Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/79/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: E. K., zastúpeného advokátom

JUDr. P. Z., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,

Krajský dopravný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu č.p. KRP-56/DI-2-2009 zo dňa 29. apríla 2009, konajúc

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -32 zo dňa

5. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -32 zo dňa 5. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č.p. KRP-56/DI-2-2009

zo dňa 29. apríla 2009, jeho následného zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Ţalovaný ako druhostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím zmenil rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade

zo dňa 12. februára 2009, č.p.: ORP-97/DI-2/SK-2009 tak, ţe v časti textu vo výroku

rozhodnutia: „ ... ako správny orgán príslušný podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“ doplnil text „ ... účinného v čase

spáchania skutku ...“. V ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodnutím

o priestupku zo dňa 12. februára 2009, č.p.: ORP-97/DI-2/SK-2009 uznal ţalobcu

vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. h), k), l)

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu

podľa § 22 ods. 2 tohto zákona uloţil sankciu:

1/ pokutu vo výške 450,-Eur

2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 22 mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, po oboznámení sa

s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom, krajský súd

dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného

prvostupňový správnym orgánom ako aj ţalovaným, krajský súd dospel k záveru,

ţe obidva správne orgány postupovali podľa ustanovení zákona o priestupkoch, a preto

sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí,

ktoré povaţuje za úplné, vecne správne a v súlade so zákonom.

Poukázal na to, ţe podstatnou námietkou v danej veci je, ţe ţalovaný nesprávne

vyhodnotil dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul svedkov

navrhovaných ţalobcom. V konaní teda neodstránil rozpory namietané uţ v odvolaní

proti prvostupňovému správnemu orgánu.

Krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. h), k),

l), o priestupkoch v znení neskorších

predpisov a v tejto súvislosti i na ustanovenie § 3, § 32 a nasl. § 46, § 47 ods. 5 zákona

č. o správnom konaní v platnom znení ako i na ustanovenie článku 7

Slovenskej republiky.

Konštatoval, ţe v zmysle vyššie napadnutých rozhodnutí ţalobca porušil

svojim konaním ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), § 19 ods. 1 zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších

predpisov, za čo bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa

, , o priestupkoch v znení neskorších

predpisov a bola mu uloţená podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia.

Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku,

dokazovaniu bola venovaná náleţitá pozornosť, predmetný skutok bol dostatočným

spôsobom zistený a náleţite zdokumentovaný. Zo správy o výsledku objasňovania

priestupku, záznamov policajtov, ktorí zistili priestupok a zo zápisnice o podaní

vysvetlení jednoznačne vyplynulo, ţe popis skutku uvedený v rozhodnutí je totoţný

so skutkom ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci policajného zboru. Súd nemá

dôvod spochybňovať tvrdenie policajta, ktorý dokumentoval priestupok, a ktorý uviedol,

ţe ţalobcu videl zreteľne na mieste vodiča ako motorové vozidlo, ktorým bol spáchaný

priestupok a ako z miesta vodiča po zastavení vystúpil. Policajt, ktorý dokumentoval

priestupok, postupoval aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona o policajnom zbore, keď poučil

ţalobcu o jeho právach, ktoré sú stanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne

záväznom právnom predpise.

Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie,

ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho

orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným

mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie

v zákone o priestupkoch zaloţené a taktieţ zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.

Zo spisu nesporne vyplýva, ţe ţalobca a jeho právny zástupca navrhli vypočutie

svedkov označených ţalobcom. Jednalo sa však o členov posádky vozidla v čase

spáchania priestupku.

Správne postupoval ţalovaný, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval

za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Presvedčivé je aj odôvodnenie

jeho rozhodnutia a postupu v tom, ţe nepovaţoval za potrebné k veci vypočuť osoby

označené ţalobcom, lebo sa jedná o osoby, ktoré boli posádkou motorového vozidla,

ktorým bol spáchaný skutok, preto by ich výpovede nemohol vyhodnotiť ako

dôveryhodné a prihliadať na ne, ako aj v tom, ţe tvrdenia ţalobcu, ţe motorové vozidlo

viedol taxikár, ktorého meno nepozná, je účelové a nepresvedčivé.

Procesné pochybenia vytýkané ţalobcom tak v rozhodnutí ţalovaného, ktorým

doplnil text výroku a námietka, ţe doručené rozhodnutie nebolo nikým podpísané,

nemajú vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu

zmeniť a ţalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe

nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Poukázal na skutočnosť, ţe jeho výhrady smerujú proti odôvodneniu rozsudku,

prečo neboli vypočutí ţalobcom navrhovaní svedkovia pred správnym orgánom ako

aj na súde prvého stupňa. Správny orgán vôbec nebral do úvahy výpoveď obvineného.

Nevypočul ani jedného z navrhovaných svedkov, pritom oni mohli potvrdiť to,

čo ţalobca vo svojej výpovedi uviedol. Viedlo by to k objektívnemu zisteniu, pričom

navrhnutí svedkovia by vypovedali po poučení o následkoch krivej výpovede. To, ţe sa

jedná o priateľov a členov posádky vozidla je podľa názoru ţalobcu nepodstatné.

Oni s ním boli v predmetom vozidle, a teda mohli potvrdiť to, čo ţalobca tvrdí vo svojej

výpovedi. Skutočnosť, ţe nevedel uviesť meno taxikára povaţuje za normálne, pretoţe

taxikár sa nepredstavuje pri nástupe do vozidla.

Uviedol, ţe v rámci správneho konania (aj súdneho) sú všetky strany v konaní

rovné. Odvolací správny orgán doplnil dokazovanie len o výpovede sluţbukonajúcich

policajtov a nedoplnil dokazovanie o výpovede svedkov navrhovaných ţalobcom.

Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je

dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. decembra 2010 (§ 156 ods.1 a 3

v spojení s veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku).

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného

vyplýva, ţe ţalobca dňa 21. decembra 2008 o 05.40 hod. v K. na kriţovatke ulíc G. a M.

pri vedení osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: X. po ulici G., ceste

označenej ako vedľajšia, nedal prednosť v jazde vodičovi sluţobného motorového

vozidla polície, prichádzajúceho z M. ulice, označenej ako hlavná, ktorý musel náhle

zmeniť rýchlosť a smer jazdy, aby sa vyhol zráţke a vozidlom prešiel do protismeru.

Následne na ulici M. bol zastavený a podrobený dychovej skúške, pričom bolo zistené,

ţe vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť pre vedenie pod vplyvom 0,64

miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo mu bolo namerané

elektronickým meračom zn. Alcotest 7410 Dräder výr. č. ARFM 0030. Ku kontrole

nepredloţil doklady potrebné pre vedenie motorového vozidla.

Uvedenú skutočnosť preukazuje najmä správa o výsledku o objasňovaní

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 21.decembra 2008,

z obsahu ktorej bolo zistené spáchanie priestupku. Podozrivým zo spáchania priestupku

bol ţalobca, ktorý viedol vozidlo po ceste I/67, pričom nemal pri sebe doklady potrebné

k vedeniu motorového vozidla, nedal prednosť v jazde pri vychádzaní na uvedenú cestu

a pri kontrole bol zistený alkohol v dychu. Správu odmietol podpísať. V správe sa

nachádza záznam o tom, ţe ţalobca sa dopustil uvedeného priestupku, pričom navádzal

policajtov k dohode.

Zo záznamu spísaného dňa 21. decembra 2008 npráp. T. R. vyplýva, ţe dňa 21.

decembra 2008 o 05.40 hod. počas realizačnej sluţby išiel na SAD K. po ceste I/67

v smere do P., kde na kriţovatke s ul. G. mu vodič Škoda Fabia K. striebornej farby

nedal prednosť a vošiel mu do jazdnej dráhy, kde chcel pokračovať v smere jazdy na

S. B. Po obehnutí uvedeného vozidla toto zastavil. Z vozidla z miesta vodiča vystúpil

mladík, snaţil sa odísť z vozidla. Miesto, kde ku skutku došlo je osvetlené pouličným

osvetlením, tak zreteľne vodiča videl, nemohol sa zmýliť. Po príchode k nemu ho

vyzval, aby predloţil doklady, na čo uviedol, ţe ţiadne nemá. Bol predvedený na

OO PZ, pričom vo vozidle pri predvádzaní uvádzal, ţe vodičák je jeho chlieb a tieţ

navrhoval, aby sa dohodli. V budove OO PZ pred a aj po dychovej skúške ţalobca

uviedol, ţe sa prizná ako kde a koľko vypil, a prečo potom jazdil, len aby sa dohodli.

Potom začal tvrdiť, ţe ţiadne vozidlo neviedol.

Z ďalšieho záznamu spísaného npráp. T. R. vyplýva, ţe v ten istý deň bol

v budove OO PZ pri predvedení ţalobcu aj poručík R. H., stála sluţba. Pri spisovaní

správy o objasňovaní priestupku po dychovej skúške ţalobca uviedol, ţe sa prizná len,

aby sa dohodli. Potom tvrdil, ţe ţiadne vozidlo neviedol.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 12. februára 2009

vyplýva, ţe ţalobca si zvolil advokáta. Podozrivému E. K. bolo podľa § 73 ods. 1

o priestupkoch v znení neskorších predpisov oznámené,

ţe je obvinený zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/, l/, ktorých sa

mal dopustiť tak, ţe dňa 21. decembra 2008 o 05.40 hod. v K. na kriţovatke ulíc G. a M.

pri vedení osobného motorového vozidla nedal prednosť v jazde vodičovi sluţobného

motorového vozidla polície. Následne bol zastavený a podrobený dychovej skúške,

pričom bolo zistené, ţe vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť pre vedenie.

Ku kontrole nepredloţil ţiadne doklady.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru doplnilo dokazovanie vo veci výsluchom

npráp. T. R., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.marca 2009 potvrdil

skutočnosti, ktoré uviedol v záznamoch dňa 21.decembra 2008. Zároveň bol vypočutý

aj poručík R. H., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.marca 2009 uviedol

skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia npráp. R. Zároveň pripojilo k spisu fotodokumentáciu

k priestupku zo dňa 21.decembra 2008.

Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vyhodnotili situáciu tak,

ţe ţalobca porušil ust. § 4 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ a § 19 ods. 1 zákona

o premávke na pozemných komunikáciách a bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej

podstaty priestupkov podľa ust. , ,

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

(, ).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej

na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému

správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia

a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu

vec relevantný právny predpis (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2 Sţ-o-KS 92/2006 zo dňa 20. júna 2006, sp. zn. zo dňa

25. júna 2008).

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu ako i doterajšieho priebehu

konania dospel odvolací súd k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe

a v odvolaní proti rozsudku nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ ţalovaný

vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli

obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom druhostupňovom odvolacom

konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd ako aj správne orgány oboch

stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia

zákona o premávke na pozemných komunikáciách a zákona o priestupkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ani nebude opakovať

odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne

a postačujúce odkazuje ( v znení , účinnom

od 15. októbra 2008 ).

Odvolací súd dodáva, pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe vozidlo neviedol, ţe sa jedná

o účelovú námietku. Ţalobca ako i jeho právny zástupca navrhli vypočutie svedkov

označených ţalobcom. Jednalo sa všetko o členov posádky v čase spáchania priestupku.

Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, ţe správne postupoval

ţalovaný, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval za hodnoverné a postačujúce

pre rozhodnutie vo veci. Presvedčivé je aj odôvodnenie rozhodnutia v tom,

ţe nepovaţoval za potrebné k veci vypočuť osoby označené ţalobcom, lebo sa jednalo

o členov posádky vozidla, ktorým bol spáchaný skutok, preto by ich výpovede nemohol

vyhodnotiť ako dôveryhodné a prihliadať na ne, ako aj v tom, ţe tvrdenia ţalobcu,

ţe vozidlo viedol taxikár, ktorého meno nepozná, je účelové a nepresvedčivé.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny (§ 219 ods.1, 2

), pričom sa stotoţnil s právnym posúdením veci, ktoré

krajský súd náleţite odôvodnil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 224 ods. 1

v spojení , keď neúspešnému ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov

konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. decembra 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová