich s činnosťou štátnych orgánov

(ako príklad moţno rovnako uviesť sudcov a prokurátorov).

Zákonu by zodpovedala i právna kvalifikácia skutkov v bode 1/ aţ 3/ výroku

napadnutého rozsudku a bezvýnimočne to platí o skutkoch v bode 1/ a 2/, vrátane

odôvodnenia pouţitia dotknutých ustanovení .

Pri dôkaznom postupe, ktorého účelom bolo zistenie hodnoty mobilného telefónu

u skutku v bode 3/ však došlo k uţ vyššie naznačenej chybe. Ňou sa stalo vykonanie dôkazu,

na ktorom je rozhodnutie z hľadiska moţnosti kvalifikovať skutok ako trestný čin zaloţené,

nezákonným.

Stalo sa tak navyše v hraničnej situácii rozlíšenia trestného činu od priestupku, od čoho

závisí v konečnom dôsledku i uplatnenie asperačnej zásady pri ukladaní trestu.

Rozdiel zistenej škody (278,50 eur) oproti malej škode podľa § 125 ods. 1 súčasne

účinného (266 eur) je totiţ len 12,50 eur. Ak by táto hranica nebola

prekročená, uplatnil by sa v znení neskorších predpisov,

a to bez ohľadu na kvalifikáciu skutkov v bodoch 1/ a 2/ podľa v znení

účinnom do 1. januára 2006. Ide totiţ o viacčinný súbeh pokračovacieho trestného činu,

spáchaného v bodoch 1/ a 2/ (jednotiacim prvkom čiastkových útokov je tu okrem objektívnej

a subjektívnej súvislosti i spoločná právna kvalifikácia trestného činu podľa § 158 ods. 1

pouţitého tak, ako to zodpovedá jeho ustanoveniu , na čom nič

nemení právna kvalifikácia podľa § 160a ods. 1, 2 tohto zákona len u skutku v bode 2/)

a trestného činu v bode 3/, ktorý by však bol do výšky škody pri trestnom čine krádeţe a teda

hodnote mobilného telefónu do výšky 266 eur len priestupkom ( a nie trestným činom krádeţe

podľa súčasne účinného ).

V tejto situácii bolo potrebné dokazovaniu výšky škody venovať osobitnú pozornosť.

Mobilný telefón bol ohodnotený spôsobom podľa veta posledná ,

teda písomným potvrdením.

17

To by bolo moţné v zásade akceptovať, pokiaľ by v zmysle tohto ustanovenia neboli

dané pochybnosti o správnosti potvrdenia, resp. ak by tieto pochybnosti boli zákonným

spôsobom odstránené. Inak je totiţ potrebné prikročiť k objasňovaniu skúmanej otázky

vyššou formou odbornej činnosti podľa alebo pribratím znalca podľa

Ocenenie mobilného telefónu ako také nie je zloţitou objasňovanou skutočnosťou,

pri jej vysokom kvalifikačnom význame v prejednávanej veci a popísanej hraničnej právnej

situácii je však na mieste opätovne zdôrazniť jej závaţnosť.

Potvrdenie od dvoch (zrejme) predajcov mobilných telefónov alebo servisných firiem

(č.l. 59-60) nie je doloţené údajmi o organizácii, ktorá má byť v súlade s poţiadavkami § 141

ods. 3 špecializovaná na príslušnú činnosť.

Predovšetkým však nie je v ţiadnom z potvrdení uvedená osoba, ktorú moţno vypočuť

ako svedka k jeho obsahu, čo je zákonnou náleţitosťou a podmienkou pouţiteľnosti takéhoto

dôkazu.

Obţalovaný vinu u skutku v bode 3/ v celom rozsahu popiera, čo sformoval do takto

vyjadrenej odvolacej námietky. V konaní musí byť dokázané nielen spáchanie skutku

konkrétnou osobou, ale aj všetky zákonné znaky predmetného skutku ako trestného činu.

Z tohto hľadiska potom bolo (a v ďalšom priebehu konania na súde prvého stupňa bude)

potrebné vyššie uvedený svedecký výsluch ( ) vykonať (ak to bude

z hľadiska zabezpečenia príslušných osôb vystaviteľmi potvrdení moţné), keďţe pochybnosti

o správnosti potvrdenia je nutné konštatovať.

Okrem unifikovaného textu, ktorý má pochádzať od dvoch rozdielnych firiem

(spoločností s ručením obmedzeným), ide najmä o jeho finálny záver, učinený „po zhodnotení

všetkých ukazovateľov poţadovanej veci.“ Tým je odôvodnenie ocenenia mobilného telefónu

vyčerpané.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. (rovnako podľa § 89 ods. 14 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006) pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola

predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto

18

zistiť, vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej

veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Pre záver o relevantnom skutkovom zistení súdu musí byť dostatočne objasnené,

ako sa s parametrami ceny v zmysle kritérií tohto ustanovenia vystaviteľ potvrdenia

(týkajúceho sa podľa ostatných vykonaných dôkazov zrejme uţ pouţívaného telefónu -

v potvrdení je len tzv. číslo IMEI) odborne vysporiadal.

Nie je v súčasnom štádiu dokazovania napríklad zrejmé, či išlo o telefón ako typ

i konkrétny kus nový alebo kratšie či dlhšie pouţívaný, aký je jeho technický stav, aká bola

cena tohto typu telefónu na trhu ako nového v čase činu a či pri určení ceny bola braná

do úvahy amortizácia zodpovedajúca dobe pouţívania, alebo či ide len o cenu, ktorú

by predajca vystavujúci potvrdenie v čase činu sám pouţil.

Odôvodniť dôkazné určenie výšky škody v súlade so zákonom ako kvalifikačného

momentu bude potom úlohou súdu.

Na základe týchto nedostatkov najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine

u skutku v bode 3/ (a v nadväznosti na to i vo výroku o treste u obţalovaného F.)

pre chyby konania pri objasňovaní veci a s nimi spojené pochybnosti a správnosti skutkových

zistení napadnutého rozsudku, a to v zmysle ustanovení označených vo výroku tohto

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd zároveň rozhodol o treste za trestné činy spáchané v rozsahu výroku o vine

napadnutého rozsudku, ktorý zostal rozsudkom odvolacieho súdu u obţalovaného F.

nedotknutý, teda pokiaľ ide o skutky v bode 1/ a 2/ tohto výroku. Na základe správne

zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie, ktorú správne pouţil i odôvodnil súd

prvého stupňa ukladal najvyšší súd trest ako úhrnný podľa § 35 ods. 1 Tr. zák., a to v rámci

sadzby, prináleţiacej ku prísnejšie trestnému z oboch trestných činov, spáchaných

v jednočinnom súbehu, teda trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Pri zohľadnení najmä predchádzajúcej netrestanosti bolo primerané kritériám §§ 23, 31

ods. 1, 33 písm. g/ a 34 písm. i/ pouţitého uloţiť obţalovanému trest

odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, teda vo výmere troch rokov.

19

Zaradenie do prvej nápravnovýchovnej skupiny vyplýva z § 39a ods. 1 Tr. zák.,

a to na základe predchádzajúcej netrestanosti.

Pokiaľ ide o uloţenie peňaţného trestu a náhradného trestu odňatia slobody, moţno

odkázať na vo výroku tohto rozsudku pouţité ustanovenia a odôvodnenie napadnutého

rozsudku (pre obsahovú zhodnosť dotknutých výrokov oboch týchto rozsudkov).

Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ výroku napadnutého rozsudku, najvyšší súd vrátil vec

Špecializovanému trestnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Bude povinnosťou súdu prvého stupňa riadiť sa v ďalšom priebehu konania pokynmi,

obsiahnutými v predchádzajúcej časti textu.

Ak sa doplnením potrebných údajov a svedeckými výsluchmi neodstránia pochybnosti

o správnosti písomných potvrdení, bude potrebné postupovať podľa zákona s vyuţitím

znaleckého dokazovania tak, ako je (taktieţ) uvedené vyššie.

Mobilný telefón je ako vecný dôkaz k dispozícii a bol takto prezentovaný na hlavnom

pojednávaní, známa je i totoţnosť domnelého majiteľa (v čase predchádzajúcom času činu

zadrţaný a obvinený D. C.). Je teda dostatok podkladov, resp. informačných zdrojov pre

eventuálne znalecké skúmanie.

Ak výška škody nepresiahne hranicu 266 eur, nepôjde pri skutku v bode 3/ o trestný čin.

Ak áno, na právnej kvalifikácii skutku, výške trestnej sadzby pri (v týmto rozsudkom

vyvolanej procesnej situácii) ukladaného súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 pouţitého

a okolnostiach podmieňujúcich rozhodovanie o druhu a výmere uloţeného

trestu sa oproti pôvodnému rozhodovaniu súdu prvého stupňa nič nezmení.

Odvolanie obţalovaného A. S.

Pôvodne podané odvolanie sa týka uznania viny u skutkov v bode 4/ aţ 6/ výroku

napadnutého rozsudku a formulované je aj vo vzťahu k výroku o treste.

20

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výpovede agenta, je potrebné uviesť, ţe nemoţno

očakávať a bolo by neprirodzené, keby si agent vzhľadom k časovému odstupu a mnoţstvu

zákrokov pri výkone spoločnej sluţby pamätal na tieto udalosti podrobne. Podstatou plnenia

jeho úlohy bolo oznámenie základných údajov, ktoré uviedol do prvotných poznámok,

odovzdaných styčnému dôstojníkovi. Na ich základe boli potom stotoţnené osoby

priestupcov, poskytujúcich úplatok a nimi skutočne pouţívané vozidlá (u skutku v bode 5/

navyše vozidlo na sv. M. ako prevádzkovateľa ani evidované nebolo, vykonával však na ňom

skutočne rozvoz pečiva).

Z týchto troch vodičov boli uţ dvaja právoplatne odsúdení za podplácanie, a to trestným

rozkazom, proti ktorému nepodali odpor, trestné stíhanie vo veci J. N. (skutok 6/) bolo

skončené právoplatne oslobodzujúcim rozsudkom, avšak zo špecifických dôvodov

nedodrţania totoţnosti ţalovaného skutku oproti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Čo sa týka namietaných poznámok, ktoré si svedok priniesol na hlavné pojednávanie,

zákon s pouţívaním poznámok pri svedeckej výpovedi priamo počíta (§ 138 a § 123 ods. 1

).

Pred výsluchom svedok vysvetlil, o aké poznámky ide. Rukou písaný text, svedkom

zostavený podľa správ styčného dôstojníka, ktoré zase odráţajú obsah prvotných poznámok

agenta a ktoré agent následne korigoval a signoval, mu bol pri výsluchu ponechaný (týka

sa skutkov 1/ aţ 3/, teda obţalovaného F.), a následne bol pripojený k zápisnici

do súdneho spisu.

Strojom, resp. tlačeným písmom písaný text predstavovali podľa vysvetlenia svedka

priamo správy styčného dôstojníka, zostavované vyššie uvedeným spôsobom a týka

sa skutkov 4/ aţ 6/, teda obţalovaného S.. Tieto doklady svedok odovzdal

na výzvu samosudcovi pred výsluchom, teda pri výpovedi mu k dispozícii neboli, a taktieţ

sú pripojené v súdnom spise (č.l. 922 – 923).

K namietaným záznamom zo sluţby, vypracovanými H., týkajúcim sa skutkov v bode

4/ a 6/ najvyšší súd uvádza, ţe naozaj v nich nie sú uvedené údaje o kontakte policajnej

hliadky s dotknutými osobami (S., N.) a mieste, kde k predmetným udalostiam došlo. Ide

však o tú istú, vozidlom pri hliadkovej činnosti ľahko dostupnú lokalitu (katastrálne územie

obce B.), teda ani táto okolnosť spáchanie trestnej činnosti nijako nespochybňuje.

21

Naopak, bolo by popretím plnenia úlohy agenta, ak by svedok H. zapisoval

do sluţobných hlásení predmetné udalosti, v ktorých skutkovo spočíva ním odhaľovaná

a dôkazmi dokumentovaná trestná činnosť. Tá bola predmetom jeho prvotných poznámok,

ktoré odovzdával styčnému dôstojníkovi.

Čo sa týka všeobecne formulovanej námietky nedokázania obţalovanému trestnej

činnosti, tu moţno odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku doplnené reakciou

na odvolacie námietky v predchádzajúcej časti textu (to sa týka i právnej kvalifikácie skutkov

v bode 4/ aţ 6/ výroku rozsudku).

Vyššie uvedené závery sa stali nadbytočnými po doplnení odvolania obţalovaným S..

Vzhľadom k rozsahu revízneho princípu podľa je takáto zmena v zmysle

faktického zúţenia predmetu odvolania (len na výrok o treste) prípustná,

aj keď sa neprejaví procesným rozhodnutím (nejde o vzatie odvolania späť, nakoľko

odvolanie vo zvyšnom rozsahu je stále aktuálne z hľadiska preskúmania ním naďalej

napadnutého výroku odvolacím súdom, a to výroku o treste).

Najvyšší súd teda predchádzajúce úvahy prezentuje pre dokreslenie riešenej

problematiky, súvisiacej s nadväzujúcou otázkou rozhodovania o treste.

Obţalovaný podal odvolanie proti tomuto výroku (o treste) bez bliţšieho odôvodnenia.

Pokiaľ ide o tento výrok, trest bol uloţený v rámci zákonnej sadzby, a to na jej spodnej

hranici. To z hľadiska jeho primeranosti odráţa predchádzajúcu netrestanosť obţalovaného,

a to napriek systematickej pokračovacej trestnej činnosti, zároveň páchanej obţalovaným

v jednočinnom súbehu dvoch trestných činov (jeden čin je tu tvorený troma čiastkovými

útokmi).

Z hľadiska doplneného odvolania obţ. S. platí o otázke dvojitého postihu to, čo u obţ.

F., pričom chronológia skončenia štátnej sluţby policajta sa u nich zhoduje. V tomto prípade

obţ. S. sám na hlavnom pojednávaní vo vyjadrení k sluţobnému hodnoteniu aj v podanom

odvolaní potvrdil, ţe po opätovnom nástupe sluţby (po ukončení jej predchádzajúceho

dočasného pozastavenia) opustil Policajný zbor sám.

22

V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o poţiadavku uloţenia trestu odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu, toto nie je moţné vzhľadom na minimálnu výšku

sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine prijímania úplatku (tri roky) a ustanovenie

§ 58 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, ktoré predpokladá moţnosť

podmienečného odkladu výkonu len pri treste odňatia slobody neprevyšujúcom dva roky.

Podľa súčasne účinného ide z hľadiska moţnosti

podmienečne odloţiť výkon trestu o hranicu troch rokov, prijímanie úplatku verejným

činiteľom je však v osobitnej časti tohto zákona sankcionované minimálne piatimi rokmi

trestu odňatia slobody (§ 329 ods. 2 Tr. zák.). Z hľadiska pravidla o časovej účinnosti

( Tr. zák.) nie je moţné ustanovenia oboch dotknutých zákonov (

a ) pri ukladaní trestu kombinovať, moţno pouţiť len jeden z nich. V tomto

prípade je to v znení účinnom v čase spáchania činu, keďţe neskôr účinný

zákon nie je pre páchateľa priaznivejší (práve naopak).

Mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1 tohto zákona (účinného

do 1. januára 2006) nemoţno pouţiť, nakoľko okolnosti prípadu ani pomery páchateľa nijako

výnimočne otázku ukladania trestu neovplyvňujú (podnikanie, otcovstvo a uzavretie

manţelstva za daných konkrétnych okolností takouto výnimočnosťou nie sú).

Rovnako je tomu z hľadiska ustanovenia § 39 ods. 1 súčasne účinného Trestného

zákona, teda ani toto ustanovenie nečiní „nový“ zákon pre páchateľa priaznivejším.

Na základe uvedených okolností bolo odvolanie obţalovaného S. zamietnuté ako

nedôvodné.

Odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Tu je potrebné súhlasiť s odôvodnením odvolania v tom smere, ţe provokáciu agenta

pri korupcii verejného činiteľa (teda aj dopravného policajta pri riešení priestupku) v právnom

reţime podľa v znení účinnom do 1. januára 2010 (rovnako podľa

ods. 2 v súčasnej účinnom znení) je moţné pouţiť. Taktieţ v tom, ţe úvodná časť

konania agenta, spočívajúca v predstieraní spáchania priestupku ešte provokáciou nie je,

je len kontrolou plnenia sluţobných povinností dotknutých osôb.

23

Je však potrebné súhlasiť aj s výsledkom úvah súdu prvého stupňa pri hodnotení

dôkazov na č.l. 20 a 21 v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vyznievajú v tom smere,

ţe prevzatie peňaţných prostriedkov obţalovanými od agenta dokázané nebolo.

Samotný zvukový záznam preukazuje len agentovu snahu policajnej hliadke 4000Sk

poskytnúť, akceptácia tejto ponuky a teda ani prevzatie bankoviek zvukovo zachytené

(v závere záznamu, obsahujúceho ponuku) nebolo. V tomto rozsahu teda nie je moţné

rozlíšiť, či prepustenie vodiča bez priestupkového postihu (ak ku nemu vôbec malo dôjsť)

nie je výsledkom púhej benevolencie, resp. laxného prístupu k plneniu sluţobných povinností.

Agent Š. bol pritom pouţitý nie ako kolega v policajnej hliadke monitorujúci výkon

sluţby podozrivej osoby dlhodobo (čo zodpovedá pouţitiu agenta H.), ale ad hoc ako

provokujúci úplatca (ponuka úplatku uţ totiţ provokáciou je). Nedostatočná výpovedná

hodnota zvukového záznamu teda mohla a mala byť doplnená zaistením na tento účel

pripravených bankoviek po zadrţaní obţalovaných, ku ktorému došlo po ukončení

ich komunikácie a kontaktu s agentom.

Bankovky však u osôb oboch zadrţaných neboli nájdené, pričom podľa zápisnice

o zadrţaní, podpísanej zasahujúcimi policajtmi u nich bola robená osobná prehliadka. V tejto

situácii nemôţu obstáť tvrdenia niektorých svedkov o priebehu úkonu tejto prehliadky, ktorá

mala spočívať len vo vykladaní predmetov obţalovanými z vrecák a opäť je potrebné súhlasiť

s odvolaním prokurátora, ţe postup pri zásahu bol nelogický.

Predmetné bankovky neboli nájdené ani vo vozidle, a to napriek jeho za účasti

policajného technika vykonanej obhliadke po zadrţaní obţalovaných. Keďţe toto vozidlo

bolo za účasti inšpekčných dôstojníkov a ďalších dvoch zasahujúcich policajtov (a bez osôb

obţalovaných) jednak preváţané na OO PZ S., a tam následne aj preparkované do garáţe,

nájdenie na provokáciu pouţitých peňazí v závere popísaného priebehu udalostí operatívnym

pracovníkom inšpekčnej sluţby medzi sedadlami vodiča a spolujazdca (v predtým

uţ prehľadanom vozidle) nemôţe nevyvolať pochybnosti o postupe policajných orgánov

(a to práve pri zvukovom nepodchytení prevzatia úplatku agentom).

O porušení sluţobných povinností obţalovanými by bolo moţné uvaţovať aj z hľadiska

samotného prepustenia vodiča bez priestupkového postihu, čomu by zodpovedal obţalobou

kvalifikovaný trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Na rozdiel od korupcie

24

však vo vzťahu k tomuto trestnému činu provokácia podľa vyššie uvedených ustanovení

, upravujúcich pouţitie agenta, prípustná nie je. Vyprovokované konanie

teda v takomto prípade nemôţe byť uvedeným trestným činom.

To platí aj v prejednávanej veci, keďţe zo zvukového záznamu je zrejmé avizovanie

postihu voči vodičovi zasahujúcimi policajtmi, ktorých však agent intenzívne nahováral

na protiprávnu zhovievavosť, čo podporoval prosbami osobného charakteru a následne

aj ponukou úplatku (aj keď jeho prijatie nebolo dokázané).

Na vyššie popísanej trestnoprávnej irelevancii činu nič nemení okolnosť, ţe pri

skutkoch tejto kategórie by inak (pri absencii provokácie) išlo o jednočinný súbeh oboch

dotknutých trestných činov. Ak by bola agentova provokácia úspešná, aplikačným riešením

by bolo pouţitie kvalifikácie skutku len ako trestného činu prijímania úplatku, teda pri jeho

nekvalifikovaní aj ako trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, spáchaného

v jednočinnom súbehu.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď oslobodil obţalovaných spod obţaloby

podľa , keďţe ţalovaný skutok nie je trestným činom. Najvyšší súd

v pozícii odvolacieho súdu len sčasti upravil a sčasti doplnil odôvodnenie oslobodzujúceho

výroku rozsudku a odvolanie prokurátora, smerujúce voči tomuto výroku ako nedôvodné

zamietol.

Len na dôvaţok je potrebné dodať, ţe ak agent nebol v kritickom čase ovplyvnený

alkoholom, čo mal podľa jeho výpovede potvrdiť i výsledok obţalovanými vykonanej

dychovej skúšky, tak konanie menovaných, spočívajúce v prepustení vodiča (ktorý mal práve

ovplyvnením alkoholom pravidlá cestnej premávky porušiť) bez priestupkového postihu

(v čom spočíva podstata ţalovaného skutku), nemôţe byť trestným činom zneuţívania

právomoci verejného činiteľa. Bezúplatné tolerovanie iného moţného, agentom

s obţalovanými komunikovaného, nezávaţného priestupku (nezapnutý bezpečnostný pás),

by z hľadiska materiálne korektívu (§ 3 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006)

aj bez ohľadu na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozsudku nebolo trestným činom.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

25

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková