Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
868/365514.5f69ee.pdf
PDF · 162.52 KB
No categories available
5Sžo/166/2010
Najvyšší súd 5Sžo/166/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu J.P., L., zastúpeným Mgr. R.D., advokátom so sídlom
Č., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave, Krajský
dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 a o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/71/2008-50 zo dňa 01. apríla 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 1S/71/2008-50 zo dňa 01. apríla 2010 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou
napadnuté rozhodnutie ţalovaného č.p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
23. januára 2008. Ţalobou sa ţalobca domáhal zrušenia prvostupňového správneho
rozhodnutia a rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
23. januára 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave III, č. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa
05. novembra 2007, ktorým bol ţalobca v dôsledku porušenia ust. § 4 ods. 3 písm. b/
a § 77 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 315/1996 Z. z.“) uznaný vinným
zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ a k/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
č. 372/1990 Zb.“) za čo mu bola uloţená podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
pokuta vo výške 13.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18
mesiacov.
Podľa krajského súdu z preskúmavaného konania je nepochybné a túto
skutočnosť nenamietal ani ţalovaný, ţe spolucestujúcim so ţalobcom v predmetnom
motorovom vozidle bol p. V. Ď., bytom D. (na rozdiel od p. D. P., označeného ţalobcom
za vodiča). Zo správy o objasňovaní priestupku spísanej dňa 29. septembra 2007 síce
nevyplýva návrh ţalobcu na vypočutie tohto svedka, rovnako tak ani zo zápisnice
z ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, konanom dňa 05.
novembra 2007, avšak v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca
navrhol okrem iných dôkazov vypočuť vo veci p. V.Ď., ktorého prítomného pri
predmetnom skutku nepopierajú ani správne organy.
V tejto súvislosti podľa Krajského súdu neobstojí obrana ţalovaného, ţe ţalobca
počas kontroly policajnou hliadkou a ani pred prvostupňovým správnym orgánom
nenavrhol vykonať dôkaz, vypočutie svedka V.Ď.
Správny orgán je totiţ povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastník konania
nenavrhol. Najmä ak ide o potrebu odstrániť rozpory, ktoré vyplynuli z tvrdení ţalobcu.
Vykonávanie dôkazov nie je viazané iba na určité štádium konania; podľa potreby
sa dokazovanie vykonáva na prvom stupni aj po odvolaní alebo v štádiu prejednávania
veci pred odvolacím správnym organom.
S poukázaním na zistenie, ţe v správnom konaní nebolo v dostatočnom rozsahu
vykonané dokazovanie, krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pretoţe zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
K hmotnoprávnej stránke sa krajský súd zatiaľ nevyjadril, uviedol, ţe k zrušeniu
rozhodnutia ţalovaného došlo výlučne len z procesných dôvodov a nevylučuje,
ţe závery zistení správnych orgánov budú rovnaké.
Na záver krajský súd uviedol, ţe úlohou ţalovaného v novom konaní bude
vykonať dôkaz navrhnutý ţalobcom, a to vypočutie svedka V. Ď., bytom H., podľa zásad
priestupkového zákona a vyhodnotiť ho jednotlivo ako aj spolu s ostatnými uţ
vykonanými dôkazmi a zároveň ho riadne a dôsledne odôvodniť v rozhodnutí.
Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k
ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal v konaní úspech.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca, v zákonnej lehote odvolanie, nakoľko mal zato,
ţe uvedený rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom, pretoţe výrok
o zrušení rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP, ktorý týmto odvolaním nenapadáva povaţuje za nedostatočný
z týchto dôvodov:
1. podľa ţalobcu, rozsudkom krajského súdu malo byť zrušené nielen napádané
rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu
o priestupku, č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa 05. novembra 2007 v celom
rozsahu. K uvedenému poukázal na ustanovenie § 250j ods. 2 OSP, podľa ktorého súd
musí zrušiť nielen napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (čo sa v tomto prípade
stalo), ale aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to v nadväznosti a podľa
okolností, ak po preskúmaní dospeje k záveru, ţe je naplnený jeden z dôvodov uvedený
v písm. a/ aţ e/ § 250j ods. 2 OSP,
2. rozsudok vo svojom výroku mal obsahovať nielen poukaz na ustanovenie § 250j ods. 2
písm. c/ OSP, ale aj na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP, nakoľko napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie zákonného odôvodnenia. Ţalobca
poukázal, na ustanovenie § 250j ods. 4 OSP, podľa ktorého súd musí uviesť vo výroku
ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené.
Ďalej ţalobca mal za to, ţe v konaní pred ţalovaným správnym orgánom, ani
pred prvostupňovým správnym orgánom neboli zachované princípy rovnosti zbraní a návrhy
na dokazovanie boli bez akýchkoľvek relevantných dôvodov odmietnuté tak, aby nimi
nemohlo dôjsť k spochybneniu záverov policajných orgánov a k potvrdeniu tvrdení
navrhovateľa. Podľa ţalobcu uvedené bolo konané cielene napriek tomu, ţe vo vzťahu medzi
tvrdeniami navrhovateľa a tvrdeniami policajného orgánu od počiatku boli zjavné rozpory,
ktoré ţiadny správny orgán neodstránil v záujme postihu navrhovateľa. Z týchto dôvodov,
malo byť napadnuté rozhodnutie a v dôsledku vzťahovania sa týchto okolnosti
aj na prvostupňové rozhodnutie, aj toto rozhodnutie, zrušené aj z dôvodu porušenia práva
na spravodlivý proces v celom správnom konaní tak, aby bol v rámci rovností zbraní daný
zákonný priestor pre dôkazy navrhovateľa.
Na základe zhora uvedeného ţalobca ţiada nim napadnutý rozsudku Krajského súdu
zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“) napadnuté
rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 zruší aj podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP a podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a zároveň zruší aj rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu o priestupku,
č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa 05. novembra 2007 v celom rozsahu podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a podľa § 250j ods. 2 písm. e/
OSP a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa v zákonnej lehote proti odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril. Vo svojom
vyjadrení uviedol, ţe sa nestotoţňuje s návrhmi ţalobcu, ktorý ţiada, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu z dôvodu,
ţe rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom. Uviedol, ţe v plnej miere
akceptuje rozhodnutie súdu, a to i napriek názoru, ţe v rámci objasňovania priestupku,
v priebehu správneho konania na I. a II. stupni boli vykonané úkony a zadováţené dôkazy,
ktorých vyhodnotením bolo bezpečne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom. Ďalej
uviedol, ţe postup policajtov na mieste zistenia priestupku a postup správnych orgánov
v priebehu konania o priestupku bol zákonný, avšak pre procesnú čistotu celého konania,
bez výhrad akceptuje rozhodnutie krajského súdu, v ktorom vyţaduje zabezpečiť vypočutie
svedka V.Ď., bytom H. Taktieţ poukázal na to, ţe v rozhodnutí zdôvodnil, aké skutočnosti ho
viedli k tomu, ţe nevypočul svedkov navrhovaných v odvolaní. Zdôvodnil, prečo uţ na mieste
kontroly nebolo potrebné poţiadať o vyjadrenie pána V. Ď., a aké dôvody k neakceptovaniu
návrhu na jeho vypočutie mal. Podľa ţalovaného, ţalobca svojim správaním počas súdneho
konania len potvrdil, ţe sa neštítil zavádzať, klamať a osočovať orgán štátu, ktorý si plnil
svoju povinnosť, a to chrániť verejný záujem.
Na základe uvedených skutočností, ţalovaný správny orgán ţiada Najvyšší súd
Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/71/2008, ako vecne
správny potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení
sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických, alebo právnických osôb,
ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1 OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho organu – Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, č. p. KRP-6/DI-BCP-2008 zo dňa
23. januára 2008 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, Okresný
dopravný inšpektorát Bratislava III, č. p. ORP-P-741/DI-BCP-V-2007 zo dňa
05. novembra 2007.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe krajský súd rozsudkom z 01. apríla 2010 podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil rozhodnutie ţalovaného z 23. januára 2008, nakoľko
ţalovaný správny orgán, v priebehu konania nevykonal dôkaz – vypočutie svedka p. V. Ď.
a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o náhrade trov konania
krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal
v konaní úspech.
Podľa § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného
právneho predpisu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
ţaloby dospel k záveru, ţe:
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore
s dosahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Ţalobca v podanom opravnom prostriedku namietal skutočnosť, ţe rozsudkom
krajského súdu, malo byť zrušené nielen rozhodnutie ţalovaného, ale aj prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu.
Najvyšší súd k tejto námietke ţalobcu, dáva do pozornosti, ţe predmetná otázka
je riešená v ustanovení § 250j ods. 2 OSP, z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť – nie
povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd
podľa okolností prípadu dospeje k záveru, ţe takýto postup je vhodný, pričom v danom
prípade nie je viazaný dôvodmi žaloby.
Správny súd teda podľa okolností prípadu môţe ale nemusí zrušiť aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa. Nie je pritom povinný ani osobitne odôvodňovať, prečo
dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto
skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Na druhej strane
i keď ustanovenie § 250j ods. 3 prvej vety OSP dáva súdu priestor na uváţenie, či podľa
okolností zruší popri odvolacom rozhodnutí aj prvostupňové rozhodnutie, neznamená
to, ţe všeobecný súd postupuje v tomto smere svojvoľne
V daných súvislostiach treba uviesť, ţe z odôvodnenia rozsudku krajského súdu
dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, ţe v danom prípade zrušenie prvostupňového
rozhodnutia nebolo potrebné, avšak vzhľadom na námietky ţalobcu vznesené v odvolaní
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) k nezrušeniu rozhodnutia
prvostupňového rozhodnutia dodáva nasledovné:
V preskúmavanej veci prakticky jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia ţalovaného
bolo doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ď., ktorý dôkaz môţe v záujme hospodárnosti
a rýchlosti konania vykonať ţalovaný v odvolacom konaní.
Odvolacie konanie v priestupkových veciach nie je zákone o priestupkoch výslovne
upravené vzťahujú sa naň všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51 zákona
o priestupkoch).
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) koncipuje rozsah preskúmania odvolania dosť
široko. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa preskúmava
zásadne v celom rozsahu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými
v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým
dospel prvostupňový správny orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti
rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania
na prvostupňovom orgáne.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe v odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný
(revízny) princíp, účastníci môţu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové
skutočnosti a dôkazy. Odvolací správny orgán na ich základe môţe konanie buď doplniť,
alebo zistené nedostatky odstrániť. Ak by však rozsah týchto nových dôkazov a skutočností
bol v rozpore s uplatňovaním zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, prichádza do úvahy
zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie.
Z uvedeného je zrejmé, ţe nebol daný zákonný dôvod na zrušenie aj prvostupňového
správneho rozhodnutia.
Podľa najvyššieho súdu ţalobca nedôvodne poţadoval vydanie doplňujúceho rozsudku
v tom smere, ţe vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu z 05. novembra 2007.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe výrok rozsudku krajského súdu mal obsahovať aj písm. d/
a e/ ods. 2 § 250j OSP poukázujúc na ustanovenie § 250j ods. 4 OSP, najvyšší súd
sa stotoţňuje s názorom krajského súdu uvedenom v napadnutom rozsudku a to, ţe dôvodom
zrušenia rozhodnutia ţalovaného bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu.
Najvyšší súd k tejto námietke navyše poznamenáva, ţe ustanovenie § 250j ods. 4 OSP
síce ukladá súdu uviesť vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie
správneho orgánu zrušené, ktorá poţiadavka bola odôvodňovaná za účelom posúdenia
prípustnosti odvolania (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP) avšak po novele OSP zákonom
č. 384/2008 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 vypustené ustanovenie
§ 250ja ods. 2 OSP, pripúšťajúce odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu len, ak bolo
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ OSP,
stratilo v konaní o ţalobách svoj praktický význam, nakoľko nateraz odvolanie je prípustné
proti rozsudku podľa § 250j ods. 1 a 2 OSP.
Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dáva do pozornosti ţalobcovi
aj skutočnosť, ţe v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry (pozri napr. rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený
pod č. R 122/2003, či uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8Sţh/1/2010
z 20. mája 2010) stále platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Formálne zopakovanie administratívneho konania
iba z tohto dôvodu (s doplnením časti výroku, týkajúceho sa zrušení napadnutého
prvostupňového rozhodnutia), nepredstavuje pre ţalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci,
reálnu moţnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech.
K námietke ţalobcu, ţe bolo porušené právo na spravodlivý proces v celom správnom
konaní najvyšší súd poukazuje najmä na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 4/94, či sp. zn. II. ÚS 3/97), kde spravodlivý proces nemoţno
stotoţňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ţe všeobecný súd (či správny orgán)
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane
ich dôvodov a námietok.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu včítane pripojeného administratívneho
spisu posudzujúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie
administratívnej sankcie, podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány práva ţalobcu
pri ukladaní sankcie neporušili a správne aplikovali aj zásadu č. 6 Odporúčania Výboru
ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, v zmysle ktorej je potrebné,
aby kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii bola informovaná o obvinení proti nej, bol jej
daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako
aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť
informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá),
predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,
má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel najvyšší súd k záveru, ţe skutočnosti,
ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetný rozsudok krajského súdu, sú vo vzťahu
v vecnej správnosti tohto rozsudku bez právneho významu.
Pre irelevantnosť odvolacích dôvodov ako aj z dôvodu, ţe ţalovaný odvolanie nepodal
a pre procesnú čistotu celého konania, bez výhrad akceptoval rozhodnutie krajského súdu,
najvyššiemu súdu neostalo iné, ako rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal
a ţalovanému v tomto konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 07. decembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková