Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/88/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Z., so sídlom v M.,

zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. P. D., advokátom v B., 2/ Českej republiky, Úřad

pro zastupovaní státu ve věcech majetkových, Rašinovo Nábřeţí č. 390/42, Praha, proti

odporcovi Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

Mierová č. 19, o určenie neplatnosti Dodatku č. 1/2000 ministra hospodárstva Slovenskej

republiky z 11. mája 2000, vydaného pod č. -1000-010, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 15. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 1. júla 2008, č.k.

– 367 návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 1/2000, vydaného 11. mája 2000 ministrom

hospodárstva Slovenskej republiky zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení v zmysle , zdôrazniac zároveň aj

skutočnosť, ţe podaný návrh neţiada priamo určiť existenciu či neexistenciu práva, resp.

právneho vzťahu; odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z

15. januára 2009 sp. zn. potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvého

stupňa ( ) a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa plne stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého

právneho záujmu navrhovateľov podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ 1/. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, ţe došlo k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom

(ísm. f/ ). Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe rozhodol bez nariadenia pojednávania,

keď podľa dovolateľa neboli pre to splnené zákonné podmienky, lebo odvolanie bolo podané

pred 15. októbrom 2008. Ďalej odvolaciemu súdu vytýkal to, ţe vo svojom odôvodnení

poukazuje na v znení účinnom dňom 15. októbra 2008 a

ţe nevyzval navrhovateľov podľa , aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili. Namietal, ţe odvolací súd sa náleţite nezaoberal otázkou preukázania

naliehavého právneho záujmu podľa , a tvrdil, ţe jeho rozhodnutie je

nepreskúmateľné, keďţe v odvolaní naliehavosť právneho záujmu videli aj v tom, ţe chcú

uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu nezákonného postupu Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky, majúc za to, ţe vyhovenie určovaciemu návrhu má účinky uvedené v

Navrhovateľ 2/ vo vyjadrení k dovolaniu sa s jeho obsahom stotoţnil.

Odporca vo vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolaním navrhovateľa 1/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

aţ g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným. Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená

nebola.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd (navrhovateľ 1/ o. i. vytýkal odvolaciemu

súdu, ţe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a tieţ

dôvodil ţe došlo k chybnému posúdeniu nesplnenia podmienok určovacej ţaloby podľa § 80

písm. c/ a ţe tým mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom), dovolací súd sa

osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá

moţnosť pred súdom konať ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k

právnej stránke veci.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe podľa dovolateľa odvolací súd svoj rozsudok nemal

15. januára 2009 vyhlásiť bez nariadenia pojednávania, lebo odvolanie bolo podané pred

15. októbrom 2008. Tento názor nie je správny. Podľa (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008) na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa

pouţijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak (ods. 1);

prokurátor môţe podať návrh na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. f/ iba v právnych

vzťahoch, ktoré vznikli po 14. októbri 2008 (ods. 2). Uvedené ustanovenie upravuje reţim

pôsobenia novej právnej úpravy - (lex posterior) a starej právnej

úpravy (lex priori). Generálnym pravidlom je, ţe nová právna úprava sa vzťahuje aj na

konania začaté pred nadobudnutím účinnosti , t.j. pred 15. októbrom

2008. Prelomením tejto zásady je odsek 2, ktorý súvisí s doplnením dôvodov, keď môţe

podľa podať návrh na začatie konania prokurátor (ak ide

o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a pri

prevode alebo prechode vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho

predpisu). Z tohto dôvodu môţe prokurátor podať návrh na začatie konania iba v právnych

vzťahoch, ktoré vznikli po 14. októbri 2008. V zmysle sa preto

ustanovenie v znení účinnom od 15. októbra 2008 použije aj na odvolacie

konania, ktoré začali podaním odvolania pred 15. októbrom 2008 (porovnaj tieţ stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla

2010).

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008).

Keďţe nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie (odvolací súd sa stotoţnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa), súd prvého stupňa nerozhodol podľa

bez nariadenia pojednávania a prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej na pojednávaní nevyţadoval dôleţitý verejný záujem, t.j. neboli dané dôvody pre

nariadenia pojednávania podľa , odvolací súd v súlade s ustanovením

(v znení účinnom od 15. októbra 2008) rozhodol o odvolaní bez

nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu

(v znení účinnom od 15. októbra 2008) nemohlo dôjsť k

odňatiu moţnosti navrhovateľa pred súdom konať. Odvolací súd neaplikoval

v uţ neúčinnom znení, z ktorého stavu (znenia) vychádza zjavne argumentácia dovolateľa

spojená s tvrdením o odňatí moţnosti konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal ako odňatie moţnosti konať pred súdom,

ţe vo svojom odôvodnení poukazuje na v znení účinnom

dňom 15. októbra 2008, hoci nevyzval navrhovateľov podľa , aby sa k

moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili, ani táto námietka neobstojí.

Podľa účinného od 15. októbra 2008, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí (odôvodnení) postupoval v súlade s citovaným

ustanovením a plne sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ

navyše citoval vo svojom odôvodnení v znení účinnom

dňom 15. októbra 2008, nešlo o prípad, keď odvolací súd je toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, teda nebolo ani potrebné vyzvať účastníkov

konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Takéto doplnenie na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody v súlade s § 219 ods. 2

účinného od 15. októbra 2008 nie je prípadom toho, ţe odvolací súd je názoru, ţe sa

na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

pouţité nebolo a je rozhodujúce pre rozhodnutie veci, kedy má povinnosť vyzvať účastníkov

konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili; išlo v tejto právnej veci

jednoznačne len o doplnenie v zmysle cit. , ktoré nijako nespochybnilo

správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa a nebolo s nim v rozpore.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd sa nezaoberal obsahom odvolania

v potrebnom rozsahu, treba uviesť, ţe ani táto námietka neobstojí. Odvolací súd vo svojom

rozhodnutí (odôvodnení) postupoval v súlade s citovaným ustanovením ,

stotoţnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, navyše poukáţuc na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia na ďalšie dôvody. Správnosťou právneho záveru niţších

súdov sa dovolací súd nezaoberal (keďţe absentuje prípustnosť dovolania). Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákona na odôvodnenie rozsudku (, ). Za odňatie moţnosti

konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.

Podľa dovolacieho súdu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu teda vadou vytýkanou

dovolateľom netrpí, je dostatočne odôvodnený a preskúmateľný, skrátka spĺňa poţiadavky

ustanovenia ( ) kladené na odôvodnenie rozsudku.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na

to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v.

Španielsko z 21. januára 1999] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné

dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“

(porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Dovolací súd je názoru, ţe odvolací súd a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej – vysvetlili dôvod, pre ktorý bola zamietnutá určovacia ţaloba,

spočívajúci v chýbajúcom naliehavom právnom záujme navrhovateľa (navrovateľov) na tejto

určovacej ţalobe v zmysle , zdôrazniac zároveň aj skutočnosť, ţe podaný

návrh neţiada priamo určiť existenciu či neexistenciu práva, resp. právneho vzťahu.

Navrhovateľ 1/ v dovolaní tieţ namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke existencia

naliehavého právneho záujmu, ktorý vyţaduje

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

K tejto námietke je treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenie dovolateľa bolo opodstatnené (dovolací súd sa ním z tohto aspektu

nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa ; obdobný záver

platí aj v prípade tzv. inej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa 1/

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s

a ). Dovolací súd však odporcovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.novembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta