Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a7e/382098.b37209.pdf
PDF · 111.16 KB
No categories available
1Cdo/127/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 127/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. K. bytom v M.,
proti žalovanej: P., a. s., so sídlom v B., IČO: X. právne zastúpenej JUDr. P. P., advokátom
so sídlom v P., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C 99/2009, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11. mája 2010, sp. zn. 3 Co 37, 38/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 29. októbra 2009 č. k. 9C 99/2009-180
uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku tak, že v ním vydávanom denníku Sme uverejní text (uvedený v rozsudku vo
výroku súdu prvého stupňa ) a zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 25.000 euro v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti (do uplatnenej sumy 66.387,83 euro) žalobu
zamietol. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 2057 euro
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie účastníkov Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, rozsudkom
sp. zn. 3 Co 37/2010 z 11. mája 2010 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie a žiadala, aby
dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, alternatívne napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaná odôvodnila dovolanie tým, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/
O. s. p., ako aj tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
žiadnou konkrétnou dovolacou námietkou žalovaná neodôvodnila. V obsahu dovolania však
uviedla, že rozhodnutie je, čo do záverov zakladajúcich nárok na ospravedlnenie žalobcovi
a zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Ďalej upriamila pozornosť dovolacieho súdu na spôsob manipulácie
súdu so spisom a jeho prideľovanie zákonnému sudcovi, ktorý vo veci na súde prvého stupňa
rozhodol. Nesprávne právne posúdenie veci videla žalovaná v tom, že súd nesprávne posúdil
stret dvoch ústavných práv – slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti a bez dôvodov dal
prednosť ochrane osobnosti žalobcu. Uverejnením predmetného článku nedošlo k zásahu do
žalobcových osobnostných práv, pretože článok vychádzal zo pravdivých skutočností
a kritické názory v ňom vyjadrené boli primerané.
Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
považuje za správne a navrhol, aby najvyšší súdu dovolanie žalobkyne podľa § 243b O. s. p.
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti
rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1
O. s. p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo proti rozsudku,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa, avšak nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, prípustnosť dovolania pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Prípustnosť dovolania preto z tohto dôvodu nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na námietky žalovanej a tiež s prihliadnutím na ustanovenie
§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale skúmal, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až f/ O. s. p., teda či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať. Existencia niektorej z vyššie
uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Dovolateľkou vznesená konkrétna námietka v súvislosti v manipuláciou so spisom
a jeho prideľovaním zákonnému sudcovi smerovala k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 237 písm. g/ O. s. p., že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Predmetný spis bol 31. decembra
2010 pridelený sudcovi JUDr. A. C., ktorý podľa vety prvej § 15 ods. 1 O. s. p. oznámil
predsedovi súdu skutočnosti, ktoré by mohli zakladať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Predseda súdu v súlade s § 15 ods. 1 O. s. p. nechal vec, po predchádzajúcom súhlase
zákonného sudcu, prideliť náhodným výberom inému sudcovi. Takto určený nový sudca
adresoval predsedovi súdu rovnako oznámenie podľa vety prvej § 15 ods. 1 O. s. p.. Následne
bola predsedovi súdu zo strany žalobcu doručená námietka zaujatosti proti tomuto sudcovi,
o ktorej však nebolo potrebné rozhodovať, keďže predseda súdu využil právo vec prideliť
náhodným výberom inému sudcovi. Až na pojednávaní 7. apríla 2009 vzniesla námietku
zaujatosti žalovaná, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach tak, že vec z dôvodu vylúčenia
všetkých sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednania a rozhodovania veci, odňal
tomuto súdu a prikázal ju Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Najvyšší súd nezistil v tomto
postupe súdu žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že by vo veci rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený.
Žalovaná ďalej namietala, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
a že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Rovnako tak nemožno prípustnosť dovolania vyvodzovať
z nedostatočného odôvodnenia súdu, ktoré je tzv. inou vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Aj za predpokladu, že by
tvrdenia žalovanej boli opodstatnené, žalovanou vytýkané skutočnosti by mohli mať za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, prípadne jeho nepreskúmateľnosť,
nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovanej
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako také, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nepodal
návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Marta Hrčková