Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/166/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu J.P., L., zastúpeným Mgr. R.D., advokátom so sídlom

Č., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave, Krajský

dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 a o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -50 zo dňa 01. apríla 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -50 zo dňa 01. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou

napadnuté rozhodnutie ţalovaného č.p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa

23. januára 2008. Ţalobou sa ţalobca domáhal zrušenia prvostupňového správneho

rozhodnutia a rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa

23. januára 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave III, č. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa

05. novembra 2007, ktorým bol ţalobca v dôsledku porušenia ust. § 4 ods. 3 písm. b/

a o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) uznaný vinným

zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ a k/ zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

č. “) za čo mu bola uloţená podľa

pokuta vo výške 13.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18

mesiacov.

Podľa krajského súdu z preskúmavaného konania je nepochybné a túto

skutočnosť nenamietal ani ţalovaný, ţe spolucestujúcim so ţalobcom v predmetnom

motorovom vozidle bol p. V. Ď., bytom D. (na rozdiel od p. D. P., označeného ţalobcom

za vodiča). Zo správy o objasňovaní priestupku spísanej dňa 29. septembra 2007 síce

nevyplýva návrh ţalobcu na vypočutie tohto svedka, rovnako tak ani zo zápisnice

z ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, konanom dňa 05.

novembra 2007, avšak v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca

navrhol okrem iných dôkazov vypočuť vo veci p. V.Ď., ktorého prítomného pri

predmetnom skutku nepopierajú ani správne organy.

V tejto súvislosti podľa Krajského súdu neobstojí obrana ţalovaného, ţe ţalobca

počas kontroly policajnou hliadkou a ani pred prvostupňovým správnym orgánom

nenavrhol vykonať dôkaz, vypočutie svedka V.Ď.

Správny orgán je totiţ povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastník konania

nenavrhol. Najmä ak ide o potrebu odstrániť rozpory, ktoré vyplynuli z tvrdení ţalobcu.

Vykonávanie dôkazov nie je viazané iba na určité štádium konania; podľa potreby

sa dokazovanie vykonáva na prvom stupni aj po odvolaní alebo v štádiu prejednávania

veci pred odvolacím správnym organom.

S poukázaním na zistenie, ţe v správnom konaní nebolo v dostatočnom rozsahu

vykonané dokazovanie, krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pretoţe zistenie

skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

K hmotnoprávnej stránke sa krajský súd zatiaľ nevyjadril, uviedol, ţe k zrušeniu

rozhodnutia ţalovaného došlo výlučne len z procesných dôvodov a nevylučuje,

ţe závery zistení správnych orgánov budú rovnaké.

Na záver krajský súd uviedol, ţe úlohou ţalovaného v novom konaní bude

vykonať dôkaz navrhnutý ţalobcom, a to vypočutie svedka V. Ď., bytom H., podľa zásad

priestupkového zákona a vyhodnotiť ho jednotlivo ako aj spolu s ostatnými uţ

vykonanými dôkazmi a zároveň ho riadne a dôsledne odôvodniť v rozhodnutí.

Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k

ods. 1 vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca, v zákonnej lehote odvolanie, nakoľko mal zato,

ţe uvedený rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom, pretoţe výrok

o zrušení rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 podľa

, ktorý týmto odvolaním nenapadáva povaţuje za nedostatočný

z týchto dôvodov:

1. podľa ţalobcu, rozsudkom krajského súdu malo byť zrušené nielen napádané

rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – rozhodnutie

Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu

o priestupku, č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa 05. novembra 2007 v celom

rozsahu. K uvedenému poukázal na ustanovenie , podľa ktorého súd

musí zrušiť nielen napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (čo sa v tomto prípade

stalo), ale aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to v nadväznosti a podľa

okolností, ak po preskúmaní dospeje k záveru, ţe je naplnený jeden z dôvodov uvedený

v písm. a/ aţ e/ ,

2. rozsudok vo svojom výroku mal obsahovať nielen poukaz na ustanovenie § 250j ods. 2

písm. c/ , ale aj na ustanovenie a , nakoľko napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie zákonného odôvodnenia. Ţalobca

poukázal, na ustanovenie , podľa ktorého súd musí uviesť vo výroku

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené.

Ďalej ţalobca mal za to, ţe v konaní pred ţalovaným správnym orgánom, ani

pred prvostupňovým správnym orgánom neboli zachované princípy rovnosti zbraní a návrhy

na dokazovanie boli bez akýchkoľvek relevantných dôvodov odmietnuté tak, aby nimi

nemohlo dôjsť k spochybneniu záverov policajných orgánov a k potvrdeniu tvrdení

navrhovateľa. Podľa ţalobcu uvedené bolo konané cielene napriek tomu, ţe vo vzťahu medzi

tvrdeniami navrhovateľa a tvrdeniami policajného orgánu od počiatku boli zjavné rozpory,

ktoré ţiadny správny orgán neodstránil v záujme postihu navrhovateľa. Z týchto dôvodov,

malo byť napadnuté rozhodnutie a v dôsledku vzťahovania sa týchto okolnosti

aj na prvostupňové rozhodnutie, aj toto rozhodnutie, zrušené aj z dôvodu porušenia práva

na spravodlivý proces v celom správnom konaní tak, aby bol v rámci rovností zbraní daný

zákonný priestor pre dôkazy navrhovateľa.

Na základe zhora uvedeného ţalobca ţiada nim napadnutý rozsudku Krajského súdu

zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“) napadnuté

rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa 23. januára 2008 zruší aj podľa

a podľa a zároveň zruší aj rozhodnutie

Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu o priestupku,

č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa 05. novembra 2007 v celom rozsahu podľa

, podľa a podľa

a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa v zákonnej lehote proti odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril. Vo svojom

vyjadrení uviedol, ţe sa nestotoţňuje s návrhmi ţalobcu, ktorý ţiada, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu z dôvodu,

ţe rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom. Uviedol, ţe v plnej miere

akceptuje rozhodnutie súdu, a to i napriek názoru, ţe v rámci objasňovania priestupku,

v priebehu správneho konania na I. a II. stupni boli vykonané úkony a zadováţené dôkazy,

ktorých vyhodnotením bolo bezpečne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom. Ďalej

uviedol, ţe postup policajtov na mieste zistenia priestupku a postup správnych orgánov

v priebehu konania o priestupku bol zákonný, avšak pre procesnú čistotu celého konania,

bez výhrad akceptuje rozhodnutie krajského súdu, v ktorom vyţaduje zabezpečiť vypočutie

svedka V.Ď., bytom H. Taktieţ poukázal na to, ţe v rozhodnutí zdôvodnil, aké skutočnosti ho

viedli k tomu, ţe nevypočul svedkov navrhovaných v odvolaní. Zdôvodnil, prečo uţ na mieste

kontroly nebolo potrebné poţiadať o vyjadrenie pána V. Ď., a aké dôvody k neakceptovaniu

návrhu na jeho vypočutie mal. Podľa ţalovaného, ţalobca svojim správaním počas súdneho

konania len potvrdil, ţe sa neštítil zavádzať, klamať a osočovať orgán štátu, ktorý si plnil

svoju povinnosť, a to chrániť verejný záujem.

Na základe uvedených skutočností, ţalovaný správny orgán ţiada Najvyšší súd

Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. , ako vecne

správny potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a po oboznámení

sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických, alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho organu – Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, č. p. KRP-6/DI-BCP-2008 zo dňa

23. januára 2008 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, Okresný

dopravný inšpektorát Bratislava III, č. p. ORP-P-741/DI-BCP-V-2007 zo dňa

05. novembra 2007.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe krajský súd rozsudkom z 01. apríla 2010 podľa

zrušil rozhodnutie ţalovaného z 23. januára 2008, nakoľko

ţalovaný správny orgán, v priebehu konania nevykonal dôkaz – vypočutie svedka p. V. Ď.

a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o náhrade trov konania

krajský súd odôvodnil ustanovením vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal

v konaní úspech.

Podľa § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného

právneho predpisu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach

ţaloby dospel k záveru, ţe:

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore

s dosahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Ţalobca v podanom opravnom prostriedku namietal skutočnosť, ţe rozsudkom

krajského súdu, malo byť zrušené nielen rozhodnutie ţalovaného, ale aj prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu.

Najvyšší súd k tejto námietke ţalobcu, dáva do pozornosti, ţe predmetná otázka

je riešená v ustanovení , z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť – nie

povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd

podľa okolností prípadu dospeje k záveru, ţe takýto postup je vhodný, pričom v danom

prípade nie je viazaný dôvodmi žaloby.

Správny súd teda podľa okolností prípadu môţe ale nemusí zrušiť aj rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa. Nie je pritom povinný ani osobitne odôvodňovať, prečo

dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto

skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Na druhej strane

i keď ustanovenie prvej vety dáva súdu priestor na uváţenie, či podľa

okolností zruší popri odvolacom rozhodnutí aj prvostupňové rozhodnutie, neznamená

to, ţe všeobecný súd postupuje v tomto smere svojvoľne

V daných súvislostiach treba uviesť, ţe z odôvodnenia rozsudku krajského súdu

dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, ţe v danom prípade zrušenie prvostupňového

rozhodnutia nebolo potrebné, avšak vzhľadom na námietky ţalobcu vznesené v odvolaní

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) k nezrušeniu rozhodnutia

prvostupňového rozhodnutia dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci prakticky jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia ţalovaného

bolo doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ď., ktorý dôkaz môţe v záujme hospodárnosti

a rýchlosti konania vykonať ţalovaný v odvolacom konaní.

Odvolacie konanie v priestupkových veciach nie je zákone o priestupkoch výslovne

upravené vzťahujú sa naň všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51 zákona

o priestupkoch).

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“) koncipuje rozsah preskúmania odvolania dosť

široko. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa preskúmava

zásadne v celom rozsahu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými

v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým

dospel prvostupňový správny orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti

rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania

na prvostupňovom orgáne.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe v odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný

(revízny) princíp, účastníci môţu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové

skutočnosti a dôkazy. Odvolací správny orgán na ich základe môţe konanie buď doplniť,

alebo zistené nedostatky odstrániť. Ak by však rozsah týchto nových dôkazov a skutočností

bol v rozpore s uplatňovaním zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, prichádza do úvahy

zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie.

Z uvedeného je zrejmé, ţe nebol daný zákonný dôvod na zrušenie aj prvostupňového

správneho rozhodnutia.

Podľa najvyššieho súdu ţalobca nedôvodne poţadoval vydanie doplňujúceho rozsudku

v tom smere, ţe vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu z 05. novembra 2007.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe výrok rozsudku krajského súdu mal obsahovať aj písm. d/

a e/ ods. 2 poukázujúc na ustanovenie , najvyšší súd

sa stotoţňuje s názorom krajského súdu uvedenom v napadnutom rozsudku a to, ţe dôvodom

zrušenia rozhodnutia ţalovaného bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu.

Najvyšší súd k tejto námietke navyše poznamenáva, ţe ustanovenie

síce ukladá súdu uviesť vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie

správneho orgánu zrušené, ktorá poţiadavka bola odôvodňovaná za účelom posúdenia

prípustnosti odvolania ( veta druhá ) avšak po novele zákonom

č. , ktorým bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 vypustené ustanovenie

, pripúšťajúce odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu len, ak bolo

rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodov podľa a ,

stratilo v konaní o ţalobách svoj praktický význam, nakoľko nateraz odvolanie je prípustné

proti rozsudku podľa a .

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dáva do pozornosti ţalobcovi

aj skutočnosť, ţe v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry (pozri napr. rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený

pod č. R 122/2003, či uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn.

z 20. mája 2010) stále platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Formálne zopakovanie administratívneho konania

iba z tohto dôvodu (s doplnením časti výroku, týkajúceho sa zrušení napadnutého

prvostupňového rozhodnutia), nepredstavuje pre ţalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci,

reálnu moţnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech.

K námietke ţalobcu, ţe bolo porušené právo na spravodlivý proces v celom správnom

konaní najvyšší súd poukazuje najmä na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. vo veci sp. zn. , či sp. zn. ), kde spravodlivý proces nemoţno

stotoţňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ţe všeobecný súd (či správny orgán)

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu včítane pripojeného administratívneho

spisu posudzujúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie

administratívnej sankcie, podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány práva ţalobcu

pri ukladaní sankcie neporušili a správne aplikovali aj zásadu č. 6 Odporúčania Výboru

ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, v zmysle ktorej je potrebné,

aby kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii bola informovaná o obvinení proti nej, bol jej

daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako

aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť

informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá),

predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,

má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel najvyšší súd k záveru, ţe skutočnosti,

ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetný rozsudok krajského súdu, sú vo vzťahu

v vecnej správnosti tohto rozsudku bez právneho významu.

Pre irelevantnosť odvolacích dôvodov ako aj z dôvodu, ţe ţalovaný odvolanie nepodal

a pre procesnú čistotu celého konania, bez výhrad akceptoval rozhodnutie krajského súdu,

najvyššiemu súdu neostalo iné, ako rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá

a potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a tak, ţe účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal

a ţalovanému v tomto konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 07. decembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková