Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: EFG Bratislava, s.r.o., Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 46 088 342, proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, odštepný závod Kežmarok, so sídlom Baštová 18, Kežmarok, IČO: 31 577 920, zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Štúrova 13, , Bratislava, o zaplatenie 39.832,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. - 170 zo dňa 29. 6. 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu ohľadne sumy 12.613,69 eur, v tej časti konanie

z a s t a v u j e a v tomto rozsahu r u š í rozsudok súdu prvého stupňa.

V prevyšujúcej časti, pokiaľ bola žaloba o zaplatenie sumy 27.219,01 eur zamietnutá,

p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.438,09 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.770,37 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 6.887,71 eur v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 39.832,70 eur. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca správca konkurznej podstaty úpadcu C. Z. - AMC v konkurze, IČO: 34 627 758 zistil a do majetku konkurznej podstaty spísal pohľadávku voči žalovanému v žalovanej výške, a to na základe Zmluvy o dielo z 10. 2. 2004 uzavretej žalovaným v postavení objednávateľa a žalobcom v postavení zhotoviteľa, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal postúpiť počas platnosti zmluvy všetky opravy a údržby osobných dodávkových a úžitkových motorových vozidiel na opravu a údržbu žalobcovi a uhrádzať mu mesačnú paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc 15. 3. 2004. Zmluva o dielo bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 5 rokov s účinnosťou od 1. 3. 2004. Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí uviedol, že Zmluva o dielo bola medzi účastníkmi uzavretá 10. 2. 2004 a v tejto je výslovne uvedené, že objednávateľ (žalovaný) sa zaväzuje za bežnú údržbu

a opravu dodaných motorových vozidiel zhotoviteľa (úpadcu) uhrádzať k rukám zhotoviteľa paušálnu úhradu vo výške 20.000,- Sk splatnú vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy ust. a má medzi účastníkmi zmluvného vzťahu prednosť to, čo si dojednali v zmluve. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel zhotoviteľovi paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk mesačne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nutnosť aplikácie ust. , podľa ktorého v prejednávanej veci ide o synalagmatický záväzok, to znamená povinnosť zaplatiť uvedenú paušálne dohodnutú úhradu až v okamihu, keď zhotoviteľ vykoná bežnú opravu a údržbu dodaných motorových vozidiel. V konkrétnom prípade neboli takéto motorové vozidla dodané a nebola vykonaná bežná údržba a oprava, nemohlo vzniknúť ani právo na mesačnú paušálnu platbu. Úpadca nedokončil a neodovzdal žalovanému dohodnuté dielo, tak ako to vyplýva z ustanovenia bodu 2 Zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi 10. 2. 2004, a preto žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť cenu diela. Táto okolnosť vyplýva aj z ustanovenia ods. 2 uvedeného zmluvného dojednania, podľa ktorého materiálové náklady spojené s opravou a údržbou dodaných vozidiel budú zo strany zhotoviteľa fakturované samostatne, pričom ako príloha faktúry bude i dodací list na spotrebovaný materiál, to znamená, z textu zmluvy nepochybne vyplýva, že materiálové náklady mali byť fakturované samostatne a k tomu mala byť fakturovaná i mesačná platba vo výške 20.000,- Sk, čo sa však počas trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nestalo. Úpadca žalovanému nikdy takúto pohľadávku nevyúčtoval. Jedinú pohľadávku, ktorú vo vzťahu k žalovanému uplatnil, bola tá, ktorá sa týkala opravy jedného motorového vozidla a nákladov na túto opravu vo výške 172.000,- Sk. Ďalej súd konštatoval, že právne vzťahy medzi úpadcom a žalovaným sa riadia ust. a nasl. a na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru: úpadca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaný v právnom postavení objednávateľa uzavreli podľa ust. a nasl. písomnú zmluvu o dielo, ktorou sa úpadca zaviazal žalovanému vykonávať opravu a údržbu osobných, dodávkových a úžitkových motorových vozidiel. Žalovaný sa v zmluvnom dojednaní zakotvenom v bode 1 ods. 2 uvedenej zmluvy zaviazal postúpiť všetky opravy a údržby osobných, dodávkových a úžitkových motorových vozidiel na opravu a údržbu úpadcovi (zhotoviteľovi). Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 1. 3. 2004 na dobu 5 rokov. Aplikujúc ust. súd dospel k záveru, že na strane úpadcu vystupujúceho v právnom postavení zhotoviteľa, mohlo dôjsť ku vzniku jeho práva na zaplatenie ceny diela až v okamihu vykonania bežnej údržby a opravy dodaných motorových vozidiel tak, ako to vyplýva aj zo zmluvného dojednania medzi účastníkmi (bod 2. Zmluvy o dielo). S uvedeným právnym záverom korešponduje aj obsah výpovede samotného úpadcu, z ktorej nepochybne vyplýva, že sa vo vzťahu k žalovanému počas trvania zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dielo nedomáhal žiadnej úhrady z titulu uzavretej zmluvy. Z jeho výpovede vyplynulo, že pre žalovaného realizoval opravu jedného motorového vozidla v roku 2004, v súvislosti s ktorou došlo medzi účastníkmi ku vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zápočet sa týkal úhrady nájomného za priestory vo vlastníctve žalovaného užívané úpadcom. Okrem toho zmluva o započítaní pohľadávok v spojení so zmluvou o nájme rieši aj skončenie zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným založeným zmluvou o dielo. Keďže Zmluva o nájme bola uzavretá do 15. 5. 2006, pričom do toho času vznikla pohľadávka žalovaného voči úpadcovi v právnom postavení nájomcu, podľa zmluvy o započítaní pohľadávok sa do výšky tejto pohľadávky započítal záväzok žalovaného na úhradu za opravu motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že pre vznik práva úpadcu (žalobcu) na zaplatenie ceny diela neboli splnené zákonné, ani zmluvne dohodnuté predpoklady, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a s tým, že trovy žalovaného pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 6.887,71 eur. Trovy boli vypočítané v súlade s vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd tento zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil a návrhu vyhovel. Žalobca poukázal na tú okolnosť, že pôvodný žalobca Mgr. G. Y., správca konkurznej podstaty úpadcu: C. Z. - AMC v konkurze uplatnil žalobou nárok na zaplatenie 39.832,70 eur s prísl. titulom Zmluvy o dielo zo dňa 10. 2. 2004 uzatvorenej medzi správcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok za odplatu zo dňa 22. 4. 2012 uzatvorenej medzi správcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola žalobou uplatnená pohľadávka za odplatu postúpená správcom na žalobcu, ktorý sa stal veriteľom žalovaného. Správca podaním doručeným súdu dňa 3. 5. 2012 oznámil, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému na žalobcu a zároveň navrhol, aby do konania vstúpila na miesto správcu ako žalobca obchodná spoločnosť Debt Collector s.r.o..

Súd v konaní nariadil pojednávanie na deň 22. 6. 2012 a žalobca podaním z 25. 6. 2012 ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal toto odročiť z dôvodu, že od správcu ešte neobdŕžal dokumentáciu týkajúcu sa súdneho konania. Žalobca namietal, že nemal vedomosť o tom, že správca podal návrh na zmenu účastníkov konania a o tejto skutočnosti sa dozvedel až z uznesenia súdu o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu. Napriek týmto skutočnostiam prvostupňový súd na pojednávaní 29. 6. 2012 rozhodol rozsudkom. Prechod alebo prevod práv, ktoré sú predmetom súdneho konania sa spravujú ust. s tým, že v zmysle tohto ustanovenia rozhoduje súd o zmene alebo zámene účastníkov na návrh žalobcu alebo toho na koho boli tieto práva prevedené alebo na koho prešli. Podľa ust. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2 a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. To znamená, že po tom, čo správca oznámil prvostupňovému súdu, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky na súčasného žalobcu a navrhol, aby do konania vstúpil na miesto správcu súčasný žalobca, bol prvostupňový súd povinný vyžiadať si výslovný súhlas súčasného žalobcu s jeho vstupom do konania. Procesné nástupníctvo v súdnom konaní nenastáva samo od seba a súd naň nemôže prihliadať ex offo. Prvostupňový súd však postupoval v rozpore s ust. a zmenu účastníkov pripustil bez súhlasu súčasného žalobcu a vo svojej podstate nahradil slobodnú vôľu vstupujúceho účastníka svojím rozhodnutím, čo je neprípustné. Súhlas toho, kto má vstúpiť do konania ako žalobca je podľa vyššie citovaného ustanovenia obligatórny a súd je ním viazaný. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že prvostupňový súd konaním contra legem hrubo porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom, čím porušil jednu z najzákladnejších práv civilného procesu, ktoré je garantované SR, ako aj medzinárodnými dohovormi. Z tohto dôvodu je zrejmé, že celý postup prvostupňového súdu, predchádzajúci vydaniu rozsudku, trpí vadami uvedenými v ust. , a preto je daný dôvod pre zrušenie takéhoto rozsudku. Žalobca bol tiež toho názoru, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že úpadca uzatvoril so žalovaným podľa ust. a nasl. písomnú Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa úpadca zaviazal pre žalovaného vykonávať opravy a údržbu osobných, dodávkových a úžitkových motorovým vozidiel za mesačnú paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk. Prvostupňový súd však s poukazom na ust. dospel k záveru, že k vzniku úpadcovho práva na zaplatenie ceny diela nedošlo, nakoľko k tomuto mohlo dôjsť až v okamihu vykonania bežnej údržby a opravy dodaných motorových vozidiel. Nakoľko však z výpovede úpadcu v konaní vyplynulo, že pre žalovaného realizoval len opravu jedného motorového vozidla v roku 2004, kde došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, neboli pre vznik práva úpadcu na zaplatenie ceny diela splnené zákonné, ako aj zmluvne dohodnuté predpoklady, a preto prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalobca s týmto názorom sa nestotožnil a považoval ho za nesprávny. Názor súdu odporuje aj vykonanému dokazovaniu a konštantnej judikatúre. Z predmetnej Zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ sa touto zmluvou zaväzuje na vykonanie opráv a údržby osobných, dodávkových a úžitkových motorových vozidiel objednávateľa a tento sa zaväzuje za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel u zhotoviteľa uhrádzať mesačnú paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk. Z citovaných ustanovení zmluvy evidentne vyplýva, že prvostupňový súd aplikoval na daný prípad nesprávnu právnu normu. Zo zmluvy totiž nijakým spôsobom nevyplýva, že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela až po vykonaní diela. Zo zmluvy tiež nevyplýva ani spôsob uplatnenia ceny diela, ani povinnosť fakturácie. Charakter zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným bol diametrálne odlišný od toho, ako ho pochopil prvostupňový súd. Paušálne platby sú v obchodno-záväzkových vzťahoch úplne bežné. Takéto zmluvné vzťahy sú poznačené tým rizikom, že v prípade, ak v konkrétnom mesiaci nie je potreba žiadnej činnosti, je aj tak objednávateľ povinný cenu diela uhradiť, nakoľko mu táto povinnosť vyplýva zo zmluvy a v prípade, že v konkrétny mesiac je väčší nápad práce pre zhotoviteľa, je tento povinný túto prácu pre objednávateľa vykonať za cenu diela, ktorá bola dohodnutá v zmluve, napriek tomu, že cena práce je vyššia ako paušál. Tieto paušálne záväzky pochopiteľne zahŕňajú aj pracovnú pohotovosť zhotoviteľa, teda nemôže byť na jeho ťarchu, že si objednávateľ žiadnu opravu neobjednal. To znamená, že nárok žalobcu na platenie dohodnutej mesačnej paušálnej sumy existoval a v žiadnom prípade nezanikol napriek skutočnosti, že úpadca ho nefakturoval a opravy nevykonával. Je predsa na slobodnej vôli oprávnenej osoby, či si svoj nárok uplatní alebo nie a v prípade pasivity nárok zaniknúť nemôže. V tomto smere úvaha prvostupňového súdu, že žalovaný bol úpadcovi povinný plniť až v prípade, keď úpadca opravy realizoval neobstojí, nakoľko zmluva bola postavená inak, a to na paušálnom systéme. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej žalobca uviedol, že prvostupňový súd nesprávne oprel svoje rozhodnutie o skutočnosť, že úpadca realizoval len opravu jedného motorového vozidla v roku 2004, kde

nárok na zaplatenie ceny diela zanikol započítaním. Zo Zmluvy o započítaní pohľadávok totiž vyplýva, že dochádza k započítaniu pohľadávky úpadcu na základe zmluvy o oprave motorových vozidiel v celkovej výške 172.134,40 Sk s DPH - konkrétne ide o opravu motorového vozidla SUBARU JUSTY EČ KK 967 AC. Prvostupňový súd však pri tomto skutkovom posúdení nebral ohľad na skutočnosť, že úpadca si so žalovaným dohodol v bode 3 Zmluvy o dielo nadštandardnú údržbu a opravu motorových vozidiel, ktorá ide nad rámec paušálu a takéto prípady sa mali riešiť samostatnou dohodou zmluvných strán. Práve táto oprava spadá pod dohodu zmluvných strán uvedenú v tomto bode Zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu je tento názor súdu nesprávny. Súčasne žalobca napadol aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, a to predovšetkým odmenu za účasť na pojednávaní dňa 9. 11. 2011, kde bola priznaná plná výška a tiež pokiaľ ide o náhradu za použitie motorového vozidla, rovnako aj priznanú náhradu za stratu času.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Ak žalobca namietal nedostatky v procese, pokiaľ išlo o rozhodnutie súdu o zámene žalobcu, zdôraznil predovšetkým to, že žalobca mal možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie. Žalobca však toto svoje právo podať opravný prostriedok nevyužil, z čoho možno usudzovať, že so vstupom do konania na miesto doterajšieho žalobcu súhlasil. Pokiaľ išlo o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej odmeny, v bode 2 Zmluvy o dielo zo dňa 10. 2. 2004 bolo dohodnuté, že objednávateľ sa zaväzuje za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel u zhotoviteľa uhrádzať k rukám zhotoviteľa mesačnú platbu vo výške 20.000,- Sk, splatnú vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. V bode 4 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že táto zmluva je pre zmluvné strany záväzná a uzatvára sa na dobu určitú 5 rokov so platnosťou od jej podpisu 10. 2. 2004 a účinnosťou od 1. 3. 2004. Mesačný paušál vo výške 20.000,- Sk bol teda podľa citovaných ustanovení Zmluvy o dielo splatný vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to počnúc 15. 3. 2004. V tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to pokiaľ ide o paušálnu odmenu za mesiace marec až december 2004 a mesiace január až september 2005, ktorý predstavuje sumu v celkovej výške 12.613,69 eur. Žaloba bola podaná na súde 14. 10. 2009, t.j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie paušálnej odmeny za mesiace marec až december 2004 a mesiace január až september 2005. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej odmeny, tento mal za to, že paušálne dohodnutá cena za dielo mala byť v Zmluve o dielo v dohodnutom termíne splatnosti zo strany žalovaného uhradená bez ohľadu na to, aký rozsah prác bol v príslušnom mesiaci pre žalovaného vykonaný. Opätovne poukázal na bod 2 Zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ sa zaväzuje za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel u zhotoviteľa uhrádzať k rukám zhotoviteľa mesačnú paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk splatnú vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na jednoznačné znenie citovaného bodu 2 Zmluvy o dielo mal za to, že nárok na paušálnu odmenu žalobcovi mohol vzniknúť len v prípade, že v príslušnom mesiaci boli v bode 2 Zmluvy o dielo dohodnuté činnosti, t.j. bežná údržba a oprava vykonané. V bode 2 Zmluvy o dielo bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý druh práce, za vykonanie ktorých patrí žalobcovi ako zhotoviteľovi dohodnutá paušálna odmena. Paušálna odmena je v zmysle bodu 2 Zmluvy o dielo viazaná na vykonanie prác, potreba vykonania ktorých sa môže vyskytnúť každý mesiac (bežná údržba), no tiež prác, ktorých vykonanie je potrebné len za určitých okolností, napr. pri poškodení motorového vozidla. Takto dohodnutý spôsob odmeny znamená určité riziko pre obidve zmluvné strany. Pre žalobcu ako zhotoviteľa také, že v príslušnom mesiaci mohlo byť potrebné vykonať práce, ktorých cena by bola vyššia ako dohodnutá paušálna odmena a pre žalovaného ako objednávateľa také, že v príslušnom mesiaci sa mohla vyskytnúť potreba vykonania dohodnutých prác v menšom rozsahu, ako bola dohodnutá paušálna odmena. Bod 2 Zmluvy o dielo však nemožno vykladať tak extenzívne, že žalobcovi vznikne nárok na zaplatenie paušálnej odmeny aj v prípade, ak v danom mesiaci nebola vôbec vykonaná bežná údržba ani oprava motorových vozidiel. Pojem paušálna cena teda znamená pevná, nemenná cena, t.j. cena, ktorú zaplatil objednávateľ bez ohľadu na reálnu cenu vykonaných prác. Nemožno však súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že ide o cenu, ktorú je odporca povinný uhradiť aj v prípade, ak žiadne práce vykonané neboli. O skutočnosti, že zmluvné strany sa dohodli, že paušálna odmena bude žalobcovi zaplatená, len ak bude v príslušnom mesiaci vykonaná oprava a údržba motorových vozidiel, svedčí aj fakt, že zhotoviteľ počas trvania Zmluvy o dielo, a to až do začatia konkurzného konania, t.j. po dobu takmer 5-tich rokov, od žalovaného zaplatenie paušálnej odmeny nežiadal a túto mu ani nefakturoval. Žalobca totiž počas trvania Zmluvy o dielo nevykonal žiadne práce týkajúce sa bežnej údržby a opráv motorových vozidiel, okrem opravy motorového vozidla SUBARU JUSTY, EČ KK 967 AC. Cena za opravu tohto motorového vozidla bola započítaná na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ktorá vznikla titulom neuhradenia nájomného za užívanie nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že

okrem opravy uvedeného motorového vozidla nebola počas doby trvania Zmluvy o dielo vykonaná oprava ani údržba žiadneho iného motorového vozidla žalobca nepoprel. Vôľou zmluvných strán teda bolo dohodnúť paušálnu odmenu len za vykonané práce. Paušálna odmena teda žalobcovi nepatrí, nakoľko práce dohodnuté v bode 2 Zmluvy o dielo nevykonal. Záverom poukázal aj na to, že nárok uplatnený žalobcom je výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to s poukazom na ust. . Žalobca totiž po dobu trvania Zmluvy o dielo, t.j. po dobu 5 rokov nevykonal pre žalovaného žiadne dohodnuté práce. Je preto v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak sa domáha zaplatenia odmeny za práce, ktoré nikdy vykonané neboli.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania došlo rozhodnutím súdu prvého stupňa na základe návrhu na zámenu účastníkov k zmene žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Debt Collector, s.r.o. a postupníkom EFG Bratislava, s.r.o., Seberíniho 9, Bratislava zo dňa 15. 10. 2012. Uznesením súdu prvého stupňa č.k. - 219 zo dňa 1. 3. 2013 súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu Debt Collector, s.r.o., so sídlom Mostná 72, Nitra vstúpil do konania nový žalobca EFG Bratislava, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, Bratislava.

Odvolací súd teda konal už s týmto novým žalobcom. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ tento namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o zámene žalobcu, táto námietka neobstojí so zreteľom na tú okolnosť, že uvedené rozhodnutie súdu bolo účastníkom doručené a títo mali možnosť tento nesprávny procesný postup v odvolaní uplatniť. Ak tak žalobca a ani nastupujúci žalobca tak neurobili, potom na takúto procesnú vadu odvolací súd už nemohol prihliadať, a to so zreteľom aj na tú okolnosť, že táto procesná vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvého stupňa správne posúdil nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o dielo a správne posúdil aj tú skutočnosť, že v zmysle tejto zmluvy žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Zmluvu o dielo bod 2, podľa ktorého objednávateľ sa zaviazal za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel.

Odvolací súd tu zdôrazňuje text zmluvy „dodaných motorových vozidiel“ (zhotoviť a uhrádzať k rukám zhotoviteľa mesačnú paušálnu platbu vo výške 20.000,- Sk splatnú vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca). Evidentne z tohto textu vyplýva, že paušálna platba vo výške 20.000,- Sk mala byť uhradená za bežnú údržbu a opravu dodaných motorových vozidiel. Dokazovaním bolo preukázané, že v priebehu trvania tejto zmluvy o dielo bolo dodané na opravu len jedno motorové vozidlo, pričom vzájomné pohľadávky účastníkov boli vyporiadané dohodou o započítaní. Žiadne iné motorové vozidlo dodané na údržbu a opravu zhotoviteľovi nebolo. Z tohto pohľadu preto záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobcovi nepatrí paušálna platba po dobu trvania zmluvy je správny. Ak účastníci dali dôraz v Zmluve o dielo na dodanie motorových vozidiel, potom aj paušálna platba je viazaná na údržbu a opravu takto dodaných motorových vozidiel a nie je viazaná len na preukázanie trvania zmluvy bez ohľadu na to, či v jej priebehu boli dodané motorové vozidlá na údržbu a opravu alebo nie. So zreteľom na tento text Zmluvy o dielo je dôvodná námietka žalovaného v súvislosti s aplikáciou ust. , keďže takýto výkon práv by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa vo veci samej.

Pokiaľ išlo o trovy konania, odvolací súd tento podľa zmenil a tieto priznal žalovanému vo výške 6.438,09 eur. Tieto pozostávali z 8 úkonov právnej pomoci, pričom tarifná hodnota bola 39.832,70 eur a tarifná odmena 499,57 eur. Odmena za právne služby patrí žalovanému za 8 úkonov, a to za prípravu a prevzatie veci 4. 12. 2009, vyjadrenie vo veci 11. 6. 2010, účasť na pojednávaní dňa 12. 1. 2011, účasť na pojednávaní dňa 24. 8. 2011, účasť na pojednávaní dňa 9. 11. 2011, avšak len 1 výške, ďalej účasť na pojednávaní dňa 11. 1. 2012, 9. 5. 2012 a 29. 6. 2012, k tomu 1x režijný paušál 6,95 eur, lx režijný paušál 7,21 eur, 3x po 7,41 eur a 3x po 7,63 eur, spolu 3.518,16 eur. Ďalej cestovné za účasť na pojednávaní H. - Y. a späť, čo je 706 km, spotreba osobného motorového vozidla podľa priloženého technického preukazu je 8,3 km, cena za 1 liter PHM bola v čase cesty na pojednávanie dňa

12. 1. 2011 1,056 eur/liter pohonných hmôt bez DPH, dňa 24. 8. 2011 1,253 eur/liter PHM bez DPH, dňa 9. 11. 2011 1,332 eur/liter PHM bez DPH, dňa 11. 1. 2012 1,421 eur/liter PHM bez DPH, dňa 9. 5. 2012 1,395 eur/liter PHM bez DPH a dňa 29. 6. 2012 1,311 eur/liter PHM bez DPH. Na cestu na pojednávanie bolo spotrebovaných 58,60 litra PHM. Takže náhrada PHM za cestu 12. 1. 2011 je 74,26 eur, za účasť na pojednávaní dňa 24. 8. 2011 88,12 eur, 9. 11. 2011 náhrada PHM 93,67 eur, 11. 1. 2012 náhrada 99,92 eur, 9. 5. 2012 náhrada 98,10 eur a 29. 6. 2012 náhrada 92,18 eur. Náhrada za použitie motorového vozidla, a to paušálna náhrada je 0,183 eur za 1 km, pri počte km 4.236 je to suma 775,19 eur, k tomu DPH 155,04 eur. Celková suma 930,23 eur. Takže náhrada za PHM a paušálna náhrada spolu je 1.476,48 eur. Ďalej náhrada za stratu času pri ceste H. - Y. a späť na pojednávanie, ktoré sa konalo 12. 1. 2011 cesta trvala 8 hodín, to znamená 16 polhodín x12,35 eur + DPH = 237,12 eur. Pri ceste 24. 8. 2011 pri rovnakom počte polhodín bola náhrada za stratu času 16 x 12,35 eur, spolu s DPH je to 237,12 eur. Pri ceste 9. 11. 2011 počet polhodín 16 x 12,35 eur + DPH = 237,12 eur. Dňa 11. 1. 2012 16 polhodín x 12,71 eur + DPH = 244, 03 eur, dňa 9. 5. 2012 16 polhodín x 12,71 eur + DPH = 244,03 eur a 29. 6. 2012 16 polhodín x 12,71 eur + DPH = 244,03 eur. Náhrada za stratu času celkom je 1.443,45 eur. Spolu je to teda suma 6.438,09 eur.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, a preto mu patrí náhrada trov právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7. 12. 2012 pri tarifnej hodnote 39.832,70 eur a tarifnej odmene 499,57 eur + režijný paušál 7,63 eur + DPH 101,44 eur = 608,64 eur a ďalej za účasť na pojednávaní dňa 12. 11. 2013 patrí odmena 499,57 eur + režijný paušál 7,81 eur + DPH 101,48 eur = 608,86 eur. Takže trovy právneho zastúpenia sú 1.217,50 eur. Ďalej cestovné spotreba osobného motorového vozidla podľa priloženého technického preukazu je 8,3 l/100 km, cena za 1 liter PHM bola v čase cesty na pojednávanie 12. 11. 2013 1,14 eur/liter PHM bez DPH, na jednu cestu na pojednávanie bolo spotrebovaných 67,73 litra PHM. Takže na pojednávanie dňa 12. 11. 2013 pri počte kilometrov 816 na ceste H. - C. a späť je náhrada PHM 77,21 eur + DPH 15,44 eur = 92,65 eur. Ďalej paušálna náhrada za použitie motorového vozidla 816 km x 0,183 eur = 149,33 + DPH 29,87 eur = 179,20 eur. Náhrada za stratu času cesta H. - C. a späť na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12. 11. 2013 trvala 8,5 hodiny, čo je 18 polhodín x 13,01 eur + DPH 46,84 eur = 281,02 eur. Trovy právneho zastúpenia celkom sú teda 1.770,37 eur spolu s DPH.

Odmena a náhrada v danom prípade bola vypočítaná podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.