Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
41b/363395.617bb4.pdf
PDF · 204.2 KB
No categories available
2To/9/2009
Najvyšší súd 2 To 9/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obţalovanému M. F. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku inej nenáleţitej
výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné na
verejnom zasadnutí 30. novembra 2010 v Bratislave o odvolaniach obţalovaných M. F., A. S.
a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry proti rozsudku bývalého Špeciálneho súdu z 10.
júla 2009, sp. zn. PK – 1 T 27/2008 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok zrušuje
vo výroku o vine v bode 3/ u obţalovaného M. F. a vo výroku o treste u tohto obţalovaného.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovanému M. F. ukladá podľa
§ 160a ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa obţalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obţalovanému
zároveň ukladá peňažný trest vo výmere 331, 94 eur.
2
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 pre prípad, ţe by výkon
peňaţného trestu bol úmyselne zmarený sa obţalovanému ustanovuje náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu u obţalovaného M. F. znovu prejednal a rozhodol.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
a obţalovaného A. S. zamietajú.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom samosudca bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku rozhodol
na hlavnom pojednávaní konanom 10. júla 2009 tak, ţe:
obžalovaný M. F.
1. dňa 19.05.2005 asi o 17.00 hod., pri výjazde na diaľnicu Dl v smere na B. od B. ako
starší inšpektor 00 PZ S., OR PZ B.. počas výkonu hliadkovej sluţby vodičke osobného
motorového vozidla zn. S. I., TEČ S., R. B., za jazdu v protismere uloţil za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 3 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom znení blokovú pokutu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur), avšak
v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 citovaného zákona na pokutových blokoch nevyznačil
údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uloţená,
peniaze si ponechal pre vlastnú potrebu na úkor príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky.
2. dňa 22.05.2005 asi o 01.00 hod. v katastrálnom území obce B., ako starší inšpektor
OR PZ B.. počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej skúške u vodiča osobného
motorového vozidla Peugeot 205, TEČ S., J. H. ţiadal 2 000 Sk a následne prijal od tohto
sumu 2.200,- Sk (73,03 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore
s ustanovením § 58 ods. 3 písm. a), 4 písm. c), § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom znení, priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore
3
s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách v platnom znení nezadrţal vodičovi vodičský preukaz.
3. dňa 27.12.2004 asi o 00.30 hod. v priestoroch OO PZ S., bez pokynu príslušného
OČTK išiel do garáţe, kde z vozidla v tom čase na OO PZ predvedenej podozrivej osoby
odcudzil mobilný telefón značky S. C. IMEI X. v hodnote 8.390,- Sk (278,50 eur) a retiazku
zo ţltého kovu, nezistenej hodnoty, nestotoţneného majiteľa.
obžalovaný A. S.
4. dňa 25.11.2004 asi o 22.30 hod. v katastrálnom území obce B., ako inšpektor OO
PZ S., OR PZ B., počas výkonu hliadkovej sluţby, po pozitívnej dychovej skúške u vodiča
osobného motorového vozidla zn. Š.Š., TEČ T., D. S., prijal od tohto sumu 2.000,- Sk (66,39
eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore s ustanovením § 58 ods. 3 písm.
a), 4 písm. c), § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o o priestupkoch v platnom znení,
priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b)
zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení
nezadrţal vodičovi vodičský preukaz.
5. dňa 22.01.2005 asi o 04.05 hod. na diaľnici Dl v smere z B. na T.,
asi 3 km za odbočku na S., počas výkonu hliadkovej sluţby od vodiča motorového vozidla zn.
I., TEČ B., M. M. prijal sumu 1.000,- Sk (33,19 eur) za to, ţe ho nepostihne za vjazd do
zákazu vjazdu a v rozpore s ustanovením § 84 ods. 1, § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom mení, priestupok podľa § 22 citovaného zákona ďalej nevybavoval,
6. dňa 10.03.2005 asi o 21.05 hod. v katastrálnom území obce B.,
ako inšpektor OO PZ S., OR PZ B., počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej
skúške u vodiča osobného motorového vozidla zn. T. C., TEČ S., J. N. prijal od tohto sumu
4.000,- Sk (132,78 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore
s ustanovením § 58 ods. 3 písm. a), 4 písm. c), § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom znení priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore
s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách v platnom znení, nezadrţal vodičovi vodičský preukaz,
t e d a
4
obžalovaný M. F.
v bode 1
v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu,
v bode 2
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba ţiadal a prijal úplatok
a spáchal taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ, v úmysle zadováţiť sebe
neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,
v bode 3
prisvojil si cudziu vec tým, ţe sa jej zmocnil a spôsobil tak Š. nie nepatrnú,
obž. A. S.
v bodoch 4,5 a 6
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal
taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený
prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,
čím spáchali
obž. M. F.
v bode 1 a 2
pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, v bode 1 podľa § 158
ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v bode 2 podľa § 158 ods. l
písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 2
trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 3
trestný čin krádeţe podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
5
obž. A. S.
v bodoch 4,5 a 6
pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu
s pokračovacím trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Za to sa odsudzujú
Obžalovaný M. F.:
Podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, s pouţitím § 35 ods. 2
Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.
Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa pre výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest
vo výmere 10.000,- Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).
Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon
peňaţného trestu bol úmyselne zmarený obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Obžalovaný A. S.
Podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, s pouţitím § 35 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3(troch) rokov
Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa pre výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
6
Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest
o výmere 10.000,-Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).
Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon
peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa zhabáva jeden kus bankovky
nominálnej hodnoty 1.000,- Sk č. P42130369.
II.
Obžalovaný M. F. – nar. X. v B., trvalé bytom S., ul. S. X., samostatne zárobkovo činná
osoba.
Obžalovaný A. S. – nar. X. v B., trvalé bytom N. D. D. pri D., ul. T., samostatne zárobkovo
činná osoba.
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzujú spod skutku obţaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII 2 Gv 29/06 zo dňa
2. októbra 2008 pre spolupáchateľstvo k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej
výhody podľa §§ 9 ods. 2, 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretoţe nie je trestným
činom, a ktorý skutok mali spáchať tak,
že
dňa 17.8.2005 v čase o 23.10 h v S. na ul. D. pri kontrole v cestnej premávke
vykonávali kontrolu vodiča A. Š., nar. X., trvalé bytom Ţ., ul. P., ktorý viedol osobné
motorové vozidlo zn. Š. F., ev. č. B. a uviedol im, ţe poţil alkoholické nápoje a po výzve
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu dychovou skúškou, a po vykonaní tejto
skúšky, vyţiadali a následne prijali úplatok 4.000,-Sk ako úplatok za nesplnenie si povinností,
pretoţe ďalej nepokračovali v objasňovaní priestupku, pričom ich povinnosťou bolo v zmysle
7
§ 59 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov objasniť priestupok a v zmysle
§ 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov, zadrţať vodičský preukaz, vydať o jeho zadrţaní potvrdenie
a bezodkladne ho odovzdať príslušnému dopravnému inšpektorátu.
Proti prvostupňovému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry písomným podaním zo 17. júla 2009 v neprospech oboch
obţalovaných v rozsahu výroku o oslobodení menovaných spod obţaloby ohľadom skutku
v jej bode 7 (časť II. výroku rozsudku).
V následnom doplňujúcom podaní dôvodí a navrhuje nasledovné:
„Obidvaja obţalovaní boli v čase spáchania skutku policajtmi, ktorí vykonávali svoju
sluţobnú činnosť. Z uvedeného dôvodu mali postavenie verejných činiteľov. Okrem skutku
č. 7/ uvedeného v obţalobe, kaţdý z nich bol obţalovaný z ďalších troch skutkov, z ktorých
ich usvedčoval iný agent a za tieto skutky boli v tomto trestnom konaní špeciálnym súdom
uznaní vinnými. Navyše agent (A. H.) vypovedal, ţe obţalovaní psychologicky pôsobili na
vodičov, ktorých kontrolovali tak, aby navodili situáciu, ktorou sa domáhali ponúknutia
úplatku, a to súčasným vypisovaním tlačiva – správa o objasnení priestupku v cestnej
premávke, a súčasne vedením rozhovoru s vodičom namiesto ukončenia kontroly zákonným
spôsobom.
Podľa § 117 ods. 2 Trestného poriadku agent môţe provokovať ak ide o korupciu
verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe páchateľ by spáchal taký trestný
čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný. Práve všetky okolnosti uvedené
v predchádzajúcom odseku spĺňajú všetky zákonné znaky na provokáciu agenta v zmysle
§ 117 ods. 2 Trestného poriadku, a preto sa nestotoţňujem s názorom, ţe by agent konal
v rozpore so zákonom.
Navyše argumentácia súdu, ţe išlo o provokáciu nie je úplne na mieste, pretoţe agent
sa pohyboval na verejne prístupnom mieste s beţným vozidlom, samotné jeho vyjadrenia,
ţe poţil alkoholické nápoje a nereagovanie na vykonanie dychovej skúšky (ktorú nakoniec
vykonal, čo vyplýva predovšetkým z výsluchu agenta a zvukového záznamu), technický stav
vozidla, nezapnutie bezpečnostných pásov, nie sú provokáciou. Obţalovaní, ako policajti,
mali reagovať štandardným spôsobom, čo aj sčasti urobili (správa o objasnení priestupku
v cestnej premávke), avšak ďalej postupovali nelogicky, viedli zbytočný rozhovor s agentom
8
namiesto toho, aby doriešili situáciu, keď uţ vypisovali správu o objasnení priestupku
v cestnej premávke, nevytlačili výsledok dychovej skúšky a nakoniec zobrali úplatok
a nechali agenta odísť bez potrestania, akoby k ničomu nedošlo. Obţalovaní konali tak,
ţe navodili situáciu na ponúknutie úplatku, pričom opäť poukazujem na dokazovanie
vo vzťahu ku skutkom č. 1/ aţ 6/.
Súhlasím s tvrdením súdu, ţe vykonávanie procesných úkonov políciou
pri zadokumentovaní peňazí, ktoré boli odovzdané agentom ako úplatok, bolo nelogické,
avšak dokazovanie v tejto časti sa venovalo len činnosti, ktorá nastala po odovzdaní peňazí
ako úplatku a z dokazovania vyplýva, ţe peniaze boli odovzdané (výsluch agenta Š.
a zvukový záznam).
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Najvyšší súd SR
podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku, ktorým oslobodil obţalovaných M. F. a A. S., pretoţe sa súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre porušenie ustanovenia Trestného
zákona, a preto, ţe je uloţený trest neprimeraný.
Navrhujem rozhodnúť o uloţení trestov tak, ako uviedol prokurátor v záverečnej reči
na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2009.
Keďţe obidvaja obţalovaní hneď po vyhlásení rozsudku dňa 10. júla 2009 podali
odvolanie, tak pokiaľ tieto odvolania neboli vzaté späť, navrhujem ich podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“
Odvolanie podal taktieţ obţalovaný M. F. ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku
(teda v zákonnej lehote) proti výroku o vine v odsudzujúcej časti. V následnom písomnom
podaní prostredníctvom obhajcu uvádza:
„K bodu 1/ rozsudku:
vo vzťahu k svedkyni R. B. prokurátor úradu Špeciálnej prokuratúry zastavil trestné
stíhanie uznesením pod sp. zn. VII 2/Gv_55/06 zo dňa 20.6.2006 z dôvodu,
ţe sa nestal skutok. Čiţe ak sa nestal skutok potom nemôţe byť stíhaný ani obţalovaný M. F..
9
Obţalovaný M. F. skutky pod bodom II. III. popiera, podľa jeho vyjadrenia týchto sa
nedopustil (vyplýva to z jeho reakcie na výpovede svedkov) a ţiadnym spôsobom nebolo
preukázané v jednak v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní, ţe uvedených
skutkov sa dopustil.
S poukazom na vyššie skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (správne malo byť bývalého
Špeciálneho súdu), sp. zn. PK – 1 T 27/08, zo dňa 10. júla 2009 a tomuto prikázal aby vo veci
znovu konal a rozhodol.“
V dodatočne predloţenom podaní obţalovaný výslovne namieta aj nepreukázanie
skutku v bode 1/ výroku napadnutého rozsudku.
Súčasne uvádza, ţe ako príslušník Policajného zboru bol personálnym rozkazom
zo dňa 30. augusta 2009 dočasne pozbavený výkonu štátnej sluţby, nakoľko bol podozrivý
z porušovania sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a následne došlo k ukončeniu
jeho sluţobného pomeru.
Obţalovaný má za to, ţe jeho opakované odsúdenie by bolo porušením zákazu
dvojitého postihu v zmysle Čl. 4 Protokolu 7 k Dohode o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Odvolanie podal aj obţalovaný A. S. ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku (teda
v zákonnej lehote), a to proti výroku o vine v odsudzujúcej časti aj proti výroku o treste.
V následnom písomnom podaní prostredníctvom obhajcu uvádza:
„Skutky, ktoré sa mi kladú za vinu som nespáchal a cítim sa nevinný.
V trestnom konaní bol pouţitý svedok – agent A. H., ktorý bol agentom na základe
príkazu sudcu Krajského súdu v Bratislava v zmysle § 88 písm. b/ ods. 1 aţ 5 Trestného
poriadku účinného do 31.12.2005. Súd uviedol, ţe svedkovi uveril v celom rozsahu napriek
určitým nezrovnalostiam pri popise jednotlivých skutkov.
10
K Skutkom č. 4/, 5/ a 6/ Svedok – agent vypovedal rozporne, jeho výpoveď
nekorešpondovala s výpoveďou v prípravnom konaní. Pri výpovedi pouţíval poznámky,
pričom na doplňujúce otázky odpovedal, ţe si nepamätá. Svedok sa pri svojom výsluchu
nepamätal na základné skutočnosti a ani na časové okolnosti. Bez pouţitia poznámok
by nedokázal reagovať, objasniť a konkretizovať skutok. Svedok bol ovplyvnený
aj poznámkami napísanými strojom, ktoré nepísal sám, ako i výpiskami údajov
z dokumentov, ktorých pôvod nedokázal objasniť.
K skutku č. 4/ Navyše zo záznamu zo sluţby od 19.30 dňa 25.11.2004 do 07.30 hod
dňa 26.11.2004, ktorý písomný dokument vypracoval svedok – agent, vyplýva, ţe v čase
spáchania skutku (t.j. asi o 22.30) mala hliadka od 22.15 h. preverovať výtrţností v S. bistro
S.. Súd sa nevysporiadal s tým, ako je moţné, ţe v tomto čase mali byť podľa vyjadrenia
svedka – agenta v katastrálnom území B.. Poukazujem na to, ţe záznam zo sluţby
vypracovával svedok H. sám. Nemal dôvod uvádzať inú obec (riešenie priestupku) ako tú,
ktorý uviedol pri svojej výpovedi.
K skutku č. 6/ Podľa záznamu zo sluţby, ktorá sa mala konať od 19.30 h. dňa
10.03.2005 do 07.30 h. dňa 11.03.2005 a ktorý dokument sa nachádza v súdnom spise, v čase
spáchania skutku (t.j. asi o 21.05 hod dňa 10.03.2005) mali členovia hliadky pracovať
na pridelených písomnostiach a zároveň byť v iných obciach ako obec B.,
kde sa mal stať skutok. Svedok H. nemal dôvod neuviesť do záznamu, ţe sa nachádzali
aj v obci B.. Poukazujem na to, ţe predmetný záznam zo sluţby vypracoval a podpísal sám
svedok H.. Súd sa taktieţ s touto skutočnosťou nevysporiadal.
Súd ma odsúdil na základe tvrdenia jediného svedka, ktorý vypovedal rozporne,
v jeho výpovediach sú váţne nezrovnalosti. Neexistuje ţiadny iný dôkaz, ktorý
by potvrdzoval, ţe som sa mal dopustiť skutkov, ktoré sa mi kladú za vinu. Rozhodnutie
o uznaní mojej viny a následnom uloţení trestu pokladám za nesprávne a nezákonné.
Rovnako nesúhlasím s ostatnými výrokmi v rozsudku, ktoré súvisia výrokmi o mojej vine.
Mám za to, ţe hodnovernosť svedka je spochybnená a nie moţné z nej vychádzať.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby súd rozsudok Špeciálneho súdu zo dňa
10. júla 2009, sp. zn. PK-1T/27/2008, zrušil a oslobodil ma spod obţaloby v zmysle § 322
ods. 3 a § 285 písm. a/ alebo b/ Trestného poriadku.“
11
Podaním z 22. novembra 2010 obţalovaný doplnil odvolanie. Uvádza v ňom,
ţe sa k spáchaniu skutkov kladených mu za vinu v plnom rozsahu priznáva a svoje konanie
ľutuje. Odvolanie podáva teda len proti výroku o treste (čím fakticky obmedzuje svoje
priznanie sa len na skutky, z ktorých bol súdom prvého stupňa uznaný vinným).
Upozorňuje na časovú vzdialenosť od spáchania predmetných činov a uvádza, ţe bol
uţ raz potrestaný tým, ţe po jednaniach so svojimi nadriadenými musel odísť z radov
Policajného zboru, a to po predchádzajúcom polročnom pozbavení výkonu sluţby, spojenom
s 50%-ným zníţením platu.
V súčasnosti podniká na základe ţivnosti. Je otcom dcéry, narodenej v roku 2004
a 25. septembra 2010 uzavrel manţelstvo, na dôkaz čoho predkladá príslušné doklady.
Doloţil tieţ prehľad o odmenách a trestoch z doby sluţby v Policajnom zbore, z ktorého
vyplýva časté porušovanie sluţobných povinností.
Najvyšší súd ako odvolací súd podľa § 315 Tr. por., keďţe nezistil dôvod
na zamietnutie odvolania alebo zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
Chybu z naposledy uvedenej kategórie (t.j. pouţiteľnú pre podanie dovolanie) zistil
odvolací súd v jednom prípade, a to vo vzťahu ku skutku v bode 3/ výroku rozsudku
(ako je uvedené ďalej).
Závery preskúmania napadnutého rozsudku sú nasledovné:
Odvolanie obţalovaného M. F.
Pokiaľ ide o skutok v bode 1/, odvolateľ namieta, ţe ak sa podľa dotknutého uznesenia
prokurátora skutok z 19. mája 2006 nestal, nemôţe byť zaň stíhaný ani on.
K tomu je potrebné uviesť, ţe súd v prejednávanej trestnej veci proti obţalovanému F.
nepreskúmava meritórne rozhodnutia vydané v iných konaniach, z hľadiska rozhodovania
12
o vine však nimi zároveň nie je bezprostredne ani sprostredkovane viazaný
Rozhodnutie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 20. júna 2006 sa týka skutku,
ktorý by bol (pri dokázaní vzájomnej korupčnej aktivity) ţalovateľný spoločne
pre poskytovateľa i prijímateľa úplatku, eventuálne návodcu a priameho páchateľa trestného
činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa (ak by k návodu došlo). Ide o tú istú udalosť,
ktorá tvorí podstatu skutku, ţalovaného v oboch veciach.
Skutok je však v kaţdej z nich formulovaný vţdy z hľadiska konania tej – ktorej
obvinenej osoby a len na ňu sa vzťahujú účinky právoplatného rozhodnutia o vine vo vzťahu
k tomuto skutku. To platí aj pokiaľ ide o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci (§ 9 ods. 1
písm. e/ Tr. por.), a to rovnako ako pre samostatne vedené konania, tak aj pre prípad, ak by
obaja obvinení boli stíhaný spoločne, či uţ ako spolupáchatelia, vo vzťahu účastníka
k páchateľovi, alebo ako páchatelia, ktorých konanie na seba navzájom nadväzuje
(aj z hľadiska aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekáţka
„rei iudicatae“ sa viaţe vţdy na osobu obvineného pre ten istý skutok, z tohto dôvodu
uvedenú prekáţku môţe vytvoriť len právoplatný rozsudok súdu alebo právoplatné
rozhodnutie o zastavení trestného stíhania určitej konkrétnej osoby).
Zastavenie trestného stíhania proti R. B. teda nijako nebráni odsúdeniu obţalovaného F.
a hodnotenie dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom v kaţdej z oboch
dotknutých vecí je autonómne, riadiace sa kritériami § 2 ods. 12 Tr. por.
Z hľadiska vyššie uvedených okolností však moţno konštatovať, ţe medzi oboma
rozhodnutiami je podľa ich skutkových výrokov aj odôvodnení obsahová zhoda, týkajúca
sa priebehu konania zainteresovaných osôb tak, ţe R. B. síce poskytla sumu 1000 Sk, ale
v domnení, ţe ide o F. jej udelenú pokutu. Tomu malo z dôvodu nedostatku subjektívnej
stránky pri trestnom čine podplácania zodpovedať zastavenie trestného stíhania z dôvodu
podľa § 215 ods. 1 písm. b/ (nie a/) Tr. por. Ako však uţ bolo uvedené, súd predmetné
rozhodnutie prokurátora revidovať nemôţe a v konečnom dôsledku jeho právne účinky (z
hľadiska negatívneho rozhodnutia o vine R. B.) zodpovedajú výsledku trestného stíhania
obţalovaného F., t.j. popisu a právnej kvalifikácii skutku v bode 1/.
13
Pokiaľ ide o skutky v bode 2/ a 3/(a v súvislosti s doplneným odvolaním aj v bode 1),
odvolateľ všeobecne namieta, ţe mu ich spáchanie nebolo dokázané.
Je však dostatočne usvedčený vykonanými dôkazmi tak, ako to odôvodňuje rozsudok
súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ ide o zvukové záznamy, ktoré pochybnosť o konaní
obţalovaného vylučujú a dostatočne preukazujú i jeho celkový prístup k výkonu policajnej
sluţby.
To platí aj o skutku v bode 1/, a to aj bez pouţitia záznamového zariadenia. Podľa
údajov agenta tu totiţ bola stotoţnená skutočne na mieste a v čase činu prítomná vodička,
čo jeho (agentovu) vierohodnosť potvrdzuje.
Ako uţ bolo uvedené a ako vyplýva z popisu skutku vo výroku rozsudku,
pri sumarizácii skutkových zistení bola rešpektovaná zásada „in dubio pro reo“ a skutok
v bode 1/ bol vymedzený tak, ţe sa neuplatnila prísnejšia z oboch pouţiteľných právnych
kvalifikácii, a to ako trestného činu prijímania úplatku.
Pokiaľ ide o námietku uplatnenú v doplnenom odôvodnení odvolania zameranú
na porušenie zákazu dvojitého postihu, táto tieţ nie je dôvodná.
Predovšetkým podľa oznámenie Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, ktorým najvyšší
súd dokazovanie doplnil, obţalovaný ukončil sluţobný pomer dňom 31. augusta 2006,
a to uvoľnením na vlastnú ţiadosť podľa § 191 ods. 1 zákona č. 75/1998 Z.z. v znení
neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŢP.
Dočasné pozastavenie výkonu štátnej sluţby podľa § 46 tohto zákona je len dočasným
zabezpečovacím opatrením, ktoré samo-osebe nemá povahu sankcie. V prípade trestného
stíhania je štandardným riešením, obdobným z hľadiska tohto inštitútu aj u iných zamestnaní
v štátnej sluţbe a v širšom rozsahu v štátnych orgánoch (napr. sudcovia a prokurátori).
Ako vyplýva zo sluţobného hodnotenia obţ. F., toto dočasné pozastavenie trvalo
od 30. augusta 2005 do 28. februára 2006, kedy bolo ukončené a následne bol menovaný
uvoľnený so sluţby tak, ako je uvedené vyššie.
14
Aj keby však ku prepusteniu alebo ku postihu v rámci disciplinárnej právomoci
u príslušníka PZ v súvislosti s predmetom jeho trestného stíhania (skutkom) došlo, platí
nasledovné:
Zásada ne bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý
skutok, je podľa Trestného poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
podľa ktorého trestné stíhanie nemoţno začať a ak uţ bolo začaté, nemoţno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto
smere treba vychádzať z čl. 153 a 154 c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nikoho nemoţno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho
istého štátu za trestný čin, za ktorý uţ bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom
podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť,
ţe jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu
k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy
kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované
ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky
súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, ţe zákaz ne bis in idem je obmedzený na trestné
konanie, keďţe z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totoţnosť skutku
a nie totoţnosť právnej kvalifikácie.
Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
má však zásadný význam povaha daného činu, pretoţe tento článok nepochybne dopadá
na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu
za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závaţne činy,
kvalifikované našim právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne
ako disciplinárne delikty.
Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd moţno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné
správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závaţné činy, teda priestupky,
15
prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu
povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu
(či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma
adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska
účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).
Nie je porušením zákazu dvojitého postihu za ten istý čin (ne bis in idem) v zmysle
čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď obvinený
ako príslušník policajného zboru bol jednak postihnutý v disciplinárnom konaní za to,
ţe si ako člen hliadky počas kontroly v cestnej premávke svedomito neplnil úlohy, ktoré mu
boli uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených
a jednak pre ten istý skutok v trestnom konaní odsúdený za prečin zneuţívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za to, ţe v úmysle zadováţiť sebe
majetkový prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keďţe
v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska
adresáta normy o delikt osoby so zvláštnym statusom, týkajúci sa partikulárneho záujmu,
teda v tomto prípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Uvedené platí bez ohľadu na formu postupu, ktorým bola dotknutej osobe sankcia
uloţená podľa zákona č. 73/1998 Z.z. (výkon disciplinárnej právomoci, alebo rozhodnutie
o prepustení) a bez ohľadu na zaradenie postihu pod hmotnoprávny titul podľa tohto zákona
(disciplinárne opatrenie podľa § 53 alebo prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. e/). Vţdy ide
o sankčné ustanovenie, jeho pouţitie však nezakladá postih v trestnej veci z hľadiska
aplikácie Dohovoru.
Navyše, odsúdenie za úmyselný trestný čin vyvoláva právnu nemoţnosť ďalšej sluţby
v Policajnom zbore, ktorej výrazom je prepustenie policajta zo štátne sluţby podľa § 192
ods. 1 písm. f/ vyššie uvedeného zákona. Ak bol tento postup pouţitý uţ predbeţne
na základe § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zák. (z dôvodu, resp. pod titulom porušenia sluţobných
povinností), nie je predmetom tohto konania jeho preskúmavanie. Je však vylúčené
hodnotenie odsúdenia a prepustenia zo štátnej sluţby príslušníka PZ ako dvojitého trestného
postihu, keďţe by k tomuto prepusteniu po právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin
(čo je dovŕšené týmto rozsudkom) aj tak (ako ku sekundárnemu právnemu následku spáchania
16
tohto činu) došlo (rovnako ako ku strate bezúhonnosti z hľadiska moţnosti stať s policajtom
v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov PZ). Takto je tomu
opäť i v právnom reţime ďalších povolaní súvisiacich s činnosťou štátnych orgánov
(ako príklad moţno rovnako uviesť sudcov a prokurátorov).
Zákonu by zodpovedala i právna kvalifikácia skutkov v bode 1/ aţ 3/ výroku
napadnutého rozsudku a bezvýnimočne to platí o skutkoch v bode 1/ a 2/, vrátane
odôvodnenia pouţitia dotknutých ustanovení Trestného zákona.
Pri dôkaznom postupe, ktorého účelom bolo zistenie hodnoty mobilného telefónu
u skutku v bode 3/ však došlo k uţ vyššie naznačenej chybe. Ňou sa stalo vykonanie dôkazu,
na ktorom je rozhodnutie z hľadiska moţnosti kvalifikovať skutok ako trestný čin zaloţené,
nezákonným.
Stalo sa tak navyše v hraničnej situácii rozlíšenia trestného činu od priestupku, od čoho
závisí v konečnom dôsledku i uplatnenie asperačnej zásady pri ukladaní trestu.
Rozdiel zistenej škody (278,50 eur) oproti malej škode podľa § 125 ods. 1 súčasne
účinného Trestného zákona (266 eur) je totiţ len 12,50 eur. Ak by táto hranica nebola
prekročená, uplatnil by sa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov,
a to bez ohľadu na kvalifikáciu skutkov v bodoch 1/ a 2/ podľa Trestného zákona v znení
účinnom do 1. januára 2006. Ide totiţ o viacčinný súbeh pokračovacieho trestného činu,
spáchaného v bodoch 1/ a 2/ (jednotiacim prvkom čiastkových útokov je tu okrem objektívnej
a subjektívnej súvislosti i spoločná právna kvalifikácia trestného činu podľa § 158 ods. 1
pouţitého Trestného zákona tak, ako to zodpovedá jeho ustanoveniu § 89 ods. 19, na čom nič
nemení právna kvalifikácia podľa § 160a ods. 1, 2 tohto zákona len u skutku v bode 2/)
a trestného činu v bode 3/, ktorý by však bol do výšky škody pri trestnom čine krádeţe a teda
hodnote mobilného telefónu do výšky 266 eur len priestupkom ( a nie trestným činom krádeţe
podľa § 212 ods.1 súčasne účinného trestného zákona).
V tejto situácii bolo potrebné dokazovaniu výšky škody venovať osobitnú pozornosť.
Mobilný telefón bol ohodnotený spôsobom podľa § 143 ods. 1 veta posledná Tr. por.,
teda písomným potvrdením.
17
To by bolo moţné v zásade akceptovať, pokiaľ by v zmysle tohto ustanovenia neboli
dané pochybnosti o správnosti potvrdenia, resp. ak by tieto pochybnosti boli zákonným
spôsobom odstránené. Inak je totiţ potrebné prikročiť k objasňovaniu skúmanej otázky
vyššou formou odbornej činnosti podľa § 141 Tr. por. alebo pribratím znalca podľa § 142
Ocenenie mobilného telefónu ako také nie je zloţitou objasňovanou skutočnosťou,
pri jej vysokom kvalifikačnom význame v prejednávanej veci a popísanej hraničnej právnej
situácii je však na mieste opätovne zdôrazniť jej závaţnosť.
Potvrdenie od dvoch (zrejme) predajcov mobilných telefónov alebo servisných firiem
(č.l. 59-60) nie je doloţené údajmi o organizácii, ktorá má byť v súlade s poţiadavkami § 141
ods. 3 Tr. por. špecializovaná na príslušnú činnosť.
Predovšetkým však nie je v ţiadnom z potvrdení uvedená osoba, ktorú moţno vypočuť
ako svedka k jeho obsahu, čo je zákonnou náleţitosťou a podmienkou pouţiteľnosti takéhoto
dôkazu.
Obţalovaný vinu u skutku v bode 3/ v celom rozsahu popiera, čo sformoval do takto
vyjadrenej odvolacej námietky. V konaní musí byť dokázané nielen spáchanie skutku
konkrétnou osobou, ale aj všetky zákonné znaky predmetného skutku ako trestného činu.
Z tohto hľadiska potom bolo (a v ďalšom priebehu konania na súde prvého stupňa bude)
potrebné vyššie uvedený svedecký výsluch (§ 142 ods. 3 Tr. por.) vykonať (ak to bude
z hľadiska zabezpečenia príslušných osôb vystaviteľmi potvrdení moţné), keďţe pochybnosti
o správnosti potvrdenia je nutné konštatovať.
Okrem unifikovaného textu, ktorý má pochádzať od dvoch rozdielnych firiem
(spoločností s ručením obmedzeným), ide najmä o jeho finálny záver, učinený „po zhodnotení
všetkých ukazovateľov poţadovanej veci.“ Tým je odôvodnenie ocenenia mobilného telefónu
vyčerpané.
Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. (rovnako podľa § 89 ods. 14 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006) pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto
18
zistiť, vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej
veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
Pre záver o relevantnom skutkovom zistení súdu musí byť dostatočne objasnené,
ako sa s parametrami ceny v zmysle kritérií tohto ustanovenia vystaviteľ potvrdenia
(týkajúceho sa podľa ostatných vykonaných dôkazov zrejme uţ pouţívaného telefónu -
v potvrdení je len tzv. číslo IMEI) odborne vysporiadal.
Nie je v súčasnom štádiu dokazovania napríklad zrejmé, či išlo o telefón ako typ
i konkrétny kus nový alebo kratšie či dlhšie pouţívaný, aký je jeho technický stav, aká bola
cena tohto typu telefónu na trhu ako nového v čase činu a či pri určení ceny bola braná
do úvahy amortizácia zodpovedajúca dobe pouţívania, alebo či ide len o cenu, ktorú
by predajca vystavujúci potvrdenie v čase činu sám pouţil.
Odôvodniť dôkazné určenie výšky škody v súlade so zákonom ako kvalifikačného
momentu bude potom úlohou súdu.
Na základe týchto nedostatkov najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine
u skutku v bode 3/ (a v nadväznosti na to i vo výroku o treste u obţalovaného F.)
pre chyby konania pri objasňovaní veci a s nimi spojené pochybnosti a správnosti skutkových
zistení napadnutého rozsudku, a to v zmysle ustanovení označených vo výroku tohto
rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd zároveň rozhodol o treste za trestné činy spáchané v rozsahu výroku o vine
napadnutého rozsudku, ktorý zostal rozsudkom odvolacieho súdu u obţalovaného F.
nedotknutý, teda pokiaľ ide o skutky v bode 1/ a 2/ tohto výroku. Na základe správne
zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie, ktorú správne pouţil i odôvodnil súd
prvého stupňa ukladal najvyšší súd trest ako úhrnný podľa § 35 ods. 1 Tr. zák., a to v rámci
sadzby, prináleţiacej ku prísnejšie trestnému z oboch trestných činov, spáchaných
v jednočinnom súbehu, teda trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.
Pri zohľadnení najmä predchádzajúcej netrestanosti bolo primerané kritériám §§ 23, 31
ods. 1, 33 písm. g/ a 34 písm. i/ pouţitého Trestného zákona uloţiť obţalovanému trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, teda vo výmere troch rokov.
19
Zaradenie do prvej nápravnovýchovnej skupiny vyplýva z § 39a ods. 1 Tr. zák.,
a to na základe predchádzajúcej netrestanosti.
Pokiaľ ide o uloţenie peňaţného trestu a náhradného trestu odňatia slobody, moţno
odkázať na vo výroku tohto rozsudku pouţité ustanovenia a odôvodnenie napadnutého
rozsudku (pre obsahovú zhodnosť dotknutých výrokov oboch týchto rozsudkov).
Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ výroku napadnutého rozsudku, najvyšší súd vrátil vec
Špecializovanému trestnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Bude povinnosťou súdu prvého stupňa riadiť sa v ďalšom priebehu konania pokynmi,
obsiahnutými v predchádzajúcej časti textu.
Ak sa doplnením potrebných údajov a svedeckými výsluchmi neodstránia pochybnosti
o správnosti písomných potvrdení, bude potrebné postupovať podľa zákona s vyuţitím
znaleckého dokazovania tak, ako je (taktieţ) uvedené vyššie.
Mobilný telefón je ako vecný dôkaz k dispozícii a bol takto prezentovaný na hlavnom
pojednávaní, známa je i totoţnosť domnelého majiteľa (v čase predchádzajúcom času činu
zadrţaný a obvinený D. C.). Je teda dostatok podkladov, resp. informačných zdrojov pre
eventuálne znalecké skúmanie.
Ak výška škody nepresiahne hranicu 266 eur, nepôjde pri skutku v bode 3/ o trestný čin.
Ak áno, na právnej kvalifikácii skutku, výške trestnej sadzby pri (v týmto rozsudkom
vyvolanej procesnej situácii) ukladaného súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 pouţitého
Trestného zákona a okolnostiach podmieňujúcich rozhodovanie o druhu a výmere uloţeného
trestu sa oproti pôvodnému rozhodovaniu súdu prvého stupňa nič nezmení.
Odvolanie obţalovaného A. S.
Pôvodne podané odvolanie sa týka uznania viny u skutkov v bode 4/ aţ 6/ výroku
napadnutého rozsudku a formulované je aj vo vzťahu k výroku o treste.
20
Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výpovede agenta, je potrebné uviesť, ţe nemoţno
očakávať a bolo by neprirodzené, keby si agent vzhľadom k časovému odstupu a mnoţstvu
zákrokov pri výkone spoločnej sluţby pamätal na tieto udalosti podrobne. Podstatou plnenia
jeho úlohy bolo oznámenie základných údajov, ktoré uviedol do prvotných poznámok,
odovzdaných styčnému dôstojníkovi. Na ich základe boli potom stotoţnené osoby
priestupcov, poskytujúcich úplatok a nimi skutočne pouţívané vozidlá (u skutku v bode 5/
navyše vozidlo na sv. M. ako prevádzkovateľa ani evidované nebolo, vykonával však na ňom
skutočne rozvoz pečiva).
Z týchto troch vodičov boli uţ dvaja právoplatne odsúdení za podplácanie, a to trestným
rozkazom, proti ktorému nepodali odpor, trestné stíhanie vo veci J. N. (skutok 6/) bolo
skončené právoplatne oslobodzujúcim rozsudkom, avšak zo špecifických dôvodov
nedodrţania totoţnosti ţalovaného skutku oproti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Čo sa týka namietaných poznámok, ktoré si svedok priniesol na hlavné pojednávanie,
zákon s pouţívaním poznámok pri svedeckej výpovedi priamo počíta (§ 138 a § 123 ods. 1
Tr. por.).
Pred výsluchom svedok vysvetlil, o aké poznámky ide. Rukou písaný text, svedkom
zostavený podľa správ styčného dôstojníka, ktoré zase odráţajú obsah prvotných poznámok
agenta a ktoré agent následne korigoval a signoval, mu bol pri výsluchu ponechaný (týka
sa skutkov 1/ aţ 3/, teda obţalovaného F.), a následne bol pripojený k zápisnici
do súdneho spisu.
Strojom, resp. tlačeným písmom písaný text predstavovali podľa vysvetlenia svedka
priamo správy styčného dôstojníka, zostavované vyššie uvedeným spôsobom a týka
sa skutkov 4/ aţ 6/, teda obţalovaného S.. Tieto doklady svedok odovzdal
na výzvu samosudcovi pred výsluchom, teda pri výpovedi mu k dispozícii neboli, a taktieţ
sú pripojené v súdnom spise (č.l. 922 – 923).
K namietaným záznamom zo sluţby, vypracovanými H., týkajúcim sa skutkov v bode
4/ a 6/ najvyšší súd uvádza, ţe naozaj v nich nie sú uvedené údaje o kontakte policajnej
hliadky s dotknutými osobami (S., N.) a mieste, kde k predmetným udalostiam došlo. Ide
však o tú istú, vozidlom pri hliadkovej činnosti ľahko dostupnú lokalitu (katastrálne územie
obce B.), teda ani táto okolnosť spáchanie trestnej činnosti nijako nespochybňuje.
21
Naopak, bolo by popretím plnenia úlohy agenta, ak by svedok H. zapisoval
do sluţobných hlásení predmetné udalosti, v ktorých skutkovo spočíva ním odhaľovaná
a dôkazmi dokumentovaná trestná činnosť. Tá bola predmetom jeho prvotných poznámok,
ktoré odovzdával styčnému dôstojníkovi.
Čo sa týka všeobecne formulovanej námietky nedokázania obţalovanému trestnej
činnosti, tu moţno odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku doplnené reakciou
na odvolacie námietky v predchádzajúcej časti textu (to sa týka i právnej kvalifikácie skutkov
v bode 4/ aţ 6/ výroku rozsudku).
Vyššie uvedené závery sa stali nadbytočnými po doplnení odvolania obţalovaným S..
Vzhľadom k rozsahu revízneho princípu podľa § 317 ods. 1 Tr. por. je takáto zmena v zmysle
faktického zúţenia predmetu odvolania (len na výrok o treste) prípustná,
aj keď sa neprejaví procesným rozhodnutím (nejde o vzatie odvolania späť, nakoľko
odvolanie vo zvyšnom rozsahu je stále aktuálne z hľadiska preskúmania ním naďalej
napadnutého výroku odvolacím súdom, a to výroku o treste).
Najvyšší súd teda predchádzajúce úvahy prezentuje pre dokreslenie riešenej
problematiky, súvisiacej s nadväzujúcou otázkou rozhodovania o treste.
Obţalovaný podal odvolanie proti tomuto výroku (o treste) bez bliţšieho odôvodnenia.
Pokiaľ ide o tento výrok, trest bol uloţený v rámci zákonnej sadzby, a to na jej spodnej
hranici. To z hľadiska jeho primeranosti odráţa predchádzajúcu netrestanosť obţalovaného,
a to napriek systematickej pokračovacej trestnej činnosti, zároveň páchanej obţalovaným
v jednočinnom súbehu dvoch trestných činov (jeden čin je tu tvorený troma čiastkovými
útokmi).
Z hľadiska doplneného odvolania obţ. S. platí o otázke dvojitého postihu to, čo u obţ.
F., pričom chronológia skončenia štátnej sluţby policajta sa u nich zhoduje. V tomto prípade
obţ. S. sám na hlavnom pojednávaní vo vyjadrení k sluţobnému hodnoteniu aj v podanom
odvolaní potvrdil, ţe po opätovnom nástupe sluţby (po ukončení jej predchádzajúceho
dočasného pozastavenia) opustil Policajný zbor sám.
22
V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o poţiadavku uloţenia trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu, toto nie je moţné vzhľadom na minimálnu výšku
sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine prijímania úplatku (tri roky) a ustanovenie
§ 58 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, ktoré predpokladá moţnosť
podmienečného odkladu výkonu len pri treste odňatia slobody neprevyšujúcom dva roky.
Podľa § 51 ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona ide z hľadiska moţnosti
podmienečne odloţiť výkon trestu o hranicu troch rokov, prijímanie úplatku verejným
činiteľom je však v osobitnej časti tohto zákona sankcionované minimálne piatimi rokmi
trestu odňatia slobody (§ 329 ods. 2 Tr. zák.). Z hľadiska pravidla o časovej účinnosti
(§ 2 ods.1 Tr. zák.) nie je moţné ustanovenia oboch dotknutých zákonov (140/1961 Zb.
a 300/2005 Z.z.) pri ukladaní trestu kombinovať, moţno pouţiť len jeden z nich. V tomto
prípade je to Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania činu, keďţe neskôr účinný
zákon nie je pre páchateľa priaznivejší (práve naopak).
Mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1 tohto zákona (účinného
do 1. januára 2006) nemoţno pouţiť, nakoľko okolnosti prípadu ani pomery páchateľa nijako
výnimočne otázku ukladania trestu neovplyvňujú (podnikanie, otcovstvo a uzavretie
manţelstva za daných konkrétnych okolností takouto výnimočnosťou nie sú).
Rovnako je tomu z hľadiska ustanovenia § 39 ods. 1 súčasne účinného Trestného
zákona, teda ani toto ustanovenie nečiní „nový“ zákon pre páchateľa priaznivejším.
Na základe uvedených okolností bolo odvolanie obţalovaného S. zamietnuté ako
nedôvodné.
Odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Tu je potrebné súhlasiť s odôvodnením odvolania v tom smere, ţe provokáciu agenta
pri korupcii verejného činiteľa (teda aj dopravného policajta pri riešení priestupku) v právnom
reţime podľa § 88b ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2010 (rovnako podľa § 117
ods. 2 Tr. por. v súčasnej účinnom znení) je moţné pouţiť. Taktieţ v tom, ţe úvodná časť
konania agenta, spočívajúca v predstieraní spáchania priestupku ešte provokáciou nie je,
je len kontrolou plnenia sluţobných povinností dotknutých osôb.
23
Je však potrebné súhlasiť aj s výsledkom úvah súdu prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov na č.l. 20 a 21 v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vyznievajú v tom smere,
ţe prevzatie peňaţných prostriedkov obţalovanými od agenta dokázané nebolo.
Samotný zvukový záznam preukazuje len agentovu snahu policajnej hliadke 4000Sk
poskytnúť, akceptácia tejto ponuky a teda ani prevzatie bankoviek zvukovo zachytené
(v závere záznamu, obsahujúceho ponuku) nebolo. V tomto rozsahu teda nie je moţné
rozlíšiť, či prepustenie vodiča bez priestupkového postihu (ak ku nemu vôbec malo dôjsť)
nie je výsledkom púhej benevolencie, resp. laxného prístupu k plneniu sluţobných povinností.
Agent Š. bol pritom pouţitý nie ako kolega v policajnej hliadke monitorujúci výkon
sluţby podozrivej osoby dlhodobo (čo zodpovedá pouţitiu agenta H.), ale ad hoc ako
provokujúci úplatca (ponuka úplatku uţ totiţ provokáciou je). Nedostatočná výpovedná
hodnota zvukového záznamu teda mohla a mala byť doplnená zaistením na tento účel
pripravených bankoviek po zadrţaní obţalovaných, ku ktorému došlo po ukončení
ich komunikácie a kontaktu s agentom.
Bankovky však u osôb oboch zadrţaných neboli nájdené, pričom podľa zápisnice
o zadrţaní, podpísanej zasahujúcimi policajtmi u nich bola robená osobná prehliadka. V tejto
situácii nemôţu obstáť tvrdenia niektorých svedkov o priebehu úkonu tejto prehliadky, ktorá
mala spočívať len vo vykladaní predmetov obţalovanými z vrecák a opäť je potrebné súhlasiť
s odvolaním prokurátora, ţe postup pri zásahu bol nelogický.
Predmetné bankovky neboli nájdené ani vo vozidle, a to napriek jeho za účasti
policajného technika vykonanej obhliadke po zadrţaní obţalovaných. Keďţe toto vozidlo
bolo za účasti inšpekčných dôstojníkov a ďalších dvoch zasahujúcich policajtov (a bez osôb
obţalovaných) jednak preváţané na OO PZ S., a tam následne aj preparkované do garáţe,
nájdenie na provokáciu pouţitých peňazí v závere popísaného priebehu udalostí operatívnym
pracovníkom inšpekčnej sluţby medzi sedadlami vodiča a spolujazdca (v predtým
uţ prehľadanom vozidle) nemôţe nevyvolať pochybnosti o postupe policajných orgánov
(a to práve pri zvukovom nepodchytení prevzatia úplatku agentom).
O porušení sluţobných povinností obţalovanými by bolo moţné uvaţovať aj z hľadiska
samotného prepustenia vodiča bez priestupkového postihu, čomu by zodpovedal obţalobou
kvalifikovaný trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Na rozdiel od korupcie
24
však vo vzťahu k tomuto trestnému činu provokácia podľa vyššie uvedených ustanovení
Trestného poriadku, upravujúcich pouţitie agenta, prípustná nie je. Vyprovokované konanie
teda v takomto prípade nemôţe byť uvedeným trestným činom.
To platí aj v prejednávanej veci, keďţe zo zvukového záznamu je zrejmé avizovanie
postihu voči vodičovi zasahujúcimi policajtmi, ktorých však agent intenzívne nahováral
na protiprávnu zhovievavosť, čo podporoval prosbami osobného charakteru a následne
aj ponukou úplatku (aj keď jeho prijatie nebolo dokázané).
Na vyššie popísanej trestnoprávnej irelevancii činu nič nemení okolnosť, ţe pri
skutkoch tejto kategórie by inak (pri absencii provokácie) išlo o jednočinný súbeh oboch
dotknutých trestných činov. Ak by bola agentova provokácia úspešná, aplikačným riešením
by bolo pouţitie kvalifikácie skutku len ako trestného činu prijímania úplatku, teda pri jeho
nekvalifikovaní aj ako trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, spáchaného
v jednočinnom súbehu.
Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď oslobodil obţalovaných spod obţaloby
podľa § 285 písm. b/ Tr. por., keďţe ţalovaný skutok nie je trestným činom. Najvyšší súd
v pozícii odvolacieho súdu len sčasti upravil a sčasti doplnil odôvodnenie oslobodzujúceho
výroku rozsudku a odvolanie prokurátora, smerujúce voči tomuto výroku ako nedôvodné
zamietol.
Len na dôvaţok je potrebné dodať, ţe ak agent nebol v kritickom čase ovplyvnený
alkoholom, čo mal podľa jeho výpovede potvrdiť i výsledok obţalovanými vykonanej
dychovej skúšky, tak konanie menovaných, spočívajúce v prepustení vodiča (ktorý mal práve
ovplyvnením alkoholom pravidlá cestnej premávky porušiť) bez priestupkového postihu
(v čom spočíva podstata ţalovaného skutku), nemôţe byť trestným činom zneuţívania
právomoci verejného činiteľa. Bezúplatné tolerovanie iného moţného, agentom
s obţalovanými komunikovaného, nezávaţného priestupku (nezapnutý bezpečnostný pás),
by z hľadiska materiálne korektívu (§ 3 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006)
aj bez ohľadu na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozsudku nebolo trestným činom.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
25
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková