Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6b7/360884.bb9d48.pdf
PDF · 180.82 KB
No categories available
2Sžo/79/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 79/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: E. K., zastúpeného advokátom
JUDr. P. Z., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,
Krajský dopravný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu č.p. KRP-56/DI-2-2009 zo dňa 29. apríla 2009, konajúc
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 31/2009-32 zo dňa
5. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 2 S 31/2009-32 zo dňa 5. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č.p. KRP-56/DI-2-2009
zo dňa 29. apríla 2009, jeho následného zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Ţalovaný ako druhostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím zmenil rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade
zo dňa 12. februára 2009, č.p.: ORP-97/DI-2/SK-2009 tak, ţe v časti textu vo výroku
rozhodnutia: „ ... ako správny orgán príslušný podľa § 54 zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“ doplnil text „ ... účinného v čase
spáchania skutku ...“. V ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodnutím
o priestupku zo dňa 12. februára 2009, č.p.: ORP-97/DI-2/SK-2009 uznal ţalobcu
vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. h), k), l)
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu
podľa § 22 ods. 2 tohto zákona uloţil sankciu:
1/ pokutu vo výške 450,-Eur
2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 22 mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, po oboznámení sa
s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom, krajský súd
dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného
prvostupňový správnym orgánom ako aj ţalovaným, krajský súd dospel k záveru,
ţe obidva správne orgány postupovali podľa ustanovení zákona o priestupkoch, a preto
sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí,
ktoré povaţuje za úplné, vecne správne a v súlade so zákonom.
Poukázal na to, ţe podstatnou námietkou v danej veci je, ţe ţalovaný nesprávne
vyhodnotil dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul svedkov
navrhovaných ţalobcom. V konaní teda neodstránil rozpory namietané uţ v odvolaní
proti prvostupňovému správnemu orgánu.
Krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. h), k),
l), § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a v tejto súvislosti i na ustanovenie § 3, § 32 a nasl. § 46, § 47 ods. 5 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení ako i na ustanovenie článku 7 Ústavy
Slovenskej republiky.
Konštatoval, ţe v zmysle vyššie napadnutých rozhodnutí ţalobca porušil
svojim konaním ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), § 19 ods. 1 zákona
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov, za čo bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. h), k), l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a bola mu uloţená podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia.
Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku,
dokazovaniu bola venovaná náleţitá pozornosť, predmetný skutok bol dostatočným
spôsobom zistený a náleţite zdokumentovaný. Zo správy o výsledku objasňovania
priestupku, záznamov policajtov, ktorí zistili priestupok a zo zápisnice o podaní
vysvetlení jednoznačne vyplynulo, ţe popis skutku uvedený v rozhodnutí je totoţný
so skutkom ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci policajného zboru. Súd nemá
dôvod spochybňovať tvrdenie policajta, ktorý dokumentoval priestupok, a ktorý uviedol,
ţe ţalobcu videl zreteľne na mieste vodiča ako motorové vozidlo, ktorým bol spáchaný
priestupok a ako z miesta vodiča po zastavení vystúpil. Policajt, ktorý dokumentoval
priestupok, postupoval aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona o policajnom zbore, keď poučil
ţalobcu o jeho právach, ktoré sú stanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne
záväznom právnom predpise.
Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie,
ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho
orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným
mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie
v zákone o priestupkoch zaloţené a taktieţ zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.
Zo spisu nesporne vyplýva, ţe ţalobca a jeho právny zástupca navrhli vypočutie
svedkov označených ţalobcom. Jednalo sa však o členov posádky vozidla v čase
spáchania priestupku.
Správne postupoval ţalovaný, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval
za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Presvedčivé je aj odôvodnenie
jeho rozhodnutia a postupu v tom, ţe nepovaţoval za potrebné k veci vypočuť osoby
označené ţalobcom, lebo sa jedná o osoby, ktoré boli posádkou motorového vozidla,
ktorým bol spáchaný skutok, preto by ich výpovede nemohol vyhodnotiť ako
dôveryhodné a prihliadať na ne, ako aj v tom, ţe tvrdenia ţalobcu, ţe motorové vozidlo
viedol taxikár, ktorého meno nepozná, je účelové a nepresvedčivé.
Procesné pochybenia vytýkané ţalobcom tak v rozhodnutí ţalovaného, ktorým
doplnil text výroku a námietka, ţe doručené rozhodnutie nebolo nikým podpísané,
nemajú vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu
zmeniť a ţalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe
nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Poukázal na skutočnosť, ţe jeho výhrady smerujú proti odôvodneniu rozsudku,
prečo neboli vypočutí ţalobcom navrhovaní svedkovia pred správnym orgánom ako
aj na súde prvého stupňa. Správny orgán vôbec nebral do úvahy výpoveď obvineného.
Nevypočul ani jedného z navrhovaných svedkov, pritom oni mohli potvrdiť to,
čo ţalobca vo svojej výpovedi uviedol. Viedlo by to k objektívnemu zisteniu, pričom
navrhnutí svedkovia by vypovedali po poučení o následkoch krivej výpovede. To, ţe sa
jedná o priateľov a členov posádky vozidla je podľa názoru ţalobcu nepodstatné.
Oni s ním boli v predmetom vozidle, a teda mohli potvrdiť to, čo ţalobca tvrdí vo svojej
výpovedi. Skutočnosť, ţe nevedel uviesť meno taxikára povaţuje za normálne, pretoţe
taxikár sa nepredstavuje pri nástupe do vozidla.
Uviedol, ţe v rámci správneho konania (aj súdneho) sú všetky strany v konaní
rovné. Odvolací správny orgán doplnil dokazovanie len o výpovede sluţbukonajúcich
policajtov a nedoplnil dokazovanie o výpovede svedkov navrhovaných ţalobcom.
Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2
a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je
dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. decembra 2010 (§ 156 ods.1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku).
Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného
vyplýva, ţe ţalobca dňa 21. decembra 2008 o 05.40 hod. v K. na kriţovatke ulíc G. a M.
pri vedení osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: X. po ulici G., ceste
označenej ako vedľajšia, nedal prednosť v jazde vodičovi sluţobného motorového
vozidla polície, prichádzajúceho z M. ulice, označenej ako hlavná, ktorý musel náhle
zmeniť rýchlosť a smer jazdy, aby sa vyhol zráţke a vozidlom prešiel do protismeru.
Následne na ulici M. bol zastavený a podrobený dychovej skúške, pričom bolo zistené,
ţe vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť pre vedenie pod vplyvom 0,64
miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo mu bolo namerané
elektronickým meračom zn. Alcotest 7410 Dräder výr. č. ARFM 0030. Ku kontrole
nepredloţil doklady potrebné pre vedenie motorového vozidla.
Uvedenú skutočnosť preukazuje najmä správa o výsledku o objasňovaní
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 21.decembra 2008,
z obsahu ktorej bolo zistené spáchanie priestupku. Podozrivým zo spáchania priestupku
bol ţalobca, ktorý viedol vozidlo po ceste I/67, pričom nemal pri sebe doklady potrebné
k vedeniu motorového vozidla, nedal prednosť v jazde pri vychádzaní na uvedenú cestu
a pri kontrole bol zistený alkohol v dychu. Správu odmietol podpísať. V správe sa
nachádza záznam o tom, ţe ţalobca sa dopustil uvedeného priestupku, pričom navádzal
policajtov k dohode.
Zo záznamu spísaného dňa 21. decembra 2008 npráp. T. R. vyplýva, ţe dňa 21.
decembra 2008 o 05.40 hod. počas realizačnej sluţby išiel na SAD K. po ceste I/67
v smere do P., kde na kriţovatke s ul. G. mu vodič Škoda Fabia K. striebornej farby
nedal prednosť a vošiel mu do jazdnej dráhy, kde chcel pokračovať v smere jazdy na
S. B. Po obehnutí uvedeného vozidla toto zastavil. Z vozidla z miesta vodiča vystúpil
mladík, snaţil sa odísť z vozidla. Miesto, kde ku skutku došlo je osvetlené pouličným
osvetlením, tak zreteľne vodiča videl, nemohol sa zmýliť. Po príchode k nemu ho
vyzval, aby predloţil doklady, na čo uviedol, ţe ţiadne nemá. Bol predvedený na
OO PZ, pričom vo vozidle pri predvádzaní uvádzal, ţe vodičák je jeho chlieb a tieţ
navrhoval, aby sa dohodli. V budove OO PZ pred a aj po dychovej skúške ţalobca
uviedol, ţe sa prizná ako kde a koľko vypil, a prečo potom jazdil, len aby sa dohodli.
Potom začal tvrdiť, ţe ţiadne vozidlo neviedol.
Z ďalšieho záznamu spísaného npráp. T. R. vyplýva, ţe v ten istý deň bol
v budove OO PZ pri predvedení ţalobcu aj poručík R. H., stála sluţba. Pri spisovaní
správy o objasňovaní priestupku po dychovej skúške ţalobca uviedol, ţe sa prizná len,
aby sa dohodli. Potom tvrdil, ţe ţiadne vozidlo neviedol.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 12. februára 2009
vyplýva, ţe ţalobca si zvolil advokáta. Podozrivému E. K. bolo podľa § 73 ods. 1
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov oznámené,
ţe je obvinený zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/, l/, ktorých sa
mal dopustiť tak, ţe dňa 21. decembra 2008 o 05.40 hod. v K. na kriţovatke ulíc G. a M.
pri vedení osobného motorového vozidla nedal prednosť v jazde vodičovi sluţobného
motorového vozidla polície. Následne bol zastavený a podrobený dychovej skúške,
pričom bolo zistené, ţe vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť pre vedenie.
Ku kontrole nepredloţil ţiadne doklady.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru doplnilo dokazovanie vo veci výsluchom
npráp. T. R., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.marca 2009 potvrdil
skutočnosti, ktoré uviedol v záznamoch dňa 21.decembra 2008. Zároveň bol vypočutý
aj poručík R. H., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.marca 2009 uviedol
skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia npráp. R. Zároveň pripojilo k spisu fotodokumentáciu
k priestupku zo dňa 21.decembra 2008.
Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vyhodnotili situáciu tak,
ţe ţalobca porušil ust. § 4 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ a § 19 ods. 1 zákona
o premávke na pozemných komunikáciách a bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej
podstaty priestupkov podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/, k/, l/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej
na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia
a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec relevantný právny predpis (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Sţ-o-KS 92/2006 zo dňa 20. júna 2006, sp. zn. 2 Sţo 83/2007 zo dňa
25. júna 2008).
Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu ako i doterajšieho priebehu
konania dospel odvolací súd k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe
a v odvolaní proti rozsudku nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ ţalovaný
vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli
obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom druhostupňovom odvolacom
konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd ako aj správne orgány oboch
stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia
zákona o premávke na pozemných komunikáciách a zákona o priestupkoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ani nebude opakovať
odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne
a postačujúce odkazuje ( § 219 ods. 2 OSP v znení zákona č. 384/2008 Z.z., účinnom
od 15. októbra 2008 ).
Odvolací súd dodáva, pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe vozidlo neviedol, ţe sa jedná
o účelovú námietku. Ţalobca ako i jeho právny zástupca navrhli vypočutie svedkov
označených ţalobcom. Jednalo sa všetko o členov posádky v čase spáchania priestupku.
Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, ţe správne postupoval
ţalovaný, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval za hodnoverné a postačujúce
pre rozhodnutie vo veci. Presvedčivé je aj odôvodnenie rozhodnutia v tom,
ţe nepovaţoval za potrebné k veci vypočuť osoby označené ţalobcom, lebo sa jednalo
o členov posádky vozidla, ktorým bol spáchaný skutok, preto by ich výpovede nemohol
vyhodnotiť ako dôveryhodné a prihliadať na ne, ako aj v tom, ţe tvrdenia ţalobcu,
ţe vozidlo viedol taxikár, ktorého meno nepozná, je účelové a nepresvedčivé.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny (§ 219 ods.1, 2
Občianskeho súdneho poriadku), pričom sa stotoţnil s právnym posúdením veci, ktoré
krajský súd náleţite odôvodnil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 224 ods. 1
v spojení § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov
konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. decembra 2010
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová