Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. V. a E. a. s., so sídlom

K., IČO: X., právne zastúpený JUDr. S. M., advokátom, R., proti žalovanému: O. P. so

sídlom M.P. IČO: X., právne zastúpený JUDr. M. Z., advokátom, H. v konaní

o zaplatenie 38 372,49 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. mája 2010, č. k. -271, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 506,78 Eur náhrady trov dovolacieho konania

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 11. 02. 2010 č. k. -235

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 38 372,49 Eur s 10% p. a. úrokom z omeškania

od 15. 01. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 5 472,17 Eur na účet jeho právneho

zástupcu.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že žalobca a žalovaný

uzavreli dňa 27. 09. 2002 zmluvu o dielo súvisiacu so servisom výťahov, kde v Čl. 4. bola

určená paušálna cena na jednu stanicu pri plnení služby údržby a servisu (70,80 Sk za jednu

výťahovú stanicu). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s tým, že automaticky sa predlžovala

o rovnaké obdobie, ak nebola vypovedaná najneskôr 3 mesiace pred uplynutím doby jedného

roka. Zmluva nadobudla účinnosť 01. 10. 2002. Okresný súd Poprad v rozsudku č. k.

-121 rozhodol, že vypovedanie zmluvy zo dňa 23. 06. 2003 je neplatné.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 07. 2008. Medzi účastníkmi sa uskutočnilo

konanie dňa 25. 09. 2008, na ktorom mal žalovaný upozorniť žalobcu, že v dôsledku zmeny

2

právnej úpravy nemôže plniť svoje povinnosti zo zmluvy o dielo. Listom zo 04. 11. 2008

žalobca oznamoval žalovanému, že je pripravený vykonávať údržbu, servis a odborné

a medziobdobné prehliadky podľa uzavretej zmluvy za dohodnutých podmienok. Žalobca

následne vyúčtoval fakturácie - odmeny, ktoré žalovaný listom z 13. 01. 2009 vrátil s tým, že

akceptuje rozhodnutie súdu, ale zmluvu z roku 2002 už nemôže realizovať v takom rozsahu,

ako bolo pôvodne dohodnuté, pretože došlo k zmene a spoločenstvo vlastníkov bytov si

nachádza iných dodávateľov na servis výťahov. Preto žalovaný nemôže plniť záväzok

zo zmluvy v plnom rozsahu a do 90 dní oznámi, v akom rozsahu bude môcť realizovať

zmluvu o dielo.

Súd prvého stupňa konštatoval, že nemožnosť plnenia by nastala podľa právneho

predpisu vtedy, ak zákon bude zakazovať určité chovanie, na ktoré je účastník zmluvy

zaviazaný. Súd bol toho názoru, že právna úprava nezakazuje

žalovanému správanie dohodnuté v zmluve. Žalovaný naviac predložil dôkazy o priebehu

schôdze vlastníkov bytov v mesiacoch november 2008 - marec 2009, kde si vlastníci bytov

na schôdzach zvolili nového správcu na výťahy spoločnosť E. Ale práve žalovaný ako

správca mal informovať vlastníkov bytov o výsledku súdneho konania

a upozorniť na možné dôsledky z prípadného neplnenia zmluvy. Zmluvný vzťah nezanikol

zo zákona podľa pre nemožnosť plnenia, resp. zakázané

chovanie, pričom zmluvný vzťah nebol vypovedaný platne, zmluva trvá naďalej a žalovaný

musí zaplatiť cenu dohodnutú ako paušálnu odmenu bez ohľadu na to, či žalobca vykonával

alebo nevykonával žiadnu činnosť za rozhodné obdobie. Z toho dôvodu súd nároku žalobcu

vyhovel a zaviazal žalovaného aj na platenie 10% ročného úroku z omeškania od 15. 01. 2009

do zaplatenia. O platení úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 365 v spojení s § 369 ods. 1

v znení platnom do 01. 02. 2004, keď dlžník v prípade omeškania

s plnením svojho peňažného záväzku je povinný platiť, pokiaľ nie je dohodnutá sadzba úroku

z omeškania, úrok z omeškania o 1% vyššie než je dohodnutá úroková sadzba určená podľa

. V tomto prípade bude platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v sídle dlžníka v čase uzavretia zmluvy (§ 502 ods. 1

), pričom priemerná úročná sadzba peňažných ústavov na poskytované

úvery v roku 2002 sa pohybovala od 11,5% ročne. Požadovaný úrok z omeškania 10% ročne

je v súlade so zákonom. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142

ods. 1

3

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č. k.

-271 z 13. 05. 2010 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ani v odvolacom konaní

žalovaný nedoložil žiaden doklad o tom, že pôvodná zmluva o dielo na komplexnú údržbu,

servis výťahov bola platne a účinne vypovedaná, žalovaný dal jedinú výpoveď z uzavretej

zmluvy o dielo č. 777/02/Sch, o ktorej Okresný súd Poprad rozhodol, že výpoveď

z 23. 06. 2003 je neplatná. Keď zmluva o dielo nezanikla zo zákona, ako tvrdí žalovaný,

prijatím novely , a nedošlo ani k platnému vypovedaniu zmluvy tak,

ako to má na mysli Čl. 2 bod 2.1 zmluvy o dielo, zmluvný vzťah účastníkov trval minimálne

do 31. 12. 2008. Keď zmluvný vzťah trval v rozhodnom období od 27. 07. do decembra 2008,

žalovanému vznikla povinnosť platiť dohodnutú odmenu 70,80 Sk za jednu stanicu a mesiac

(výťahy), aj keď v rozhodnom období žalobca nevykonával žiadne komplexné údržby a servis

výťahov pre žalovaného. Ak sa žalovaný odvolával na vôľu vlastníkov bytov, že títo chceli

zabezpečovať servis výťahov iným subjektom, a táto vôľa pre správcovskú spoločnosť je

rozhodujúca, tak konkrétne zisťovanie vôle vlastníkov bytov ohľadom zabezpečovania údržby

a servisu výťahov uskutočnil žalovaný až po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté

o neplatnosti výpovede zmluvy č. 777/02/Sch, o čom rozhodoval Okresný súd Poprad vo veci

, kde právoplatne bolo rozhodnuté, že výpoveď z 23. 06. 2003 je neplatná. Ak

žalovaný v liste z 13. 01. 2009 oznamoval, že nie je možné pokračovať v zmluvnom vzťahu

v dôsledku zmeny právnej úpravy, týkajúcej sa , ako aj prechode

správy bytových domov pod iného správcu, tak v tomto oznámení je, že do 90 dní oznámi,

v akom rozsahu zmluva o dielo č. 777/02/Sch bude môcť sa ďalej realizovať s tým, aby

žalobca oznámil, či vo zvyšku trvá na plnení zmluvy. Dátumom 13. 01. 2009 nevedel ešte

žalovaný presne špecifikovať, koľko výťahov má naďalej v správe, resp. koľko mal

v správe do konca roku 2008, preto sú pochybné odvolávky žalovaného na novelu zákona

o bytoch a povinnosť žalovaného ako správcovskej spoločnosti riadiť sa vôľou vlastníkov

bytov, keď konkrétne výsledky vôle vlastníkov bytov nevedel žalovaný prezentovať

do 13. 01. 2009. Ani na odvolacom konaní žalovaný nedoložil dôkaz, koľko výťahov mal

v správe k 01. 10. 2008, resp. 13. 01. 2009.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa záväzok zo zmluvy stal nesplniteľným, pretože právne

predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré bol

4

zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, tak novela

zákona o vlastníctve bytov nedávala žiadne obmedzenia pre žalovaného, pre ktoré by záväzok

nemohol plniť. Odvolací súd konštatoval, že u žalovaného nevznikli skutočnosti

odôvodňujúce dodatočné nemožnosti plnenia podľa . Ust.

dáva možnosť odstúpiť od zmluvy, ak po uzavretí

zmluvy sa zmarí základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený v dôsledku podstatných

zmien okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ani z týchto okolností žalovaný

od zmluvy neodstúpil. Zmluvný vzťah účastníkov trval do konca roka 2008. Nakoniec

žalované družstvo neumožnilo žalobcovi vykonávať dohodnutú činnosť zo zmluvy o dielo aj

s odkazom na vtedy vedený spor o neplatnosť výpovede. Žalobca môže požadovať platenie

ceny 70,80 Sk ako paušálnu náhradu za jednu výťahovú stanicu za jeden mesiac.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne, pretože žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny podľa Čl. 4

bodu 4.1 zmluvy o dielo za jednu stanicu za jeden mesiac v počte dojednaných 277

výťahových staníc. Žalovaný nepreukázal, o koľko sa znížil počet výťahov v jeho správe

do konca roku 2008. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, je

povinný platiť úroky z omeškania tak, ako rozhodol súd prvého stupňa. Medzi účastníkmi

nebola dohodnutá konkrétna výška úroku z omeškania, preto povinnosť platiť úrok

z omeškania vyplýva z v spojení s . Uplatnený úrok

z omeškania zodpovedá priemerným úročným sadzbách peňažných ústavov v rozhodnom

období vzniku zmluvného vzťahu tak, ako to stanovil okresný súd.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonnej lehote

z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci podľa ustanovenia , a že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení podľa

Dovolateľ má za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil procesnú otázku, ktorú

žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, a to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal zo zmenou

navrhovateľa v rámci uplatňovaného nároku, ak v podanom návrhu žiadal o zaplatenie

žalovanej sumy z titulu paušálnej odmeny, avšak následne svoj právny titul, od ktorého

odvodzoval svoj nárok už dňa 10. 11. 2009, zmenil a uviedol, že zaplatenie požaduje z titulu

5

ušlého zisku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1MObdo V 19/2007, podľa ktorého za zmenu žaloby totiž treba považovať aj procesný

úkon‚ ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných

skutočností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Preto bolo povinnosťou súdu sa s touto zmenou

žaloby vyporiadať v zmysle

Dovolateľ zdôraznil, že v konaní žalobca viackrát uviedol, že si zaplatenie žalovanej

sumy uplatňuje z titulu ušlého zisku, teda náhrady škody ako dôsledku porušenia právnej

povinnosti. Následne žalobca uviedol, že si uplatňuje právo buď na paušálnu odmenu alebo

ušlý zisk pre nesplnenie záväzku zo strany žalovaného družstva. Žalovaný doteraz nevie,

akým spôsobom si súd prvého stupňa a ani odvolací súd vyložil zmluvu o dielo a jednotlivé

práva a povinnosti zmluvných. Z tohto konkrétneho právneho úkonu súd vyvodzoval určité

práva a povinnosti, pričom pritom aplikoval ustanovenie .

Ide o kogentné ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť zaplatiť cenu, ak zhotoviteľ vykonáva

určité činnosti. Čo sa v danom prípade nestalo, preto ako súd prvého stupňa a tiež odvolací

súd konštatujúc, že zo strany žalovaného bolo žalobcovi bránené vykonávať činnosti (čo

podľa názoru dovolateľa môže v prípade preukázania všetkých obligatórnych podmienok

zakladať zodpovednostný vzťah), vec nesprávne právne posúdili a žalobcovi nárok

na náhradu paušálnej odmeny nevznikol. V rámci zodpovednosti za škodu však súd

nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie škody.

Zo strany odvolacieho súdu ide podľa názoru dovolateľa o nesprávne právne

posúdenie, nakoľko odvolací súd zo zmluvy o dielo vyvodzuje pre žalovaného povinnosť

uhradiť paušálnu odmenu, aj keď nič žalobca nevykoná, čo však zo samotnej zmluvy

nevyplýva, nakoľko v dodatku č. 1 predmetnej zmluvy sú uvedené činnosti, ktoré je povinný

pravidelne vykonávať za paušálnu odmenu. Teda nárok na paušálnu odmenu by žalobcovi

vznikol, aby vykonal činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zmluvy o dielo. Ak tvrdí, že

tieto nevykonal, právo na úhradu paušálnej odmeny mu nevzniklo.

Podľa dovolateľa z odôvodnenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako súd dospel

k tomu záveru, že žalobca má nárok na paušálnu odmenu bez ohľadu na to, či na konkrétnej

stanici vykonával žalobca paušálne služby alebo nie. Takéto nedostatočné zdôvodnenie

nároku žalobcu považuje dovolateľ za závažný nedostatok, ktorý bráni zhodnotiť správnosť

6

právneho posúdenia veci, čo v konečnom dôsledku je ďalším dovolacím dôvodom podľa

ustanovenia Podľa ustanovenia rozhodnutia

súdov musia byť vždy dostatočne odôvodnené tak, aby presvedčivosť rozhodnutia bola jeho

dominantným prvkom. Odôvodnenie odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho

a preskúmateľného odôvodnenia. Z obsahu a znenia zmluvy o dielo je zrejmá spojitosť medzi

dohodnutou paušálnou odmenou za práce vykonávané podľa prílohy č. 1. Tieto však žalobca

nevykonával. Z tohto pohľadu má dovolateľ za to, že odvolací súd a rovnako aj súd prvého

stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia , nakoľko

v danom prípade žalovaný nemal povinnosť uhradiť paušálnu odmenu. Ak teda súd takto

posúdil právne vec, išlo o nesprávne právne posúdenie, ktoré sa premietlo do samotného

výroku odvolacieho súdu.

Rovnako je dovolateľ toho názoru, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, ak

v tomto prípade uviedol, že právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu‚ že v prípade zmeny

rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe a skutočností, ktoré sú uvádzané v rámci

dokazovania na pojednávaní, nie je potrebné sa s touto situáciou vysporiadať. Samotný

žalobca nevie, z akého skutkového základu požaduje plnenie, či z dôvodu paušálnej odmeny

alebo náhrady škody. Pre istotu uviedol obe, čím však týmto postupom je pozícia žalovaného

sťažená. Súd na ňu musí reagovať a procesne sa s ňou vysporiadať o to viac, ak k ušlému

zisku ako nároku na náhradu škody nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ navrhuje, by rozsudok

odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušil.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že odvolací súd

rozhodol správne, vysporiadal sa s procesnými otázkami a vec správne právne posúdil. Pokiaľ

ide o námietku žalovaného na nevysporiadanie sa s procesnou otázkou, keď podľa jeho

názoru žalobca zmenil právny titul uplatňovaného nároku a súd o tom nerozhodol

samostatným rozhodnutím, žalobca tvrdí, že obidva súdy konali správne. V zmysle zásady

voľného hodnotenia dôkazov podľa ust. súdy hodnotili dôkazy podľa svojej

úvahy, každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, žalobcom uvádzané skutočnosti

v priebehu konania považovali za doplnenie skutočností, odôvodňujúcich uplatnený nárok,

a preto správne nepovažovali za potrebné o tomto rozhodnúť samostatným rozhodnutím

7

a na základe toho nárok žalobcu správne podriadili príslušnému hmotnoprávnemu právnemu

ustanoveniu. Správne preto nepovažovali žalovaným napadnuté prednesy žalobcu za zmenu

návrhu a jeho právnej kvalifikácie.

Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že tak, ako v konaní pred prvostupňovým aj

druhostupňovým súdom, nárok na zaplatenie paušálnej odmeny má napriek tomu, že

na výťahoch nevykonal prácu. Dohodnuté činnosti vykonať nemohol. Hlavným dôvodom,

pre ktorý nemohol vykonávať dohodnuté činnosti, je tá skutočnosť, že mu v tom žalovaný

bránil. Žalobca svoju pripravenosť vykonávať dohodnuté činnosti deklaroval neustále

od vypovedania zmluvy o dielo a aj tým, že na súde napadol neplatnosť výpovede a tiež

po vyslovení neplatnosti výpovede zmluvy, oznámením pripravenosť plniť zmluvu. Žalovaný

však nemal ani záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu a bránil mu v tom aj

novovzniknutý zmluvný vzťah, dohodnutý na dobu neurčitú, ktorým nahradil žalobcu iným

subjektom. Napriek tomu však pri rokovaní po súdom vyslovenej neplatnosti výpovede,

prezentoval svoju pripravenosť zistiť možnosť vykonávania servisnej činnosti žalobcom

v objektoch, v ktorých na základe zmluvy o dielo s ním uzavretej túto vykonával. Oficiálne

svoj nezáujem o plnenie zmluvy o dielo oznámil žalobcovi až po podaní žaloby.

Žalobca má za to, že pevne dohodnutá cena (paušálna) sa na jednotkovú stanicu mala

uhrádzať bez ohľadu na to, aký rozsah prác, resp. služieb bol v tom ktorom mesiaci vykonaný

alebo poskytnutý a nie s ohľadom na to, či v jednotlivých mesiacoch boli skutočné náklady

vyššie alebo nižšie alebo činnosti vykonané. Predmetná zmluva o dielo vo svojej prílohe

uvádza rozsah a druh prác zahrnutých v dohodnutej paušálnej cene. Sú tu aj práce, potreba

vykonania ktorých sa nevyskytuje pravidelne každý mesiac a sú tu zahrnuté aj práce, ktorých

potreba vykonania vyvstane len v určitej situácii, občasne napr. pri poškodení a pod. alebo sa

vôbec nevyskytne. Pokiaľ by mal byť výklad pojmu paušál (paušálna odmena) prezentovaný

žalovaným správny, žalobca by nemal nárok na zaplatenie dohodnutej paušálnej mesačnej

odmeny napr. v prípade nevykonania opravy dverných spínačov, pretože túto v aktuálnom

mesiaci nebolo potrebné vykonať a i napriek tomu, že má práce vykonať. Takto dohodnutý

spôsob odmeny znamená určité riziko pre obidve zmluvné strany. Pre vykonávateľa také, že

bude musieť vykonať množstvo prác a služieb, ktorých cena spolu je vyššia, ako dohodnutá

paušálna cena a pre odberateľa prác také, že v časovom období, za ktoré je paušálna cena

dohodnutá, sa vyskytne potreba vykonania dohodnutého druhu prác a služieb v menšom

8

rozsahu, ako je dohodnutá paušálna cena, alebo sa potreba vykonania prác a služieb

nevyskytne vôbec. Vykonávateľ dohodnutých prác a činností musí byť pripravený vykonať

ktorúkoľvek dohodnutú činnosť. Toto riziko je však potrebné uvedomiť si pri uzatváraní

zmluvy.

Záverom žalobca tvrdí, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je daný, keďže

zmluvný vzťah nezanikol a tento pokračoval ďalej. Má za to, že odvolací súd, aj súd prvého

stupňa na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie o návrhu je vecne správne a obidva súdy správne právne vec

posúdili. Navrhuje preto, aby dovolací súd vyniesol rozsudok, ktorým zamietne dovolanie

a zaviaže žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa ustanovenia je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

9

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa

ustanovenia , pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy nižšieho stupňa

viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

žalovaného nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Napadnutým rozhodnutím tak bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe, ktorou sa

žalobca domáhal zaplatenia sumy 38 372,49 Eur s 10% ročným úrokom z omeškania

od 15. 01. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Vzhľadom na uvedené, dovolanie žalovaného by bolo prípustné iba vtedy, ak by

konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Uvedené ustanovenie totiž ustanovuje, že

dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je konanie súdu,

v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád uvedených

v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené

v ustanovení , v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd

10

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch

stupňov rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali

spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani

v tej istej veci sa prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala

možnosť konať pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak

neznemožnilo uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym

poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Žalovaný v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval)

a dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Dovolateľ ďalej považuje nedostatočné zdôvodnenie nároku žalobcu za závažný

nedostatok, ktorý bráni zhodnotiť správnosť právneho posúdenia veci, čo v konečnom

dôsledku je ďalším dovolacím dôvodom podľa ustanovenia ,

nakoľko podľa ustanovenia rozhodnutia súdov musia byť vždy

dostatočne odôvodnené tak, aby presvedčivosť rozhodnutia bola jeho dominantným prvkom.

Odôvodnenie odvolacieho súdu preto podľa žalovaného trpí nedostatkom riadneho

a preskúmateľného odôvodnenia.

11

Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku nedostatku odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ktorú žalovaný uplatnil ako ďalší dôvod dovolania. Súčasťou obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne

a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí

obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu. Rozsudok odvolacieho súdu v súlade

s v spojení s obsahuje presvedčivé zhodnotenie

skutkového stavu, i jeho následné právne posúdenie v zmysle príslušných ustanovení

hmotnoprávnych predpisov. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že

sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom, vysloveným v napadnutom rozhodnutí,

nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

ods. 1 ). Trovy dovolacieho konania predstavujú 1x úkon právnej služby (vyjadrenie)

po 499,57 Eur a 1x režijný paušál po 7,21 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/

a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

12

právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 506,78 Eur. Dovolací súd

žalobcovi ich náhradu žalovaným priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. decembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová